C-14/18

Alfamicro – Sistemas de computadores, Sociedade Unipessoal, Lda , so sídlom v Cascais (Portugalsko), v zastúpení: G. Gentil Anastácio a D. Pirra Xarepe, advogados,

navrhovateľka,

ďalší účastník konania:

Európska komisia , v zastúpení: J. Estrada de Solà a M. M. Farrajota, splnomocnení zástupcovia,

žalovaná v prvostupňovom konaní,

SÚDNY DVOR (šiesta komora),

Rozsudok

1

Spoločnosť Alfamicro – Sistemas de computadores, Sociedade Unipessoal, Lda (ďalej len „Alfamicro“) svojím odvolaním navrhuje zrušiť rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie zo 14. novembra 2017, Alfamicro/Komisia (T‑831/14, neuverejnený, ďalej len „napadnutý rozsudok“, EU:T:2017:804 ), ktorým uvedený súd zamietol žalobu tejto spoločnosti, ktorej predmetom bol návrh založený na článku 272 ZFEÚ a požadujúci v podstate konštatovanie neexistencie pohľadávky Európskej komisia voči navrhovateľke na základe dohody o grante č. 238882 týkajúcej sa financovania projektu „Save Energy“ Európskou úniou a uzavretej v rámci rámcového programu pre konkurencieschopnosť a inovácie (2007 – 2013) stanoveného rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1639/2006/ES z 24. októbra 2006 ( Ú. v. EÚ L 310, 2006, s. 15 , ďalej len „sporná dohoda o grante“).

Právna úprava

2

Podľa článku 1 ods. 2 rozhodnutia č. 1639/2006 v spojení s jeho odôvodnením 2 bolo toto rozhodnutie prijaté s cieľom prispieť ku konkurencieschopnosti a inovačnej kapacite Spoločenstva ako vyspelej znalostnej spoločnosti s trvalo udržateľným rozvojom založeným na vysokom hospodárskom raste a so sociálnym trhovým hospodárstvom s vysokou konkurencieschopnosťou s vysokou úrovňou ochrany a zlepšovania kvality životného prostredia. Toto rozhodnutie bolo zrušené s účinnosťou od 31. decembra 2013 nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1287/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje program pre konkurencieschopnosť podnikov a malé a stredné podniky (COSME) (2014 – 2020) a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1639/2006/ES ( Ú. v. EÚ L 347, 2013, s. 33 ).

„Všetky vykonávacie opatrenia vyplývajúce z tohto rozhodnutia ustanovia najmä dohľad a finančnú kontrolu Komisiou alebo ňou ustanoveným zástupcom a auditmi Európskeho dvora audítorov, ak je to potrebné, auditmi priamo na mieste.“

Okolnosti predchádzajúce sporu

6

Alfamicro je spoločnosť s jediným spoločníkom založená podľa portugalského práva, ktorá poskytuje služby v oblasti informačných technológií. Dňa 9. júna 2009 táto spoločnosť podpísala s Komisiou spornú dohodu o grante.

7

Projekt „Save Energy“ financovaný prostredníctvom tejto dohody mal za cieľ zvýšiť informovanosť občanov a tvorcov politík v otázkach súvisiacich s energetickou efektivitou. Tento projekt sa realizoval v čase od 1. marca 2009 do 31. októbra 2011.

11

Podľa článku 10 druhého odseku uvedenej dohody „príjemcovia berú na vedomie a súhlasia s tým, aby Komisia prijala rozhodnutia ukladajúce peňažné povinnosti [ktoré sú vykonateľné] v súlade s ustanoveniami článku 256 ES“.

12

Článok 10 tretí odsek tejto dohody stanovoval, že bez toho, aby bolo dotknuté právo Komisie priamo prijímať rozhodnutia uvedené v článku 10 druhom odseku tejto dohody, na rozhodovanie v sporoch medzi Spoločenstvom na jednej strane a príjemcami na strane druhej, týkajúcich sa výkladu, uplatňovania alebo platnosti spornej dohody o grante a zákonnosti uvedených rozhodnutí, je príslušným iba Všeobecný súd, resp. v prípade odvolania Súdny dvor Európskych spoločenstiev.

13

Príloha II spornej dohody o grante, ktorá je jej neoddeliteľnou súčasťou, stanovovala všeobecné podmienky, ktorým dohoda podliehala. Článok II.28 týchto všeobecných podmienok nazvaný „Finančný audit“ v odseku 1 prvom pododseku stanovoval, že Komisia môže kedykoľvek počas realizácie projektu a v priebehu piatich rokov od dátumu konečnej platby vykonať voči príjemcovi audit. Podľa druhého pododseku tohto odseku môže byť uvedený postup zabezpečený externými audítormi alebo útvarmi Komisie, vrátane Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF). Podľa znenia článku II.28 ods. 6 uvedených všeobecných podmienok má Európsky dvor audítorov rovnaké práva ako Komisia, najmä právo na prístup na účely kontrol a právo vykonávať audity.

17

Listom z 8. septembra 2014 (ďalej len „predbežne informujúci list“) Komisia oznámila spoločnosti Alfamicro, že na základe záverov z auditu Komisia pristúpi k vymáhaniu sumy 467131 eur a že bude vydané oznámenie o dlhu v uvedenej výške, pokiaľ Alfamicro nepredloží svoje pripomienky v lehote 30 dní od doručenia tohto listu. Komisia v ňom takisto uviedla, že ak v lehote stanovenej v oznámení o dlhu nebude táto suma zaplatená, budú sa účtovať úroky z omeškania so sadzbou uvedenou v tomto oznámení. Napokon Komisia uviedla, že je oprávnená vymôcť si vrátenie uvedenej sumy, a to buď prostredníctvom započítania alebo prostredníctvom prijatia vykonateľného aktu. Listom z 8. októbra 2014 Alfamicro spochybnila obsah predbežne informujúceho listu.

18

Listom z 28. októbra 2014 Komisia potvrdila svoje stanovisko vyjadrené v predbežne informujúcom liste a pripojila k nemu aj oznámenie o dlhu č. 3241413112 vo výške 467131 eur, ktorého lehota splatnosti bola stanovená na 12. decembra 2014.

19

Neskôr listami z 15. a 24. apríla 2015, zaslanými spoločnosti Alfamicro počas písomnej časti konania pred Všeobecným súdom, Komisia túto spoločnosť informovala, že vykoná započítanie tejto pohľadávky s ostatnými sumami dlhovanými navrhovateľke ako príjemkyni v rámci troch ďalších projektov financovaných Európskou úniou. V dôsledku tohto započítania predstavuje teraz suma vymáhaná od spoločnosti Alfamicro sumu 270436 eur.

V konaní pred Všeobecným súdom Alfamicro uviedla žalobné dôvody spočívajúce v porušení spornej dohody o grante, pokiaľ išlo o posúdenie deklarovaných nákladov ako neoprávnených, porušenie zásady proporcionality, zásad ochrany legitímnej dôvery, právnej istoty a riadnej správy vecí verejných, ako aj povinnosti odôvodnenia.

23

Alfamicro vo svojej replike podanej po tom, čo Komisia vykonala započítanie uvedené v bode 19 tohto rozsudku, rozšírila predmet svojej žaloby, pričom navrhla, aby Všeobecný súd konštatoval neplatnosť tohto započítania a uložil Komisii, aby ho zrušila a aby jej uhradila príslušné sumy zvýšené o úroky z omeškania.

24

Komisia naproti tomu podala vzájomný návrh, ktorým v zásade požadovala, aby Alfamicro bola zaviazaná na vrátenie grantu neoprávnene vyplateného v rámci spornej dohody o grante.

25

Svojím tretím žalobným dôvodom sa Alfamicro odvoláva na porušenie zásad ochrany legitímnej dôvery, právnej istoty a riadnej správy vecí verejných. Všeobecný súd zamietol tento žalobný dôvod ako neúčinný, keďže tieto zásady sa podľa neho neuplatňujú v kontexte zmluvného práva. V každom prípade však tieto zásady neboli v prejednávanej veci porušené.

29

Štvrtý a posledný žalobný dôvod navrhovateľky bol založený na porušení povinnosti odôvodnenia uloženej Komisii. Alfamicro uviedla, že odôvodnenie rozhodnutia údajne obsiahnutého v liste z 28. októbra 2014 je „mimoriadne stručné“, v dôsledku čoho je toto rozhodnutie postihnuté právnou vadou. Všeobecný súd tento žalobný dôvod zamietol s konštatovaním, že vzhľadom na to, že uvedený list nepredstavuje správny akt, povinnosť odôvodnenia v prejednávanej veci nevznikla. Okrem toho sa domnieval, že aj keby sa tento žalobný dôvod vykladal ako žalobný dôvod založený na povinnosti plnenia zmluvy v dobrej viere, nemôže uspieť, keďže tento list bol zasadený do rámca známeho spoločnosti Alfamicro, ktorá už bola dostatočne informovaná prostredníctvom predbežne informujúceho listu.

30

Všeobecný súd preto zamietol určovaciu žalobu v celom rozsahu.

31

–

zrušil napadnutý rozsudok,

–

vrátil vec Všeobecnému súdu, aby o nej rozhodol za podmienok článku 263 ZFEÚ, a

–

zaviazal Komisiu na náhradu všetkých trov konania.

–

zaviazal navrhovateľku na náhradu všetkých trov konania.

O odvolaní

35

Na podporu svojho odvolania Alfamicro uvádza štyri odvolacie dôvody, pričom prvý odvolací dôvod je založený na nesprávnom výklade žalobných návrhov Všeobecným súdom v pôvodnej žalobe ako návrhov smerujúcich ku konštatovaniu, že pohľadávka, na ktorú sa Komisia odvolala v rámci spornej dohody o grante, neexistovala, druhý odvolací dôvod je založený na porušení spornej dohody o grante, tretí odvolací dôvod na porušení zásady proporcionality a štvrtý odvolací dôvod na porušení zásady právnej istoty.

O prvom odvolacom dôvode založenom na porušení článku 263 ZFEÚ

– Posúdenie Súdnym dvorom

38

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora ak by sa účastníkovi konania umožnilo v konaní pred Súdnym dvorom po prvýkrát uviesť dôvod, ktorý neuviedol v konaní pred Všeobecným súdom, umožnilo by sa mu tým predložiť Súdnemu dvoru spor v širšom rozsahu, ako bol ten, v ktorom rozhodoval Všeobecný súd. V rámci odvolania je právomoc Súdneho dvora v zásade obmedzená na preskúmanie toho, ako Všeobecný súd posúdil žalobné dôvody, ktoré boli pred ním prejednané. Tvrdenie, ktoré nebolo uvádzané na prvom stupni, však nepredstavuje nový neprípustný dôvod v štádiu odvolania, ak je považované iba za rozšírenie argumentácie, ktorá už bola v žalobe na Všeobecnom súde uvedená v rámci predloženého žalobného dôvodu (rozsudok zo 16. novembra 2017, Ludwig‑Bölkow‑Systemtechnik/Komisia, C‑250/16 P , EU:C:2017:871 , bod 29 a citovaná judikatúra).

39

Je pravda, že Alfamicro navrhovala, aby Všeobecný súd rozhodol nie na základe článku 263 ZFEÚ, ale na základe článku 272 ZFEÚ a na základe rozhodcovskej doložky obsiahnutej v spornej dohode o grante.

40

– Argumentácia účastníkov konania

43

Alfamicro svojím prvým odvolacím dôvodom vytýka Všeobecnému súdu, že nesprávne rozhodol, že akt, ktorého zrušenie navrhla, nemá povahu napadnuteľného aktu v zmysle článku 263 ZFEÚ, a že v bode 50 napadnutého rozsudku rozhodol, že návrh spoločnosti Alfamicro v skutočnosti požadoval, aby Všeobecný súd konštatoval neexistenciu pohľadávky, ktorej sa Komisia domáhala v rámci spornej dohody o grante.

44

Podľa spoločnosti Alfamicro viaceré skutočnosti umožňujú preukázať, že list Komisie z 28. októbra 2014 je správny akt. Tento list jednostranne potvrdzuje pohľadávku a dátum jej splatnosti a stanovuje právomoc Komisie prijať vykonateľné akty. Povaha auditu vykonaného Dvorom audítorov a skutočnosť, že výsledky tohto auditu boli prenesené do ďalších dohôd medzi spoločnosťou Alfamicro a Komisiou, pritom preukazujú, že tento audit prekračuje zmluvný rámec.

45

48

Súdny dvor už pritom viackrát rozhodol, že právomoc súdu Európskej únie vykladať a uplatňovať ustanovenia Zmluvy o FEÚ v rámci žaloby o neplatnosť sa neuplatňuje, keď právna situácia žalobcu spadá do oblasti zmluvných vzťahov, ktorých právny režim sa riadi vnútroštátnym právom, ktorý určili zmluvné strany (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. septembra 2015, Lito Maieftiko Gynaikologiko kai Cheirourgiko Kentro/Komisia, C‑506/13 P , EU:C:2015:562 , bod 18 , a uznesenie z 21. apríla 2016, Borde a Carbonium/Komisia, C‑279/15 P , neuverejnené, EU:C:2016:297 , bod 39 ).

49

Ak by sa totiž súd Európskej únie sám považoval za príslušný rozhodovať vo veci neplatnosti aktov patriacich do čisto zmluvného rámca, riskoval by nielen to, že by článok 272 ZFEÚ, ktorý umožňuje zveriť súdnu právomoc Únie na základe arbitrážnej doložky, stratil svoj zmysel, ale v prípade, že by zmluva neobsahovala takúto doložku, aj to, že by rozšíril svoju súdnu právomoc nad rámec stanovený článkom 274 ZFEÚ, ktorý zveruje všeobecnú právomoc rozhodovať o sporoch, v ktorých je stranou Únia, vnútroštátnym súdom (rozsudok z 9. septembra 2015, Lito Maieftiko Gynaikologiko kai Cheirourgiko Kentro/Komisia, C‑506/13 P , EU:C:2015:562 , bod 19 ).

50

Z tejto judikatúry vyplýva, že v prípade existencie zmluvy, ktorá zaväzuje žalobcu voči jednej z inštitúcií Európskej únie, možno na súdy Únie podať žalobu na základe článku 263 ZFEÚ len vtedy, keď cieľom napadnutého aktu je vyvolať záväzné právne účinky, ktoré nepatria do zmluvného vzťahu medzi zmluvnými stranami a ktoré zahŕňajú výkon verejných právomocí zverených zmluvnej inštitúcii ako správnemu orgánu (rozsudok z 9. septembra 2015, Lito Maieftiko Gynaikologiko kai Cheirourgiko Kentro/Komisia, C‑506/13 P , EU:C:2015:562 , bod 20 ).

54

Navyše nič z toho, čo uviedla Alfamicro, neumožňuje domnievať sa, že Komisia konala ako správny orgán, alebo že jej list z 28. októbra 2014 vyvolal právne účinky mimo zmluvného rámca, ktoré by mohli zmeniť právnu situáciu Alfamicro.

55

Audit vykonaný Dvorom audítorov bol totiž upravený v spornej dohode o grante a predstavuje postup, ktorý tento typ dohôd bežne upravuje. Tieto audity majú za cieľ zaručiť, aby príjemcovi grantu boli preplatené iba oprávnené náklady podľa dohody, ktorá ho priznáva, aby sa tak zabezpečilo zodpovedné hospodárenie a využívanie finančných prostriedkov EÚ.

56

Je pravda, že po zaslaní listu z 28. októbra 2014 Komisia vykonala extrapoláciu výsledkov auditu spornej dohody o grante na iné dohody, ktoré uzavrela so spoločnosťou Alfamicro a že rozhodnutia Komisie prijaté na základe týchto extrapolácií mohli prípadne predstavovať správne akty tejto inštitúcie, pokiaľ by vybočili zo zmluvného rámca týchto dohôd. Na jednej strane však pohľadávka zistená Komisiou v jej liste z 28. októbra 2014 nie je založená na takýchto extrapoláciách, ale priamo vyplýva z výsledkov auditu vykonaného Dvorom audítorov, pokiaľ ide o výdavky deklarované spoločnosťou Alfamicro v rámci spornej dohody o grante, a na druhej strane na Všeobecný súd nebol podaný žiadny návrh týkajúci sa týchto iných dohôd.

O druhom a treťom odvolacom dôvode, ktoré sú založené na porušení spornej dohody o grante a na porušení zásady proporcionality

Argumentácia účastníkov konania

60

Svojím druhým a tretím odvolacím dôvodom, ktoré je potrebné skúmať spoločne, Alfamicro vytýka Všeobecnému súdu, že v bode 142 napadnutého rozsudku konštatoval, že Komisia bola povinná požadovať vrátenie finančného príspevku na náklady, ktoré boli považované za neoprávnené, a že neporušila zásadu proporcionality ani svoju povinnosť plniť svoje zmluvné povinnosti v dobrej viere.

61

Podľa spoločnosti Alfamicro článok II.28 spornej dohody o grante stanovuje, že Komisia prijme „všetky príslušné opatrenia, ktoré považuje za potrebné“, pričom Komisia musí zohľadňovať zásadu proporcionality pri využití výsledku auditu uskutočneného Dvorom audítorov. Sporná dohoda o grante je synalagmatickou zmluvou a Alfamicro splnila svoje povinnosti uložené touto dohodou. Skrátením grantu o 93 % napriek skutočnosti, že projekt bol už dokončený, Komisia porušila túto dohodu a zásadu proporcionality.

Ide tu preto výlučne o overenie, či Všeobecný súd správne rozhodol, že Komisia odpočítaním všetkých neoprávnených nákladov od sumy grantu a následne požadovaním vrátenia veľkej časti tohto grantu neporušila zásadu proporcionality.

65

V tomto kontexte je potrebné zdôrazniť, že Komisia je povinná podľa článku 317 ZFEÚ rešpektovať zásadu riadneho finančného hospodárenia. Dohliada aj na ochranu finančných záujmov Únie pri plnení rozpočtu EÚ. To isté platí aj v zmluvnej oblasti, keďže granty poskytované Komisiou pochádzajú z rozpočtu Európskej únie. Podľa kľúčovej zásady, ktorou sa riadi poskytovanie grantov Úniou, môže Únia poskytnúť finančnú pomoc iba na skutočne vynaložené výdavky (rozsudok z 28. februára 2013, Portugalsko/Komisia, C‑246/11 P , neuverejnený, EU:C:2013:118 , bod 102 a citovaná judikatúra).

66

V dôsledku toho Komisia nemôže bez porušenia uvedených zásad stanovených Zmluvou o FEÚ schváliť vynaloženie výdavkov z rozpočtu Únie bez právneho základu. V kontexte grantov sa pritom podmienky udelenia a použitia grantu riadia dohodou o grante a konkrétnejšie ustanoveniami týkajúcimi sa určenia výšky tohto grantu na základe nákladov deklarovaných zmluvným partnerom Komisie.

67

V dôsledku toho sa Všeobecný súd nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď konštatoval, že Komisia tým, že požadovala vrátenie finančného príspevku na náklady považované za neoprávnené, prijala vo vzťahu k navrhovateľke vhodné opatrenie, ktoré je jediným opatrením, aké mohla prijať v súlade so svojimi povinnosťami vyplývajúcimi tak zo spornej dohody o grante, ako aj z práva Únie, a že v tejto súvislosti nepostupovala v rozpore so zásadou proporcionality alebo zásadou plnenia zmlúv v dobrej viere.

71

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy je potrebné druhý a tretí odvolací dôvod zamietnuť ako nedôvodné.

O štvrtom odvolacom dôvode založenom na porušení zásady právnej istoty

Argumentácia účastníkov konania

72

75

Zásada právnej istoty, ktorá je súčasťou všeobecných zásad práva Únie, pritom vyžaduje, aby právne pravidlá boli jasné, presné a mali predvídateľné účinky s cieľom umožniť dotknutým osobám orientovať sa v situáciách a právnych vzťahoch v pôsobnosti právneho poriadku Únie (rozsudok z 8. decembra 2011, France Télécom/Komisia, C‑81/10 P , EU:C:2011:811 , bod 100 a citovaná judikatúra).

76

V tejto súvislosti z toho vyplýva, že Všeobecný súd v bodoch 156 a 157 napadnutého rozsudku správne rozhodol, že zásada právnej istoty sa neuplatňuje v rámci sporu zmluvnej povahy, v ktorom Všeobecný súd nebol vyzvaný preskúmať zákonnosť správneho aktu. Prípadné porušenie tejto zásady nemá žiaden vplyv na povinnosti uložené Komisii na základe spornej dohody o grante.

77

Štvrtý odvolací dôvod sa teda musí zamietnuť ako neúčinný.

Podľa článku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne o trovách konania. Článok 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku, ktorý je uplatniteľný na konanie o odvolaní na základe článku 184 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku, stanovuje, že účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia navrhla uložiť spoločnosti Alfamicro povinnosť nahradiť trovy konania a táto spoločnosť nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené uložiť jej povinnosť nahradiť trovy konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (šiesta komora) rozhodol takto:

1.

Odvolanie sa zamieta.

2.

Spoločnosť Alfamicro – Sistemas de computadores, Sociedade Unipessoal, Lda, je povinná nahradiť trovy konania.