C-198/18
ECLI:EU:C:2019:1001
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62018CJ0198
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
62018CJ0198
ROZSUDOK
SÚDNEHO DVORA (štvrtá komora)
z 21. novembra 2019 ( *1 )
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Nariadenie (ES) č. 1346/2000 – Články 4 a 6 – Konkurzné konania – Rozhodné právo – Európske konanie o platobnom rozkaze – Nezaplatenie zmluvnej pohľadávky pred vyhlásením konkurzu – Námietka započítania založená na zmluvnej pohľadávke, ktorá vznikla pred vyhlásením konkurzu“
Vo veci C‑198/18,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Högsta domstolen (Najvyšší súd, Švédsko) z 12. marca 2018 a doručený Súdnemu dvoru 20. marca 2018, ktorý súvisí s konaním:
CeDe Group AB
proti
KAN sp. z o.o., v konkurze
SÚDNY DVOR (štvrtá komora),
v zložení: predseda štvrtej komory M. Vilaras, sudcovia S. Rodin, D. Šváby, K. Jürimäe (spravodajkyňa) a N. Piçarra,
generálny advokát: M. Bobek,
tajomník: A. Calot Escobar,
so zreteľom na písomnú časť konania,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
–
španielska vláda, v zastúpení: pôvodne M. A. Sampol Pucurull, neskôr S. Centero Huerta, splnomocnení zástupcovia,
–
Európska komisia, v zastúpení: M. Heller, E. Ljung Rasmussen, G. Tolstoy a K. Simonsson, splnomocnení zástupcovia,
po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 30. apríla 2019,
vyhlásil tento
Rozsudok
1
Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článkov 4 a 6 nariadenia Rady (ES) č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní ( Ú. v. ES L 160, 2000, s. 1 ; Mim. vyd. 19/001, s. 191), zmeneného nariadením Rady (ES) č. 788/2008 z 24. júla 2008 ( Ú. v. EÚ L 213, 2008, s. 1 ) (ďalej len „nariadenie č. 1346/2000“).
2
Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou CeDe Group AB, usadenou vo Švédsku, na jednej strane a spoločnosťou KAN sp. z o.o., poľskou spoločnosťou v konkurze, na druhej strane v súvislosti s tým, že prvá spoločnosť odmietla zaplatiť druhej sumu 1532489 švédskych korún (SEK) (približne 143951 eur).
Právny rámec
3
Podľa odôvodnenia 6 nariadenia č. 1346/2000:
„(6)
V súlade so zásadou proporcionality by sa toto nariadenie malo obmedziť na ustanovenia o súdnej právomoci na začatie konkurzného konania a na rozsudky, ktoré sú vynesené priamo na základe konkurzného konania a ktoré sú s takýmto konaním úzko späté. Okrem toho by toto nariadenie malo obsahovať ustanovenia o uznávaní takých rozsudkov a o príslušnom práve, ktoré tiež spĺňajú túto zásadu.“
4
Článok 1 ods. 1 tohto nariadenia stanovoval:
„Toto nariadenie sa vzťahuje na kolektívne konkurzné konania, pri ktorých ide o čiastočné alebo úplné zbavenie majetku dlžníka a vymenovanie likvidátora.“
5
Článok 3 ods. 1 uvedeného nariadenia stanovoval:
„Právomoc na začatie konkurzných konaní majú súdy členského štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka. Pri obchodných spoločnostiach a u právnických osôb sa v prípade neprítomnosti dôkazu o opaku za centrum hlavných záujmov považuje miesto, kde majú svoje registrované sídlo.“
6
Podľa článku 4 toho istého nariadenia, nazvaného „Príslušné [Rozhodné – neoficiálny preklad ] právo“:
„1. Ak v tomto nariadení nie je stanovené inak, konkurzné konania a ich účinky sa riadia právom členského štátu, na území ktorého sa toto konanie začne; tento štát sa ďalej označuje ako ‚štát, v ktorom sa konanie začne‘.
2. Právo štátu, v ktorom sa konanie začne, stanoví podmienky začatia takéhoto konania, jeho vedenie a uzavretie. Stanoví najmä:
…
d)
podmienky, za akých sa môže uplatniť započítanie;
e)
účinky konkurzného konania na existujúce zmluvné vzťahy dlžníka;
…
g)
pohľadávky, ktoré možno prihlásiť voči konkurznej podstate dlžníka, a spôsob zaobchádzania s pohľadávkami vzniknutými po začatí konkurzného konania;
…“
7
Článok 6 nariadenia č. 1346/2000, nazvaný „Započítanie“, vo svojom odseku 1 stanovoval:
„Začatie konkurzného konania nemá vplyv na právo veriteľov požadovať započítanie ich pohľadávok voči pohľadávkam dlžníka, ak takéto započítanie umožňuje právo, ktorým sa riadi pohľadávka platobne neschopného dlžníka.“
Nariadenie Rím I
8
Podľa článku 3 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) ( Ú. v. EÚ L 177, 2008, s. 6 ; ďalej len „nariadenie Rím I“):
„Zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany. Voľba musí byť urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo okolnosťami prípadu. Zmluvné strany si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.“
9
Článok 17 tohto nariadenia stanovuje:
„Ak si strany nedohodli právo na započítanie, započítanie sa spravuje rozhodným právom pre pohľadávku, voči ktorej sa právo na započítanie uplatňuje.“
Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky
10
Dňa 9. júna 2010 uzavrela CeDe Group zmluvu na dodávku tovaru so spoločnosťou PPUB Janson sp.j., ktorá má sídlo v Poľsku. Táto zmluva obsahovala doložku, podľa ktorej sa na akékoľvek spory týkajúce sa výkladu zmluvy uplatní švédske právo.
11
V januári 2011 bolo v Poľsku začaté voči spoločnosti PPUB Janson kolektívne konkurzné konanie. V júli 2011 správca konkurznej podstaty, ktorý bol vymenovaný na účely tohto kolektívneho konkurzného konania, podal na Kronofogdemyndigheten (Verejný orgán v oblasti vymáhania, Švédsko) návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu voči spoločnosti CeDe Group v súvislosti s pohľadávkou vo výške 1532489 SEK (približne 143951 eur) spolu s úrokmi, pričom táto pohľadávka zodpovedala platbe za tovar, ktorý PPUB Janson dodala spoločnosti CeDe Group na základe uvedenej zmluvy.
12
Správca konkurznej podstaty spoločnosti PPUB Janson navrhol, aby Malmö tingsrätt (Okresný súd Malmö, Švédsko), ktorému bolo konanie v tejto veci postúpené, uložil spoločnosti CeDe Group povinnosť zaplatiť spoločnosti PPUB Janson sumu predmetnej pohľadávky spolu s úrokmi. CeDe Group podala voči tomuto návrhu námietku, pričom tvrdila, že sama má voči spoločnosti PPUB Janson pohľadávku prevyšujúcu pohľadávku, ktorá bola voči nej uplatnená, a to pohľadávku v sume viac ako 3,9 milióna SEK (približne 366497 eur) a zodpovedajúcu náhrade za neuskutočnené dodávky a dodaný vadný tovar. CeDe Group teda poukázala na započítanie pohľadávok, voči čomu správca konkurznej podstaty spoločnosti PPUB Janson namietal z dôvodu, že odmietol pohľadávku uplatnenú spoločnosťou CeDe Group v rámci kolektívneho konkurzného konania začatého v Poľsku.
13
V rámci konania na Malmö tingsrätt (Okresný súd Malmö) bola položená otázka rozhodného práva pre návrh na započítanie pohľadávky, ktorý podala CeDe Group.
14
Správca konkurznej podstaty spoločnosti PPUB Janson tvrdil, že uplatniteľné bolo poľské právo v súlade so znením článku 4 ods. 1 nariadenia č. 1346/2000. Domnieval sa, že rovnako bolo potrebné prihliadnuť ku skutočnosti, že článok 4 ods. 2 písm. d) tohto nariadenia stanovuje, že právo členského štátu, v ktorom bolo začaté konkurzné konanie, stanovuje podmienky, za akých sa môže uplatniť započítanie. Tento správca konkurznej podstaty okrem iného uviedol, že článok 6 ods. 1 uvedeného nariadenia sa uplatní len v prípade, ak právny poriadok členského štátu, v ktorom sa konkurzné konanie začne, nepovoľuje v rámci takéhoto konania započítanie ako prostriedok na vyrovnanie vzájomných dlhov. Podľa neho vo veci samej nešlo o prípad poľského práva.
15
CeDe Group tvrdila, že započítanie pohľadávok sa riadi švédskym právom. Návrh správcu konkurznej podstaty spoločnosti PPUB Janson sa týkal pohľadávky, ktorá vznikla v rámci zmluvných vzťahov upravených zmluvou z 9. júna 2010, ktorá obsahuje doložku stanovujúcu švédske právo ako právo, ktoré je pre túto zmluvu rozhodné. Povinné uplatnenie tejto doložky vyplynulo z ustanovení článku 3 ods. 1 nariadenia Rím I. V každom prípade, ak neexistuje medzi zmluvnými stranami dohoda, článok 17 tohto nariadenia stanovuje, že započítanie sa spravuje rozhodným právom pre pohľadávku, voči ktorej sa právo na započítanie uplatňuje, v tomto prípade švédskym právom.
16
Okrem toho CeDe Group tvrdila, že podľa článku 6 ods. 1 nariadenia č. 1346/2000 nemá konkurzné konanie vplyv na právo veriteľa domáhať sa započítania pohľadávky, ak je započítanie povolené právom, ktoré sa uplatní na pohľadávku dlžníka, voči ktorému sa vedie kolektívne konkurzné konanie. Podľa názoru spoločnosti CeDe Group sa však na pohľadávku správcu konkurznej podstaty spoločnosti PPUB Janson uplatní švédske právo. Toto právo sa teda uplatní aj na započítanie predmetných pohľadávok.
17
Malmö tingsrätt (Okresný súd Malmö) konštatoval, že podľa všeobecného pravidla stanoveného v článku 4 ods. 1 nariadenia č. 1346/2000 sa na spor, ktorý tento vnútroštátny súd prejednáva, uplatňuje poľské právo. Odmietol uplatniť článok 6 ods. 1 tohto nariadenia z dôvodu, že poľské právo neobmedzuje ani nezakazuje započítanie pohľadávok.
18
CeDe Group podala proti tomuto rozsudku odvolanie na Hovrätten över Skåne och Blekinge (Odvolací súd Malmö, Švédsko). V rámci tohto konania správca konkurznej podstaty spoločnosti PPUB Janson postúpil pohľadávku, o ktorú ide vo veci samej, poľskej spoločnosti KAN, ktorá vstúpila do uvedeného konania namiesto správcu konkurznej podstaty spoločnosti PPUB Janson.
19
Tento odvolací súd potvrdil rozsudok vydaný v prvostupňovom konaní. Konštatoval, že neexistujú dôvody pre odklon od všeobecného pravidla, podľa ktorého sa uplatní právo členského štátu, v ktorom sa začne konkurzné konanie. Domnieva sa, že to, že správca konkurznej podstaty spoločnosti PPUB Janson zamietol návrh spoločnosti CeDe Group na započítanie, nemá vplyv na toto posúdenie.
20
V konaní na Högsta domstolen (Najvyšší súd, Švédsko) CeDe Group tvrdí, že rozhodné právo pre návrh na započítanie pohľadávok je švédske právo. Čo sa týka spoločnosti KAN, tá navrhuje potvrdenie rozsudku vydaného v odvolacom konaní.
21
Počas konania na Högsta domstolen (Najvyšší súd) bolo voči spoločnosti KAN začaté kolektívne konkurzné konanie. Správca konkurznej podstaty spoločnosti KAN vyhlásil, že veritelia neprebrali návrh podaný spoločnosťou KAN. Z toho dôvodu je práve KAN, voči ktorej bolo začaté konkurzné konanie, účastníkom konania na tomto súde.
22
Vnútroštátny súd uvádza, že Súdny dvor sa viackrát vyslovil k pôsobnosti nariadenia č. 1346/2000, pokiaľ ide o medzinárodnú právomoc súdov členských štátov v oblasti platobnej neschopnosti, najmä tým, že skúmal pôsobnosť tohto nariadenia a pôsobnosť nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach ( Ú. v. ES L 12, 2001, s. 1 ; Mim. vyd. 19/004, s. 42).
23
Na tento účel Súdny dvor nepriznal osobitný význam procesnému kontextu, ktorého súčasťou je žaloba, ale jej právnemu základu.
24
Vnútroštátny súd sa domnieva, že v rámci sporu vo veci samej vyvstáva otázka, či žaloba o zaplatenie pohľadávky, ktorá vznikla pred začatím konkurzného konania, podaná veriteľmi, patrí do pôsobnosti ratione materiae článku 4 nariadenia č. 1346/2000. Na účely výkladu tohto článku sa v podstate pýta, či si treba osvojiť odôvodnenie, ktoré prijal Súdny dvor v súvislosti s výkladom článku 3 tohto nariadenia týkajúceho sa medzinárodnej súdnej právomoci v oblasti konkurzu.
25
Za predpokladu, že by sa nariadenie č. 1346/2000 uplatnilo na takú žalobu, o akú ide v predchádzajúcom bode, tento súd sa tiež pýta na vzťah medzi článkami 4 a 6 uvedeného nariadenia, a to na účely stanovenia práva, ktoré je rozhodné pre taký návrh na započítanie pohľadávok, o aký ide vo veci samej.
26
Za týchto podmienok Högsta domstolen (Najvyšší súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1.
Má sa článok 4 nariadenia č. 1346/2000 vykladať tak, že sa uplatní na žalobu podanú na švédskom súde správcom konkurznej podstaty poľskej spoločnosti – podliehajúcej konkurznému konaniu v Poľsku – voči švédskej spoločnosti o zaplatenie odplaty za tovar dodaný na základe zmluvy, ktorú spoločnosti uzavreli pred vyhlásením konkurzu?
2.
Ak je odpoveď na prvú otázku kladná, je právne významné, že v priebehu konania pred súdom správca konkurznej podstaty postúpil predmetnú pohľadávku spoločnosti, ktorá do konania vstúpila namiesto správcu konkurznej podstaty?
3.
Ak je odpoveď na druhú otázku kladná, je právne významné, že sa spoločnosť, ktorá vstúpila do konania, následne stala platobne neschopnou?
4.
Ak žalovaný v súdnom konaní za okolností uvedených v prvej otázke tvrdí, že pohľadávku správcu konkurznej podstaty je potrebné započítať voči vzájomnému nároku vyplývajúcemu z tej istej zmluvy ako pohľadávka, uplatňuje sa na tento prípad započítania článok 4 ods. 2 písm. d) [nariadenia č. 1346/2000]?
5.
Má sa vzťah medzi ustanoveniami článku 4 ods. 2 písm. d) a článku 6 ods. 1 nariadenia č. 1346/2000 vykladať v tom zmysle, že článok 6 ods. 1 sa uplatní len vtedy, ak nie je možné podľa práva štátu, na území ktorého sa toto konanie začne, uplatniť započítanie, alebo sa môže článok 6 ods. 1 uplatniť aj na iné prípady, napríklad ak existuje len určitý rozdiel medzi rozsahom možnosti započítania v dotknutých právnych poriadkoch alebo ak medzi nimi nie sú žiadne rozdiely, ale započítanie napriek tomu nie je umožnené v štáte, na území ktorého sa toto konanie začne?“
O prejudiciálnych otázkach
O prvej otázke
27
Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 4 nariadenia č. 1346/2000 má vykladať v tom zmysle, že sa uplatní na žalobu, ktorú podal správca konkurznej podstaty spoločnosti v konkurze, usadenej v prvom členskom štáte, a to s cieľom získať platbu za tovar dodaný v rámci plnenia zmluvy uzatvorenej pred tým, ako bolo voči tejto spoločnosti začaté konkurzné konanie, pričom táto žaloba bola podaná proti inej spoločnosti, ktorá je jej zmluvným partnerom a je usadená v druhom členskom štáte.
28
Podľa článku 4 ods. 1 nariadenia č. 1346/2000 sa konkurzné konanie a jeho účinky, ak v tomto nariadení nie je stanovené inak, riadia právom členského štátu, na ktorého území sa toto konanie začne. Článok 4 ods. 2 uvedeného nariadenia na jednej strane spresňuje, že právo štátu, v ktorom sa konkurzné konanie začne, stanoví podmienky začatia takéhoto konania, jeho vedenie a uzavretie, a na druhej strane demonštratívnym spôsobom vymenúva jednotlivé procesné pravidlá upravené právom štátu, v ktorom sa konanie začalo (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. januára 2010, MG Probud Gdynia, C‑444/07 , EU:C:2010:24 , bod 25 ). V rámci tohto výpočtu sú pod písmenom d) tohto ustanovenia uvedené podmienky, za akých sa môže uplatniť započítanie, pod písmenom e) účinky konkurzného konania na existujúce zmluvné vzťahy dlžníka, a pod písmenom g) pohľadávky, ktoré možno prihlásiť voči konkurznej podstate dlžníka, a spôsob zaobchádzania s pohľadávkami vzniknutými po začatí konkurzného konania.
29
Na účely určenia, či sa právo členského štátu, v ktorom sa konkurzné konanie začalo, uplatní na žalobu o zaplatenie tovaru dodaného na základe zmluvy uzavretej pred začatím konkurzného konania v prípade, že túto žalobu podal správca konkurznej podstaty spoločnosti v konkurze, usadenej v jednom členskom štáte, proti jej zmluvnému partnerovi, ktorým je spoločnosť usadená v inom členskom štáte, treba určiť, či takáto žaloba patrí pod konkurzné konanie a jeho účinky v zmysle článku 4 nariadenia č. 1346/2000.
30
V tejto súvislosti treba uviesť – podobne ako uviedol generálny advokát v bode 33 svojich návrhov –, že z článku 3 v spojení s článkom 4 nariadenia č. 1346/2000 vyplýva, že cieľom tohto nariadenia je v zásade dosiahnuť súlad medzi súdmi s medzinárodnou právomocou a rozhodným právom pre konkurzné konanie. Okrem prípadov, keď v tomto nariadení nie je výslovne stanovené inak, sa rozhodné právo riadi podľa článku 4 uvedeného nariadenia medzinárodnou súdnou právomocou určenou na základe článku 3 toho istého nariadenia.
31
Pokiaľ ide o pôsobnosť článku 3 nariadenia č. 1346/2000 v spojení s odôvodnením 6 tohto nariadenia, Súdny dvor pritom rozhodol, že iba žaloby, ktoré vyplývajú priamo z konkurzného konania a ktoré s ním úzko súvisia, patria do pôsobnosti uvedeného nariadenia (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. februára 2019, NK, C‑535/17 , EU:C:2019:96 , body 25 a 26 , ako aj citovanú judikatúru). V tomto kontexte rozhodujúcim kritériom, ktoré Súdny dvor použil na identifikáciu oblasti, do ktorej patrí určitá žaloba, nie je procesný kontext, do ktorého táto žaloba patrí, ale jej právny základ. Podľa tohto prístupu je teda potrebné preskúmať, či právo alebo povinnosť, ktoré sú základom žaloby, majú svoj pôvod vo všeobecných pravidlách občianskeho alebo obchodného práva, alebo v odchylných pravidlách, ktoré sú osobitné pre konkurzné konania (rozsudok zo 6. februára 2019, NK, C‑535/17 , EU:C:2019:96 , bod 28 a citovaná judikatúra).
32
Z toho vyplýva, že v prípade, že má žaloba svoj pôvod v odchylných pravidlách, ktoré sú osobitné pre konkurzné konania, patrí – pokiaľ v nariadení č. 1346/2000 nie je stanovené inak – do pôsobnosti článku 4 tohto nariadenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. decembra 2015, Kornhaas, C‑594/14 , EU:C:2015:806 , bod 17 ).
33
Ako však zdôraznil generálny advokát v bode 34 svojich návrhov, toto ustanovenie má širšiu pôsobnosť než článok 3, keďže sa uplatňuje nielen na konkurzné konania, ale aj na ich účinky. Preto zo samotnej okolnosti, že žaloba nemá svoj pôvod v odchylných pravidlách, ktoré sú osobitné pre konkurzné konania, nemožno vyvodiť, že takáto žaloba nepatrí do pôsobnosti článku 4 nariadenia č. 1346/2000.
34
Treba ešte overiť, či sa na predmetnú žalobu nevzťahujú účinky konkurzného konania v zmysle tohto posledného uvedeného článku, pričom sa treba uistiť, že takáto žaloba nie je priamym a neoddeliteľným dôsledkom takéhoto konania.
35
Z tohto dôvodu, ako uviedol generálny advokát v bode 36 svojich návrhov, odkaz na podmienky, za akých sa môže uplatniť započítanie pohľadávky, a na účinky konkurzu na existujúce zmluvné vzťahy, nachádzajúci sa v článku 4 ods. 2 písm. d) a e) nariadenia č. 1346/2000, nemôže znamenať, že každá žaloba založená na zmluve, na ktorej jednu zo strán bolo vyhlásené konkurzné konanie, patrí len z tohto jediného dôvodu pod pojem „konkurzné konanie a jeho účinky“.
36
Konkrétne samotná skutočnosť, že správca konkurznej podstaty podal takúto žalobu, nie je rozhodujúca na účely posúdenia, či táto žaloba spadá pod pojem „konkurzné konanie a jeho účinky“. Na jednej strane žalobu o zaplatenie tovaru, ktorý bol dodaný v súlade so zmluvou, totiž môže v zásade podať aj samotný veriteľ, takže táto žaloba nepatrí do výlučnej právomoci správcu konkurznej podstaty. Na druhej strane podanie takejto žaloby nijako nezávisí od začatia konkurzného konania, keďže takáto žaloba o zaplatenie môže byť podaná aj mimo akéhokoľvek konkurzného konania. V dôsledku toho takú žalobu o zaplatenie tovaru dodaného v súlade so zmluvou, o akú ide vo veci samej, nemožno považovať za priamy a neoddeliteľný dôsledok takéhoto konania (pozri analogicky rozsudok zo 6. februára 2019, NK, C‑535/17 , EU:C:2019:96 , EU:C:2019:96 , bod 36 ).
37
V dôsledku toho treba usúdiť, že pojem „konkurzné konanie a jeho účinky“ v zmysle článku 4 ods. 1 nariadenia č. 1346/2000 sa nevzťahuje na žalobu o zaplatenie tovaru dodaného na základe zmluvy uzavretej pred začatím konkurzného konania v prípade, že túto žalobu podal správca konkurznej podstaty spoločnosti v konkurze, usadenej v jednom členskom štáte, proti inej spoločnosti, ktorá je jej zmluvným partnerom a je usadená v inom členskom štáte.
38
Výklad poskytnutý v predchádzajúcom bode tohto rozsudku však nijako neprejudikuje rozhodné právo pre návrh na započítanie ani relevantné pravidlá, ktoré by mohli určiť rozhodné právo pre žalobu, o ktorú ide veci samej.
39
Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 4 nariadenia č. 1346/2000 sa má vykladať v tom zmysle, že sa neuplatní na žalobu, ktorú podal správca konkurznej podstaty spoločnosti v konkurze, usadenej v prvom členskom štáte, a to s cieľom získať platbu za tovar dodaný v rámci plnenia zmluvy uzatvorenej pred tým, ako bolo voči tejto spoločnosti začaté konkurzné konanie, pričom táto žaloba bola podaná proti inej spoločnosti, ktorá je jej zmluvným partnerom a je usadená v druhom členskom štáte.
O druhej až piatej otázke
40
Z informácií, ktoré vnútroštátny súd zhrnul v bode 25 tohto rozsudku, vyplýva, že druhá až piata otázka boli položené len pre prípad, že odpoveď na prvú otázku bude kladná.
41
Vzhľadom na odpoveď poskytnutú na túto prvú otázku nie je teda potrebné odpovedať na druhú až piatu otázku.
O trovách
42
Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto:
Článok 4 nariadenia Rady (ES) č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní, zmeneného nariadením Rady (ES) č. 788/2008 z 24. júla 2008, sa má vykladať v tom zmysle, že sa neuplatní na žalobu, ktorú podal správca konkurznej podstaty spoločnosti v konkurze, usadenej v prvom členskom štáte, a to s cieľom získať platbu za tovar dodaný v rámci plnenia zmluvy uzatvorenej pred tým, ako bolo voči tejto spoločnosti začaté konkurzné konanie, pričom táto žaloba bola podaná proti inej spoločnosti, ktorá je jej zmluvným partnerom a je usadená v druhom členskom štáte.
Podpisy
( *1 ) Jazyk konania: švédčina.