C-199/18

Pollo del Campo S.c.a.,

Avi Coop Società Cooperativa Agricola (C‑199/18)

C.A.F.A.R. – Società Agricola Cooperativa,

Società Agricola Guidi di Roncofreddo di Guidi Giancarlo e Nicolini Fausta (C‑200/18)

proti

Regione Emilia‑Romagna,

Regione Emilia‑Romagna,

A.U.S.L. Romagna (C‑343/18),

SÚDNY DVOR (deviata komora),

v zložení: predsedníčka deviatej komory K. Jürimäe, sudcovia D. Šváby (spravodajca) a S. Rodin,

generálny advokát: P. Piamäe,

tajomník: A. Calot Escobar,

–

Società Agricola Guidi di Roncofreddo di Guidi Giancarlo e Nicolini Fausta, v zastúpení: M. Giustiniani, A. Gamberini, a M. Aldegheri, avvocati,

–

A.U.S.L. Romagna, v zastúpení: A. Lolli, avvocato,

–

Regione Emilia‑Romagna, v zastúpení: G. Puliatti a F. Senofonte, avvocati,

Návrhy na začatie prejudiciálneho konania sa týkajú výkladu článku 27 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29. apríla 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá ( Ú. v. EÚ L 165, 2004, s. 1 ; Mim. vyd. 03/045, s. 200).

2

Tieto návrhy boli podané v rámci troch sporov medzi spoločnosťami Pollo del Campo S.c.a. a AVI Coop Società Cooperativa Agricola (vec C‑199/18), C.A.F.A.R. – Società Agricola Cooperativa a Società Agricola Guidi di Roncofdreddo di Guidi Giancarlo e Nicolini Fausta (vec C‑200/18), ako aj spoločnosťami SAIGI Società Cooperativa Agricola a r.l. a MA.GE.MA. Società Agricola Cooperativa (vec C‑343/18) a Regione Emilia‑Romagna (Región Emilia‑Romagna, Taliansko), Azienda Unità Sanitaria Locale 104 di Modena a A.U.S.L Romagna (miestna sanitárna agentúra Romagna, Taliansko), vo veci rozhodnutia uvedeného regiónu, ktorým sa žalobkyniam vo veci samej ukladá povinnosť zaplatiť poplatok určený na pokrytie nákladov, ktoré vznikli v dôsledku úradných veterinárnych kontrol.

Právny rámec

Právo Únie

Smernica 89/662

Smernica Rady 93/119/ES z 22. decembra 1993 o ochrane zvierat počas porážky alebo ich utratenia ( Ú. v. ES L 340, 1993, s. 21 ; Mim. vyd. 03/015, s. 421) stanovovala spoločné minimálne normy pre ochranu zvierat počas ich porážky alebo utratenia, aby sa zabezpečil racionálny rozvoj produkcie a uľahčilo sa doplnenie vnútorného trhu so zvieratami a produktmi živočíšneho pôvodu.

Smernica 96/23/ES

6

Smernica Rady 96/23/ES z 29. apríla 1996 o opatreniach na monitorovanie určitých látok a ich rezíduí v živých zvieratách a živočíšnych produktoch a o zrušení smerníc 85/358/EHS a 86/469/EHS a rozhodnutí 89/187/EHS a 91/664/EHS ( Ú. v. ES L 125, 1996, s. 10 ; Mim. vyd. 03/019, s. 71) ustanovuje opatrenia na monitorovanie látok a skupín rezíduí uvedených v prílohe I uvedenej smernice.

7

Na tento účel článok 3 tejto smernice, ktorý sa nachádza v jej kapitole II, nazvanej „Plány monitorovania na zisťovanie prítomnosti rezíduí alebo látok“, stanovuje:

‚potravinové právo‘ znamená zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia, upravujúce potraviny vo všeobecnosti, a najmä potravinovú bezpečnosť, či už na úrovni spoločenstva alebo na vnútroštátnej úrovni; vzťahuje sa na všetky stupne výroby, spracúvania a distribúcie potravín a tiež krmív vyrábaných pre zvieratá určené na produkciu potravín alebo pre zvieratá určené na kŕmenie takýchto zvierat (t. j. určených na produkciu potravín);

…

3.

‚prevádzkovateľ potravinárskeho podniku‘ znamená fyzické alebo právnické osoby zodpovedné za zabezpečenie toho, aby sa v potravinárskom podniku pod ich kontrolou plnili požiadavky potravinového práva;

…

6.

Odôvodnenia 4, 6 a 32 nariadenia č. 882/2004 stanovujú:

„(4)

potravinové a krmivové právo spoločenstva vychádza zo zásady, že prevádzkovatelia [prevádzkovatelia potravinárskych a krmivárskych podnikov – neoficiálny preklad ] sú vo všetkých fázach výroby, spracovania a distribúcie krmív a potravín v podnikoch, ktoré majú pod kontrolou, povinní zabezpečiť, aby krmivá a potraviny spĺňali požiadavky potravinového a krmivového práva, ktoré sa vzťahujú na ich činnosť;

…

(6)

je potrebné, aby členské štáty vynucovali potravinové a krmivové právo a predpisy o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá, aby sledovali a overovali, či prevádzkovatelia dodržiavajú vo všetkých fázach výroby, spracovania a distribúcie príslušné požiadavky tohto práva a týchto predpisov. Na tento účel je potrebné organizovať úradné kontroly;

a)

prevencia, eliminácia alebo zníženie na prijateľnú mieru rizík, hroziaci[ch] ľuďom a zvieratám buď priamo alebo nepriamo cez životné prostredie…“

12

Článok 2 bod 1 tohto nariadenia vymedzuje „úradnú kontrolu“ ako „ak[ú]koľvek form[u] kontroly, ktorú vykonáva príslušný orgán alebo [Spoločenstvo] s cieľom overenia dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá“.

13

Hlava II uvedeného nariadenia, nazvaná „Úradné kontroly vykonávané členskými štátmi“, obsahuje kapitolu I, ktorá sa týka „všeobecných povinností“. V tejto kapitole sa nachádza článok 3 týkajúci sa „všeobecných povinností s ohľadom na organizovanie úradných kontrol“, podľa ktorého:

„Členské štáty zabezpečia, aby boli k dispozícii primerané finančné prostriedky na obstaranie potrebného personálu a iných prostriedkov pre úradné kontroly. Použijú na to akýkoľvek prostriedok, ktorý považujú za vhodný, vrátane všeobecného zdanenia alebo zavedenia poplatkov alebo sadzieb [daní – neoficiálny preklad ].“

15

Článok 27 nariadenia č. 882/2004 s názvom „Poplatky alebo sadzby [dane – neoficiálny preklad ]“ je formulovaný takto:

„1. Členské štáty môžu vyberať poplatky alebo sadzby [dane – neoficiálny preklad ] na pokrytie nákladov spôsobených úradnými kontrolami.

2. Pokiaľ však ide o činnosti uvedené v oddiel[e] A prílohy IV a oddiel[e] A prílohy V, členské štáty zabezpečia vyberanie poplatku.

3. Bez toho, aby boli dotknuté odseky 4 a 6, poplatky vyberané s ohľadom na určité činnosti uvedené v oddiel[e] A prílohy IV a oddiel[e] A prílohy V, nebudú nižšie než minimálne sadzby uvedené v odseku B [oddiele B – neoficiálny preklad ] prílohy IV a v odseku B [oddiele B – neoficiálny preklad ] prílohy V. Na prechodné obdobie do 1. januára 2008 však môžu členské štáty s ohľadom na činnosti uvedené v oddiel[e] A prílohy IV naďalej používať sadzby, ktoré používajú teraz podľa [smernice Rady z 29. januára 1985 o financovaní veterinárnych inšpekcií a kontrol čerstvého mäsa a hydinového mäsa ( Ú. v. ES L 32, 1985, s. 14 ; Mim. vyd. 03/006, s. 161)].

a)

typ príslušného podniku a príslušné rizikové faktory,

b)

záujmy podnikov s nízkou výrobnou kapacitou,

c)

tradičné metódy výroby, spracovania a distribúcie,

kontroly, ktoré vykonáva príslušný prevádzkovateľ v oblasti krmív a potravín [kontroly vykonané v dotknutom podniku pôsobiacom v odvetví krmív alebo potravín – neoficiálny preklad ] a

c)

metóda výpočtu zníženia poplatku.

…“

16

Príloha IV nariadenia č. 882/2004 je nazvaná „Činnosti a minimálne poplatky a sadzby [poplatky a dane – neoficiálny preklad ] súvisiace s úradnými kontrolami vo vzťahu so zariadeniami [vo vzťahu k zariadeniam – neoficiálny preklad ] Spoločenstva“. Oddiel A tejto prílohy IV stanovuje:

18

Príloha V uvedeného nariadenia sa týka „činností a minimálnych poplatkov a daní súvisiacich s úradnými kontrolami tovaru a živých zvierat vstupujúcich do Spoločenstva“, pričom stanovuje:

„Činnosti, ktoré pokrývajú [smernica Rady 97/78/ES z 18. decembra 1997, ktorou sa stanovujú zásady organizácie veterinárnych kontrol výrobkov, ktoré vstupujú do spoločenstva z tretích krajín ( Ú. v. ES L 24, 1998, s. 9 ; Mim. vyd. 03/022, s. 247] a [smernica Rady z 15. júla 1991 stanovujúca princípy, ktoré sa týkajú organizácie veterinárnych kontrol zvierat vstupujúcich do spoločenstva z tretích krajín a ktoré menia a dopĺňajú smernice 89/662/EHS, 90/425/EHS a 90/675/EHS (91/496/EHS) ( Ú. v. ES L 268, 1991, s. 56 ; Mim. vyd. 03/012, s. 58], za ktoré dnes členské štáty vyberajú poplatky podľa smernice 85/73/EHS.“

19

Oddiel B tejto prílohy V stanovuje, že členské štáty vyberajú na účely úradných kontrol týkajúcich sa zoznamu výrobkov vymenovaných v tomto oddiele minimálne sadzby poplatkov alebo daní, ktoré sa uvádzajú v uvedenom oddiele.

Talianske právo

Legislatívny dekrét č. 194/2008 vo svojej prílohe A oddieloch 1 a 2 uvádza sumy poplatkov uplatniteľné na bitúnky, ako aj na kontroly rozrábkarní, ktoré zodpovedajú sumám uvedeným v oddiele B prílohy IV nariadenia č. 882/2004.

22

Na účely uplatnenia ustanovení nariadenia č. 882/2004 a zabránenia rozdielnemu zaobchádzaniu na talianskom území legge n. 96 – Disposizioni per l’adempimento di obblighi derivanti dall’appartenenza dell’Italia alle Comunità europee – Legge comunitaria 2009 (zákon č. 96 o ustanoveniach na vykonanie povinností vyplývajúcich z členstva Talianska v Európskych spoločenstvách – komunitárny zákon 2009) zo 4. júna 2010 (riadna príloha GURI č. 146 z 25. júna 2010) zmenil článok 1 legislatívneho dekrétu č. 194/2008 tak, že doň vložil odsek 3a, ktorý uvádza:

„Z rozsahu pôsobnosti tohto dekrétu sú vylúčení podnikatelia v poľnohospodárstve v súvislosti s vykonávaním činností podľa článku 2135 Občianskeho zákonníka.“

23

Článok 2135 Codice civile (Občiansky zákonník) stanovuje:

25

Rozhodnutím z 12. decembra 2011 Výkonný výbor regiónu Emilia Romagna rozhodol o tom, že na podnikateľov v poľnohospodárstve vykonávajúcich okrem iného činnosti uvedené v oddieloch 1 a 2 prílohy A legislatívneho dekrétu č. 194/2008, a to prevádzkovanie bitúnkov a rozrábkarní, sa vzťahuje povinnosť platiť poplatky stanovené v uvedenom legislatívnom dekréte.

26

Žalobkyne vo veci samej podali proti tomuto rozhodnutiu a na neho nadväzujúcim platobným výmerom vydaným voči nim žalobu na Tribunale amministrativo regionale per l’Emilia‑Romagna (Regionálny správny súd Emilia‑Romagna, Taliansko). Uvedený súd túto žalobu zamietol, pričom v podstate rozhodol, že nariadenie č. 882/2004 neoprávňuje členské štáty stanoviť výnimky z povinnosti platiť veterinárne poplatky.

27

Žalobkyne vo veci samej sa následne obrátili na Consiglio di Stato (Štátna rada, Taliansko) s návrhom na zmenu tohto rozsudku. Po prvé v podstate tvrdia, že právna úprava Únie neukladá povinnosť uložiť všetkým subjektom v poľnohospodárskom sektore, a osobitne „podnikateľom v poľnohospodárstve“ v zmysle článku 2135 Občianskeho zákonníka, povinnosť platiť poplatky za úradné sanitárne kontroly. Právna úprava Únie sa podľa nich obmedzuje na to, že vyžaduje od členských štátov, aby zabezpečili vyberanie poplatkov za niektoré činnosti, ako je kontrola bitúnkov a kontrola prevádzkového stavu rozrábkarní. Členské štáty sú podľa nich oprávnené upraviť financovanie týchto kontrol podľa takých pravidiel, aké považujú za najvhodnejšie.

31

Za týchto podmienok Consiglio di Stato (Štátna rada) rozhodla prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.

Má sa článok 27 nariadenia [č. 882/2004], v ktorom sa stanovuje, že v súvislosti s činnosťami uvedenými v oddiele A prílohy IV a oddiele A prílohy V členské štáty zabezpečia vyberanie poplatku, vykladať v tom zmysle, že povinnosť platiť príslušný poplatok ukladá všetkým podnikateľom v poľnohospodárstve, vrátane tých, ktorí ‚vykonávajú činnosti porážky a rozrábky mäsa ako vedľajšiu činnosť k chovu zvierat‘?

2.

Môže členský štát vylúčiť z platenia sanitárnych daní niektoré kategórie podnikov, hoci stanovil systém výberu poplatkov, ktorý je ako celok vhodný na zabezpečenie pokrytia nákladov vynaložených na úradné kontroly, alebo môže uplatniť nižšie poplatky než tie, ktoré sú stanovené v nariadení č. 882/2004?“

34

Podľa článku 26 nariadenia č. 882/2004 členské štáty zabezpečia, aby boli k dispozícii primerané finančné zdroje na obstaranie potrebného personálu a iných prostriedkov pre úradné kontroly pri použití akýchkoľvek prostriedkov považovaných za vhodné, vrátane všeobecného zdanenia alebo zavedenia poplatkov alebo daní. V tejto súvislosti už Súdny dvor tento článok v spojení s odôvodnením 32 tohto nariadenia vyložil v tom zmysle, že členské štáty majú širokú mieru voľnej úvahy, aby získali primerané finančné prostriedky na obstaranie potrebného personálu a iných prostriedkov na úradné kontroly (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. júla 2017, Superfoz ‑ Supermercados, C‑519/16 , EU:C:2017:601 , bod 34 a citovanú judikatúru).

35

Na druhej strane, táto miera voľnej úvahy je ohraničená harmonizovanými pravidlami upravenými v článku 27 nariadenia č. 882/2004, pokiaľ sa členské štáty rozhodnú uložiť prevádzkovateľom poplatky alebo dane uvedené v tomto článku (rozsudok z 26. júla 2017, Superfoz ‑ Supermercados, C‑519/16 , EU:C:2017:601 , bod 34 ).

36

V tejto súvislosti zo znenia článku 27 nariadenia č. 882/2004 vyplýva, že zatiaľ čo odsek 1 tohto článku stanovuje, že členské štáty môžu vyberať poplatky alebo dane na pokrytie nákladov, ktoré vznikli v dôsledku úradných kontrol, odsek 2 toho istého článku stanovuje, že na účely pokrytia nákladov vzniknutých pri činnostiach uvedených v oddiele A prílohy IV a oddiele A prílohy V tohto nariadenia zabezpečia členské štáty vyberanie poplatku, a nie dane.

40

Príloha A uvedenej smernice odkazuje jednak na smernicu 2002/99, ktorá stanovuje pravidlá veterinárnej politiky upravujúce produkciu, spracovanie, distribúciu a uvádzanie výrobkov živočíšneho pôvodu určených na ľudskú spotrebu na trh, a jednak na nariadenie č. 853/2004, ktoré stanovuje osobitné hygienické pravidlá pre potraviny živočíšneho pôvodu, a konkrétne v prílohe III tohto nariadenia spresňuje pravidlá týkajúce sa porážky a rozrábky hydinového mäsa.

41

Po druhé, ako vyplýva z článku 1 ods. 1 smernice 93/119, táto smernica sa vzťahuje na činnosti jatočnej porážky.

42

Po tretie smernica 96/23 ustanovuje opatrenia na monitorovanie látok a skupín rezíduí uvedených v jej prílohe I a upravuje dohľad nad produkčným procesom zvierat, prvotných produktov živočíšneho pôvodu, ako aj krmív, a to vo všetkých štádiách výroby, spracovania a uvádzania týchto výrobkov na trh.

46

V tejto súvislosti platí, že hoci nariadenie č. 882/2004 nedefinuje tieto pojmy „prevádzkovatelia potravinárskych podnikov“ a „prevádzkovatelia krmivárskych podnikov“, článok 2 tohto nariadenia odkazuje na nariadenie č. 178/2002, ktoré obsahuje základné pravidlá právnych predpisov týkajúcich sa krmív a potravín, a ktoré uvedené pojmy definuje v článku 3 bodoch 3 a 6.

47

Podľa týchto posledných uvedených ustanovení prevádzkovateľ potravinárskeho alebo krmivárskeho podniku predstavuje fyzickú alebo právnickú osobu zodpovednú za zabezpečenie toho, aby sa v potravinárskom alebo krmivárskom podniku pod jej kontrolou plnili požiadavky potravinového práva.

48

Podľa článku 3 bodu 1 nariadenia č. 178/2002 potravinové právo znamená zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia, upravujúce potraviny vo všeobecnosti, a najmä potravinovú bezpečnosť, či už na úrovni Únie alebo na vnútroštátnej úrovni, pričom sa vzťahuje na všetky stupne výroby, spracúvania a distribúcie potravín a krmív pre zvieratá.

52

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy je na prvú otázku potrebné odpovedať tak, že článok 27 nariadenia č. 882/2004 sa má vykladať v tom zmysle, že členské štáty majú povinnosť vyberať poplatky za úradné kontroly činností uvedených v oddiele A prílohy IV a oddiele A prílohy V tohto nariadenia aj od prevádzkovateľov potravinárskych a krmivárskych podnikov vykonávajúcich činnosti porážky a rozrábky mäsa ako vedľajšiu činnosť k ich hlavnej činnosti, ktorou je chov zvierat.

O druhej otázke

53

Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 27 nariadenia č. 882/2004 vykladať v tom zmysle, že umožňuje členskému štátu ukladať poplatky vo výške, ktorá je nižšia ako minimálne sadzby stanovené v oddiele B prílohy IV a oddiele B prílohy V nariadenia č. 882/2004.

54

V tejto súvislosti Súdny dvor rozhodol, že tieto minimálne sadzby predstavujú najnižšiu sadzbu, od ktorej sa členské štáty v zásade nemôžu odchýliť (rozsudok zo 7. júla 2011, Rakvere Piim a Maag Piimatööstus, C‑523/09 , EU:C:2011:460 , body 22 a 27 ).

58

Napokon tento výklad potvrdzuje aj článok 27 ods. 6 nariadenia č. 882/2004, upravujúci jedinú výnimku, na základe ktorej je členský štát oprávnený stanoviť pre určitý podnik nižší poplatok za úradnú kontrolu, než je minimálna sadzba podľa oddielov B príloh IV a V tohto nariadenia. Vzhľadom na údaje poskytnuté vnútroštátnym súdom však právna úprava, o ktorú ide vo veciach samých, vzhľadom na svoje charakteristiky nemôže spadať pod výnimku uvedenú v tomto článku 27 ods. 6, keďže sa netýka situácie určitého podniku, ale má všeobecnú povahu.

59

Z toho vyplýva, že článok 27 ods. 3 nariadenia č. 882/2004 a oddiely B príloh IV a V tohto nariadenia neponechávajú členským štátom žiadnu voľnú úvahu, umožňujúcu im odchýliť sa všeobecným spôsobom a podľa vlastného uváženia od tam stanovených minimálnych sadzieb (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. júla 2011, Rakvere Piim a Maag Piimatööstus, C‑523/09 , EU:C:2011:460 , bod 28 ).

60

Článok 27 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29. apríla 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá sa má vykladať v tom zmysle, že členské štáty majú povinnosť vyberať poplatky za úradné kontroly činností uvedených v oddiele A prílohy IV a oddiele A prílohy V tohto nariadenia aj od prevádzkovateľov potravinárskych a krmivárskych podnikov vykonávajúcich činnosti porážky a rozrábky mäsa ako vedľajšiu činnosť k ich hlavnej činnosti, ktorou je chov zvierat.

2.

Článok 27 nariadenia č. 882/2004 sa má vykladať v tom zmysle, že členskému štátu neumožňuje uplatňovať poplatky vo výške, ktorá je nižšia ako minimálne sadzby stanovené v oddiele B prílohy IV a oddiele B prílohy V nariadenia č. 882/2004.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: taliančina.