C-255/18

62018CJ0255

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (prvá komora)

zo 14. novembra 2019 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Smernica 2014/59/EÚ – Ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií – Vnútroštátne mechanizmy financovania – Orgán pre riešenie krízových situácií – Štátny fond – Články 103 a 104 – Povinnosť uhradiť príspevok – Príspevky ex ante a mimoriadne príspevky ex post – Výpočet – Oneskorené prebratie smernice – Delegované nariadenie (EÚ) 2015/63 – Články 12 a 14 – Pojem ‚zmena štatútu‘ – Vplyv na povinnosť uhradiť príspevok“

Vo veci C‑255/18,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Tribunale amministrativo regionale per il Lazio (Regionálny správny súd pre Lazio, Taliansko) z 15. novembra 2017 a doručený Súdnemu dvoru 11. apríla 2018, ktorý súvisí s konaním:

v zložení: predseda prvej komory J.‑C. Bonichot, podpredsedníčka Súdneho dvora R. Silva de Lapuerta, sudcovia M. Safjan, L. Bay Larsen (spravodajca) a C. Toader,

generálny advokát: M. Campos Sánchez‑Bordona,

tajomník: R. Schiano, referent,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 10. apríla 2019,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

španielska vláda, v zastúpení: M. A. Sampol Pucurull, splnomocnený zástupca,

–

Európska komisia, v zastúpení: V. Di Bucci, K. P. Wojcik a A. Steiblytė, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 26. júna 2019,

vyhlásil tento

Rozsudok

Smernica 2014/59

3

Odôvodnenia 103 až 105 smernice 2014/59 znejú takto:

„(103)

… Bez ohľadu na úlohu centrálnych bánk pri poskytovaní likvidity finančnému systému aj v časoch vysokej záťaže je dôležité, aby členské štáty stanovili mechanizmy financovania, ktoré zabránia tomu, aby sa finančné prostriedky potrebné na takéto účely čerpali z vnútroštátnych rozpočtov. Práve finančný sektor ako celok by mal financovať stabilizáciu finančného systému.

(104)

…

4. Na účely odseku 3 by mechanizmy financovania mali zahŕňať najmä právomoc:

a)

zvýšiť príspevky ex ante uvedené v článku 103 s cieľom dosiahnuť cieľovú úroveň bližšie určenú v článku 102;

b)

zvýšiť mimoriadne príspevky ex post uvedené v článku 104, ak príspevky uvedené v písmene a) sú nedostatočné, a

6

Pod názvom „Príspevky ex ante “ článok 103 smernice 2014/59 stanovuje:

„1. Členské štáty s cieľom dosiahnuť cieľovú úroveň bližšie určenú v článku 102 zabezpečia, aby sa príspevky od inštitúcií povolených na ich území vrátane pobočiek z Únie získavali prinajmenšom raz za rok.

…

4. Členské štáty zabezpečia, aby bola povinnosť platiť príspevky podľa tohto článku vynútiteľná na základe vnútroštátnych právnych predpisov a aby sa splatné príspevky v plnej miere uhradili.

Členské štáty stanovia primerané regulačné a účtovné povinnosti, ako aj povinnosti v oblasti vykazovania a iné povinnosti s cieľom zabezpečiť, aby sa splatné príspevky v plnej miere uhradili. Členské štáty zabezpečia opatrenia na riadne overenie správnej úhrady príspevkov. …

7

Podľa článku 104 tejto smernice:

„1. Ak dostupné finančné prostriedky nestačia na pokrytie strát, nákladov a iných výdavkov, ktoré vznikli použitím mechanizmov financovania, členské štáty zabezpečia, aby sa od inštitúcií povolených a ich území získali mimoriadne príspevky ex post , ktoré pokryjú ďalšie potrebné sumy. Tieto mimoriadne príspevky ex post sa rozdelia medzi inštitúcie v súlade s pravidlami stanovenými v článku 103 ods. 2.

…

2. Článok 103 ods. 4 až 8 sa uplatňuje na príspevky získané podľa tohto článku.

…“

9

Článok 4 tohto delegovaného nariadenia stanovuje:

„1. Orgány pre riešenie krízových situácií určujú ročné príspevky, ktoré má uhrádzať každá inštitúcia, pomerne k jej rizikovému profilu na základe informácií, ktoré poskytla inštitúcia, v súlade s článkom 14 a pomocou metodiky stanovenej v tomto oddiele.

2. Orgán pre riešenie krízových situácií určuje ročný príspevok uvedený v odseku 1 na základe ročnej cieľovej úrovne mechanizmu financovania riešenia krízových situácií, a to zohľadnením cieľovej úrovne, ktorá sa má dosiahnuť do 31. decembra 2024 v súlade s odsekom 1 článku 102 smernice 2014/59/EÚ, a na základe priemernej výšky krytých vkladov v predchádzajúcom roku, vypočítavanej každý štvrťrok, všetkých inštitúcií povolených na jeho území.“

10

Pod názvom „Nové inštitúcie pod dohľadom alebo zmena štatútu“ článok 12 uvedeného nariadenia stanovuje:

Článok 20 ods. 1 až 4 delegovaného nariadenia 2015/63 stanovuje:

„1. … Odchylne od článku 13 ods. 1, pokiaľ ide o príspevky, ktoré sa majú uhradiť v roku 2015, orgány pre riešenie krízových situácií najneskôr do 30. novembra 2015 informujú každú inštitúciu o svojom rozhodnutí, ktorým sa stanovuje ročný príspevok, ktorý majú inštitúcie uhrádzať.

2. Odchylne od článku 13 ods. 4 a pokiaľ ide o príspevky, ktoré sa majú uhradiť v roku 2015, výška splatná podľa rozhodnutia uvedeného v článku 13 ods. 3 sa uhrádza do 31. decembra 2015.

3. Odchylne od článku 14 ods. 4 a pokiaľ ide o informácie, ktoré sa majú predložiť orgánu pre riešenie krízových situácií v roku 2015, informácie podľa uvedeného odseku sa predkladajú najneskôr do 1. septembra 2015.

4. Odchylne od článku 16 ods. 1, systémy ochrany vkladov predkladajú orgánu pre riešenie krízových situácií do 1. septembra 2015 informáciu o výške krytých vkladov k 31. júlu 2015.“

13

Článok 81 tohto dekrétu znie takto:

„1. Celková finančná dotácia fondov na riešenie krízových situácií najneskôr do 31. decembra 2024 sa rovná 1 percentu krytých vkladov ku dňu zostavenia poslednej ročnej účtovnej závierky subjektov, ktoré sú povinné platiť príspevky, schválenej týmito subjektmi. …

2. Na dosiahnutie úrovne uvedenej v odseku 1 sa príspevky vypočítajú a vyberú každoročne čo najrovnomernejším spôsobom rozloženým v čase v súlade s článkom 82, pričom zároveň sa taktiež zohľadní možný procyklický vplyv, spôsobený úhradou príspevkov, na finančnú pozíciu subjektov majúcich povinnosť uhrádzať príspevky.“

16

Článok 82 ods. 1 uvedeného dekrétu stanovuje:

„Banky so sídlom v Taliansku a talianske pobočky bánk z krajín mimo Únie uhrádzajú pravidelné príspevky do fondov na riešenie krízových situácií každoročne vo výške, ktorú určí Banca d’Italia v súlade s rozhodnutím Európskej komisie podľa článku 103 ods. 7 smernice 2014/59.“

19

Do 5. júla 2015 vykonávala svoje činnosti v Taliansku prostredníctvom State Street Bank SpA (ďalej len „SSB Taliansko“).

20

Od 6. júla 2015 po zlúčení pokračovala SSBI, s ktorou sa SSB Taliansko zlúčila, vo výkone jej činnosti na talianskom území prostredníctvom pobočky.

21

V priebehu rokov 2015 a 2016 Banca d’Italia ako orgán pre riešenie krízových situácií požiadala SSBI, pokiaľ ide o rok 2015, o úhradu príspevkov ex ante (ďalej len „pravidelné príspevky“) a mimoriadnych príspevkov ex post (ďalej len „mimoriadne príspevky“). Konkrétnejšie oznámeniami z 23. a 26. novembra 2015, ako aj z 1. apríla a 25. mája 2016, Banca d’Italia požiadala SSBI o zaplatenie sumy 1275606 eur z titulu pravidelných príspevkov a sumy 3826819 eur z titulu mimoriadnych príspevkov.

25

Podľa nej jej povinnosť uhradiť príspevok do talianskeho fondu na riešenie krízových situácií nevyplýva ani z článku 12 ods. 2 delegovaného nariadenia 2015/63. Navyše ustanovenia článku 20 ods. 4 tohto nariadenia podporujú jej názor v tom zmysle, že referenčným základom orgánu pre riešenie krízových situácií musí byť postavenie spoločnosti SSBI nie k 31. decembru 2014, ale k 31. júlu 2015.

26

Delegované nariadenie 2015/63 sa teda na túto spoločnosť v období od 1. januára do 5. júla 2015 nevzťahovalo, čo má za následok neexistenciu akejkoľvek jej povinnosti uhradiť príspevky.

27

Subsidiárne SSBI dospela k záveru, že môže podliehať len povinnosti uhradiť pravidelné príspevky zodpovedajúce obdobiu, počas ktorého SSB Taliansko vykonávala svoje činnosti v Taliansku.

„1.

Spadá medzi ‚zmeny štatútu‘, ktoré podľa článku 12 [delegovaného nariadenia] nemajú vplyv na povinnosť uhradiť príspevok, tiež zlúčenie inštitúcie, nad ktorou predtým vykonával dohľad národný orgán pre riešenie krízových situácií, s materskou spoločnosťou so sídlom v inom členskom štáte, ku ktorému došlo v príspevkovom období, a uplatní sa uvedené pravidlo aj v prípade, keď k zlúčeniu a následnému zániku došlo v roku 2015, teda v čase, keď členský štát ešte formálne nezriadil orgán pre riešenie krízových situácií a štátny fond a príspevky ešte neboli vypočítané?

2.

Majú sa článok 12 v spojení s článkom 14 [delegovaného nariadenia] a články 103 a 104 smernice 2014/59 vykladať v tom zmysle, že inštitúcia je povinná uhradiť celý príspevok za daný rok a nie jeho pomernú časť podľa mesiacov, keď podliehala dohľadu orgánu pre riešenie krízových situácií prvého členského štátu, obdobne ako je to stanovené pre inštitúciu, nad ktorou sa ‚novo vykonáva dohľad‘ podľa článku 12 ods. 1 [delegovaného nariadenia], aj v prípade zlúčenia s materskou spoločnosťou so sídlom v inom členskom štáte v priebehu príspevkového roka?

3.

Uplatňujú sa v zmysle smernice 2014/59, [delegovaného nariadenia] a zásad, ktoré upravujú systém opatrení na riešenie krízových situácií bánk, pravidlá stanovené pre pravidelný príspevok, najmä článok 12 ods. 2 [delegovaného nariadenia], aj na mimoriadny príspevok, pokiaľ ide o okamih určenia subjektov, ktoré sú povinné uhrádzať príspevok, a výšku príspevku, s prihliadnutím na jeho povahu a podmienky jeho uloženia?“

33

Článok 12 ods. 2 delegovaného nariadenia 2015/63 neobsahuje žiadny výslovný odkaz na právo členských štátov určiť zmysel a dosah pojmu „zmena štatútu“. Uvedený pojem sa musí na účely uplatňovania uvedeného delegovaného nariadenia považovať za samostatný pojem práva Únie, ktorý sa má vykladať jednotne na území všetkých členských štátov.

34

Na druhej strane je potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora je pri výklade ustanovenia práva Únie potrebné zohľadniť jeho znenie, kontext, do ktorého je vložený, ako aj cieľ, ktorý sleduje [pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. mája 2019, PF (Generálna prokuratúra Litvy), C‑509/18 , EU:C:2019:457 , bod 28 ].

35

Pokiaľ ide po prvé o doslovný výklad pojmu „zmena štatútu“ v zmysle článku 12 ods. 2 delegovaného nariadenia 2015/63, je potrebné zdôrazniť, že tento výraz môže zahŕňať, ako to vyplýva z bodu 58 návrhov generálneho advokáta, akýkoľvek druh zmeny v právnej alebo skutkovej situácii inštitúcie, ktorá môže mať vplyv na uplatnenie článku 12 ods. 2 tohto delegovaného nariadenia.

39

Článok 12 ods. 1 delegovaného nariadenia 2015/63 v rozsahu, v akom sa ním zavádza výnimka zo všeobecného pravidla podľa odseku 2 tohto článku, sa vykladá reštriktívne, pričom neumožňuje výklad, ktorý by išiel nad rámec tohto samotného predpokladu, na ktorý sa výslovne vzťahuje uvedené nariadenie (pozri analogicky rozsudky z 1. decembra 2011, Painer, C‑145/10 , EU:C:2011:798 , bod 74 , a zo 6. júna 2019, Weil, C‑361/18 , EU:C:2019:473 , bod 43 , ako aj citovanú judikatúru).

40

V dôsledku toho sa na operáciu, ktorá predstavuje zmenu štatútu v zmysle článku 12 ods. 2 toho istého delegovaného nariadenia, v zásade nevzťahuje výpočet príspevku stanovený v článku 12 ods. 1 delegovaného nariadenia 2015/63.

41

Po tretie, pokiaľ ide o cieľ sledovaný smernicou 2014/59 a delegovaným nariadením 2015/63, z článku 102 ods. 1 a článku 103 ods. 1 tejto smernice, ako aj z článku 4 ods. 2 uvedeného delegovaného nariadenia vyplýva, že ročný výber pravidelných príspevkov inštitúcií sa zaviedol s cieľom zabezpečiť, aby najneskôr do 31. decembra 2024 dostupné finančné prostriedky v mechanizmoch financovania členských štátov dosiahli prinajmenšom 1 % sumy krytých vkladov všetkých inštitúcií povolených na ich území.

45

Tento výklad článku 12 ods. 2 delegovaného nariadenia 2015/63 je tiež potvrdený cieľom nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 ( Ú. v. EÚ L 225, 2014, s. 1 ), pričom smernica 2014/59 a toto delegované nariadenie majú tiež za cieľ pripraviť jeho realizáciu.

46

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že vytvorenie vnútroštátnych fondov na riešenie krízových situácií v priebehu roka 2015, ako to stanovuje táto smernica a uvedené delegované nariadenie, bolo v priebehu roka 2016 kombinované s plánovaním jednotného fondu na riešenie krízových situácií medzi členskými štátmi, ktoré sú súčasťou bankovej únie na základe nariadenia č. 806/2014, ktorým sa postupne nahrádzajú vnútroštátne fondy na riešenie krízových situácií. Medzivládna dohoda, ktorá objasňuje vykonávanie tohto jednotného fondu na riešenie krízových situácií, vo svojom článku 3 ods. 3 a 5 stanovuje, že príspevky prijaté v súlade s článkami 103 a 104 smernice 2014/59 pred dátumom uplatňovania tejto dohody, teda pred 1. januárom 2016, sa musia tiež previesť do uvedeného jednotného fondu na riešenie krízových situácií.

47

Z tohto hľadiska sa pojem „zmena štatútu“ nemôže obmedzovať na zmeny inštitúcie v členskom štáte s výnimkou zmien, ktoré sa týkajú viacerých členských štátov, ako sú cezhraničné zlúčenia. Z toho istého dôvodu možno tvrdenie založené na tom, že inštitúcia, ktorá zanikla zlúčením, nemôže využiť fond na riešenie krízových situácií členského štátu, ktorému vyplatila pravidelné príspevky, len odmietnuť.

Najskôr treba zdôrazniť, že toto delegované nariadenie bolo záväzné vo všetkých svojich častiach a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch od 1. januára 2015. V dôsledku toho uvedené nariadenie bolo účinné ku dňu cezhraničného zlúčenia dotknutej inštitúcie so svojou materskou spoločnosťou.

51

Ďalej treba pripomenúť, že smernica 2014/59, ktorá vo svojich článkoch 101 až 104 ukladá členským štátom povinnosť zriadiť vnútroštátne fondy na riešenie krízových situácií, ktoré sú spravované vnútroštátnymi orgánmi a financované vyberaním príspevkov, vo svojom článku 130 ods. 1 stanovuje, že členské štáty do 31. decembra 2014 uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a administratívne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou a tieto opatrenia uplatňujú od 1. januára 2015.

52

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že talianske opatrenie preberajúce uvedenú smernicu do vnútroštátneho práva nadobudlo účinnosť až 16. novembra 2015, čo znamená, že ani vnútroštátny orgán pre riešenie krízových situácií ani štátny fond neboli ešte v Taliansku formálne vytvorené ku dňu cezhraničného zlúčenia dotknutej inštitúcie s jej materskou spoločnosťou.

53

Z toho vyplýva, že Taliansko prebralo smernicu 2014/59 do svojho vnútroštátneho práva v čase, ktorý v súlade s prechodnými ustanoveniami článku 20 delegovaného nariadenia 2015/63 umožňoval, aby Banca d’Italia ako vnútroštátny orgán pre riešenie krízových situácií požadovala od inštitúcií úhradu pravidelných príspevkov od roku 2015 v súlade s článkom 102 a článkom 103 ods. 1 uvedenej smernice.

57

Skutočnosť, že dotknutá inštitúcia v čase, keď Banca d’Italia žiadala o úhradu príspevkov, už zanikla v dôsledku cezhraničného zlúčenia, nie je v tomto kontexte relevantná z dôvodu, ako to už bolo uvedené v bode 42 tohto rozsudku, že vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií musia vypočítať splatné pravidelné príspevky s odkazom na účtovné informácie týkajúce sa poslednej schválenej a osvedčenej účtovnej závierky, ktorá je k dispozícii pred 31. decembrom roka predchádzajúceho príspevkovému obdobiu.

58

Vzhľadom na uvedené úvahy treba na druhú časť prvej otázky odpovedať tak, že článok 12 ods. 2 delegovaného nariadenia 2015/63 sa má vykladať v tom zmysle, že sa uplatňuje na situáciu, v ktorej k cezhraničnému zlúčeniu inštitúcie so sídlom v členskom štáte s jej materskou spoločnosťou so sídlom v inom členskom štáte a následnému zániku tejto inštitúcie došlo počas roka 2015, hoci vnútroštátny orgán pre riešenie krízových situácií ani štátny fond neboli prvým členským štátom ešte formálne vytvorené a príspevky ešte neboli vypočítané.

O tretej otázke

62

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v súlade s článkom 104 ods. 1 uvedenej smernice členské štáty zabezpečia, aby sa od inštitúcií povolených na ich území získali mimoriadne príspevky, ak dostupné finančné prostriedky nestačia na pokrytie strát, nákladov a iných výdavkov, ktoré vznikli použitím mechanizmov financovania.

63

Ako to uviedol generálny advokát v bodoch 86 a 87 svojich návrhov, mimoriadny príspevok sa tak odlišuje od pravidelného príspevku, pokiaľ ide o okamih a účel jeho výberu. Je totiž ťažké predvídať deň výberu mimoriadnych príspevkov, keďže to závisí od dátumu operácií na riešenie krízových situácií, ktoré spôsobujú úbytok prostriedkov v štátnom fonde. Mimoriadne príspevky teda nemožno plánovať rovnakým spôsobom ako pravidelné príspevky, ktoré sa vypočítavajú s odkazom na účtovné informácie týkajúce sa poslednej schválenej a osvedčenej účtovnej závierky, ktorá je k dispozícii pred 31. decembrom roka predchádzajúceho príspevkovému obdobiu, a vyberajú sa za kalendárny príspevkový rok.

64

Dátum 31. decembra roka predchádzajúceho príspevkovému obdobiu, stanovený v článku 14 ods. 1 delegovaného nariadenia 2015/63, je tiež irelevantný vo vzťahu k cieľu sledovanému mimoriadnym príspevkom. Cieľom tohto poplatku ex post je totiž zabezpečiť, aby všetky inštitúcie podliehajúce dohľadu vnútroštátneho orgánu uhradili príspevok ku dňu, ku ktorému sa o ňom rozhodlo, a to s prihliadnutím najmä na ich skutočné finančné možnosti a ich skutočné vystavenie riziku finančného zlyhania k tomuto dátumu. Z tohto hľadiska nemôže byť povinná uhradiť tento príspevok inštitúcia, ktorá v čase, keď sa o ňom rozhodlo, prestala spadať pod dohľad vnútroštátneho orgánu v dôsledku zlúčenia s materskou spoločnosťou so sídlom v inom členskom štáte.

Vzhľadom na to, že konanie má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto:

1.

Pojem „zmena štatútu“ v zmysle článku 12 ods. 2 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2015/63 z 21. októbra 2014, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o príspevky ex ante do mechanizmov financovania riešenia krízových situácií, sa má vykladať v tom zmysle, že zahŕňa takú operáciu, o akú ide vo veci samej, v súvislosti s ktorou inštitúcia prestane v priebehu roka podliehať dohľadu národného orgánu pre riešenie krízových situácií v nadväznosti na cezhraničné zlúčenie s jej materskou spoločnosťou, a že v dôsledku toho táto operácia nemá vplyv na povinnosť tejto inštitúcie uhradiť všetky pravidelné príspevky splatné za príslušný príspevkový rok.

2.

Článok 12 ods. 2 delegovaného nariadenia 2015/63 sa má vykladať v tom zmysle, že sa uplatňuje na situáciu, v ktorej k cezhraničnému zlúčeniu inštitúcie so sídlom v členskom štáte s jej materskou spoločnosťou so sídlom v inom členskom štáte a následnému zániku tejto inštitúcie došlo počas roka 2015, hoci vnútroštátny orgán pre riešenie krízových situácií ani štátny fond neboli prvým členským štátom ešte formálne vytvorené a príspevky ešte neboli vypočítané.