C-285/18

62018CJ0285

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (štvrtá komora)

z 3. októbra 2019 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Verejné obstarávanie – Smernica 2014/24/EÚ – Článok 12 ods. 1 – Pôsobnosť ratione temporis – Sloboda členských pri výbere spôsobu poskytovania služieb – Obmedzenia – Verejné zákazky, ktoré sú predmetom tzv. ‚in house‘ zadania zákazky – Interná transakcia – Prekrývanie sa verejnej zákazky a internej transakcie“

Vo veci C‑285/18,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Lietuvos Aukščiausiasis Teismas (Najvyšší súd, Litva) z 13. apríla 2018 a doručený Súdnemu dvoru 25. apríla 2018, ktorý súvisí s konaním:

v zložení: predseda štvrtej komory M. Vilaras, sudcovia K. Jürimäe, D. Šváby (spravodajca), S. Rodin a N. Piçarra,

generálny advokát: G. Hogan,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

litovská vláda, v zastúpení: K. Dieninis, R. Butvydytė, J. Prasauskienė a R. Krasuckaitė, splnomocnení zástupcovia,

–

estónska vláda, v zastúpení: N. Grünberg, splnomocnená zástupkyňa,

–

poľská vláda, v zastúpení: B. Majczyna, splnomocnený zástupca,

–

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu začatého na návrh Kauno miesto savivaldybė (magistrát mesta Kaunas, Litva) (ďalej len „mesto Kaunas“) a Kauno miesto savivaldybės administracija (mestská správa mesta Kaunas, ďalej len „verejný obstarávateľ“) vo veci uzavretia zmluvy o poskytovaní služieb medzi spoločnosťou UAB „Kauno švara“ a verejným obstarávateľom.

Právny rámec

Právo Únie

3

Odôvodnenia 1, 2, 5, 7, 31 a 32 smernice 2014/24 stanovujú:

Verejné obstarávanie zohráva kľúčovú úlohu v stratégii Európa 2020, stanovenej v oznámení Komisie z 3. marca 2010 s názvom ‚Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu‘…, keďže je jedným z trhovo orientovaných nástrojov, ktoré sa majú využívať na dosiahnutie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a na zabezpečenie čo najefektívnejšieho využitia verejných finančných prostriedkov. Na tento účel sa pravidlá upravujúce verejné obstarávanie prijaté na základe smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES [z 31. marca 2004 o koordinácii postupov obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb ( Ú. v. EÚ L 134, 2004, s. 1 ; Mim. vyd. 06/007, s. 19)] a smernice [2004/18] musia zrevidovať a zmodernizovať s cieľom zvýšiť efektívnosť verejných výdavkov, uľahčiť najmä účasť malých a stredných podnikov (MSP) na verejnom obstarávaní a umožniť verejným obstarávateľom a obstarávateľom, aby lepšie využívali verejné obstarávanie na podporu spoločných spoločenských cieľov. Takisto je potrebné spresniť základné pojmy a koncepcie, aby sa zaistila právna istota a aby sa do pravidiel začlenili určité aspekty príslušnej ustálenej judikatúry Súdneho dvora.

…

(5)

Je potrebné pripomenúť, že nič v tejto smernici členské štáty nezaväzuje, aby dodávateľsky zabezpečili alebo externalizovali poskytovanie služieb, ktoré si želajú poskytovať sami alebo organizovať prostredníctvom iných ako verejných zákaziek v zmysle tejto smernice. …

…

(7)

Malo by sa zabezpečiť, aby akákoľvek spolupráca medzi orgánmi verejnej moci, ktorá bola vyňatá z pôsobnosti smernice, neviedla v súvislosti so súkromnými hospodárskymi subjektmi k narušeniu hospodárskej súťaže, pokiaľ stavia súkromného poskytovateľa služieb do zvýhodnenej pozície v porovnaní s jeho konkurentmi.

(32)

Na verejné zákazky zadané kontrolovaným právnickým osobám by sa nemalo vzťahovať uplatňovanie postupov ustanovených v tejto smernici, ak verejný obstarávateľ vykonáva nad dotknutou právnickou osobou kontrolu, ktorá je podobná kontrole, ktorú vykonáva nad svojimi vlastnými organizačnými jednotkami, a to za predpokladu, že kontrolovaná právnická osoba vykonáva viac ako 80 % svojej činnosti pri plnení úloh, ktorými ju poveril kontrolujúci verejný obstarávateľ alebo iné právnické osoby kontrolované týmto verejným obstarávateľom, a to bez ohľadu na konečného prijímateľa plnenia zákazky.

…“

4

Článok 1 tejto smernice, nazvaný „Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti“, vo svojom odseku 4 stanovuje:

b)

viac ako 80 % činností kontrolovanej právnickej osoby sa vykonáva pri plnení úloh, ktorými ju poveril kontrolujúci verejný obstarávateľ alebo iné právnické osoby kontrolované týmto verejným obstarávateľom, a

c)

v kontrolovanej právnickej osobe nie je žiadna priama účasť súkromného kapitálu s výnimkou nekontrolných a neblokujúcich foriem súkromnej kapitálovej účasti vyžadovaných na základe ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov v súlade so Zmluvami, ktorými sa nevykonáva rozhodný vplyv na kontrolovanú právnickú osobu.

…“

6

8

Podľa článku 10 ods. 5 Lietuvos Respublikos viešųjų pirkimų įstatymas (litovský zákon o verejnom obstarávaní, ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“), v znení platnom od 1. januára 2014 do 1. júla 2017, sa interná transakcia „môže začať iba s predchádzajúcim súhlasom Úradu pre verejné obstarávanie“.

9

Článok 10 zákona o verejnom obstarávaní v znení platnom od 1. júla 2017 stanovuje:

„1. Požiadavky tohto zákona sa nevzťahujú na interné transakcie uzatvorené medzi verejným obstarávateľom a iným verejným obstarávateľom v prípade, ak sú bez výnimky splnené všetky nasledujúce podmienky:

(1)

…

5. Verejnoprávne podniky, verejné spoločnosti s ručením obmedzeným a spoločnosti s ručením obmedzeným, v ktorých podiely vo vlastníctve štátu predstavujú viac ako polovicu hlasov na valnom zhromaždení spoločníkov, nemôžu uzatvárať žiadne interné transakcie.“

10

Článok 4 Lietuvos Respublikos konkurencijos istatymas (litovský zákon o hospodárskej súťaži) z 23. marca 1999 (Žin., 1999, č. 30‑856, ďalej len „zákon o hospodárskej súťaži“) uvádza:

„1. Pri plnení pridelených úloh týkajúcich sa regulácie hospodárskych činností v Litovskej republike musia orgány verejnej správy zaručiť slobodu spravodlivej hospodárskej súťaže.

2. Orgánom verejnej správy sa zakazuje prijímať právne akty alebo iné rozhodnutia, ktoré zvýhodňujú alebo diskriminujú jednotlivé hospodárske subjekty alebo ich skupiny a ktoré vedú alebo môžu viesť k rozdielom v podmienkach hospodárskej súťaže pre hospodárske subjekty konkurujúce si na relevantnom trhu, okrem prípadov, keď sa nedá vyhnúť rozdielom v podmienkach hospodárskej súťaže pri dodržiavaní súladu so zákonmi Litovskej republiky.“

Táto zmluva stanovovala maximálne množstvo služieb, ktoré sa od spoločnosti Irgita mohlo požadovať. Verejný obstarávateľ sa však nezaviazal objednať všetky služby ani celé množstvo služieb stanovených v uvedenej zmluve. Okrem toho musel verejný obstarávateľ platiť spoločnosti Irgita iba za skutočne poskytnuté služby v súlade so sadzbami uvedenými v tej istej zmluve.

14

Dňa 1. apríla 2016 verejný obstarávateľ predložil Viešųjų pirkimų tarnyba (Úrad pre verejné obstarávanie, Litva) žiadosť o povolenie, aby mohol so spoločnosťou Kauno švara uzavrieť internú transakciu na služby, ktoré boli v podstate podobné tým, ktorými bola na základe zmluvy z 18. marca 2014 poverená spoločnosť Irgita.

15

Kauno švara, ktorá má právnu subjektivitu, je kontrolovaná verejným obstarávateľom, ktorý je jej výlučným vlastníkom. Okrem toho v roku 2015 dosiahla 90,07 % svojich príjmov z činností vykonávaných v prospech verejného obstarávateľa.

16

Irgita podala 20. mája 2016 žalobu proti spornému rozhodnutiu a spornej zmluve na príslušnom litovskom prvostupňovom súde. V rámci tejto žaloby tvrdila, že s prihliadnutím na zmluvu z 18. marca 2014 uzavretú medzi ňou a verejným obstarávateľom nemohol verejný obstarávateľ uzavrieť spornú zmluvu.

20

Žaloba spoločnosti Irgita bola na prvom stupni zamietnutá, avšak mala úspech v odvolacom konaní na Lietuvos apeliacinis teismas (Odvolací súd, Litva), ktorý rozhodnutím zo 4. októbra 2017 sporné rozhodnutie zrušil a spornú zmluvu vyhlásil za neplatnú.

21

Tento súd uviedol, že právo uzavrieť internú transakciu, upravené v článku 10 ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní, v znení platnom od 1. júla 2014 do 1. júla 2017, sa nemôže odchýliť od zákazov narušenia hospodárskej súťaže medzi hospodárskymi subjektmi, priznať výhody jednému z nich a diskriminovať ostatných, ako sú uvedené v článku 4 ods. 2 zákona o hospodárskej súťaži. Sporná zmluva je však podľa neho nezákonná, a to predovšetkým z dôvodov, že viedla k zníženiu množstva objednávok služieb od spoločnosti Irgita a že verejný obstarávateľ tým, že uzavrel internú transakciu bez objektívnej potreby, poskytol podniku podliehajúcemu jeho kontrole výhody, ktoré môžu narušiť podmienky hospodárskej súťaže medzi hospodárskymi subjektmi na trhu údržby zalesnených častí mesta Kaunas.

22

25

Okrem toho z článku 12 smernice 2014/24 v spojení s odôvodneniami 2, 31 a 32 tejto smernice vyplýva, že zákonnosť internej transakcie v zmysle tohto článku závisí výlučne od podmienok stanovených v rozsudku z 18. novembra 1999, Teckal ( C‑107/98 , EU:C:1999:562 ), čo vylučuje zohľadnenie iných skutočností a naznačuje, že smernica 2014/24 vykonáva striktnú harmonizáciu interných transakcií.

26

Vnútroštátny súd však nevylučuje, že členské štáty si ponechávajú určitú mieru voľnej úvahy. V tejto súvislosti podľa článku 1 ods. 4 smernice 2014/24 nemá táto smernica vplyv na slobodu členských štátov vymedziť v súlade s právom Únie, čo považujú za „služby všeobecného hospodárskeho záujmu“, ako by sa tieto služby mali organizovať a financovať v súlade s pravidlami štátnej pomoci, a akým konkrétnym povinnostiam by mali podliehať. Rovnako táto smernica nemá vplyv na rozhodnutie orgánov verejnej moci o tom, či a ako chcú plniť verejné funkcie sami podľa článku 14 ZFEÚ a Protokolu 26. článok 36 Charty tiež stanovuje, že Únia uznáva a rešpektuje prístup k službám všeobecného hospodárskeho záujmu, ktorý je ustanovený vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou, v súlade so Zmluvami, s cieľom podporovať sociálnu a územnú súdržnosť Únie.

27

Podľa vnútroštátneho súdu by mali mať členské štáty možnosť podmieniť využitie internej transakcie dodržaním najmä požiadaviek jasnosti, predvídateľnosti a ochrany legitímnej dôvery za predpokladu, že tieto požiadavky sú jasne stanovené v ich právnych predpisoch a nevyplývajú výlučne z judikatúry.

2.

Za predpokladu, že interná transakcia patrí do pôsobnosti smernice 2004/18:

a)

Má sa článok 1 ods. 2 písm. a) tejto smernice (nie však výlučne) s ohľadom na judikatúru Súdneho dvora okrem iných v rozsudkoch z 18. novembra 1999, Teckal ( C‑107/98 ), EU:C:1999:562 );… z 18. januára 2007, Auroux a i. ( C‑220/05 , EU:C:2007:31 ), a… zo 6. apríla 2006, ANAV ( C‑410/04 , EU:C:2006:237 ), chápať a vykladať v tom zmysle, že pojem interná transakcia spadá do pôsobnosti práva Únie a že obsah a uplatňovanie tohto pojmu nie sú dotknuté vnútroštátnymi právnymi predpismi členských štátov, okrem iného obmedzeniami pri uzatváraní takýchto transakcií, napríklad podmienkou, že zmluvy uzavreté v rámci verejného obstarávania nemôžu zabezpečiť kvalitu, dostupnosť a kontinuitu služieb, ktoré majú byť poskytnuté?

b)

Ak je odpoveď na [druhú] otázku [písm. a)] záporná, to znamená, že pojem interná transakcia čiastočne alebo úplne spadá do pôsobnosti práva členských štátov, má sa vyššie uvedené ustanovenie smernice 2004/18 vykladať v tom zmysle, že členské štáty disponujú voľnou úvahou pri stanovení obmedzení alebo dodatočných podmienok pre uzatváranie interných transakcií (v porovnaní s právom Únie a judikatúrou Súdneho dvora, ktorá ho vykladá), ale môžu vykonávať túto voľnú úvahu iba prostredníctvom konkrétnych a jasných pozitívno‑právnych ustanovení upravujúcich verejné obstarávanie?

4.

Bez ohľadu na to, ktorá smernica sa vzťahuje na spornú internú transakciu, majú sa zásady rovnosti a nediskriminácie medzi dodávateľmi v rámci verejného obstarávania a transparentnosti (článok 2 smernice 2004/18 a článok 18 smernice 2014/24), všeobecný zákaz diskriminácie na základe štátnej príslušnosti (článok 18 ZFEÚ), sloboda usadiť sa (článok 49 ZFEÚ), sloboda poskytovania služieb (článok 56 ZFEÚ), možnosť poskytnúť podnikom výlučné práva (článok 106 ZFEÚ) a judikatúra Súdneho dvora [(rozsudky z 18. novembra 1999, Teckal, C‑107/98 , EU:C:1999:562 ; zo 6. apríla 2006, ANAV, C‑410/04 , EU:C:2006:237 ; z 10. septembra 2009, Sea, C‑573/07 , EU:C:2009:532 ; z 8. decembra 2016, Undis Servizi, C‑553/15 , EU:C:2016:935 ) a iné] chápať a vykladať v tom zmysle, že interná transakcia uzatvorená verejným obstarávateľom a subjektom právne oddeleným od tohto verejného obstarávateľa, pričom verejný obstarávateľ vykonáva nad týmto subjektom kontrolu obdobnú tej, ktorú vykonáva nad svojimi vlastnými oddeleniami, a činnosť tohto subjektu pozostáva prevažne z činnosti vykonávanej v prospech verejného obstarávateľa, je sama osebe v súlade so zákonom a okrem iného neporušuje právo iných hospodárskych subjektov na spravodlivú hospodársku súťaž, nediskriminuje tieto iné hospodárske subjekty a nijako nezvýhodňuje kontrolovaný subjekt, ktorý uzatvoril internú transakciu?“

O prejudiciálnych otázkach

O prvej otázke

30

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či situácia, o akú ide vo veci samej, v ktorej verejný obstarávateľ zadal verejnú zákazku právnickej osobe, nad ktorou vykonáva kontrolu podobnú kontrole, akú vykonáva nad svojimi organizačnými zložkami, v rámci konania, ktoré sa začalo v čase, keď ešte bola platná smernica 2004/18, a ktoré viedlo k uzavretiu zmluvy po zrušení tejto smernice, spadá do pôsobnosti smernice 2004/18 alebo smernice 2014/24.

34

Ako uviedol generálny advokát v bode 34 svojich návrhov, keďže orgán verejného obstarávania vydal svoje povolenie po zrušení smernice 2004/18, situácia, o ktorú ide vo veci samej, nevyhnutne patrí do pôsobnosti smernice 2014/24.

35

Okrem toho, keďže toto povolenie bolo podmienené tým, že verejný obstarávateľ vyhodnotí možnosť obstarať služby, o ktoré ide vo veci samej, prostredníctvom klasického postupu verejného obstarávania, nemohol verejný obstarávateľ ku dňu zrušenia smernice 2004/18, teda k 18. aprílu 2016, s konečnou platnosťou rozhodnúť o otázke, či bol pred zadaním dotknutej verejnej zákazky povinný vyhlásiť výberové konanie.

36

Za týchto podmienok treba na prvú otázku odpovedať tak, že situácia, o akú ide vo veci samej, v ktorej verejný obstarávateľ zadal verejnú zákazku právnickej osobe, nad ktorou vykonáva kontrolu podobnú kontrole, akú vykonáva nad svojimi organizačnými zložkami, v rámci konania, ktoré sa začalo v čase, keď ešte bola platná smernica 2004/18, a ktoré viedlo k uzavretiu zmluvy po zrušení tejto smernice, a to po 18. apríli 2016, spadá do pôsobnosti smernice 2014/24, ak verejný obstarávateľ s konečnou platnosťou rozhodol o otázke, či bol pred zadaním dotknutej verejnej zákazky povinný vyhlásiť výberové konanie, po tomto dátume.

39

Vzhľadom na to, že rozhodnutie vnútroštátneho súdu neobsahuje žiadnu skutočnosť, ktorá by mohla odôvodniť, že výklad pojmu „služby všeobecného hospodárskeho záujmu“ je relevantný na účely rozhodnutia sporu vo veci samej, neumožňuje Súdnemu dvoru užitočne odpovedať na tretiu otázku písm. a) v rozsahu, v akom sa týka článku 1 ods. 4 smernice 2014/24 a článku 36 Charty.

40

Tretiu otázku písm. a) tak treba preformulovať a vychádzať z toho, že vnútroštátny súd sa ňou pýta, či sa má článok 12 ods. 1 smernice 2014/24 vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnemu pravidlu, ktorým členský štát podmieňuje uzatváranie interných transakcií najmä tým, že prostredníctvom procesov verejného obstarávania nemožno zaručiť kvalitu poskytovaných služieb, ich dostupnosť alebo kontinuitu.

41

Na úvod treba uviesť, že cieľom smernice 2014/24, ako uvádza jej odôvodnenie 1, je koordinácia vnútroštátnych postupov obstarávania verejných zákaziek, ktorých výška presahuje určitú hodnotu.

45

Sloboda členských štátov, pokiaľ ide o výber spôsobu poskytovania služieb, ktorým verejní obstarávatelia uspokojujú svoje vlastné potreby, vyplýva tiež z odôvodnenia 5 smernice 2014/24, v ktorom sa uvádza, že „nič v tejto smernici členské štáty nezaväzuje, aby dodávateľsky zabezpečili alebo externalizovali poskytovanie služieb, ktoré si želajú poskytovať sami alebo organizovať prostredníctvom iných ako verejných zákaziek v zmysle tejto smernice“, čím toto odôvodnenie prebralo judikatúru Súdneho dvora predchádzajúcu uvedenej smernici.

46

Rovnako ako smernica 2014/24 neukladá členským štátom povinnosť využiť verejné obstarávanie, nemôže ich nútiť, aby využili internú transakciu, ak sú splnené podmienky stanovené v článku 12 ods. 1.

47

Slobodu, ktorá je takto ponechaná členským štátom, zdôrazňuje článok 2 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ z 26. februára 2014 o udeľovaní koncesií ( Ú. v. EÚ L 94, 2014, s. 1 ), podľa ktorého:

50

S prihliadnutím na predchádzajúce úvahy treba na tretiu otázku písm. a) odpovedať tak, že článok 12 ods. 1 smernice 2014/24 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnemu pravidlu, ktorým členský štát podmieňuje uzatváranie interných transakcií najmä tým, že prostredníctvom procesov verejného obstarávania nemožno zaručiť kvalitu poskytovaných služieb, ich dostupnosť alebo kontinuitu, ak výber vyjadrený v prospech konkrétneho spôsobu poskytovania služieb vykonaný v štádiu pred zadaním verejnej zákazky rešpektuje zásady rovnosti zaobchádzania, zákazu diskriminácie, vzájomného uznávania, proporcionality a transparentnosti.

O tretej otázke písm. b)

51

Svojou treťou otázkou písm. b) sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 12 ods. 1 smernice 2014/24 v spojení so zásadou transparentnosti má vykladať v tom zmysle, že podmienky, ktorými členské štáty podmieňujú uzavretie interných transakcií, musia byť stanovené prostredníctvom konkrétnych a jasných pozitívno‑právnych ustanovení upravujúcich verejné obstarávanie.

52

Zásada transparentnosti, podobne ako zásada právnej istoty, vyžaduje, aby podmienky, ktoré členské štáty stanovia pre uzavretie interných transakcií, boli upravené prostredníctvom dostatočne dostupných, presných pravidiel, ktorých uplatnenie je predvídateľné, s cieľom vyhnúť sa akémukoľvek riziku svojvôle.

56

S prihliadnutím na vyššie uvedené úvahy prináleží vnútroštátnemu súdu, aby posúdil, či sa vývoj výkladu ustanovení zákona o hospodárskej súťaži zo strany litovských najvyšších súdov od polovice roka 2015 prejavil dostatočne jasne a presne a či bol dostatočne zverejnený, aby o ňom mohli byť verejní obstarávatelia, ako aj dotknuté hospodárske subjekty primerane informovaní.

57

Na tretiu otázku písm. b) treba preto odpovedať tak, že článok 12 ods. 1 smernice 2014/24 v spojení so zásadou transparentnosti sa má vykladať v tom zmysle, že podmienky, ktorými členské štáty podmieňujú uzavretie interných transakcií, musia byť stanovené prostredníctvom konkrétnych a jasných pozitívno‑právnych ustanovení upravujúcich verejné obstarávanie, ktoré musia byť dostatočne dostupné a ktorých uplatňovanie je predvídateľné, s cieľom vyhnúť sa akémukoľvek riziku svojvôle, čo v prejednávanej veci musí overiť vnútroštátny súd.

O štvrtej otázke

61

Ako to v podstate vyplýva z bodu 48 tohto rozsudku, skutočnosť, že interná transakcia v zmysle článku 12 ods. 1 smernice 2014/24 nepatrí do pôsobnosti tejto smernice, nemôže oslobodiť členské štáty, ale ani verejných obstarávateľov od povinnosti rešpektovať najmä zásady rovnosti zaobchádzania, zákazu diskriminácie, proporcionality a transparentnosti.

62

Okrem toho treba uviesť, že odôvodnenie 31 tejto smernice uvádza, pokiaľ ide o spoluprácu medzi subjektmi vo verejnom sektore, že by sa malo zabezpečiť, aby akákoľvek spolupráca takéhoto typu, ktorá bola vyňatá z pôsobnosti uvedenej smernice, neviedla v súvislosti so súkromnými hospodárskymi subjektmi k narušeniu hospodárskej súťaže.

63

V prejednávanej veci prináleží predovšetkým vnútroštátnemu súdu, aby posúdil, či verejný obstarávateľ tým, že uzavrel internú transakciu, o ktorú ide vo veci samej, ktorej predmet sa prekrýva s predmetom verejnej zákazky vykonávanej spoločnosťou Irgita ako úspešným uchádzačom, neporušil svoje zmluvné povinnosti vyplývajúce z tejto zákazky, ako aj zásadu transparentnosti, ak by sa ukázalo, že tento verejný obstarávateľ dostatočne jasne nedefinoval svoje potreby, najmä tým, že nezaručil úspešnému uchádzačovi poskytnutie minimálneho množstva služieb, alebo či uvedená transakcia predstavuje podstatnú zmenu všeobecnej štruktúry zákazky zadanej spoločnosti Irgita.

1.

Situácia, o akú ide vo veci samej, v ktorej verejný obstarávateľ zadal verejnú zákazku právnickej osobe, nad ktorou vykonáva kontrolu podobnú kontrole, akú vykonáva nad svojimi organizačnými zložkami, v rámci konania, ktoré sa začalo v čase, keď ešte bola platná smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby, a ktoré viedlo k uzavretiu zmluvy po zrušení tejto smernice, a to po 18. apríli 2016, spadá do pôsobnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES, ak verejný obstarávateľ s konečnou platnosťou rozhodol o otázke, či bol pred zadaním dotknutej verejnej zákazky povinný vyhlásiť výberové konanie po tomto dátume.

2.

Článok 12 ods. 1 smernice 2014/24 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnemu pravidlu, ktorým členský štát podmieňuje uzatváranie interných transakcií najmä tým, že prostredníctvom procesov verejného obstarávania nemožno zaručiť kvalitu poskytovaných služieb, ich dostupnosť alebo kontinuitu, ak výber vyjadrený v prospech konkrétneho spôsobu poskytovania služieb vykonaný v štádiu pred zadaním verejnej zákazky rešpektuje zásady rovnosti zaobchádzania, zákazu diskriminácie, vzájomného uznávania, proporcionality a transparentnosti.

3.

Článok 12 ods. 1 smernice 2014/24 v spojení so zásadou transparentnosti sa má vykladať v tom zmysle, že podmienky, ktorými členské štáty podmieňujú uzavretie interných transakcií, musia byť stanovené prostredníctvom konkrétnych a jasných pozitívno‑právnych ustanovení upravujúcich verejné obstarávanie, ktoré musia byť dostatočne dostupné a ktorých uplatňovanie je predvídateľné, s cieľom vyhnúť sa akémukoľvek riziku svojvôle, čo v prejednávanej veci musí overiť vnútroštátny súd.