C-384/18

Európska komisia , v zastúpení: H. Tserepa‑Lacombe a L. Malferrari, splnomocnení zástupcovia,

žalobkyňa,

proti

Belgickému kráľovstvu , v zastúpení: L. Van den Broeck, M. Jacobs a C. Pochet, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci C. Smits a D. Grisay, avocats, de M. Vossen, G. Lievens a F. Haemers,

žalovanému,

SÚDNY DVOR (štvrtá komora),

Rozsudok

1

Svojou žalobou Európska komisia navrhuje, aby Súdny dvor určil, že Belgické kráľovstvo si tým, že zakázalo výkon činnosti účtovníka spoločne s činnosťou sprostredkovateľa, poisťovacieho agenta, realitného agenta alebo s akoukoľvek bankovou činnosťou alebo činnosťou v odvetví finančných služieb, a tým, že umožnilo senátom Institut professionnel des comptables et fiscalistes agrées (Komora akreditovaných účtovníkov a daňových poradcov, Belgicko, ďalej len „IPCF“) zakázať výkon činnosti účtovníka spoločne s akoukoľvek remeselnou, poľnohospodárskou a obchodnou činnosťou, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 25 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu ( Ú. v. EÚ L 376, 2006, s. 36 ) a z článku 49 ZFEÚ.

I. Právny rámec

A. Právo Únie

2

3

Článok 25 tejto smernice, nazvaný „Viacodborové činnosti“, znie:

„1. Členské štáty zabezpečia, aby sa na poskytovateľov nevzťahovali požiadavky, ktoré ich zaväzujú vykonávať výhradne danú konkrétnu činnosť alebo ktoré obmedzujú vykonávanie rôznych činností spoločne alebo v partnerstve.

Takéto požiadavky sa však môžu vzťahovať na týchto poskytovateľov:

a)

regulované povolania, pokiaľ je to opodstatnené požiadavkou záruky súladu s pravidlami upravujúcimi profesijnú etiku a správanie, ktoré sa menia v závislosti od osobitnej povahy každého povolania a je to potrebné na zabezpečenie ich nezávislosti a nestrannosti;

sa zaručila nezávislosť a nestrannosť, ktorú si niektoré činnosti vyžadujú;

c)

boli pravidlá upravujúce profesijnú etiku a správanie pri rôznych činnostiach navzájom zlučiteľné, obzvlášť pokiaľ ide o otázky mlčanlivosti.

3. V správe uvedenej v článku 39 ods. 1 členské štáty uvedú, na ktorých poskytovateľov sa vzťahujú požiadavky ustanovené v odseku 1 tohto článku, obsah týchto požiadaviek a dôvody, pre ktoré ich považujú za opodstatnené.“

4

Podľa odôvodnenia 10 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES ( Ú. v. EÚ L 141, 2015, s. 73 ):

Rada môže taktiež kedykoľvek prostredníctvom všeobecne záväzného usmernenia upraviť výnimky pre niektoré remeselné, poľnohospodárske alebo obchodné činnosti, okrem činností uvedených v odseku 3. Rada môže tiež prijať usmernenia, na základe ktorých sa ustanovenia o nezlučiteľnosti dočasne neuplatnia, ak dôjde k prechodu práv v rámci právneho nástupníctva. Externý účtovník IPCF, ktorý patrí do pôsobnosti usmernení Rady, je povinný o tejto skutočnosti písomne informovať senát.

§ 3. Nižšie uvedené odborné činnosti sa v každom prípade považujú za činnosti, ktoré ohrozujú nezávislosť a nestrannosť externého účtovníka: činnosti sprostredkovateľa, poisťovacieho agenta, realitného agenta, okrem činnosti správcu nehnuteľností a akékoľvek bankové činnosti alebo činnosti v odvetví finančných služieb, v prípade ktorých sa vyžaduje zápis v Autorité des Services et Marchés Financiers [Úrad pre odvetvie finančných služieb a finančné trhy, ďalej len ‚FSMA‘].“

6

Článok 21 etického kódexu IPCF v znení prijatom kráľovským nariadením z 18. júla 2017 ( Moniteur belge zo 14. augusta 2017, s. 79692, ďalej len „nový etický kódex IPCF“) stanovuje:

„§ 1. Okrem činností uvedených v odseku 2 povolia senáty výkon viacodborových činností fyzickou osobou alebo právnickou osobou na základe písomnej žiadosti externého účtovníka IPCF, ak nebude ohrozená nezávislosť a nestrannosť člena.

§ 2. Nižšie uvedené odborné činnosti sa bez ohľadu na to, či ich vykonáva fyzická osoba alebo právnická osoba, považujú v každom prípade za činnosti, ktoré ohrozujú nezávislosť a nestrannosť externého účtovníka IPCF: činnosti sprostredkovateľa, poisťovacieho agenta, realitného agenta, okrem činnosti správcu nehnuteľností a akékoľvek bankové činnosti alebo činnosti v odvetví finančných služieb, v prípade ktorých sa vyžaduje zápis vo [FSMA].“

9

Belgické kráľovstvo odpovedalo na otázky Komisie listom z 29. mája 2015.

10

Keďže Komisia považovala odôvodnenie obmedzení stanovených vnútroštátnou právnou úpravou za nedostatočné, zaslala Belgickému kráľovstvu 11. decembra 2015 výzvu, v ktorej tvrdila, že článok 21 predchádzajúceho etického kódexu IPCF nie je v súlade s článkom 25 smernice 2006/123 a článkom 49 ZFEÚ.

11

Listami z 12. apríla a 6. júla 2016 Belgické kráľovstvo spochybnilo porušenie, ktoré mu bolo vytýkané, a vysvetlilo dôvody, pre ktoré sa domnieva, že vnútroštátna právna úprava je v súlade s právom Únie.

15

Keďže Komisia nesúhlasila so stanoviskom Belgického kráľovstva, podala žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.

III. O žalobe

A. O predmete žaloby

1.

Argumentácia účastníkov konania

18

Na určenie rozsahu tejto žaloby o nesplnenie povinnosti je potrebné uviesť, že existencia nesplnenia povinnosti sa musí posudzovať podľa situácie v členskom štáte ku dňu uplynutia lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku a Súdny dvor nemôže prihliadať na prípadné neskoršie zmeny (rozsudok z 26. júna 2019, Komisia/Grécko, C‑729/17 , EU:C:2019:534 , bod 36 a citovaná judikatúra).

19

V prípade následnej zmeny príslušných vnútroštátnych právnych predpisov v súvislosti s konaním o nesplnení povinnosti Komisia nemení predmet svojej žaloby tým, že výhrady vznesené proti predchádzajúcim právnym predpisom uplatní na právne predpisy vyplývajúce z prijatej zmeny, ak majú obe verzie vnútroštátnych právnych predpisov zhodný obsah (rozsudok z 26. júna 2019, Komisia/Grécko, C‑729/17 , EU:C:2019:534 , bod 37 a citovaná judikatúra).

20

Naopak, predmet sporu nemožno rozšíriť na povinnosti vyplývajúce z nových ustanovení, ktoré nemajú svoj ekvivalent v pôvodnej verzii dotknutého aktu, pretože dôjde k porušeniu podstatných formálnych náležitostí riadneho konania o nesplnení povinnosti (rozsudok z 26. júna 2019, Komisia/Grécko, C‑729/17 , EU:C:2019:534 , bod 38 a citovaná judikatúra).

24

Zo znenia tohto posledného uvedeného ustanovenia vyplýva, že v porovnaní s článkom 21 ods. 2 predchádzajúceho etického kódexu IPCF toto ustanovenie už nevymenúva odborné činnosti, pre ktoré musí účtovník IPCF požiadať o povolenie, aby ich mohol vykonávať spoločne s povolaním účtovníka IPCF, čím rozširuje rozsah uvedených činností, a neobsahuje už ani podmienku týkajúcu sa doplnkovej povahy výkonu takejto činnosti.

25

Keďže článok 21 ods. 1 nového etického kódexu IPCF podstatným spôsobom zmenil systém povolení na spoločný výkon povolania účtovníka IPCF s inými odbornými činnosťami, obsah tohto ustanovenia nemožno považovať za totožný s obsahom článku 21 ods. 1 a 2 predchádzajúceho etického kódexu IPCF.

26

Preto v rozsahu, v akom sa výhrady Komisie týkajú aj článku 21 ods. 1 nového etického kódexu IPCF, tento článok mení predmet sporu tak, že tieto výhrady treba preskúmať bez zohľadnenia rozšírenia týchto výhrad vykonaného v žalobe a v replike, pokiaľ ide o článok 21 ods. 1 nového etického kódexu IPCF.

Výhrada založená na porušení článku 25 smernice 2006/123 obsahuje dve časti, z ktorých prvá sa týka článku 21 ods. 3 predchádzajúceho etického kódexu IPCF a článku 21 ods. 2 nového etického kódexu IPCF a druhá článku 21 ods. 1 a 2 predchádzajúceho etického kódexu IPCF.

a)

O prvej časti prvého žalobného dôvodu týkajúcej sa porušenia článku 25 smernice 2006/123 článkom 21 ods. 3 predchádzajúceho etického kódexu IPCF a článkom 21 ods. 2 nového etického kódexu IPCF

1) Argumentácia účastníkov konania

29

Komisia tvrdí, že cieľom článku 25 smernice 2006/123 je zabezpečiť, aby členské štáty nebránili výkonu viacodborových služieb. Podľa tejto inštitúcie článok 21 ods. 2 nového etického kódexu IPCF, ktorý bez podstatnej zmeny prevzal obsah článku 21 ods. 3 predchádzajúceho etického kódexu IPCF, zakazuje spoločný výkon činností účtovníkov IPCF s činnosťami sprostredkovateľa, poisťovacieho agenta, realitného agenta a akýmikoľvek bankovými činnosťami alebo činnosťami v odvetví finančných služieb.

33

Táto inštitúcia tvrdí, že členské štáty môžu prinútiť spoločnosti vykonávajúce viacodborové činnosti, aby zaviedli interné mechanizmy kontroly kvality a účinné opatrenia hodnotenia rizík s cieľom zabezpečiť, aby v rámci toho istého podniku všeobecné činnosti nezasahovali do činností, na ktoré sa vzťahujú pravidlá proti praniu špinavých peňazí alebo pri ktorých sa musia dodržiavať pravidlá v oblasti profesijného tajomstva. Okrem toho zdôrazňuje, že povinnosť účtovníkov ohlásiť pred vnútroštátnymi orgánmi v prípade podozrenia z prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu sa uplatňuje len vtedy, ak sa účtovník sám zúčastňuje na takýchto činnostiach.

34

Pokiaľ ide o potrebu zabezpečiť transparentnosť cien služieb, Komisia sa domnieva, že účtovník je schopný oddeliť svoje činnosti a samostatne predložiť výpočty, ktoré stanovujú skutočné náklady na každú službu, a výpočty, ktoré určujú jej celkové náklady.

35

38

Tento členský štát pritom tvrdí, že predmetný zákaz je nevyhnutný na zabezpečenie nezávislosti a nestrannosti účtovníkov IPCF, ako aj na zabezpečenie dodržiavania povinnosti zachovať prísne profesijné tajomstvo, ktorej porušenie je sankcionované článkom 458 belgického Trestného zákona. Keďže nezávislosť zahŕňa povinnosť konať výlučne na účet klienta, Belgické kráľovstvo sa domnieva, že výkon iných činností účtovníkom IPCF by mohol viesť k zohľadneniu hľadísk, ktoré nesúvisia so záujmom jeho klienta. V tejto súvislosti uvedený členský štát zdôrazňuje, že realitní makléri, sprostredkovatelia poistenia a burzoví makléri sú odmeňovaní na základe provízie, ktorej výška môže byť vyššia než odmeny získané z činnosti účtovníka, takže by mohol vzniknúť konflikt záujmov, ak by účtovník zohľadnil iné hľadiská než tie, ktoré súvisia výlučne so záujmom svojho klienta.

39

Belgické kráľovstvo sa domnieva, že odôvodnenie uvedené v rozsudku z 19. februára 2002, Wouters a i. ( C‑309/99 , EU:C:2002:98 ), podľa ktorého existencia „určitej nezlučiteľnosti“ medzi povinnosťami vyplývajúcimi z povolania advokáta a povinnosťami vyplývajúcimi z povolania účtovníkov postačuje na odôvodnenie zákazu spoločného výkonu týchto dvoch povolaní, je použiteľná v prejednávanej veci.

40

Tento členský štát totiž tvrdí, že účtovníci IPCF vykonávajú verejnoprospešnú úlohu, najmä pokiaľ ide o zostavenie spoľahlivých účtov pre malé a stredné podniky, ktoré tvoria 99,3 % podnikov v Belgicku, ako aj vypracovanie finančných plánov v čase vytvárania určitých typov spoločností. Okrem toho sa uvedený členský štát domnieva, že účtovníci IPCF, ktorí podliehajú povinnosti dodržiavať profesijné tajomstvo, čo ich podľa odôvodnenia 10 smernice 2015/849 oslobodzuje od ohlasovacej povinnosti v oblasti prania špinavých peňazí, sa zúčastňujú na správnej fáze daňových sporov a v praxi naďalej poskytujú poradenstvo svojim klientom ako znalci vo fáze súdneho konania, hoci právne zastúpenie zabezpečuje advokát.

Podľa článku 25 ods. 1 prvého pododseku smernice 2006/123 členské štáty zabezpečia, aby sa na poskytovateľov nevzťahovali požiadavky, ktoré ich zaväzujú vykonávať výhradne danú konkrétnu činnosť alebo ktoré obmedzujú vykonávanie rôznych činností spoločne alebo v partnerstve. Článok 25 ods. 1 druhý pododsek tejto smernice však spresňuje, že poskytovatelia uvedení v písmenách a) a b) môžu podliehať takýmto požiadavkám za podmienok, ktoré stanovujú.

44

V prejednávanej veci, podobne ako článok 21 ods. 3 predchádzajúceho etického kódexu IPCF, článok 21 ods. 2 nového etického kódexu IPCF zakazuje spoločný výkon povolania účtovníka IPCF s určitými činnosťami, ktoré sa samy osebe považujú za činnosti, ktoré ohrozujú nezávislosť a nestrannosť účtovníka IPCF, teda činnosti sprostredkovateľa alebo poisťovacieho agenta, realitného agenta, okrem činnosti správcu nehnuteľností, ako aj akékoľvek bankové činnosti a činnosti v odvetví finančných služieb, v prípade ktorých sa vyžaduje zápis vo FSMA.

45

Z toho vyplýva, že tieto ustanovenia podriaďujú účtovníkov IPCF takým požiadavkám, aké sú uvedené v článku 25 ods. 1 smernice 2006/123. Treba preto preskúmať, či tieto požiadavky možno pripustiť na základe článku 25 ods. 1 druhého pododseku písm. a) smernice 2006/123.

46

V prejednávanej veci v prvom rade, pokiaľ ide o relevantnosť rozsudku z 19. februára 2002, Wouters a i. ( C‑309/99 , EU:C:2002:98 ), treba uviesť, že odôvodnenie uvedené v tomto rozsudku nemožno uplatniť na prejednávanú vec. Ako totiž uviedol generálny advokát v bodoch 56 až 58 svojich návrhov, Súdny dvor sa v tomto rozsudku vyjadril k povolaniu účtovníkov v kontexte porovnania medzi povolaním advokáta a povolaním účtovníka, pričom rozlišoval tieto dve povolania a obmedzil svoje skúmanie na osobitnú situáciu advokátov a účtovníkov v Holandsku.

50

Okrem toho, ako uviedol aj generálny advokát v bodoch 60 až 62 svojich návrhov, povolanie účtovníka IPCF nemožno považovať za povolanie advokáta. Na rozdiel od tohto posledného uvedeného povolania totiž povolanie účtovníka IPCF nezahŕňa právne zastúpenie pred súdmi, pretože ako Belgické kráľovstvo pripustilo na pojednávaní, účtovníci IPCF môžu prípadne vystupovať ako znalci v oblasti svojho povolania, ale nemajú zákonné splnomocnenie na zastupovanie svojich klientov pred súdmi.

51

Za týchto podmienok nie je preukázané, že zákaz viacodborových činností stanovený belgickou právnou úpravou možno porovnať so zákazom, ktorý bol predmetom rozsudku z 19. februára 2002, Wouters a i. ( C‑309/99 , EU:C:2002:98 ).

52

Hoci z ustálenej judikatúry vyplýva, že dôkazné bremeno, ktoré nesie členský štát, nemôže viesť k tomu, aby sa od neho žiadalo pozitívne preukázať, že žiadne iné mysliteľné opatrenie neumožňuje dosiahnuť uvedený cieľ za tých istých podmienok (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. júla 2019, Komisia/Nemecko, C‑377/17 , EU:C:2019:562 , bod 64 ), nič to nemení na tom, že uvedený členský štát musí vecným a detailným spôsobom spochybniť dôkazy predložené Komisiou a dôsledky, ktoré z nich vyplývajú (pozri v tomto zmysle rozsudky z 28. januára 2016, Komisia/Portugalsko, C‑398/14 , EU:C:2016:61 , bod 48 , a z 24. januára 2018, Komisia/Taliansko, C‑433/15 , EU:C:2018:31 , bod 44 ).

56

V prejednávanej veci je určite možné pripustiť, ako tvrdí Belgické kráľovstvo, že opatrenia internej organizácie podnikov účtovníkov IPCF by bolo mimoriadne zložité vykonať z dôvodu malej veľkosti týchto podnikov, čím by sa ochrana záruky nezávislosti a nestrannosti, ktorú musí toto povolanie preukázať, stala iluzórnou.

57

Belgické kráľovstvo však nespochybnilo presvedčivým spôsobom skutočnosti uvedené Komisiou, podľa ktorých kontrola ex post profesijnými senátmi predstavuje menej obmedzujúce opatrenie na dosiahnutie cieľa spočívajúceho v zaručení nezávislosti a nestrannosti účtovníkov IPCF, keďže tvrdenia predložené týmto členským štátom, pokiaľ ide o menšiu účinnosť takéhoto opatrenia, nemôžu samy osebe preukázať, že takáto kontrola nie je vhodná na dosiahnutie tohto cieľa.

58

60

Komisia tvrdí, že článok 21 ods. 1 a 2 predchádzajúceho etického kódexu IPCF tým, že stanovuje pravidlo nezlučiteľnosti povolania účtovníka IPCF s akoukoľvek remeselnou, poľnohospodárskou alebo obchodnou činnosťou, porušuje článok 25 smernice 2006/123, aj keď je možné na žiadosť dotknutého účtovníka IPCF odchýliť sa od tohto pravidla rozhodnutím profesijných senátov.

61

Pokiaľ ide o nevyhnutnosť a primeranosť takéhoto zásadného zákazu, Komisia uvádza, že nemožno tvrdiť, že spoločný výkon remeselných, poľnohospodárskych alebo obchodných činností účtovníkom IPCF vedie ku konfliktom záujmov a vždy znevýhodňuje klientov, ostatných poskytovateľov služieb a celú spoločnosť. Aj za predpokladu, že by to tak bolo, táto inštitúcia sa z rovnakých dôvodov, ako sú dôvody uvedené v rámci prvej časti prvej výhrady, domnieva, že takéto obmedzenie nemožno pripustiť.

62

Na svoju obranu Belgické kráľovstvo tvrdí, že zásadný zákaz uvedený v článku 21 ods. 1 predchádzajúceho etického kódexu IPCF sa týkal obmedzeného počtu činností vymenovaných taxatívne, ktoré predstavujú riziko ohrozenia nezávislosti a nestrannosti účtovníkov IPCF, takže nešiel nad rámec toho, čo bolo nevyhnutné na dosiahnutie sledovaných cieľov.

Na úvod treba konštatovať, že článok 21 ods. 1 a 2 predchádzajúceho etického kódexu IPCF v rozsahu, v akom zakazoval spoločný výkon povolania účtovníka IPCF s akoukoľvek remeselnou, poľnohospodárskou a obchodnou činnosťou, s výnimkou udelenia povolenia profesijnými senátmi, podriaďoval poskytovateľov, ktorých určil, takým požiadavkám, aké sú uvedené v článku 25 ods. 1 smernice 2006/123.

66

Treba preto preskúmať, či tieto požiadavky možno odôvodniť na základe článku 25 ods. 1 druhého pododseku písm. a) smernice 2006/123.

67

V prejednávanej veci článok 21 ods. 2 predchádzajúceho etického kódexu IPCF stanovoval, že profesijné senáty môžu udeliť povolenie na výkon činnosti uvedenej v článku 21 ods. 1 tohto kódexu spoločne s povolaním účtovníka IPCF pod dvojitou podmienkou, a to že nezávislosť a nestrannosť účtovníka IPCF nie je ohrozená a že táto činnosť je doplnková.

68

O druhej výhrade založenej na porušení článku 49 ZFEÚ

1)

Argumentácia účastníkov konania

71

Komisia tvrdí, že všetky tvrdenia uvedené v súvislosti s článkom 25 smernice 2006/123 umožňujú preukázať, že obmedzenia možnosti vykonávať viacodborové činnosti bránia poskytovateľom usadeným v iných členských štátoch než v Belgickom kráľovstve usadiť sa po prvýkrát v tomto členskom štáte. Okrem toho sa domnieva, že tieto obmedzenia bránia v založení ich vedľajšej prevádzky v podobe pobočky, dcérskej spoločnosti alebo obchodného zastúpenia. Táto inštitúcia sa preto domnieva, že treba konštatovať aj porušenie článku 49 ZFEÚ.

72

V rámci žaloby o nesplnenie povinnosti má totiž Súdny dvor overiť, či vnútroštátne opatrenie napadnuté Komisiou vo všeobecnosti môže odradiť hospodárske subjekty z iných členských štátov od toho, aby využívali dotknutú základnú slobodu, pričom v tejto súvislosti nie je dôležité, či sa preukázala existencia cezhraničného prvku alebo nie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. novembra 2016, Ullens de Schooten, C‑268/15 , EU:C:2016:874 , bod 49 ).

75

Pokiaľ ide o dôvodnosť tejto výhrady, treba pripomenúť, že článok 49 ZFEÚ bráni akémukoľvek vnútroštátnemu opatreniu, ktoré, hoci sa uplatňuje bez diskriminácie na základe štátnej príslušnosti, môže občanom Únie brániť vo výkone slobody usadiť sa zaručenej Zmluvou o FEÚ (rozsudok z 11. decembra 2014, Komisia/Španielsko, C‑576/13 , neuverejnený, EU:C:2014:2430 , bod 36 a citovaná judikatúra).

76

V prejednávanej veci, aj keď sa požiadavky uložené dotknutou belgickou právnou úpravou uplatňujú rovnakým spôsobom tak na účtovníkov usadených v Belgicku, ako aj na účtovníkov z iných členských štátov, môžu viesť k tomu, že účtovníkom z iných členských štátov sa zabráni usadiť sa v Belgicku. Osobitne absolútny zákaz spoločného výkonu činnosti účtovníka IPCF s určitými činnosťami a systém predchádzajúceho povolenia na spoločný výkon uvedeného povolania s každou remeselnou, poľnohospodárskou a obchodnou činnosťou môžu vystaviť účtovníkov so sídlom v iných členských štátoch obmedzeniam, ktoré môžu mať finančné dôsledky a môžu narušiť ich fungovanie, čo ich môže odradiť od usadenia sa v Belgicku.

77

Za týchto podmienok treba z rovnakých dôvodov, ako sú uvedené v bodoch 49 až 58, ako aj v bodoch 67 a 68 tohto rozsudku, odmietnuť odôvodnenia obmedzení slobody usadiť sa predložené Belgickým kráľovstvom, a v dôsledku toho konštatovať, že výhrada týkajúca sa článku 49 ZFEÚ je dôvodná.

81

Zo všetkých vyššie uvedených úvah vyplýva, že Belgické kráľovstvo si tým, že zakázalo spoločný výkon činnosti účtovníka s činnosťami sprostredkovateľa alebo poisťovacieho agenta, realitného agenta alebo s akoukoľvek bankovou činnosťou alebo činnosťou v odvetví finančných služieb, a tým, že umožnilo senátom Institut professionnel des comptables et fiscalistes agrées (Komora akreditovaných účtovníkov a daňových poradcov) zakázať spoločný výkon činnosti účtovníka s akoukoľvek remeselnou, poľnohospodárskou a obchodnou činnosťou, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 25 smernice 2006/123, ako aj z článku 49 ZFEÚ.

IV. O trovách

82

Podľa článku 138 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia navrhla zaviazať Belgické kráľovstvo na náhradu trov konania a Belgické kráľovstvo nemalo úspech v podstatnej časti svojich návrhov, je opodstatnené uložiť mu povinnosť znášať svoje vlastné trovy konania a nahradiť trovy konania Komisie.

Belgické kráľovstvo znáša svoje vlastné trovy konania a je povinné nahradiť trovy konania vynaložené Európskou komisiou.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: francúzština.