C-423/18

Südzucker AG

proti

Hauptzollamt Karlsruhe,

SÚDNY DVOR (ôsma komora),

v zložení: predsedníčka ôsmej komory L. S. Rossi (spravodajkyňa), sudcovia J. Malenovský a F. Biltgen,

generálna advokátka: E. Sharpston,

Hauptzollamt Karlsruhe, v zastúpení: A. Weins, R. Gleim‑Arnold a T.‑M. Seith, splnomocnení zástupcovia,

–

Európska komisia, v zastúpení: B. Eggers a B. Hofstötter, splnomocnení zástupcovia,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálnej advokátky, že vec bude prejednaná bez jej návrhov,

vydal tento

Rozsudok

3

Článok 15 nariadenia Rady (ES) č. 318/2006 z 20. februára 2006 o spoločnej organizácii trhov v sektore cukru ( Ú. v. EÚ L 58, 2006, s. 1 ), zmeneného nariadením Rady (ES) č. 1260/2007 z 9. októbra 2007 ( Ú. v. EÚ L 283, 2007, s. 1 ) (ďalej len „nariadenie č. 318/2006“), stanovuje:

„1. Nadbytočné množstvo [Poplatok za nadbytočné množstvo – neoficiálny preklad ] sa ukladá na množstvá:

a)

nadbytočného cukru, nadbytočnej izoglukózy a nadbytočného inulínového sirupu vyrobeného počas ktoréhokoľvek hospodárskeho roku okrem množstiev prevedených do výrobnej kvóty nasledujúceho hospodárskeho roku a uskladnených v súlade s článkom 14 alebo množstiev uvedených v článku 12 písm. c) a d);

b)

Článok 3 nariadenia č. 967/2006, nazvaný „Výška odvodu [poplatku – neoficiálny preklad ]“, znie:

„1. Odvod [poplatok – neoficiálny preklad ] ustanovený v článku 15 nariadenia (ES) č. 318/2006 je stanovený na 500 [eur] za tonu.

2. Pred 1. májom nasledujúcim po hospodárskom roku, počas ktorého bolo vyrobené nadmerné [nadbytočné – neoficiálny preklad ] množstvo, členský štát oznámi výrobcom celkový dlžný odvod [poplatok – neoficiálny preklad ]. Príslušný výrobca zaplatí túto celkovú čiastku do 1. júna toho istého roku.

3. Množstvo, za ktoré sa uhradil odvod [poplatok – neoficiálny preklad ], sa považuje za množstvo predané na trhu Spoločenstva.“

5

Článok 4 tohto nariadenia, nazvaný „Presahujúce [nadbytočné – neoficiálny preklad ] množstvá, na ktoré sa vzťahujú odvody [poplatky – neoficiálny preklad ]“, stanovuje:

c)

dodané do 31. decembra nasledujúceho hospodárskeho roku v rámci osobitného režimu zásobovania najvzdialenejších regiónov ustanoveného v hlave II nariadenia (ES) č. 247/2006;

d)

vyvezené do 31. decembra nasledujúceho hospodárskeho roku na základe vývozného povolenia;

e)

zničené alebo poškodené bez možnosti náhrady za okolností, ktoré uzná príslušný orgán členského štátu.

„1. Počas každého hospodárskeho roka príslušný orgán členského štátu vykoná kontroly v priestoroch každého schváleného výrobcu alebo rafinérie.

2. Cieľom kontrol je zabezpečiť presnosť a úplnosť údajov záznamov uvedených v článku 9 a oznámení uvedených v článku 21, najmä prostredníctvom analýzy súvislosti medzi množstvami dodaných surovín a množstvami získaných konečných výrobkov, ako aj prostredníctvom priblíženia obchodných dokumentov alebo iných príslušných dokladov.

Kontroly obsahujú previerku presnosti vážiacich nástrojov a laboratórnych analýz použitých na stanovenie dodávok surovín a ich vstupov do výroby, získaných výrobkov a skladových pohybov.

Kontroly obsahujú previerku presnosti a úplnosti údajov používaných na stanovenie priemerných mesačných predajných cien podniku, na ktoré odkazuje článok 13 ods. 2.

Pre výrobcov cukru sa kontroly tiež vzťahujú na dodržiavanie povinnosti uhrádzať minimálnu cenu pestovateľom cukrovej repy.

Aspoň jedenkrát za dva roky kontroly obsahujú fyzickú previerku skladových zásob.

obdobie kontroly a príslušné množstvá;

c)

použité kontrolné techniky, prípadne aj referencie na metódy odberu vzoriek;

d)

výsledky kontroly a prípadné požadované opravné opatrenia;

e)

„Ustanovenia daňového zákonníka… sa uplatňujú mutatis mutandis … na poplatky vyberané v rámci spoločných organizácii trhu, pokiaľ tento zákon alebo vyhláška prijatá na základe tohto zákona nestanovuje inak.“

8

§ 8 ods. 1 Verordnung über die im Rahmen der Produktionsregelung für Zucker zu erhebenden Abgaben (nariadenie o poplatkoch, ktoré sa vyberajú v rámci regulácie výroby cukru) z 13. marca 1983 v znení z 9. novembra 2006 stanovuje:

„1. Príslušný Hauptzollamt vydá v termínoch stanovených v aktoch uvedených v § 1

(1) každému výrobcovi cukru stanovisko, v ktorom určí jeho predbežný a konečný objem produkcie cukru v hospodárskom roku…

…“

10

§ 169 ods. 1 a 2 tohto zákonníka stanovuje:

„1. Vyrubenie dane, jej zrušenie alebo zmena nie sú viac prípustné, ak lehota na jej vyrubenie uplynula. …

2. Lehota na vyrubenie dane je:

(1)

jeden rok pre spotrebné dane a ich vrátenie,

§ 171 ods. 10 uvedeného zákonníka, nazvaný „Predĺženie lehoty“, stanovuje:

„10. Pokiaľ je na vyrubenie dane potrebné vydať rozhodnutie o stanovení zdaniteľného základu… (základné rozhodnutie), lehota na vyrubenie neuplynie skôr ako dva roky po oznámení základného rozhodnutia. …“

13

V súlade s § 179 daňového zákonníka:

„1. Odchylne od § 157 ods. 2 sa zdaniteľný základ určí samostatne rozhodnutím o stanovení zdaniteľného základu, a to v rozsahu spresnenom v tomto zákone alebo v iných daňových zákonoch.

2. Rozhodnutie o stanovení zdaniteľného základu je určené daňovníkovi, ktorému musí byť predmet stanovenia zdaniteľného základu pripísaný v zdanení. …

5. Samostatné stanovenie zdaniteľného základu je možné aj po uplynutí príslušnej lehoty na jeho stanovenie, pokiaľ má samostatné stanovenie zdaniteľného základu význam na účely vyrubenia dane, v prípade ktorého v čase samostatného stanovenia zdaniteľného základu zatiaľ neuplynula lehota na vyrubenie dane…“

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

15

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že Südzucker prevádzkuje deväť cukrovarov. Počas hospodárskeho roka v sektore cukru 2007/2008 (od októbra 2007 do septembra 2008) disponovala táto spoločnosť kvótou na cukor vo výške 11788978 metrických centov bieleho cukru.

16

Stanoviskom zo 14. novembra 2008 colný úrad konštatoval, že nadbytočné množstvo cukru, ktoré sa má započítať na základe vyhlásenia spoločnosti Südzucker z 30. októbra 2008, predstavuje 311060,6 tony za hospodársky rok 2007/2008.

20

Na základe výsledku kontroly organizácie trhov, ktorá bola vykonaná v závode spoločnosti Südzucker v Zeitzi (Nemecko), bolo započítateľné nadbytočné množstvo cukru opäť zmenené rozhodnutím z 27. októbra 2011 (a to na 3149202,3 metrického centu), pričom poplatok za nadbytočné množstvo bol stanovený na 1930895 eur.

21

V rámci konania o sťažnosti a konania o žalobe Südzucker poukázala najmä na to, že lehota na zmenu výmeru uplynula, pričom konkrétnejšie poukázala na skutočnosť, že výška poplatku za nadbytočné množstvo jej nebola oznámená včas. Rozhodnutím zo 17. marca 2015 colný úrad zamietol sťažnosť podanú proti rozhodnutiu z 27. októbra 2011 ako nedôvodnú, jednak pokiaľ ide o uplynutie lehoty na zmenu výmeru, na ktoré sa odvoláva Südzucker, a jednak v súvislosti so stanovením objemu konečnej výroby cukru počas hospodárskeho roka v sektore cukru 2007/2008.

22

Dňa 24. apríla 2015 podala Südzucker proti uvedenému rozhodnutiu zo 17. marca 2015 žalobu na Finanzgericht Baden‑Württemberg (Finančný súd Bádensko‑Württembersko, Nemecko) z dôvodu zmeny výmeru poplatku za nadbytočné množstvo, pričom len tvrdila, že jej tento poplatok nebol včas oznámený.

V tejto súvislosti Finanzgericht Baden‑Württemberg (Finančný súd Bádensko‑Württembersko) tvrdí, že Súdny dvor vo svojom rozsudku z 10. januára 2002, British Sugar ( C‑101/99 , EU:C:2002:7 , bod 57 ), rozhodol, že lehota stanovená v článku 3 ods. 2 nariadenia Komisie (EHS) č. 2670/81 zo 14. septembra 1981 ustanovujúceho podrobné vykonávacie pravidlá pre výrobu cukru, ktorá presahuje kvótu ( Ú. v. ES L 262, 1981, s. 14 ; Mim. vyd. 03/005, s. 85), ktorý je ustanovením, ktoré bolo neskôr nahradené článkom 3 ods. 2 prvou vetou nariadenia č. 967/2006, uplatniteľným na vec samu, je kogentná. Súdny dvor ďalej spresnil, že prekročenie lehoty však možno pripustiť, ak príslušný vnútroštátny orgán, s výnimkou nedbanlivosti z jeho strany, nepoznal podrobnosti o výrobe cukru podniku a ak túto neznalosť možno dôvodne pripísať uvedenému podniku, ktorý nekonal v dobrej viere a nedodržal všetky relevantné ustanovenia (rozsudok z 10. januára 2002, British Sugar, C‑101/99 , EU:C:2002:7 , bod 63 ).

26

Vo svojom rozsudku z 25. marca 2004, Azienda Agricola Ettore Ribaldi a i. ( C‑480/00, C‑482/00, C‑484/00, C‑489/00 až C‑491/00 a C‑497/00 až C‑499/00 , EU:C:2004:179 , body 52 a 53 ), vydanom vo veci oznámenia dodatočných poplatkov v rámci spoločnej organizácie trhu s mliekom, Súdny dvor rozhodol, že hoci je pravda, že predmetné lehoty sú kogentné, nič to nemení na tom, že nebránia tomu, aby príslušné orgány členského štátu vykonali následné kontroly a zmeny, ktorých cieľom je zabezpečiť, aby výroba v tomto členskom štáte nepresiahla zaručené celkové množstvo, ktoré mu bolo pridelené. Naopak, cieľom týchto lehôt, ako aj následných kontrol a zmien je zabezpečiť účinné fungovanie systému dodatočných poplatkov za mlieko a správne uplatňovanie príslušnej právnej úpravy.

Za týchto podmienok sa senát vnútroštátneho súdu domnieva, že úvahy Súdneho dvora uvedené v rozsudku z 25. marca 2004, Azienda Agricola Ettore Ribaldi a i. ( C‑480/00, C‑482/00, C‑484/00, C‑489/00 až C‑491/00 a C‑497/00 až C‑499/00 , EU:C:2004:179 ), možno uplatniť aj na okolnosti prejednávanej veci, ktorá sa týka spoločnej organizácie trhov s cukrom. Z toho by vyplývalo, že poplatok za nadbytočné množstvo založený na výsledku kontrol musí byť možné oznámiť aj po uplynutí lehoty bez ohľadu na ďalšie podmienky. Ak by totiž takéto oznámenie nebolo vykonané z dôvodu údajného uplynutia lehoty stanovenej v článku 3 ods. 2 prvej vete nariadenia č. 967/2006, boli by ohrozené ciele spoločnej organizácie trhov s cukrom, ktoré vymedzil Súdny dvor najmä vo svojom rozsudku z 15. novembra 2012, Pfeifer Langen ( C‑131/11 , EU:C:2012:715 ). Stanovenie nadbytočného množstva by teda nemalo samo osebe nijaký vplyv, takže výrobca cukru by práve vôbec nemal žiadnu motiváciu na to, aby tento prebytok cukru vyviezol alebo o ňom podal vyhlásenie a preniesol ho do nasledujúceho hospodárskeho roka, ako to uvádza Súdny dvor v bode 57 rozsudku z 15. novembra 2012, Pfeifer Langen ( C‑131/11 , EU:C:2012:715 ). Rovnako kontroly by stratili zmysel a mohlo by sa od nich upustiť.

30

Ak by Súdny dvor napriek tomu konštatoval, že rozsudok z 25. marca 2004, Azienda Agricola Ettore Ribaldi a i. ( C‑480/00, C‑482/00, C‑484/00, C‑489/00 až C‑491/00 a C‑497/00 až C‑499/00 , EU:C:2004:179 ), nemožno uplatniť na prejednávanú vec samu a že lehota na oznámenie stanovená v článku 3 ods. 2 prvej vete nariadenia č. 967/2006 sa má uplatniť aj na zmenu oznámenia, vnútroštátny súd sa tak pýta, či túto lehotu možno prekročiť najmä vtedy, keď sú splnené dodatočné podmienky vyplývajúce z rozsudku z 10. januára 2002, British Sugar ( C‑101/99 , EU:C:2002:7 ), konkrétne to, že možno preukázať, že výrobca cukru nekonal v dobrej viere.

Ak ide o zmenu včas vykonaného oznámenia, ku ktorej došlo na základe zistení v rámci kontrol, platia v tomto prípade podmienky na prekročenie lehoty na oznámenie podľa článku 3 ods. 2 nariadenia č. 2670/81, zmeneného nariadením [Komisie (EHS) č. 3559/91 zo 6. decembra 1991 ( Ú. v. ES L 336, 1991, s. 26 ; Mim. vyd. 03/012, s. 131)], uvedené v rozsudku z 10. januára 2002, British Sugar ( C‑101/99 , EU:C:2002:7 ), aj pre prekročenie lehoty na oznámenie podľa článku 3 ods. 2 nariadenia č. 967/2006?

3.

Ak článok 3 ods. 2 prvá veta nariadenia č. 967/2006 neplatí pre zmeny oznámené v nadväznosti na kontroly (pozri prvú otázku) alebo ak sú splnené podmienky na prekročenie lehoty (pozri druhú otázku), má sa koniec lehoty, v ktorej musí byť oznámená zmena výšky poplatku za nadbytočné množstvá cukru, stanoviť na 1. máj nasledujúceho roka alebo sa majú uplatniť pravidlá vnútroštátneho práva?

4.

Ak vzhľadom na odpoveď na tretiu otázku nemusí byť koniec lehoty stanovený na 1. máj nasledujúceho roka a ani sa nemusia uplatniť pravidlá vnútroštátneho práva:

Je zlučiteľné so všeobecnými zásadami práva [Únie], ku ktorým patria aj zásady proporcionality, právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery, ak sa v prípade, akým je prejednávaná vec, na základe dĺžky trvania kontroly, trvania vyhotovenia správy o kontrole a jej vyhodnotenia výška poplatku za nadbytočné množstvá cukru za hospodársky rok 2007/2008 oznámi 20. októbra 2010, resp. 27. októbra 2011? Záleží v tejto súvislosti na tom, či výrobca cukru spochybnil stanovenie nadbytočného množstva cukru?“

34

Svojimi prvými dvoma otázkami sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či výška poplatku za nadbytočné množstvo za hospodársky rok v sektore cukru 2007/2008 mohla byť spoločnosti Südzucker oznámená aj 20. mája 2010 a 27. novembra 2011, teda po uplynutí lehoty stanovenej v článku 3 ods. 2 prvej vete nariadenia č. 967/2006, ku ktorému v tomto prípade došlo 1. mája 2009.

35

Na účely odpovede na tieto otázky treba na úvod pripomenúť, že podľa článku 4 ods. 2 nariadenia č. 967/2006 má každý výrobca cukru povinnosť oznámiť príslušnému orgánu členského štátu, ktorým bol schválený, pred 1. februárom príslušného hospodárskeho roka množstvo vyrobeného cukru presahujúce jeho výrobnú kvótu, ako aj pred koncom každého nasledujúceho mesiaca úpravy tejto výroby, ku ktorým došlo počas predchádzajúceho mesiaca uvedeného hospodárskeho roka.

36

Okrem toho podľa článku 3 ods. 2 toho istého nariadenia má členský štát povinnosť oznámiť pred 1. májom nasledujúcim po hospodárskom roku, počas ktorého bolo vyrobené nadbytočné množstvo, výrobcom celkový dlžný poplatok.

40

Hoci sa uvedený rozsudok týka výkladu článku 3 ods. 2 nariadenia č. 2670/81, treba konštatovať, že toto ustanovenie bolo v podstate v rovnakom znení neskôr nahradené článkom 3 ods. 2 prvou vetou nariadenia č. 967/2006, ktorý sa uplatňuje na vec samu. V dôsledku toho sú úvahy, ktoré v súvislosti s článkom 3 ods. 2 nariadenia č. 2670/81 Súdny dvor rozvinul v rozsudku z 10. januára 2002, British Sugar ( C‑101/99 , EU:C:2002:7 ), v plnom rozsahu použiteľné na okolnosti prejednávaného sporu vo veci samej.

41

Za týchto okolností, ako to žiada vnútroštátny súd, s cieľom určiť, či prekročenie lehoty na oznámenie stanovenej v článku 3 ods. 2 prvej vete nariadenia č. 967/2006 je za takýchto okolností prípustné, treba overiť, či sú splnené kumulatívne podmienky stanovené judikatúrou citovanou v bode 37 tohto rozsudku.

42

Pokiaľ ide o prvú z týchto podmienok, spis predložený Súdnemu dvoru neobsahuje žiadne skutočnosti, ktoré by umožňovali jednoznačne preukázať, že príslušnému vnútroštátnemu orgánu neboli známe podrobnosti o výrobe cukru v spoločnosti Südzucker.

46

Tieto úvahy nemôže spochybniť možnosť, ktorú navrhuje vnútroštátny súd, a to dovolávať sa za okolností vo veci samej na uplatnenie zásad stanovených Súdnym dvorom v rozsudku z 25. marca 2004, Azienda Agricola Ettore Ribaldi a i. ( C‑480/00, C‑482/00, C‑484/00, C‑489/00 až C‑491/00 a C‑497/00 až C‑499/00 , EU:C:2004:179 ), ktorý – ako vyplýva z bodov 26 a 27 tohto rozsudku – bol vydaný vo veci oznámenia dodatočných poplatkov v rámci spoločnej organizácie trhu s mliekom.

47

Ako totiž zdôrazňuje Südzucker, tento rozsudok bol Súdnym dvorom vydaný v súvislosti s právnou situáciou a oblasťou, ktoré sa odlišujú od právnej situácie a oblasti, o ktoré ide vo veci samej. Tieto odlišnosti sa týkajú najmä kontrolných opatrení potrebných na zabezpečenie výberu poplatku za množstvá mlieka, ako aj podmienok uplatňovania dodatočného poplatku. V dôsledku toho úvahy, ktoré Súdny dvor rozvinul v uvedenom rozsudku v rámci spoločnej organizácie trhu s mliekom, nemožno analogicky uplatniť v rámci sporu vo veci samej, ktorý sa týka organizácie trhu s cukrom. Takéto úvahy preto nemôžu byť rozhodujúce na účely výkladu a uplatnenia príslušných ustanovení nariadenia č. 967/2006.

48

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy treba na prvú a druhú otázku odpovedať tak, že článok 3 ods. 2 prvá veta nariadenia č. 967/2006 sa má vykladať v tom zmysle, že pokiaľ príslušný orgán členského štátu oznámi dotknutému výrobcovi cukru výšku poplatku za nadbytočné množstvo cukru v rámci lehoty stanovenej v tomto ustanovení, táto lehota sa v zásade uplatní aj na zmenu takéhoto oznámenia, ktorá vyplýva z kontroly vykonanej na základe článku 10 nariadenia č. 952/2006. Prekročenie tejto lehoty však možno pripustiť, ak príslušný vnútroštátny orgán, s výnimkou nedbanlivosti z jeho strany, nepoznal podrobnosti o výrobe cukru dotknutého podniku a ak túto neznalosť možno dôvodne pripísať uvedenému podniku, ktorý nekonal v dobrej viere a nedodržal všetky relevantné ustanovenia. Vnútroštátnemu súdu prináleží, aby so zreteľom na všetky okolnosti tejto veci posúdil, či ide o takýto prípad aj vo veci samej.

V prípade, že v tejto oblasti neexistujú ustanovenia práva Únie, prináleží vnútroštátnym orgánom, a najmä vnútroštátnym súdom, aby v súlade so zásadou procesnej autonómie členských štátov upravili tieto aspekty konania a stanovili tak podmienky, za ktorých môžu tieto štáty adresovať dotknutým výrobcom cukru oznámenia o zmene celkovej sumy, ktorú treba zaplatiť za nadbytočné množstvo vyrobeného cukru. Tieto podmienky však musia rešpektovať zásady ekvivalencie a efektivity, teda nesmú byť nevýhodnejšie ako podmienky týkajúce sa podobných oznámení založených na ustanoveniach vnútroštátneho práva a nesmú byť ani stanovené takým spôsobom, aby prakticky znemožnili výkon práv priznaných právnym poriadkom Únie (pozri v tomto zmysle rozsudky z 27. septembra 2012, Zuckerfabrik Jülich a i., C‑113/10, C‑147/10 a C‑234/10 , EU:C:2012:591 , body 60 a 61 , ako aj citovanú judikatúru, a z 27. júna 2018, Diallo, C‑246/17 , EU:C:2018:499 , bod 59 ).

52

V prejednávanej veci treba na jednej strane uviesť, že cieľom tak poplatku za nadbytočné množstvo vyrobeného cukru, ako aj následných kontrol a zmien je zabezpečiť účinné fungovanie systému kvót na trhu s cukrom a najmä zabrániť tomu, aby niektorí výrobcovia boli zvýhodnení oproti iným výrobcom. Konkrétne cieľom kontrol vykonaných po prvom oznámení výšky poplatku je predovšetkým objasniť správnosť údajov o stanovenom objeme výroby cukru a zmeniť a posteriori rozhodnutia, ktoré príslušný vnútroštátny orgán predtým vydal s výhradou overenia, a prípadne uložiť výrobcom sankcie.

53

Na druhej strane, pokiaľ ide o oznámenia zmeny súm, ktoré majú zaplatiť výrobcovia cukru, ako bolo uvedené v bode 38 tohto rozsudku, len vo výnimočných prípadoch možno pripustiť prekročenie lehoty na oznámenie.

57

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na tretiu a štvrtú otázku odpovedať tak, že v prípade neexistencie ustanovení práva Únie týkajúcich sa lehoty, v ktorej musia členské štáty zaslať výrobcom cukru oznámenie o zmene výšky poplatku za nadbytočné množstvo cukru po uplynutí lehoty stanovenej v článku 3 ods. 2 prvej vete nariadenia č. 967/2006, prináleží vnútroštátnemu súdu, aby v každom konkrétnom prípade a vzhľadom na všetky okolnosti konania vo veci samej overil, či je táto lehota v súlade so zásadami ekvivalencie a efektivity, ako aj so zásadou právnej istoty.

O trovách

58

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov, Súdny dvor (ôsma komora) rozhodol:

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: nemčina.