C-433/18

ML

proti

Aktiva Finants OÜ,

SÚDNY DVOR (prvá komora),

v zložení: predseda prvej komory J.‑C. Bonichot, podpredsedníčka Súdneho dvora R. Silva de Lapuerta (spravodajkyňa), sudcovia M. Safjan, L. Bay Larsen a C. Toader,

generálny advokát: M. Bobek,

Európska komisia, v zastúpení: M. Heller a M. Huttunen, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 29. júla 2019,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 43 ods. 1 a 3 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach ( Ú. v. ES L 12, 2001, s. 1 ; Mim. vyd. 19/004, s. 42).

„(6)

Na dosiahnutie cieľa voľného pohybu rozsudkov v občianskych a obchodných veciach je potrebné a vhodné, aby normy upravujúce právomoc súdov, uznávanie a výkon rozsudkov sa upravili právnym aktom Spoločenstva, ktorý je záväzný a priamo použiteľný.

…

(16)

Vzájomná dôvera vo výkon súdnictva v spoločenstve odôvodňuje automatické uznávanie rozsudkov vydaných v členskom štáte bez ďalšieho konania, s výnimkou sporných prípadov.

(17)

5

Článok 43 ods. 1 až 3 uvedeného nariadenia stanovuje:

„1. Proti rozhodnutiu o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti sa môže odvolať každý z účastníkov.

2. Odvolanie sa podáva súdu uvedenému v zozname v prílohe III.

3. O odvolaní sa koná podľa noriem upravujúcich sporové konanie.“

6

8

Ustanovenie § 11 ods. 1 kapitoly 25a súdneho poriadku stanovuje, že odvolanie sa musí na ďalšie preskúmanie pripustiť, ak existujú dôvodné pochybnosti o správnosti dotknutého rozhodnutia, ak bez pripustenia odvolania na ďalšie preskúmanie nie je možné posúdiť správnosť tohto rozhodnutia, ak vzhľadom na uplatnenie práva v podobných veciach je dôležité pripustiť odvolanie na ďalšie preskúmanie alebo ak v prospech pripustenia svedčí iný závažný dôvod.

9

Ustanovenie § 13 kapitoly 25a tohto poriadku stanovuje, že odvolací súd predtým, ako rozhodne o pripustení odvolania na ďalšie preskúmanie, musí v prípade potreby vyzvať odporcu, aby sa k opravnému prostriedku, ktorý bol na súd podaný, písomne vyjadril.

10

Podľa § 14 ods. 1 kapitoly 25a tohto poriadku odvolací súd rozhodne o otázke pripustenia odvolania na ďalšie preskúmanie v písomnom konaní na základe rozhodnutia vydaného v prvostupňovom konaní, opravného prostriedku, ktorý bol na neho podaný, prípadných pripomienok odporcu a v prípade potreby aj iného procesného materiálu.

Na návrh spoločnosti Aktiva Finants bolo rozhodnutie, ktoré bolo vydané 7. decembra 2009 v neprospech ML, vyhlásené za vykonateľné vo Fínsku rozhodnutím Helsingin käräjäoikeus (Súd prvého stupňa Helsinki, Fínsko) na základe nariadenia č. 44/2001.

14

Po tom, čo mu bolo rozhodnutie doručené, podal ML proti nemu odvolanie a domáhal sa zrušenia tohto rozhodnutia na Helsingin hovioikeus (Odvolací súd Helsinki, Fínsko).

15

Vo svojom odvolaní podanom na Helsingin hovioikeus (Odvolací súd Helsinki) ML predovšetkým tvrdil, že rozhodnutie Harju Maakohus (Súd prvého stupňa Harju) zo 7. decembra 2009 bolo vydané napriek tomu, že nebol prítomný. Okrem toho ML tvrdí, že návrh na začatie konania mu nebol doručený ani včas, ani takým spôsobom, aby sa mohol brániť. Okrem toho sa o celom konaní dozvedel až vtedy, keď mu Helsingin käräjäoikeus (Súd prvého stupňa Helsinki) oznámil rozhodnutie o vyhlásení vykonateľnosti rozhodnutia Harju Maakohus (Súd prvého stupňa Harju). ML zastával názor, že tento posledný uvedený súd v danej veci nemal právomoc, keďže od 26. novembra 2007 mal bydlisko vo Fínsku. Na tento účel ML na podporu svojich tvrdení poukázal na články 34 a 35 nariadenia č. 44/2001.

16

Na jednej strane vnútroštátny súd uvádza, že z tejto vnútroštátnej právnej úpravy vyplýva, že vo všetkých veciach odvolacie konanie prebieha v dvoch fázach. Počas prvej fázy sú preskúmané podmienky pripustenia odvolania na ďalšie preskúmanie podľa vnútroštátneho práva. V rámci druhej fázy, ak je toto pripustenie schválené, je odvolanie predmetom úplného preskúmania. Naopak, ak sa uvedené pripustenie neschváli, rozhodnutie prvostupňového súdu sa stáva konečné, pokiaľ toto odmietnutie nie je zrušené v nadväznosti na podanie opravného prostriedku.

20

Na druhej strane si vnútroštátny súd nie je istý, či je požiadavka kontradiktórneho konania, uvedená v článku 43 ods. 3 nariadenia č. 44/2001, splnená, ak rozhodnutie o pripustení odvolania na ďalšie preskúmanie v súlade s vnútroštátnym právom možno vydať bez toho, aby sa účastník konania, proti ktorému sa žiada o výkon, v prejednávanej veci ML, mohol predtým k veci vyjadriť.

21

Za týchto podmienok Korkein oikeus (Najvyšší súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.

O prvej otázke

22

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 43 ods. 1 nariadenia č. 44/2001 vykladať v tom zmysle, že bráni konaniu o pripustení odvolania na ďalšie preskúmanie, v ktorom na jednej strane odvolací súd rozhoduje o schválení uvedeného pripustenia na základe rozhodnutia vydaného v prvostupňovom konaní, opravného prostriedku, ktorý bol na neho podaný, prípadných pripomienok odporcu, a ak je to potrebné, na základe iných skutočností uvedených v spise, ako aj na druhej strane pripustenie odvolania na ďalšie preskúmanie má byť schválené, najmä ak existujú pochybnosti o správnosti dotknutého rozhodnutia, ak nie je možné posúdiť správnosť tohto rozhodnutia bez toho, aby bolo schválené pripustenie odvolania na ďalšie preskúmanie, alebo ak existuje iný dôležitý dôvod na pripustenie odvolania na ďalšie preskúmanie.

23

Na úvod treba uviesť, že ako vyplýva z odôvodnení 16 a 17 nariadenia č. 44/2001, ktoré je ratione temporis uplatniteľné vo veci samej, úprava uznávania a výkonu stanovená v tomto nariadení sa zakladá na vzájomnej dôvere vo výkon súdnictva v Európskej únii. Takáto dôvera si vyžaduje, aby súdne rozhodnutia vydané v jednom členskom štáte boli nielen automaticky uznané v inom členskom štáte, ale tiež, aby konanie smerujúce k výkonu v jednom členskom štáte rozhodnutia vydaného v inom členskom štáte bolo účinné a rýchle. Toto konanie musí obsahovať iba jednoduchú formálnu kontrolu dokumentov požadovaných na účely priznania vykonateľnosti v dožiadanom členskom štáte, pričom vyhlásenie konštatujúce vykonateľnosť rozhodnutia sa vydáva takmer automaticky (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. októbra 2011, Prism Investments, C‑139/10 , EU:C:2011:653 , body 27 a 28 ).

27

Na účely zabezpečenia dodržiavania práva na obranu pritom článok 43 ods. 1 nariadenia č. 44/2001 v spojení s odôvodnením 18 tohto nariadenia priznáva všetkým účastníkom konania právo podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti, či už ide o odporcu, ak sa domnieva, že sa preukáže niektorý z dôvodov nevykonania, alebo o žalobcu, ak mu naopak bolo odmietnuté vyhlásenie vykonateľnosti.

28

Treba však konštatovať, že nariadenie č. 44/2001 nestanovuje ani povahu, ani konkrétne druhy opravných prostriedkov proti tomuto rozhodnutiu.

29

V tejto súvislosti v súlade s ustálenou judikatúrou v prípade, že v danej oblasti neexistuje právna úprava Únie, prináleží každému členskému štátu, aby na základe zásady procesnej autonómie členských štátov stanovil procesné podmienky konania určeného na zabezpečenie ochrany práv, ktoré majú osoby podliehajúce súdnej právomoci na základe práva Únie. Tieto procesné podmienky však nemôžu byť menej výhodné, než procesné podmienky týkajúce sa podobných opravných prostriedkov na ochranu práv vyplývajúcich z vnútroštátneho právneho poriadku (zásada ekvivalencie) a nesmú prakticky znemožniť alebo nadmerne sťažiť výkon práv, ktoré priznáva právny poriadok Únie (zásada efektivity) (rozsudok z 13. decembra 2017, El Hassani, C‑403/16 , EU:C:2017:960 , bod 26 ).

33

V prejednávanej veci z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že podľa § 11 ods. 1 kapitoly 25a súdneho poriadku sa odvolanie musí na ďalšie preskúmanie pripustiť, ak existujú dôvodné pochybnosti o správnosti dotknutého rozhodnutia, ak bez pripustenia odvolania na ďalšie preskúmanie nie je možné posúdiť správnosť tohto rozhodnutia, ak vzhľadom na uplatnenie práva v podobných veciach je dôležité pripustiť odvolanie na ďalšie preskúmanie alebo ak v prospech pripustenia svedčí iný závažný dôvod.

34

Ako uviedol generálny advokát v bode 51 svojich návrhov, dôvody stanovené vo fínskej právnej úprave, pre ktoré sa musí toto pripustenie schváliť, umožňujú zohľadnenie dôvodov odmietnutia výkonu dotknutého rozhodnutia stanovených v článkoch 34 a 35 nariadenia č. 44/2001, pre ktoré článok 45 tohto nariadenia oprávňuje súd, ktorý rozhoduje o opravnom prostriedku podľa článku 43, odmietnuť vydať alebo zrušiť vyhlásenie vykonateľnosti.

35

V dôsledku toho sa nezdá, že by vnútroštátna právna úprava dotknutá vo veci samej mohla viesť k praktickej nemožnosti alebo nadmernému sťaženiu výkonu práv priznaných právnym poriadkom Únie.

39

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 43 ods. 1 nariadenia č. 44/2001 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni konaniu o pripustení odvolania na ďalšie preskúmanie, v ktorom na jednej strane odvolací súd rozhoduje o schválení uvedeného pripustenia na základe rozhodnutia vydaného v prvostupňovom konaní, opravného prostriedku, ktorý bol na neho podaný, prípadných pripomienok odporcu, a ak je to potrebné, na základe iných skutočností uvedených v spise, ako aj na druhej strane pripustenie odvolania na ďalšie preskúmanie má byť schválené, najmä ak existujú pochybnosti o správnosti dotknutého rozhodnutia, ak nie je možné posúdiť správnosť tohto rozhodnutia bez toho, aby bolo schválené pripustenie odvolania na ďalšie preskúmanie, alebo ak existuje iný dôležitý dôvod na pripustenie odvolania na ďalšie preskúmanie.

O druhej otázke

40

Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 43 ods. 3 nariadenia č. 44/2001 vykladať v tom zmysle, že bráni postupu preskúmania odvolania proti rozhodnutiu o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti, ktorý nevyžaduje, aby bol odporca vopred vypočutý, ak je vydané rozhodnutie, ktoré je pre neho priaznivé.

41

Zo skutočností uvedených v spise, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, však vyplýva, že v rámci prvej fázy postupu uvedeného v § 5 ods. 1 kapitoly 25a súdneho poriadku, ktorý sa týka pripustenia odvolania na ďalšie preskúmanie, odvolací súd nemôže prijať rozhodnutie v neprospech odporcu bez toho, aby ho vypočul. Ak je totiž na jednej strane odvolanie podané proti rozhodnutiu o vyhlásení vykonateľnosti, skutočnosť, že odvolací súd odmietne pripustiť odvolanie na ďalšie preskúmanie, nemôže nepriaznivo zasiahnuť do právneho postavenia osoby, v ktorej prospech bolo toto rozhodnutie vydané, a to účastníka konania, v ktorého prospech bol výkon rozhodnutia nariadený. Na druhej strane, ak je odvolanie podané proti rozhodnutiu, ktorým sa zamieta vykonateľnosť, odmietnutie odvolacieho súdu schváliť pripustenie odvolania na ďalšie preskúmanie tiež nemôže nepriaznivo zasiahnuť do právneho postavenia osoby, v ktorej prospech bolo toto rozhodnutie vydané, a to účastníka konania, proti ktorému sa žiada o výkon rozhodnutia.

44

V dôsledku toho, ako uviedol aj generálny advokát v bodoch 76 a 82 svojich návrhov, odvolací súd nemôže v priebehu fázy pripustenia odvolania na ďalšie preskúmanie prijať rozhodnutie, ktoré je nepriaznivé pre odporcu alebo negatívne zasahujúce do jeho právneho postavenia, takže okolnosť, že tento účastník konania nebol vyzvaný, aby predložil pripomienky, neporušuje jeho právo na kontradiktórne konanie. Okrem toho v priebehu fázy úplného preskúmania odvolania sa tento účastník konania musí povinne vyzvať, aby sa vyjadril, pričom tým sa zabezpečuje dodržanie zásady kontradiktórnosti v štádiu, keď rozhodnutie odvolacieho súdu môže nepriaznivo zasiahnuť do právneho postavenia tohto účastníka konania.

V tejto súvislosti, hoci je pravda, že pri prejudiciálnych otázkach týkajúcich sa práva Únie platí prezumpcia relevantnosti, treba zdôrazniť, že podľa ustálenej judikatúry odôvodnenie návrhu na začatie prejudiciálneho konania nespočíva v potrebe formulovania poradných názorov na všeobecné alebo hypotetické otázky, ale v potrebe účinného riešenia sporu (rozsudok z 10. decembra 2018, Wightman a i., C‑621/18 , EU:C:2018:999 , bod 28 ).

48

V prejednávanej veci však vnútroštátny súd nešpecifikuje dôvody, ktoré ho viedli k položeniu tejto otázky. Nespresňuje ani vzťah uvedenej otázky s vecou samou, ani dôvody, pre ktoré by odpoveď Súdneho dvora bola nevyhnutná na vyriešenie sporu, o ktorom rozhoduje.

49

V dôsledku toho treba konštatovať, že tretia otázka je neprípustná.

O trovách

Článok 43 ods. 3 nariadenia č. 44/2001 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni postupu preskúmania odvolania proti rozhodnutiu o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti, ktorý nevyžaduje, aby bol odporca vopred vypočutý, ak je vydané rozhodnutie, ktoré je pre neho priaznivé.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: fínčina.