C-518/18

RD

proti

SC,

SÚDNY DVOR (šiesta komora),

v zložení: predsedníčka šiestej komory C. Toader, sudcovia A. Rosas a M. Safjan (spravodajca),

generálny advokát: G. Pitruzzella,

maďarská vláda, v zastúpení: Z. Wagner a M. Z. Fehér, splnomocnení zástupcovia,

–

Európska komisia, v zastúpení: M. Heller a M. Šimerdová, splnomocnené zástupkyne,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

3

Podľa odôvodnení 5, 6, 10, 12, 13 a 16 nariadenia č. 805/2004:

„(5)

pojem ‚nesporné nároky‘ by mal zahrnovať všetky situácie, v ktorých dlžník preukázateľne nepopiera charakter alebo výšku peňažného nároku, a v ktorých veriteľ získal proti dlžníkovi buď súdne rozhodnutie alebo vykonateľný titul, ktorý vyžaduje výslovný súhlas dlžníka, či už sa jedná o súdny zmier alebo o verejnú listinu;

(6)

neexistencia námietok zo strany dlžníka, ako je stanovené v článku 3 odsek 1 písm. b), môže mať podobu nedostavenia sa na súdne konanie alebo nesplnenia výzvy súdu predložiť písomné oznámenie o zámere obhajovať sa;

(13)

vzhľadom na rozdiely medzi členskými štátmi v pravidlách občianskeho súdneho konania, obzvlášť tých, ktoré upravujú doručovanie dokumentov, je nevyhnutné stanoviť presnú a podrobnú definíciu týchto minimálnych pravidiel. Pre osvedčenie rozhodnutia ako európskeho exekučného titulu nie je možné považovať za dostatočný najmä akýkoľvek spôsob doručenia, ktorý je založený na právnej fikcii splnenia týchto minimálnych pravidiel;

…

(16)

článok 15 by sa mal uplatňovať na situácie, kedy dlžník nemôže na súde zastupovať sám seba, ako napríklad v prípade právnickej osoby, a ak osobu ktorá ho má zastupovať určuje zákon, ako aj na situácie, v ktorých dlžník splnomocnil inú osobu, predovšetkým právnika, zastupovaním v konkrétnom spornom súdnom konaní.“

4

a)

s ním dlžník výslovne súhlasil tým, že ho uznal alebo tak urobil prostredníctvom zmieru, ktorý schválil súd alebo bol uzavretý pred súdom v priebehu konania, alebo

b)

dlžník voči nemu nikdy nevzniesol námietky v priebehu súdneho konania v súlade s príslušnými procesnými požiadavkami podľa právnych predpisov členského štátu pôvodu, alebo

c)

dlžník sa nezúčastnil na súdnom pojednávaní alebo nebol na takom pojednávaní zastúpený potom, ako najskôr v priebehu súdneho konania vzniesol námietky proti nároku, za predpokladu, že sa takéto konanie dlžníka podľa právnych predpisov členského štátu pôvodu rovná tichému uznaniu nároku alebo skutočností, ktoré tvrdí veriteľ, alebo

je rozhodnutie vykonateľné v členskom štáte pôvodu;

b)

rozhodnutie nie je v rozpore s predpismi o súdnej právomoci tak, ako sú stanovené v oddieloch 3 a 6 kapitoly II nariadenia (ES) č. 44/2001 [nariadenia Rady z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach ( Ú. v. ES L 12, 2001, s. 1 ; Mim. vyd. 19/004, s. 42)];

c)

súdne konanie v členskom štáte pôvodu spĺňa požiadavky stanovené v kapitole III, pričom je nárok nesporný v zmysle článku 3 ods. 1 písm. b) alebo c) …“

7

„1. Dokument o začatí súdneho konania alebo rovnocenný dokument a akékoľvek predvolanie na súdne pojednávanie môžu byť doručené dlžníkovi aj jedným z týchto spôsobov:

…

2. Na účely tohto nariadenia, doručenie podľa ods. 1 je neprípustné, ak adresa dlžníka nie je s určitosťou známa.

…“

10

Článok 15 tohto nariadenia s názvom „Doručenie zástupcom dlžníka“ stanovuje:

§ 29 ods. 3 zákona č. 99/1963 Sb., Občanský soudní řád (ďalej len „Občiansky súdny poriadok“) stanovuje:

„Pokiaľ sa neprijmú iné opatrenia, predseda senátu môže ustanoviť opatrovníka účastníkovi, ktorého pobyt nie je známy, ktorému sa nepodarilo doručiť písomnosť na známu adresu v cudzine, ktorý trpí duševnou poruchou alebo sa z iných zdravotných dôvodov nemôže nielen prechodne zúčastniť na konaní alebo nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať.“

13

Podľa § 353 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku na žiadosť oprávneného na základe súdneho rozhodnutia, súdneho zmieru alebo verejnej listiny, ktoré spĺňajú podmienky pre osvedčenie ako európsky exekučný titul alebo čiastočný európsky exekučný titul, súd toto rozhodnutie, zmier alebo verejnú listinu ako európsky exekučný titul osvedčí za podmienok stanovených v nariadení č. 805/2004. Pokiaľ nie sú splnené podmienky pre vydanie osvedčenia, súd ho nevydá a o dôvodoch písomne informuje oprávneného.

Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka

14

RD podala 14. októbra 2016 na vnútroštátny súd žiadosť o zaslanie rozhodnutia vnútroštátneho súdu s vyznačenou doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti a s osvedčením ako európsky exekučný titul podľa ustanovenia § 353 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a nariadenia č. 805/2004.

18

Listom z 3. novembra 2016 vnútroštátny súd oznámil RD, že pre vydanie osvedčenia nie sú splnené podmienky, keďže nárok sa považuje za nesporný, keď s ním dlžník výslovne súhlasil alebo keď proti nemu v priebehu konania nevzniesol žiadne námietky, ako mu to umožňujú právne predpisy dotknutého členského štátu, prípadne sa nezúčastňuje súdneho pojednávania, v ktorom sa o nároku rozhoduje, pokiaľ takáto neúčasť znamená podľa práva tohto členského štátu konkludentné uznanie nároku alebo skutočností, ktoré veriteľ tvrdí.

19

RD sa následne obrátila na Ústavní soud (Česká republika) a v podstate sa odvolávala na skutočnosť, že vnútroštátny súd v zmysle článku 267 ZFEÚ nepredložil Súdnemu dvoru Európskej únie otázku, či rozsudok vydaný súdom po dokazovaní bez námietok alebo pripomienok žalovaného, pokiaľ ide o tieto skutočnosti, možno považovať za nesporný. V tejto súvislosti sa RD odvolala na bod 41 rozsudku Súdneho dvora zo16. júna 2016, Pebros Servizi ( C‑511/14 , EU:C:2016:448 ), podľa ktorého so zreteľom na odôvodnenie 6 nariadenia č. 805/2004 možno nárok považovať za „nesporný“ v zmysle článku 3 ods. 1 druhého pododseku písm. b) nariadenia č. 805/2004, ak dlžník voči nemu nevzniesol žiadne námietky, a to tým, že nereaguje na výzvu súdu na predloženie písomného vyjadrenia o tom, že má v úmysle sa obhajovať alebo sa zúčastniť pojednávania.

„Má sa článok 3 ods. 1 druhého pododseku písm. b) nariadenia č. 805/2004 vykladať v tom zmysle, že za nesporný možno považovať nárok, o ktorom sa rozhodlo po vykonanom dokazovaní, pokiaľ sa žalovaná, ktorá svoj dlh uznala pred začatím konania, ani opatrovník na pojednávaní súdu nezúčastnili a nevzniesli počas jeho priebehu žiadne námietky?“

O prejudiciálnej otázke

23

Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má nariadenie č. 805/2004 vykladať v tom zmysle, že umožňuje, aby v prípade, keď súd nezískal adresu odporcu, mohol osvedčiť ako európsky exekučný titul súdne rozhodnutie o nároku, ktoré bolo vydané po pojednávaní, ktorého sa nezúčastnil ani žalovaný, ani opatrovník ustanovený na účely konania.

24

Ako vyplýva z článku 12 nariadenia č. 805/2004 možnosť osvedčiť súdne rozhodnutie ako európsky exekučný titul podlieha dvom kumulatívnym podmienkam. Po prvé toto rozhodnutie sa musí týkať nároku, ktorý je „nesporný“ v zmysle článku 3 ods. 1 druhého pododseku písm. b) alebo c) tohto nariadenia. Myslí sa tým teda neexistencia námietok v priebehu súdneho konania a konkludentný súhlas vyplývajúci z toho, že dlžník sa nezúčastnil súdneho pojednávania týkajúceho sa tohto nároku, ani sa na ňom nenechal zastupovať svojím zástupcom. Po druhé súdne konanie, v ktorom bolo také rozhodnutie vydané, musí spĺňať minimálne procesné pravidlá stanovené v kapitole III tohto nariadenia.

28

Je síce nesporné, že článok 15 nariadenia č. 805/2004 stanovuje, že okrem prípadov doručovania stanovených v jeho článku 14, je možné doručovať aj zástupcovi dlžníka, treba však uviesť, že opatrovníka, ktorý bol vymenovaný na základe vnútroštátnej právnej úpravy dotknutej vo veci samej, nemožno považovať za „zástupcu dlžníka“ v zmysle uvedeného článku 15. Toto ustanovenie vykladané vo svetle odôvodnenia 16 tohto nariadenia sa totiž vzťahuje len na situácie, keď je dlžníkovi z legitímnych dôvodov objektívne znemožnené zastupovať samého seba v súdnom konaní alebo keď si na tento účel dobrovoľne určil zástupcu. Vo veci samej však existencia takých okolností nie je preukázaná.

29

Vzhľadom na to, že normotvorca Únie podmienil využitie doplnkového a fakultatívneho exekučného nástroja, akým je európsky exekučný titul, okrem iného tým, že je adresa dlžníka s určitosťou známa, čo sa v situácii, akou je tá vo veci samej, nesplnilo, v prejednávanej veci netreba overiť, či najmä so zreteľom na odôvodnenia 5 a 6 nariadenia č. 805/2004 možno nárok dotknutý vo veci samej považovať za nesporný, pretože ani SC, ani jej opatrovník vymenovaný vnútroštátnym súdom sa pojednávania nezúčastnili a nenamietali voči povahe a výške tohto nároku.

30

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na položenú otázku odpovedať tak, že nariadenie č. 805/2004 sa má vykladať v tom zmysle, že neumožňuje, aby v prípade, keď súd nezískal adresu žalovaného, bolo súdne rozhodnutie o nároku, ktoré bolo vydané po pojednávaní, ktorého sa nezúčastnil ani žalovaný, ani opatrovník ustanovený na účely konania, osvedčené ako európsky exekučný titul.

( *1 ) Jazyk konania: čeština.