C-529/18

62018CJ0529

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (tretia komora)

z 24. marca 2022 ( *1 )

„Odvolanie – Zásady práva Únie – Článok 19 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie – Zastúpenie účastníkov konania pri priamych žalobách pred súdmi Únie – Advokát, ktorý má postavenie tretej osoby vo vzťahu k žalobcovi – Požiadavka nezávislosti – Advokát pracujúci ako spolupracovník v advokátskej kancelárii – Článok 47 Charty základných práv Európskej únie“

V spojených veciach C‑529/18 P a C‑531/18 P,

ktorých predmetom sú dve odvolania podľa článku 56 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 9. augusta 2018 (C‑529/18 P) a 10. augusta 2018 (C‑531/18 P),

vedľajší účastník konania v prvostupňovom konaní (C‑529/18 P),

a

PC , so sídlom v Berlíne, v zastúpení: J. Lipinsky a C. von Donat, Rechtsanwälte,

odvolateľka,

ďalší účastníci konania:

PJ , v zastúpení: J. Lipinsky a C. von Donat, Rechtsanwälte,

v zložení: predsedníčka druhej komory A. Prechal, vykonávajúca funkciu predsedu tretej komory, sudcovia J. Passer, F. Biltgen (spravodajca), L. S. Rossi a N. Wahl,

generálny advokát: M. Campos Sánchez‑Bordona,

tajomník: A. Calot Escobar

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,

vyhlásil tento

„Členské štáty a orgány Únie zastupuje na Súdnom dvore splnomocnený zástupca vymenovaný pre každú vec osobitne; splnomocnenému zástupcovi môže pomáhať poradca alebo advokát.

Štáty, ktoré nie sú členskými štátmi, ale ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o Európskom hospodárskom priestore [z 2. mája 1992 ( Ú. v. ES L 1, 1994, s. 3 ; Mim. vyd. 11/052, s. 3)] a taktiež Dozorný úrad EZVO uvedený v tejto dohode, sú zastupované rovnakým spôsobom.

Ostatné strany zastupuje advokát.

Účastníka konania môže pred Súdnym dvorom zastupovať alebo mu pomáhať len advokát, ktorý má oprávnenie vystupovať pred súdom členského štátu alebo iného štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore.“

3

Článok 51 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu stanovuje:

6

Výrobky a služby, pre ktoré sa žiadalo o zápis, patria do tried 12, 37 a 42 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení.

7

Ochranná známka bola zapísaná 3. februára 2012 pod číslom 010310481.

8

Dňa 26. marca 2014 podala Erdmann & Rossi návrh na vyhlásenie neplatnosti napadnutej ochrannej známky na základe článku 52 ods. 1 písm. b) nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Európskej únie ( Ú. v. EÚ L 78, 2009, s. 1 ) [teraz článok 59 ods. 1 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 zo 14. júna 2017 o ochrannej známke Európskej únie ( Ú. v. EÚ L 154, 2017, s. 1 )].

Konanie na Všeobecnom súde a napadnuté uznesenie

12

Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 14. septembra 2016 podal PJ žalobu o neplatnosť rozhodnutiu z 18. júla 2016. Žaloba bola podpísaná pánom S. ako advokátom.

13

Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 31. marca 2017 EUIPO vzniesol námietku neprípustnosti na základe článku 130 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu.

14

Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 24. mája 2017 PJ podal svoje pripomienky k námietke neprípustnosti vznesenej EUIPO.

18

Napadnutým uznesením Všeobecný súd zamietol žalobu ako neprípustnú z dôvodu, že návrh na začatie konania nebol podpísaný nezávislým advokátom.

19

V bode 51 napadnutého uznesenia Všeobecný súd pripomenul, že podľa článku 19 tretieho a štvrtého pododseku a článku 21 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie uplatniteľného na konanie pred Všeobecným súdom v súlade s článkom 53 prvým odsekom tohto štatútu, ako aj podľa článku 73 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastníci konania, ktorí nie sú členskými štátmi, a inštitúcie Európskej únie, Dozorný úrad EZVO alebo štáty, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o Európskom hospodárskom priestore, musia byť zastúpení advokátom, ktorý má oprávnenie vystupovať pred súdom členského štátu.

20

23

V prejednávanej veci Všeobecný súd v bode 62 napadnutého uznesenia uviedol, že PJ je jedným zo spoluzakladateľov a jedným z dvoch spoločníkov advokátskej kancelárie Z, ktorú poveril, aby ho prostredníctvom pána S., ktorý koná v mene kancelárie, zastupovala v rámci žaloby na Všeobecnom súde, pričom advokátska kancelária je registrovanou profesijnou spoločnosťou podľa súkromného práva, ktorá je z právneho hľadiska odlišná od PJ.

24

V bode 63 napadnutého uznesenia Všeobecný súd rozhodol, že keďže rozhodnutia advokátskej kancelárie Z sa prijímajú jednomyseľne, PJ ako spoločník vykonáva skutočnú kontrolu nad všetkými rozhodnutiami uvedenej kancelárie, vrátane rozhodnutí týkajúcich sa spolupracovníkov tejto kancelárie, medzi ktorými sa nachádza aj pán S. Všeobecný súd osobitne zdôraznil, že pán S. nepožíva voči PJ rovnaký stupeň nezávislosti ako advokát vykonávajúci svoju činnosť v kancelárii, v ktorej jeho klient nie je spoločníkom, a že pre pána S. môže byť náročnejšie účinne čeliť prípadným konfliktom záujmov medzi jeho profesijnými povinnosťami a cieľmi, ktoré sleduje jeho klient.

25

Všeobecný súd z toho v bode 64 napadnutého uznesenia vyvodil, že na nezávislosť pána S. môže vplývať vzťah tohto advokáta s advokátskou kanceláriou Z, keďže záujmy tejto advokátskej kancelárie sa vo veľkej miere prelínajú so záujmami PJ, pričom existuje riziko, že odborný názor pána S. bude prinajmenšom čiastočne ovplyvnený jeho pracovným prostredím.

29

Všeobecný súd z toho v bode 81 napadnutého uznesenia vyvodil záver, že už nie je potrebné rozhodnúť o návrhu na zámenu účastníka konania.

Konanie na Súdnom dvore a návrhy účastníkov odvolacieho konania

30

Proti napadnutému uzneseniu podal odvolanie PJ 9. augusta 2019 a PC 10. augusta 2018.

31

Rozhodnutím z 18. mája 2021 bolo rozhodnuté o spojení oboch odvolaní na účely ústnej časti konania a vyhlásenia rozsudku.

35

Svojím odvolaním vo veci C‑529/18 P navrhuje PJ, aby Súdny dvor:

–

zrušil napadnuté uznesenie,

–

zrušil napadnuté uznesenie,

–

vrátil vec Všeobecnému súdu na ďalšie konanie a

–

uložil EUIPO a spoločnosti Erdmann & Rossi povinnosť nahradiť trovy konania.

37

38

PJ na podporu svojho odvolania vo veci C‑529/18 P uvádza tri odvolacie dôvody založené na porušení článku 19 tretieho odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, skreslení skutkových okolností, ako aj porušení článku 47 prvého a druhého odseku Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).

39

PC na podporu svojho odvolania vo veci C‑531/18 P uvádza tiež tri odvolacie dôvody založené na pochybení pri konštatovaní, že už nie je potrebné rozhodnúť o návrhu na zámenu účastníka konania, porušení článku 19 tretieho odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, ako aj porušení článku 47 prvého a druhého odseku Charty.

40

Vzhľadom na konštatovanú súvislosť medzi prvým a druhým odvolacím dôvodom vo veci C‑529/18 P na jednej strane a druhým odvolacím dôvodom vo veci C‑531/18 P na druhej strane je potrebné tieto odvolacie dôvody preskúmať spoločne.

43

PJ v prvom rade tvrdí, že ak je žalobca fyzickou osobou, na splnenie účelu článku 19 tretieho odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie postačuje samotná okolnosť, že advokát, ktorého tento žalobca poveril, je inou fyzickou osobou.

44

PJ pripomína, že účelom požiadavky zastúpenia nezávislou treťou osobou pred súdmi Únie je jednak zabrániť tomu, aby súkromné subjekty samy konali pred súdmi bez využitia sprostredkovateľa, a jednak zabezpečiť, aby právnické osoby zastupoval zástupca, ktorý bude dostatočne oddelený od zastupovanej právnickej osoby.

45

PJ sa v druhom rade domnieva, že aj keby sa v prejednávanej veci uplatnilo kritérium posúdenia nezávislosti advokáta používané vo vzťahu k právnickým osobám, neexistuje žiadny základ pre taký široký výklad, aký použil Všeobecný súd. Všeobecný súd totiž podľa neho nesprávne uplatnil judikatúru týkajúcu sa podnikových právnikov a prekročil hranice situácií, v ktorých dochádza k ovplyvneniu nezávislosti advokáta, pričom podľa názoru PJ na vyvodenie záveru o nedostatku nezávislosti nemôže stačiť len samotná existencia hospodárskej väzby medzi advokátom a jeho klientom.

48

Erdmann & Rossi namieta proti skutočnostiam uvádzaným PJ, pokiaľ ide o jeho právomoci v advokátskej kancelárii Z a nezávislosť pána S. Domnieva sa, že podmienka nezávislosti podľa článku 19 tretieho odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie nemôže byť splnená len samotným dodržiavaním nemeckých profesijných pravidiel, keďže pojem „advokát“ v zmysle tohto ustanovenia sa musí vykladať z hľadiska práva Únie. Domnieva sa, že v prejednávanej veci nebolo kritérium nezávislosti dodržané, keďže PJ nesplnomocnil pána S., ale advokátsku kanceláriu Z v jej postavení profesijnej spoločnosti podľa súkromného práva. Pritom podľa uvedenej spoločnosti v rámci priebehu konania koná profesijná spoločnosť prostredníctvom svojich spoločníkov a zástupcov, teda existuje tu totožnosť mandanta a mandatára.

49

EUIPO v prvom rade spresňuje, že v rámci návrhu na vyhlásenie neplatnosti podaného spoločnosťou Erdmann & Rossi odvolací senát EUIPO konštatoval, že PJ zjavne nekonal v dobrej viere, keď na úkor svojho predchádzajúceho klienta požiadal vo svojom mene o zápis označenia, ktoré mu tento klient zveril. Podľa odvolacieho senátu toto správanie nie je zlučiteľné so zmluvnými a post‑kontraktuálnymi povinnosťami vyplývajúcimi zo vzťahu medzi PJ a jeho klientom.

50

EUIPO tvrdí, že Všeobecný súd správne vyložil dve kritériá definované v článku 19 treťom odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, a to že zástupca má byť treťou osobou a táto tretia osoba má byť advokátom.

54

Pokiaľ ide o druhý odvolací dôvod týkajúci sa údajného skreslenia skutkových okolností, EUIPO sa domnieva, že PJ sa v skutočnosti domáha nového posúdenia tohto dôvodu Súdnym dvorom.

Posúdenie Súdnym dvorom

55

Na úvod, pokiaľ ide o tvrdenia EUIPO založené na neprípustnosti prvého a druhého odvolacieho dôvodu vo veci C‑529/18 P z dôvodu, že tieto tvrdenia sa týkajú skutkových otázok, je potrebné pripomenúť, že z článku 256 ZFEÚ a článku 58 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie vyplýva, že len Všeobecný súd má právomoc jednak zistiť skutkový stav okrem prípadu, ak by vecná nesprávnosť jeho zistení vyplývala z dokumentov v spise, ktoré mu boli predložené, a jednak tento skutkový stav posúdiť. Toto posúdenie nepredstavuje s výnimkou prípadu skreslenia dôkazov predložených Všeobecnému súdu, právnu otázku, ktorá ako taká podlieha preskúmaniu Súdnym dvorom. Pokiaľ Všeobecný súd zistil alebo posúdil skutkový stav, Súdny dvor má na základe článku 256 ZFEÚ právomoc preskúmať právnu kvalifikáciu tohto skutkového stavu a právne následky, ktoré z neho vyvodil Všeobecný súd (rozsudok zo 4. februára 2020, Uniwersytet Wrocławski a Poľsko/REA, C‑515/17 P a C‑561/17 P , EU:C:2020:73 , bod 47 ).

56

Pokiaľ ide o druhú z týchto podmienok, zo znenia článku 19 štvrtého odseku štatútu vyplýva, že zmysel a význam tejto podmienky je potrebné vykladať prostredníctvom odkazu na dotknuté vnútroštátne právo. V prejednávanej veci nebolo spochybnené, že advokát zastupujúci PJ túto podmienku v rámci žaloby na prvom stupni spĺňal.

60

Pokiaľ ide o prvú podmienku týkajúcu sa pojmu „advokát“, Súdny dvor rozhodol, že vzhľadom na to, že článok 19 tretí odsek Štatútu Súdneho dvora Európskej únie neodkazuje na vnútroštátne právo členských štátov, tento pojem je potrebné vykladať autonómne a jednotne v celej Únii, pričom sa zohľadní nielen znenie tohto ustanovenia, ale aj jeho kontext a jeho cieľ (rozsudok zo 4. februára 2020, Uniwersytet Wrocławski a Poľsko/REA, C‑515/17 P a C‑561/17 P , EU:C:2020:73 , bod 57 , ako aj citovaná judikatúra).

61

V tejto súvislosti a ako uviedol Všeobecný súd v bode 52 napadnutého uznesenia, zo znenia článku 19 tretieho odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, a najmä z použitia výrazu „zastupuje“, vyplýva, že „účastník konania“ v zmysle tohto ustanovenia, a to bez ohľadu na jeho postavenie, nie je oprávnený sám konať pred súdom Únie, ale musí využiť služby tretej osoby. Predloženie žaloby podpísanej samotným žalobcom teda nemôže postačovať na účely podania žaloby, a to ani v prípade, ak žalobca je advokátom oprávneným vystupovať pred vnútroštátnym súdom (rozsudok zo 4. februára 2020, Uniwersytet Wrocławski a Poľsko/REA, C‑515/17 P a C‑561/17 P , EU:C:2020:73 , body 58 a 59 , ako aj citovaná judikatúra).

62

65

Je pravda, že pojem „nezávislosť“ advokáta bol pôvodne vyvodený v kontexte dôvernosti dokumentov v oblasti hospodárskej súťaže, pričom judikatúra, ako je uvedená v bodoch 53 a 63 napadnutého uznesenia, v tejto súvislosti spresnila, že advokát je spolupracovníkom spravodlivosti, ktorý má právnu pomoc klientovi poskytovať vo vyššom záujme spravodlivosti (pozri v tomto zmysle rozsudky z 18. mája 1982, AM & S Europe/Komisia, 155/79 , EU:C:1982:157 , bod 24 , ako aj zo 14. septembra 2010, Akzo Nobel Chemicals a Akcros Chemicals/Komisia a i., C‑550/07 P , EU:C:2010:512 , bod 42 ). Je však potrebné konštatovať, že význam tohto pojmu v oblasti zastupovania pred súdmi Únie prešiel istým vývojom, pričom prevažujúcim kritériom potvrdeným v tejto súvislosti je ochrana a obrana záujmov klienta pri dodržaní uplatniteľného práva a profesijných a etických pravidiel (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. februára 2020, Uniwersytet Wrocławski a Poľsko/REA, C‑515/17 P a C‑561/17 P , EU:C:2020:73 , bod 62 ).

66

V súlade s judikatúrou Súdneho dvora sa požiadavka nezávislosti definuje nielen negatívne, teda neexistenciou pracovnoprávneho vzťahu, ale aj pozitívne, a to odvolaním sa na profesijnú disciplínu (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. februára 2020, Uniwersytet Wrocławski a Poľsko/REA, C‑515/17 P a C‑561/17 P , EU:C:2020:73 , bod 63 , ako aj citovanú judikatúru).

67

Ako spresnil Všeobecný súd v bode 54 napadnutého uznesenia, požiadavka nezávislosti advokáta v osobitnom kontexte článku 19 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie nevyhnutne predpokladá neexistenciu pracovnoprávneho vzťahu medzi advokátom a jeho klientom.

71

V tejto súvislosti Všeobecný súd v bodoch 54 a 55 napadnutého uznesenia v podstate konštatoval, že pokiaľ ide o posúdenie nezávislosti advokáta, situáciu advokáta, ktorý je viazaný zmluvou podľa občianskeho práva so žalobcom, je potrebné považovať za situáciu analogickú existencii pracovnoprávneho vzťahu, čo znamená, že takýto advokát nie je nezávislý.

72

Ako však už uviedol Súdny dvor, samotná existencia akéhokoľvek občianskoprávneho zmluvného vzťahu medzi advokátom a jeho klientom nepostačuje pre záver o tom, že tento advokát sa nachádza v situácii, ktorá by zjavne narúšala jeho schopnosť obraňovať záujmy svojho klienta pri dodržaní kritéria nezávislosti (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. februára 2020, Uniwersytet Wrocławski a Poľsko/REA, C‑515/17 P a C‑561/17 P , EU:C:2020:73 , body 66 a 67 ).

73

Okrem toho Všeobecný súd nesprávne vyložil kritérium nezávislosti v zmysle článku 19 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, keď v bode 57 napadnutého uznesenia rozhodol, že požiadavka zastúpenia treťou nezávislou osobou nemôže byť vnímaná ako požiadavka smerujúca len k vylúčeniu zastupovania zamestnancami splnomocniteľa alebo osobami, ktoré sú od neho hospodársky závislé, ale že ide o všeobecnejšiu požiadavku, ktorej dodržiavanie je potrebné posudzovať v každom jednotlivom prípade.

77

Všeobecný súd najprv v bodoch 62 a 63 napadnutého uznesenia analyzoval štruktúru advokátskej kancelárie Z a rozhodovací proces v rámci nej a následne dospel v bode 63 tohto uznesenia k záveru, že PJ vykonáva skutočnú kontrolu nad rozhodnutiami advokátskej kancelárie týkajúcimi sa pána S., čo znamená, že pán S. napriek tomu, že sa na neho vzťahujú profesijné pravidlá povolania advokáta, nepožíva voči PJ rovnaký stupeň nezávislosti ako advokát vykonávajúci svoju činnosť v advokátskej kancelárii, v ktorej jeho klient nie je spoločníkom.

78

V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že ako vyplýva z bodov 66 až 68 tohto rozsudku, vzťah, ktorý spája pána S. s advokátskou kanceláriou Z alebo dokonca s PJ ako spoločníkom tejto advokátskej kancelárie, nemôže byť automaticky kvalifikovaný ako pracovný pomer, z ktorého vyplýva absencia akejkoľvek nezávislosti.

79

Je totiž všeobecne známe, že povolanie advokáta sa môže vykonávať v rôznych formách, ktoré môžu siahať od samostatného advokáta až k veľkým medzinárodným kanceláriám. Advokáti, ktorí sa zmluvne zaviažu k definovaniu istého spôsobu svojej spolupráce a svojich zmluvných vzťahov, môžu dokonca poberať aj odmenu vo forme mzdy, pokiaľ to umožňujú vnútroštátne profesijné pravidlá a pravidlá profesijnej etiky. Pritom je potrebné vychádzať z predpokladu, že advokát, ktorý je spolupracovníkom v advokátskej kancelárii, a to aj keď svoje povolanie vykonáva na základe pracovnej zmluvy, spĺňa rovnaké požiadavky nezávislosti ako advokát pôsobiaci samostatne alebo ako spoločník v advokátskej kancelárii.

O treťom odvolacom dôvode vo veci C‑529/18 P a treťom odvolacom dôvode vo veci C‑531/18 P

Argumentácia účastníkov konania

83

PJ vo svojom treťom odvolacom dôvode vo veci C‑529/18 P založenom na porušení článku 47 prvého a druhého odseku Charty tvrdí, že široký výklad, ktorý použil Všeobecný súd, má vážny dosah nielen na slobodný výkon povolania advokáta v Európe, ale aj na základné práva osôb podliehajúcich súdnej právomoci, ktorým bola takto odňatá účinná súdna ochrana. Argumentácia, z ktorej v rámci tretieho odvolacieho dôvodu vo veci C‑531/18 P vychádza PC, je v zásade totožná.

84

PJ tvrdí, že napadnuté uznesenie zasahuje do práva na účinnú súdnu ochranu, keďže toto právo zahŕňa aj účinný prístup k súdom. PJ v tejto súvislosti vysvetľuje, že ak by ho Všeobecný súd včas informoval o prípadnej nezrovnalosti týkajúcej sa právneho zastúpenia, mohol v stanovenej lehote poveriť iného advokáta.

Účinná súdna ochrana takej fyzickej osoby, akou je PJ, majiteľ ochrannej známky, ktorá je predmetom návrhu na vyhlásenie neplatnosti, je zabezpečená právom tejto osoby podať na súd Únie žalobu o neplatnosť proti rozhodnutiu odvolacieho senátu EUIPO.

88

Pokiaľ ide o možnosť odstránenia vád žaloby, z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že aj keď Štatút Súdneho dvora Európskej únie a Rokovací poriadok Všeobecného súdu stanovujú možnosť odstránenia vád žaloby, ktorá nespĺňa určité formálne náležitosti, nesplnenie povinnosti zastúpenia advokátom, ktorý má oprávnenie vystupovať pred súdom členského štátu alebo iného štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom spoločenstve, sa nenachádza medzi požiadavkami, ktoré môžu byť predmetom odstránenia vád po uplynutí lehoty na podanie žaloby podľa článku 21 druhého odseku tohto štatútu a článku 44 ods. 6 tohto rokovacieho poriadku, ktorý je v súčasnosti článkom 78 ods. 6 uvedeného rokovacieho poriadku (uznesenia z 27. novembra 2007, Diy‑Mar Insaat Sanayi ve Ticaret a Akar/Komisia, C‑163/07 P , EU:C:2007:717 , bod 26 , ako aj z 20. februára 2008, Comunidad Autónoma de Valencia/Komisia, C‑363/06 P , neuverejnené, EU:C:2008:99 , bod 34 ).

89

Je pravda, že podľa článku 55 ods. 3 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu je možné určiť nového zástupcu účastníka konania, ak sa Všeobecný súd rozhodne vylúčiť toho, ktorý bol pôvodne vymenovaný, pretože sa domnieva, že jeho správanie je nezlučiteľné s dôstojnosťou Všeobecného súdu alebo s požiadavkou riadneho výkonu spravodlivosti, ako to stanovuje článok 55 ods. 1 uvedeného rokovacieho poriadku.

92

Svojím prvým odvolacím dôvodom vo veci C‑531/18 P vytýka PC Všeobecnému súdu, že konštatoval, že nie je opodstatnené rozhodnúť o návrhu na zámenu účastníka konania, v prospech spoločnosti PC.

93

Erdmann & Rossi a EUIPO navrhujú tento odvolací dôvod zamietnuť.

Posúdenie Súdnym dvorom

94

97

Podľa článku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne aj o trovách konania. Podľa článku 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku, ktorý sa na základe článku 184 ods. 1 uplatní na odvolacie konanie, Súdny dvor uloží účastníkovi konania, ktorý vo veci nemal úspech, povinnosť nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

98

Keďže v prejednávanej veci Erdmann & Rossi a EUIPO navrhli uložiť PJ a spoločnosti PC povinnosť nahradiť trovy konania a tí nemali úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené uložiť im povinnosť nahradiť trovy tohto odvolacieho konania a konania pred Všeobecným súdom.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto:

1.

( *1 ) Jazyk konania: nemčina.