C-572/18

thyssenkrupp Electrical Steel GmbH , so sídlom v Gelsenkirchene (Nemecko),

thyssenkrupp Electrical Steel Ugo , so sídlom v Isbergues (Francúzsko),

v zastúpení: M. Günes a L. Heinisch, Rechtsanwälte,

žalobkyne,

ďalší účastník konania:

Európska komisia , v zastúpení: J.‑F. Brakeland a F. Clotuche‑Duvieusart, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 26. novembra 2020,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Svojím odvolaním thyssenkrupp Electrical Steel GmbH a thyssenkrupp Electrical Steel Ugo navrhujú zrušenie uznesenia Všeobecného súdu Európskej únie z 2. júla 2018, thyssenkrupp Electrical Steel a thyssenkrupp Electrical Steel Ugo/Komisia ( T‑577/17 , neuverejnené, ďalej len napadnuté uznesenie, EU:T:2018:411 ), ktorým tento súd zamietol ich návrh na zrušenie záverov Európskej komisie uvedených v zápisnici zo šiesteho zasadnutia časti „Iné osobitné postupy než tranzit“ skupiny colných expertov z 2. mája 2017 v tom zmysle, že neexistuje riziko nepriaznivého ovplyvnenia základných záujmov výrobcov v Európskej únii, ak sa vydá povolenie na aktívny zušľachťovací styk určitých výrobkov z elektroocele s orientovanou štruktúrou, o ktoré žiada Euro‑Mit Staal BV (ďalej len „EMS“).

Právny rámec

„Colný režim prepracovanie pod colným dohľadom umožňuje podrobiť tovar, ktorý nie je tovarom spoločenstva, na colnom území spoločenstva takým operáciám, ktoré zmenia jeho vlastnosti alebo stav bez toho, aby podliehal dovoznému clu alebo obchodno‑politickým opatreniam a umožňuje prepustiť do voľného obehu výrobky, ktoré vznikli pri týchto operáciách s uplatnením pre ne platného dovozného cla. Tieto výrobky sa označujú ako prepracované výrobky.“

4

Podľa článku 132 tohto nariadenia:

„Povolenie na prepracovanie pod colným dohľadom sa udelí na žiadosť osoby, ktorá vykonáva prepracovanie alebo zabezpečí jeho vykonanie.“

5

Článok 133 uvedeného nariadenia stanovoval:

7

Nariadenie č. 2913/92 bolo zrušené a nahradené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 450/2008 z 23. apríla 2008, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (modernizovaný Colný kódex) ( Ú. v. EÚ L 145, 2008, s. 1 ), ktoré bolo tiež zrušené a nahradené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie ( Ú. v. EÚ L 269, 2013, s. 1 , ďalej len „colný kódex“).

Nariadenie (EHS) č. 2454/93

8

Článok 502 ods. 1 nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 2913/92 ( Ú. v. ES L 253, 1993, s. 1 ; Mim. vyd. 02/006, s. 3), zmeneného nariadením Komisie (ES) č. 993/2001 zo 4. mája 2001 ( Ú. v. ES L 141, 2001, s. 1 ; Mim. vyd. 02/011, s. 286) (ďalej len „nariadenie č. 2454/93“), stanovoval:

„S výnimkou prípadov, kedy sú hospodárske podmienky považované za splnené podľa kapitol 3, 4 alebo 6, sa bez preskúmania hospodárskych podmienok colnými orgánmi povolenie neudelí.“

ak iná colná správa vznesie námietky proti vydanému povoleniu;

c)

z iniciatívy Komisie.“

10

Podľa článku 504 ods. 1 a 4 uvedeného nariadenia:

„1. Ak sa začne preskúmanie v súlade s článkom 503, prípad sa zasiela Komisii. Musí obsahovať výsledky už vykonaného preskúmania.

Článok 5 colného kódexu s názvom „Vymedzenie pojmov“ v bode 39 uvádza, že pojem „rozhodnutie“ sa má na účely tohto kódexu chápať tak, že označuje „akýkoľvek úkon colných orgánov týkajúci sa colných predpisov, ktorým sa rozhoduje v konkrétnom prípade a ktorý má právne účinky na dotknutú osobu alebo osoby“.

13

Článok 22 tohto kódexu, nazvaný „Rozhodnutia vydané na základe žiadosti“, stanovuje:

„1. Ak osoba žiada o rozhodnutie týkajúce sa uplatňovania colných predpisov, poskytne všetky informácie, ktoré príslušné colné orgány vyžadujú, aby mohli vydať takéto rozhodnutie.

…

2. Colné orgány bezodkladne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti o rozhodnutie overia, či sú splnené podmienky pre prijatie tejto žiadosti.

14

Článok 44 uvedeného kódexu, nazvaný „Právo na odvolanie“, v odsekoch 1 a 3 stanovuje:

„1. Každá osoba má právo na odvolanie proti rozhodnutiu colných orgánov týkajúceho sa uplatňovania colných predpisov, ktoré sa jej priamo a osobne dotýka.

Právo na odvolanie má tiež každá osoba, ktorá požiadala colné orgány o vydanie rozhodnutia a rozhodnutie o svojej žiadosti nedostala v lehote uvedenej v článku 22 ods. 3.

…

3. Odvolanie sa podáva v členskom štáte, kde sa rozhodnutie vydalo alebo kde sa podala žiadosť o jeho vydanie.“

4. Ak nie je ustanovené inak, povolenie uvedené v odseku 1 sa udeľuje len vtedy, ak okrem podmienok uvedených v odseku 3 sú splnené všetky tieto podmienky:

a)

colné orgány môžu vykonávať colný dohľad bez toho, aby museli zaviesť administratívne opatrenia, ktoré sú z hľadiska príslušných ekonomických potrieb neprimerané;

b)

povolením vykonávať colný režim zušľachťovací styk sa nepriaznivo neovplyvnia základné záujmy výrobcov v Únii (hospodárske podmienky).

5. Základné záujmy výrobcov v Únii sa nepovažujú za nepriaznivo ovplyvnené podľa odseku 4 písm. b), ak sa nepreukáže opak alebo ak sa hospodárske podmienky považujú za splnené.

Článok 166 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2015/2446 z 28. júla 2015, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013, pokiaľ ide o podrobné pravidlá, ktorými sa bližšie určujú niektoré ustanovenia Colného kódexu Únie ( Ú. v. EÚ L 343, 2015, s. 1 , ďalej len „delegované nariadenie“), v odseku 1 stanovuje všeobecné pravidlo, podľa ktorého sa podmienka stanovená v článku 211 ods. 4 písm. b) colného kódexu neuplatňuje na povolenia aktívneho zušľachťovacieho styku, pričom stanovuje tri výnimky z tohto pravidla.

Vykonávacie nariadenie

18

Článok 259 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2015/2447 z 24. novembra 2015, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania určitých ustanovení nariadenia č. 952/2013 ( Ú. v. EÚ L 343, 2015, s. 558 , ďalej len „vykonávacie nariadenie“), nazvaný „Preskúmanie hospodárskych podmienok“, znie:

„1. Keď sa v nadväznosti na žiadosť o povolenie, ako sa uvádza v článku 211 ods. 1 písm. a) kódexu, vyžaduje preskúmanie hospodárskych podmienok v súlade s článkom 211 ods. 6 [tohto] kódexu, colná správa, ktorej colný orgán je príslušný na vydanie rozhodnutia vo veci žiadosti, bezodkladne postúpi spis Komisii so žiadosťou o takéto preskúmanie.

…

Článok 3 ods. 1 písm. c) rozhodnutia Komisie z 30. mája 2016, ktorým sa stanovujú horizontálne pravidlá vytvárania a fungovania expertných skupín Komisie [C(2016) 3301 final] stanovuje, že tieto skupiny poskytujú poradenstvo a poskytujú Komisii odborné znalosti týkajúce sa okrem iného vykonávania právnych predpisov, ako aj koordinácie a spolupráce s členskými štátmi. Podľa článku 5 tohto rozhodnutia musí byť funkčné obdobie expertnej skupiny jasne definované a jej úlohy musia byť čo najpresnejšie vymedzené.

20

Skupina colných expertov bola zriadená podľa článku 259 ods. 4 vykonávacieho nariadenia a podlieha horizontálnym pravidlám uvedeným v predchádzajúcom bode. Úlohou tejto skupiny je v súlade s článkom 2 písm. g) „mandátom“ udeleným 3. mája 2016 [Ares (2016) 2109319] poradná spolupráca s Komisiou a jej službami v súvislosti s preskúmaním, či sú splnené hospodárske podmienky.

Okolnosti predchádzajúce sporu

21

Okolnosti predchádzajúce sporu sú uvedené v bodoch 1 až 8 napadnutého uznesenia a možno ich na účely tohto konania zhrnúť takto.

25

V ten istý deň holandský colný orgán vydal spoločnosti EMS povolenie na aktívny zušľachťovací styk na obdobie od 2. mája 2017 do 1. mája 2020.

26

Dňa 12. júla 2017 odvolateľky predložili tomuto orgánu námietky voči vydaniu tohto povolenia.

27

Holandský colný orgán vo svojich predbežných rozhodnutiach o týchto námietkach z 11. decembra 2017 konštatoval, že je „povinný“ („verplicht“) udeliť požadované povolenie, lebo musí „zohľadniť [sporné závery]“.

Všeobecný súd, ktorý rozhodoval o námietke neprípustnosti, konštatoval, že sporné závery nie sú napadnuteľným aktom v zmysle článku 263 ZFEÚ, a preto zamietol žalobu ako neprípustnú bez toho, aby rozhodol o otázke priamej a osobnej dotknutosti odvolateliek v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ.

Konanie na Súdnom dvore a návrhy odvolateliek

31

Odvolateľky navrhujú, aby Súdny dvor:

–

zrušil napadnuté uznesenie,

32

Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:

–

zamietol odvolanie ako nedôvodné,

–

uložil odvolateľkám povinnosť nahradiť trovy konania.

35

Na úvod treba poznamenať, že Komisia vo svojom vyjadrení k odvolaniu bez toho, aby formálne vzniesla námietku neprípustnosti, uviedla, že v prípade, že by odvolateľky nezačali súdne konania proti zamietnutiu ich námietok holandským colným orgánom, stalo by sa povolenie aktívneho zušľachťovacieho styku udelené spoločnosti EMS konečným, takže odvolateľky nepreukázali záujem na pokračovaní v odvolacom konaní.

36

Vo svojej replike však odvolateľky potvrdili, že návrhy na začatie takýchto konaní podali na holandské súdy, čo Komisia tiež uznala vo svojej duplike.

37

V dôsledku toho treba odmietnuť tvrdenia Komisie založené na neexistencii odôvodnenia záujmu na pokračovaní v odvolacom konaní.

40

Odvolateľky sa domnievajú, že vzhľadom na to, že udelenie povolenia na aktívny zušľachťovací styk podlieha splneniu hospodárskych podmienok a vnútroštátne colné orgány nemajú právomoc preskúmať túto otázku, sú závery Komisie v tejto oblasti pre tieto orgány nevyhnutne záväzné. Tento záver potvrdzuje správne dojednanie, ako aj predbežné rozhodnutia holandského colného orgánu z 11. decembra 2017 o námietkach odvolateliek.

41

Odvolateľky tiež tvrdia, že právomoc Komisie prijímať záväzné rozhodnutia po preskúmaní hospodárskych podmienok nemôže byť spochybnená ani skutočnosťou, že článok 259 vykonávacieho nariadenia označuje akt vyplývajúci z tohto preskúmania ako „závery“, ani skutočnosťou, že tejto inštitúcii pomáha skupina colných expertov. V tejto súvislosti zdôrazňujú, že forma, v akej je akt prijatý, nemôže zmeniť jeho povahu a že stanoviská tejto skupiny majú čisto poradnú hodnotu.

42

Na podporu druhého odvolacieho dôvodu smerujúceho proti bodom 49 a 50 napadnutého uznesenia odvolateľky tvrdia, že žiadne ustanovenie colného kódexu, delegovaného nariadenia alebo vykonávacieho nariadenia neobmedzuje úlohu Komisie usporiadať hlasovanie zástupcov členských štátov v rámci skupiny colných expertov a vykonať sčítanie týchto hlasov. Vzhľadom na to, že Komisia nie je povinná riadiť sa odporúčaniami tejto skupiny expertov, musí byť podľa odvolateliek „právne zodpovedná“ za svoje závery o ekonomických podmienkach.

Posúdenie Súdnym dvorom

46

Na úvod je potrebné pripomenúť, že za „napadnuteľné akty“ v zmysle článku 263 ZFEÚ sa považujú všetky opatrenia prijímané inštitúciami Únie bez ohľadu na ich formu, ktoré majú vyvolávať záväzné právne účinky takej povahy, že ovplyvňujú záujmy žalobcu tým, že podstatným spôsobom menia jeho právne postavenie (pozri v tomto zmysle rozsudky z 13. októbra 2011, Deutsche Post a Nemecko/Komisia, C‑463/10 P a C‑475/10 P , EU:C:2011:656 , bod 37 , a z 20. septembra 2016, Mallis a i./Komisia a ECB, C‑105/15 P až C‑109/15 P , EU:C:2016:702 , bod 51 , ako aj citovanú judikatúru).

47

Naopak, všetky akty, ktoré nemajú záväzné právne účinky, nepodliehajú súdnemu preskúmaniu podľa článku 263 ZFEÚ, a to prípravné akty, potvrdzujúce akty a výlučne vykonávacie akty, jednoduché odporúčania a stanoviská, ako aj v zásade vnútorné inštrukcie (pozri v tomto zmysle rozsudky z 12. septembra 2006, Reynolds Tobacco a i./Komisia, C‑131/03 P , EU:C:2006:541 , bod 55 a citovanú judikatúru, ako aj z 20. februára 2018, Belgicko/Komisia, C‑16/16 P , EU:C:2018:79 , bod 27 ).

48

V prejednávanej veci Všeobecný súd najskôr v bode 48 napadnutého uznesenia uviedol, že ani colný kódex, ani delegované nariadenie, ani vykonávacie nariadenie nepriznávajú Komisii právomoc prijímať rozhodnutia, a už vôbec nie záväzné rozhodnutia pre vnútroštátne colné orgány v rámci preskúmania hospodárskych podmienok.

52

Všeobecný súd ďalej v bode 49 napadnutého uznesenia uviedol, že colný kódex neukladá Komisii povinnosť, aby sama preskúmala hospodárske podmienky, a opísal úlohu tejto inštitúcie pri spolupráci medzi ňou samotnou a expertmi členských štátov na jednej strane a dotknutými colnými orgánmi na strane druhej ako čisto procesnú. Takúto spoluprácu si podľa Všeobecného súdu nemožno zamieňať so situáciou, keď by predpis nariaďoval prijatie rozhodnutia na úrovni Únie, v ktorej by členské štáty boli viazané neformálne vydanými závermi.

53

Napokon Všeobecný súd v bode 50 napadnutého uznesenia zdôraznil, že z postupu zavedeného Komisiou na základe vykonávacích právomocí, ktoré má na základe článku 213 colného kódexu, nevyplýva, že by táto inštitúcia mala vyjadriť svoj názor alebo vykonať voľnú úvahu v súvislosti s otázkou, či sú splnené hospodárske podmienky.

54

Toto konštatovanie potvrdzujú ustanovenia článku 22 colného kódexu. V súlade s odsekom 3 tohto článku totiž prináleží príslušnému colnému orgánu, aby prijal rozhodnutie v nadväznosti na žiadosť o uplatnenie colných predpisov a toto rozhodnutie oznámil žiadateľovi v zákonných lehotách. Odsek 6 uvedeného článku ukladá colným orgánom pred prijatím rozhodnutia, ktoré môže mať nepriaznivé dôsledky pre žiadateľa, povinnosť oznámiť žiadateľovi dôvody, na ktorých majú v úmysle založiť svoje rozhodnutie, čím žiadateľovi umožnia vyjadriť sa k týmto dôvodom. Napokon podľa odseku 7 toho istého článku rozhodnutie, ktoré má pre žiadateľa nepriaznivé dôsledky, musí uvádzať dôvody, na ktorých je založené, a uvádzať „právo na odvolanie podľa článku 44 [colného kódexu]“, pričom toto odvolanie sa musí v súlade s odsekom 3 tohto článku podať „v členskom štáte, kde sa rozhodnutie vydalo alebo kde sa podala žiadosť o jeho vydanie“.

58

Pokiaľ ide o článok 5 bod 39 colného kódexu, ktorý definuje pojem „rozhodnutie“ ako „akýkoľvek úkon colných orgánov týkajúci sa colných predpisov, ktorým sa rozhoduje v konkrétnom prípade a ktorý má právne účinky na dotknutú osobu alebo osoby“, toto ustanovenie nevyvoláva žiadne pochybnosti, pokiaľ ide o skutočnosť, že právomoc prijímať akty s povahou rozhodnutia podľa tohto kódexu majú vnútroštátne colné orgány.

59

Je pravda, že medzi kumulatívnymi podmienkami potrebnými na získanie povolenia na aktívny zušľachťovací styk článok 211 colného kódexu v odseku 4 písm. b) vyžaduje, aby boli splnené hospodárske podmienky, a v odseku 6 stanovuje, že v prípadoch, keď je potrebné preskúmanie týchto podmienok, sa toto preskúmanie „vykonáva na úrovni Únie“. Zo znenia článku 211 ods. 1 písm. a) v spojení s článkom 211 ods. 4 písm. b) a článkom 211 ods. 6 tohto kódexu však vyplýva, že takéto preskúmanie je súčasťou konania vedúceho k prijatiu konečného rozhodnutia vnútroštátnymi colnými orgánmi v nadväznosti na žiadosť o povolenie v tomto zmysle a predstavuje iba medzistupeň v tomto konaní.

63

Po druhé, pokiaľ ide o procesné pravidlá uplatniteľné na preskúmanie hospodárskych podmienok na úrovni Únie v zmysle článku 211 ods. 6 colného kódexu, zo znenia článku 259 ods. 1 v spojení s odsekom 4 vykonávacieho nariadenia jednoznačne vyplýva, že ak je takéto preskúmanie potrebné, prináleží Komisii ho vykonať v spolupráci so skupinou expertov zloženou zo zástupcov členských štátov na základe údajov, ktoré jej poskytol príslušný colný orgán. Okrem toho z článku 259 ods. 5 vykonávacieho nariadenia vyplýva, že Komisia zaznamená výsledok preskúmania hospodárskych podmienok na úrovni Únie v „záveroch“ a že tieto závery príslušný colný orgán a akýkoľvek iný colný orgán, ktorý sa zaoberá podobnými povoleniami alebo žiadosťami o povolenie, „zohľadnia“.

64

Článok 259 vykonávacieho nariadenia tak potvrdzuje konštatovanie, že závery, ku ktorým Komisia dospela po preskúmaní hospodárskych podmienok, predstavujú jednoduché predbežné opatrenie, ktorého cieľom je pripraviť konečné rozhodnutie colných orgánov o žiadosti o povolenie aktívneho zušľachťovacieho styku.

65

Ako totiž v podstate uviedol generálny advokát v bode 52 svojich návrhov, výraz „zohľadniť“, ktorý je uvedený v článku 259 ods. 5 prvom pododseku vykonávacieho nariadenia, vzhľadom na svoj obvyklý význam v bežnom jazyku naznačuje určitú mieru voľnej úvahy príslušného colného orgánu, pokiaľ ide o spôsob, akým vyhovie záverom Komisie týkajúcim sa hospodárskych podmienok. Z tohto výrazu teda vyplýva, že príslušný colný orgán preskúma závery Komisie a v prípade nesúhlasu s nimi uvedie dôvody svojho rozhodnutia neriadiť sa nimi (pozri analogicky rozsudok Friesland Coberco, bod 27).

69

Pokiaľ ide o tvrdenie odvolateliek založené na znení článku 259 ods. 5 druhého pododseku vykonávacieho nariadenia – ktorý stanovuje možnosť Komisie vo svojich záveroch spresniť, že skúmaný prípad je jedinečný a nemôže predstavovať precedens pre iné žiadosti alebo povolenia –, ani z tohto ustanovenia nevyplýva, že by Komisia bola oprávnená prijímať akty so záväznými právnymi účinkami, ktoré by mohli zasahovať do záujmov žalobcu tým, že by podstatným spôsobom menili jeho právne postavenie. Aj v takom prípade sa totiž dotknuté vnútroštátne colné orgány môžu odchýliť od týchto záverov, pokiaľ svoje rozhodnutia v tomto zmysle odôvodnia.

70

Napokon v rozsahu, v akom odvolateľky uvádzajú správne dojednanie na podporu svojho stanoviska, podľa ktorého závery Komisie týkajúce sa hospodárskych podmienok predstavujú napadnuteľný akt v zmysle článku 263 ZFEÚ, ako Všeobecný súd správne pripomenul v bode 67 napadnutého uznesenia – čo je bod, ktorý nie je v rámci tohto odvolania spochybnený –, hoci správna prax môže byť považovaná za platný prostriedok na výklad povahy takýchto záverov, nie je právne záväzná a nemôže teda meniť dosah aktu, na ktorý sa vzťahuje.

71

Vzhľadom na výklad článku 259 vykonávacieho nariadenia, ako je uvedený v bodoch 63 až 69 tohto rozsudku, Všeobecný súd tiež v bode 68 napadnutého uznesenia správne odmietol výklad obsiahnutý v správnom dojednaní z dôvodu, že nie je v súlade so samotnými ustanoveniami vykonávacieho nariadenia.

O treťom odvolacom dôvode

Argumentácia účastníkov konania

75

Odvolateľky svojím tretím odvolacím dôvodom tvrdia, že Všeobecný súd v bodoch 60 a 61 napadnutého uznesenia tým, že rozhodol, že výklad článku 504 ods. 4 nariadenia č. 2454/93, ktorý Súdny dvor poskytol v rozsudku Friesland Coberco, platí aj pre výklad článku 259 ods. 5 vykonávacieho nariadenia uplatniteľný v prejednávanej veci, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia. Spochybňujú konštatovanie Všeobecného súdu, podľa ktorého tieto dve ustanovenia „možno považovať za rovnocenné“.

76

Proti tomuto konštatovaniu odvolateľky uvádzajú, že postup prepracovania pod colným dohľadom, o ktorý išlo vo veci, ktorá viedla k rozsudku Friesland Coberco, sa v colnom kódexe už nenachádza. Táto zmena okrem toho viedla k zmene definície pojmu „hospodárske podmienky“. Okrem toho výbor zriadený nariadením č. 2913/92 už nehrá žiadnu úlohu pri skúmaní hospodárskych podmienok, keďže závery o týchto podmienkach v súčasnosti vydáva Komisia.

Týmto odvolacím dôvodom, ktorý smeruje proti bodom 60 a 61 napadnutého uznesenia, odvolateľky tvrdia, že vzhľadom na rozsah zmien, ku ktorým došlo v colnej právnej úprave od výkladu nariadení č. 2913/92 a č. 2454/93 vo veci Friesland Coberco, Všeobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, keď konštatoval, že článok 504 ods. 4 nariadenia č. 2454/93 a článok 259 ods. 5 prvý pododsek vykonávacieho nariadenia sú rovnocenné ustanovenia, a vyložil tak druhé ustanovenie zhodne s výkladom prvého z nich, ktorý v uvedenom rozsudku poskytol Súdny dvor, v tom zmysle, že závery výboru zriadeného nariadením č. 2913/92 nie sú pre vnútroštátne colné orgány záväzné.

80

V tejto súvislosti stačí uviesť, že vzhľadom na úvahy uvedené v bodoch 56 až 69 tohto rozsudku Všeobecný súd nevychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, keď v bodoch 60 a 61 napadnutého uznesenia rozhodol, že výklad článku 504 ods. 4 nariadenia č. 2454/93, ktorý poskytol Súdny dvor v rozsudku Friesland Coberco, zostáva relevantný pre výklad článku 259 ods. 5 prvého pododseku vykonávacieho nariadenia, keďže prvé a druhé z týchto ustanovení možno považovať za rovnocenné.

81

Za týchto podmienok nemôžu mať úspech ani tvrdenia odvolateliek predložené na preukázanie toho, že Všeobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, keď uviedol, že výklad článku 504 ods. 4 nariadenia č. 2454/93, ktorý Súdny dvor poskytol v rozsudku Friesland Coberco, platí aj pre článok 259 ods. 5 vykonávacieho nariadenia, ktorý sa uplatní v prejednávanej veci.

82

Komisia zastáva názor, že tento odvolací dôvod je neúčinný a v každom prípade nedôvodný.

Posúdenie Súdnym dvorom

85

Vzhľadom na to, že Všeobecný súd správne rozhodol, že sporné závery nepredstavujú napadnuteľný akt v zmysle článku 263 ZFEÚ, nemožno mu vytýkať, že vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, keď nepreskúmal, či sú odvolateľky týmto aktom priamo a osobne dotknuté v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ. Keďže totiž žaloba nesmeruje proti napadnuteľnému aktu, musí byť odmietnutá ako neprípustná, a to aj za predpokladu, že by odvolateľky boli, ako to tvrdia, priamo a osobne dotknuté spornými závermi.

86

Za týchto podmienok sa piaty odvolací dôvod musí zamietnuť ako nedôvodný.

Podľa článku 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku, ktorý sa na základe článku 184 ods. 1 uplatní na odvolacie konanie, Súdny dvor uloží účastníkovi konania, ktorý vo veci nemal úspech, povinnosť nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

90

Keďže Komisia navrhla, aby bola odvolateľkám uložená povinnosť nahradiť trovy konania, a odvolateľky vo veci nemali úspech, je potrebné uložiť im povinnosť, aby znášali svoje vlastné trovy konania a nahradili trovy konania vzniknuté Komisii.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto:

1.

Odvolanie vo veci C‑572/18 P sa zamieta.