C-588/18

62018CJ0588

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (veľká komora)

zo 4. júna 2020 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Sociálna politika – Bezpečnosť a ochrana zdravia pracovníkov – Organizácia pracovného času – Smernica 2003/88/ES – Články 5 a 7 – Týždenný čas odpočinku – Dovolenka za kalendárny rok – Platené mimoriadne dovolenky umožňujúce neprítomnosť v práci na účely uspokojenia určitých potrieb a splnenia určitých povinností“

Vo veci C‑588/18,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Audiencia Nacional (Národný vrchný súd, Španielsko) z 3. septembra 2018 a doručený Súdnemu dvoru 20. septembra 2018, ktorý súvisí s konaním:

SÚDNY DVOR (veľká komora),

v zložení: predseda K. Lenaerts, podpredsedníčka R. Silva de Lapuerta, predsedovia komôr A. Prechal, M. Vilaras, E. Regan (spravodajca), M. Safjan, S. Rodin, I. Jarukaitis, sudcovia C. Toader, D. Šváby, F. Biltgen, K. Jürimäe a C. Lycourgos,

generálny advokát: H. Saugmandsgaard Øe,

tajomník: M. Ferreira, hlavná referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 24. septembra 2019,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

Grupo de Empresas DIA SA a Twins Alimentación SA, v zastúpení: A. I. Pérez Hernández, abogada,

–

španielska vláda, v zastúpení: L. Aguilera Ruiz, splnomocnený zástupca,

–

Európska komisia, v zastúpení: N. Ruiz García a M. van Beek, splnomocnení zástupcovia,

Tento návrh bol podaný v rámci sporov medzi odborovými organizáciami pracovníkov, a to konkrétne Federación de Trabajadores Independientes de Comercio (Fetico), Federación Estatal de Servicios, Movilidad y Consumo de la Unión General de Trabajadores (FESMC‑UGT) a Federación de Servicios de Comisiones Obreras (CCOO), na jednej strane a skupinou spoločností DIA SA a Twins Alimentación SA na druhej strane vo veci kolektívnych pracovných sporov týkajúcich sa podmienok uplatňovania platených mimoriadnych dovoleniek upravených v článku 46 Convenio colectivo del grupo de empresas Dia SA y Twins Alimentación SA (kolektívna zmluva skupiny spoločností Dia SA a Twins Alimentación SA) z 13. júla 2016 (ďalej len „kolektívna zmluva z 13. júla 2016“), ktorá bola zaregistrovaná a uverejnená prostredníctvom Resolución de la Dirección General de Empleo (rozhodnutie generálneho riaditeľstva pre zamestnanosť) z 22. augusta 2016 (BOE č. 212 z 2. septembra 2016, s. 63357).

Právny rámec

Právo únie

Smernica 2003/88

3

Odôvodnenie

5 smernice 2003/88 znie:

minimálne doby denného odpočinku, týždenného odpočinku a ročnej dovolenky, prestávky v práci a na maximálny týždenný pracovný čas a

b)

určité aspekty nočnej práce, práce na zmeny a rozvrhnutie práce.“

5

Článok 5 tejto smernice, nazvaný „Týždenný čas odpočinku“, stanovuje:

„Členské štáty prijmú nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie toho, aby za každé obdobie siedmich dní mal pracovník nárok na minimálny neprerušovaný odpočinok v trvaní aspoň 24 hodín plus jedenásťhodinový denný odpočinok uvedený v článku 3.

Článok 15 tejto smernice, nazvaný „Priaznivejšie ustanovenia“, znie:

„Táto smernica nemá vplyv na právo členských štátov uplatňovať alebo prijímať zákony, iné právne predpisy alebo správne opatrenia, ktoré sú priaznivejšie pre ochranu bezpečnosti a zdravia pracovníkov alebo ktoré umožňujú alebo dovoľujú uplatňovanie kolektívnych zmlúv alebo dohôd uzavretých medzi sociálnymi partnermi, ktoré sú priaznivejšie pre ochranu bezpečnosti a zdravia pracovníkov.“

Smernica 2010/18

8

Revidovaná rámcová dohoda o rodičovskej dovolenke uzatvorená 18. júna 2009, ktorá sa nachádza v prílohe smernice Rady 2010/18/EÚ z 8. marca 2010, ktorou sa vykonáva revidovaná Rámcová dohoda o rodičovskej dovolenke uzavretá medzi BUSINESSEUROPE, UEAPME, CEEP a ETUC a zrušuje smernica 96/34/ES ( Ú. v. EÚ L 68, 2010, s. 13 , ďalej len „rámcová dohoda“), v článku 1 bode 1 stanovuje:

„Touto dohodou sa stanovujú minimálne požiadavky na uľahčenie zosúladenia rodičovských a pracovných povinností pracujúcich rodičov s prihliadnutím na čoraz väčšiu rozmanitosť usporiadania rodiny pri súčasnom dodržiavaní vnútroštátnych právnych predpisov, kolektívnych zmlúv a/alebo zaužívanej praxe.“

„Členské štáty môžu uplatňovať alebo zaviesť priaznivejšie ustanovenia než tie, ktoré sú ustanovené v tejto dohode.“

Španielske právo

Ústava

11

Článok 40 ods. 2 Ústavy stanovuje:

„Orgány verejnej moci podporujú politiku zabezpečujúcu odborné vzdelávanie a opätovnú pracovnú adaptáciu; dozerajú na bezpečnosť a hygienu pri práci, a zároveň zabezpečujú potrebný odpočinok obmedzením pracovného dňa, pravidelnou platenou dovolenkou a podporou vhodných centier.“

a)

15 kalendárnych dní v prípade sobáša.

b)

2 dni v prípade narodenia dieťaťa a v prípade úmrtia, vážneho úrazu alebo vážnej choroby, hospitalizácie alebo ambulantného chirurgického zákroku vyžadujúceho si odpočinok rodinného príslušníka až do druhého stupňa príbuzenstva, a to na základe pokrvného príbuzenstva alebo na základe uzavretia manželského zväzku, v domácom prostredí. Pokiaľ pracovník potrebuje z tohto dôvodu cestovať, dĺžka doby je štyri dni.

c)

1 deň na presťahovanie sa z miesta jeho obvyklého pobytu.

13

Článok 38 Zákonníka práce, nazvaný „Platené dovolenky za kalendárny rok“, stanovuje:

„1. Obdobím platených dovoleniek za kalendárny rok, namiesto ktorého nemožno vyplatiť peňažnú náhradu, je obdobie dohodnuté v kolektívnej zmluve alebo v individuálnej zmluve. Jeho dĺžka nemôže byť v žiadnom prípade kratšia ako tridsať kalendárnych dní.

2. Obdobie alebo obdobia, v ktorých sa môže čerpať dovolenka, sa stanovujú na základe spoločnej dohody medzi podnikom a zamestnancom a v súlade s tým, čo prípadne stanovujú kolektívne zmluvy, pokiaľ ide o plánovanie dovoleniek za kalendárny rok.

V prípade nezhody medzi stranami stanoví dátum čerpania dovolenky príslušný súd, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok. Konanie je zrýchlené a má prioritu.

3. V každom podniku sa stanovuje rozvrh dovoleniek. Pracovník musí byť informovaný o dátumoch, ktoré sa ho týkajú, najmenej dva mesiace pred začiatkom dovolenky.

A.

15 kalendárnych dní v prípade sobáša, a to odo dňa vzniku udalosti zakladajúcej nárok alebo odo dňa bezprostredne predchádzajúceho tomuto dňu, v závislosti od voľby pracovníka.

B.

3 dni v prípade narodenia dieťaťa a v prípade úmrtia, úrazu, vážnej choroby alebo hospitalizácie rodinných príslušníkov až do druhého stupňa príbuzenstva, a to na základe pokrvného príbuzenstva alebo na základe uzavretia manželského zväzku. V prípade úmrtia manželského partnera alebo dieťaťa sa toto obdobie predlžuje o 5 dní. Pokiaľ potrebuje pracovník z tohto dôvodu cestovať, uvedené obdobie sa predlžuje o jeden deň.

C.

2 dni v prípade ambulantného chirurgického zákroku vyžadujúceho si odpočinok rodinných príslušníkov až do druhého stupňa príbuzenstva, a to na základe pokrvného príbuzenstva alebo na základe uzavretia manželského zväzku, v domácom prostredí. Pokiaľ potrebuje pracovník z tohto dôvodu cestovať, je dĺžka tohto obdobia 4 dni.

G.

Na čas nevyhnutne potrebný a po jeho preukázaní na základe lekárskeho potvrdenia v prípade, že pracovník musí z dôvodu choroby navštíviť ordináciu lekára v rámci svojho pracovného času.

H.

Hodiny nevyhnutne potrebné na to, aby sa pracovník mohol dostaviť na záverečné skúšky pri ukončení štúdia alebo vzdelávania, pokiaľ vykonáva štúdium oficiálneho alebo akademického charakteru. V týchto prípadoch musí predložiť úradný dokument, ktorý podporuje jeho žiadosť.

I.

Za každý rok môže pracovník čerpať až 3 dodatočné dni dovolenky, z ktorých sa každý jednotlivo dá kumulovať s ktoroukoľvek z dovoleniek uvedených v predchádzajúcich bodoch A), B) a D), alebo až 2 dodatočné dni dovolenky v prípade úmrtia manželského partnera alebo civilného partnera či dieťaťa, alebo, a to tiež jednotlivo – s výnimkou dovolenky upravenej v odseku 1 – v týchto prípadoch:

II. Na účely dovoleniek, s výnimkou dovolenky upravenej v bode A) tohto článku, majú páry, ktorých spája civilné partnerstvo, rovnaké práva, a to pod podmienkou, že sú riadne zapísaní v príslušnom úradnom registri a že pracovník predloží o tom potvrdenie v súlade s požiadavkami vyjadrenými v uplatniteľných právnych predpisoch autonómnych územných jednotiek.

III. Pracovník musí čo najskôr informovať svojho bezprostredne nadriadeného, aby tento prijal potrebné opatrenia a poskytol mu príslušnú dovolenku, a predložiť dôkaz týkajúci sa dôvodu uvádzaného na účely čerpania dovolenky, ktorá bola poskytnutá alebo ktorá sa má poskytnúť.

IV. Na účely tohto článku sa pod cestovaním rozumie prípad, keď pracovník musí precestovať viac ako 150 km z miesta svojho obvyklého pobytu na miesto určenia.“

Občiansky zákonník

15

Código Civil (Občiansky zákonník) stanovuje jednak vo svojom článku 4 ods. 3, že „ustanovenia tohto zákonníka sa uplatňujú podporne v oblastiach upravených inými zákonmi“, a jednak vo svojom článku 5 ods. 2, že „dni pracovného pokoja sa zarátavajú do výpočtu lehôt podľa Občianskeho zákonníka“.

Vnútroštátny súd zdôrazňuje, že podľa článku 46 kolektívnej zmluvy z 13. júla 2016 je dĺžka trvania dovolenky na sobáš vyjadrená v „kalendárnych dňoch“, zatiaľ čo dĺžka ostatných platených mimoriadnych dovoleniek je vyjadrená v „dňoch“ bez toho, aby bolo spresnené, či ide o kalendárne dni alebo pracovné dni. Navyše toto ustanovenie nespresňuje začiatok dovolenky. Vnútroštátny súd však uvádza, že podľa článku 5 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý sa uplatňuje podporne vo veciach upravených inými zákonmi, „dni pracovného pokoja sa zarátavajú do výpočtu lehôt podľa Občianskeho zákonníka“.

19

Podľa vnútroštátneho súdu položená otázka súvisí s obdobiami týždenného času odpočinku a platenej dovolenky za kalendárny rok, ktoré zaručuje právo Únie. Odborové organizácie pracovníkov, ktoré sú účastníkmi sporov vo veciach samých, totiž požadujú, aby v prípade, že jedna z udalostí uvedených v článku 46 kolektívnej zmluvy z 13. júla 2016 nastane počas jedného z týchto období, mohla byť platená mimoriadna dovolenka, na ktorú vzniká nárok v dôsledku tejto udalosti, vyčerpaná mimo uvedených období.

20

Konkrétne na účely vyriešenia sporov vo veciach samých je rozhodujúce vedieť, či je v súlade s článkami 5 a 7 smernice 2003/88 prípad, keď sa stanoví, že potreby a povinnosti, ktoré sú spôsobené udalosťami uvedenými v článku 46, môžu odôvodniť mimoriadne dovolenky stanovené v tomto ustanovení len mimo období týždenného času odpočinku alebo platenej dovolenky za kalendárny rok, hoci tieto potreby a povinnosti súvisia s inými cieľmi, než sú tie, ktorých sa týkajú tieto obdobia.

24

Za týchto podmienok Audiencia Nacional (Národný vrchný súd, Španielsko) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.

Má sa článok 5 smernice [2003/88] vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá umožňuje súčasne čerpať týždenný čas odpočinku a platené [mimoriadne] dovolenky, ktoré sú určené na iné účely než odpočinok?

2.

Má sa článok 7 smernice 2003/88 vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá umožňuje súčasne čerpať dovolenku za kalendárny rok a platené [mimoriadne] dovolenky, ktoré sú určené na iné účely než odpočinok, oddych a zotavenie?“

Cieľom tejto harmonizácie na úrovni Únie v oblasti organizácie pracovného času je zaistiť lepšiu bezpečnosť a ochranu zdravia pracovníkov tým, že sa im podľa odôvodnenia 5 uvedenej smernice priznávajú minimálne doby odpočinku, najmä denného a týždenného, ako aj primerané prestávky v práci a tým, že sa stanovuje maximálna dĺžka týždenného pracovného času (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. mája 2019, CCOO, C‑55/18 , EU:C:2019:402 , bod 37 a citovanú judikatúru).

28

Predovšetkým cieľom článkov 5 a 7 smernice 2003/88 je nárok na týždenný čas odpočinku a nárok na platenú dovolenku za kalendárny rok.

29

Je preto potrebné pripomenúť, že z článku 1 ods. 1, článku 1 ods. 2 písm. a), článku 5, článku 7 ods. 1, ako aj článku 15 tejto smernice výslovne vyplýva, že uvedená smernica sa obmedzuje na stanovenie minimálnych požiadaviek na bezpečnosť a ochranu zdravia v oblasti organizácie pracovného času, pričom nemá vplyv na právo členských štátov uplatňovať vnútroštátne právne predpisy, ktoré sú priaznivejšie pre ochranu pracovníkov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. novembra 2019, TSN a AKT, C‑609/17 a C‑610/17 , EU:C:2019:981 , bod 34 , ako aj citovanú judikatúru).

30

V tomto kontexte Súdny dvor najmä konštatoval, že cieľ práva na platenú dovolenku za kalendárny rok, ktorým je umožniť pracovníkovi odpočinúť si a poskytnúť mu čas na oddych a voľnočasové aktivity, sa odlišuje od cieľa sledovaného právom na nemocenskú dovolenku, ktorým je umožniť pracovníkovi zotaviť sa z choroby (pozri v tomto zmysle rozsudky z 20. januára 2009, Schultz‑Hoff a i., C‑350/06 a C‑520/06 , EU:C:2009:18 , bod 25 , z 21. júna 2012, ANGED, C‑78/11 , EU:C:2012:372 , bod 19 , ako aj z 30. júna 2016, Sobczyszyn, C‑178/15 , EU:C:2016:502 , bod 25 ).

34

Vzhľadom na uvedené odlišné ciele týchto dvoch druhov pracovného voľna Súdny dvor dospel k záveru, že pracovník, ktorý je na nemocenskej dovolenke počas doby pôvodne určenej na dovolenku za kalendárny rok, má právo čerpať dovolenku za kalendárny rok v inom termíne ako v tom, ktorý sa prekrýva s nemocenskou dovolenkou, a to na základe svojej žiadosti a tak, aby ju mohol skutočne využiť (pozri v tomto zmysle rozsudky z 10. septembra 2009, Vicente Pereda, C‑277/08 , EU:C:2009:542 , bod 22 , z 21. júna 2012, ANGED, C‑78/11 , EU:C:2012:372 , bod 20 , a z 30. júna 2016, Sobczyszyn, C‑178/15 , EU:C:2016:502 , bod 26 ).

35

Pokiaľ však ide o mimoriadne dovolenky, ktorých sa týkajú spory vo veciach samých, treba v prvom rade uviesť, že z informácií poskytnutých vnútroštátnym súdom vyplýva, že právna úprava, ktorá ich zavádza, priznáva pracovníkom v prípade, že nastanú udalosti, na ktoré sa vzťahuje, právo na pracovné voľno pri zachovaní odmeny. Nárok na tieto platené mimoriadne dovolenky preto závisí od dvoch kumulatívnych podmienok, a to na jednej strane od toho, že nastala jedna z udalostí uvedených v tejto právnej úprave, a na druhej strane od skutočnosti, že potreby alebo povinnosti odôvodňujúce priznanie mimoriadnej dovolenky sa vyskytli počas obdobia výkonu práce.

39

Okrem toho, hoci to nevyplýva ani z informácií poskytnutých vnútroštátnym súdom, ani z pripomienok predložených dotknutými osobami, s výhradou preskúmania vnútroštátnym súdom sa zdá, že mimoriadne dovolenky uvedené v článku 46 ods. I písm. B) a C) kolektívnej zmluvy z 13. júla 2016 sčasti patria do pôsobnosti rámcovej dohody, a teda aj smernice 2010/18, keďže niektoré z týchto dovoleniek môžu zodpovedať dovolenkám, ktoré musia členské štáty stanoviť v prospech pracovníkov, a to v súlade s článkom 7 ods. 1 tejto rámcovej dohody.

40

V tejto súvislosti z ustálenej judikatúry Súdneho dvora nepochybne vyplýva, že dovolenka zaručená právom Únie nemôže mať vplyv na právo čerpať inú dovolenku zaručenú týmto právom, ktorá má iný účel ako prvá uvedená dovolenka (rozsudok zo 4. októbra 2018, Dicu, C‑12/17 , EU:C:2018:799 , bod 37 a citovaná judikatúra).

41

Článok 7 ods. 1 rámcovej dohody, vykladaný na základe článku 1 ods. 1 a článku 8 ods. 1 tejto rámcovej dohody, však iba stanovuje, že pracovníci majú nárok na pracovné voľno z dôvodu vyššej moci súvisiacej s rodinnými dôvodmi v prípade choroby alebo úrazu, ktoré si vyžadujú okamžitú prítomnosť pracovníka. Z toho vyplýva, že minimálne práva stanovené v tomto článku 7 nemožno považovať za dovolenku v zmysle judikatúry pripomenutej v bode 40 tohto rozsudku.

Články 5 a 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času sa majú vykladať v tom zmysle, že sa neuplatňujú na vnútroštátnu právnu úpravu, ktorá pracovníkom neumožňuje uplatniť si nárok na mimoriadne dovolenky, ktoré stanovuje táto právna úprava počas dní, keď musia títo pracovníci pracovať, pokiaľ potreby a povinnosti, na ktoré sa vzťahujú tieto mimoriadne dovolenky, nastanú počas období týždenného času odpočinku alebo platenej dovolenky za kalendárny rok, ktoré sú upravené v týchto článkoch.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: španielčina.