C-670/18

62018CJ0670

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (ôsma komora)

z 2. apríla 2020 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Sociálna politika – Zásada rovnosti zaobchádzania v zamestnaní a povolaní – Smernica 2000/78/ES – Zákaz diskriminácie na základe veku – Verejná výzva na vyjadrenie záujmu – Podmienky účasti – Vylúčenie dôchodcov z verejného alebo súkromného sektora“

Vo veci C‑670/18,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Tribunale amministrativo regionale per la Sardegna (Regionálny správny súd pre Sardíniu, Taliansko) z 21. februára 2018 a doručený Súdnemu dvoru 29. októbra 2018, ktorý súvisí s konaním:

tajomník: R. Schiano, referent,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní zo 14. novembra 2019,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

CO, v zastúpení: G. L. Machiavelli, F. Cocco Ortu a M. Tronci, avvocati,

–

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článkov 1 a 2 smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní ( Ú. v. ES L 303, 2000, s. 16 ; Mim. vyd. 05/004, s. 79).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi CO a Comune di Gesturi (obec Gesturi, Taliansko) vo veci výzvy na vyjadrenie záujmu týkajúcej sa štúdií a poradenských úloh vylučujúcej z účasti dôchodcov.

„1. Na účely tejto smernice sa pod pojmom ‚zásada rovnakého zaobchádzania‘ rozumie, že nemá existovať žiadna priama alebo nepriama diskriminácia založená na ktoromkoľvek z dôvodov uvedených v článku 1.

2. Na účely odseku 1:

a)

o priamu diskrimináciu ide, ak sa z niektorého z dôvodov uvedených v článku 1 zaobchádza s jednou osobou nepriaznivejšie ako sa v porovnateľnej situácii zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou;

b)

o nepriamu diskrimináciu ide, keď zdanlivo neutrálne ustanovenie, kritérium alebo prax by uviedla osoby určitého náboženstva alebo viery, s určitým zdravotným postihnutím, určitého veku alebo určitej sexuálnej orientácie do nevýhodného postavenia v porovnaní s inými osobami, iba ak:

a)

podmienkam prístupu k zamestnaniu, samostatnej zárobkovej činnosti alebo povolaniu, vrátane kritérií výberu a podmienok náboru, bez ohľadu na oblasť činnosti a na všetkých úrovniach profesionálnej hierarchie, vrátane postupu v zamestnaní;

…

c)

podmienkam zamestnania a pracovným podmienkam vrátane podmienok prepúšťania a odmeňovania;

…“

Takéto rozdiely v zaobchádzaní môžu okrem iného zahrňovať:

a)

stanovenie osobitných podmienok prístupu k zamestnaniu a odbornej príprave, zamestnaniu a povolaniu vrátane podmienok prepúšťania a odmeňovania pre mladých a starších pracovníkov a osoby s opatrovateľskými povinnosťami, aby sa podporila ich profesionálna integrácia alebo aby sa zabezpečila ich ochrana;

b)

stanovenie podmienok minimálneho veku, odbornej praxe alebo rokov služby pre prístup k zamestnaniu alebo k určitým výhodám, ktoré so zamestnaním súvisia;

c)

Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka

9

Dňa 28. decembra 2017 obec Gesturi uverejnila výzvu na vyjadrenie záujmu na účely zadania štúdií poradenskej úlohy pre obecné recyklačné stredisko.

10

Pokiaľ ide o podmienky účasti, táto výzva na vyjadrenie obsahovala ustanovenie požadujúce od uchádzačov, aby splnili tieto podmienky: „Diplom v odbore medicína a chirurgia – Špecializácia v odbore hygiena – Preukázaná prax v trvaní aspoň päť rokov v riadiacej funkcii v rámci Servizio Sanitario Nazionale [Národná zdravotná služba, Taliansko] – Nemôže ísť o bývalého zamestnanca verejného alebo súkromného sektora, ktorý je v starobnom dôchodku“.

11

Vnútroštátny súd si kladie otázku týkajúcu sa zlučiteľnosti ustanovenia vnútroštátneho práva dotknutého vo veci samej s článkami 1 a 2 smernice 2000/78. V prípade, že by skutočne išlo o nepriamu diskrimináciu, vyjadruje pochybnosti o existencii možného odôvodnenia v zmysle článku 6 tejto smernice. Je totiž podľa neho nepravdepodobné, že štúdie a poradenstvo, ktoré sú do určitej miery zložité a vyžadujú si určité skúsenosti, môžu riadne vykonávať osoby, ktoré ešte len začínajú svoju profesijnú kariéru. Opatrenie vylučujúce zo zadávania takýchto úloh osoby na dôchodku je neprimerané vzhľadom na sledovaný cieľ, ktorým je podpora obnovy zamestnancov prostredníctvom prijímania mladších osôb.

15

Za týchto podmienok Tribunale amministrativo regionale per la Sardegna (Regionálny správny súd pre Sardíniu) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Bráni zásada zákazu diskriminácie uvedená v článkoch 1 a 2 smernice [2000/78] ustanoveniu článku 5 ods. 9 zákonného dekrétu č. [95/2012], ktoré zakazuje orgánom verejnej správy zadávať štúdie a poradenské úlohy osobám, ktoré po tom, čo pracovali v súkromnom alebo verejnom sektore, odišli do dôchodku?“

O prejudiciálnej otázke

16

S cieľom odpovedať na otázku položenú vnútroštátnym súdom treba overiť, či vnútroštátna právna úprava dotknutá vo veci samej patrí do pôsobnosti smernice 2000/78, a v prípade, že áno, či predstavuje rozdielne zaobchádzanie na základe veku, ktoré by sa mohlo prípadne považovať za odôvodnené z hľadiska článku 6 uvedenej smernice.

20

Pokiaľ ide po prvé o otázku, či právna úprava dotknutá vo veci samej patrí do pôsobnosti smernice 2000/78, z názvu, preambuly, ako aj z obsahu a účelu tejto smernice vyplýva, že táto smernica má stanoviť všeobecný rámec na to, aby sa každej osobe zaistila rovnosť zaobchádzania „v zamestnaní a povolaní“ tým, že jej poskytne účinnú ochranu proti diskriminácii založenej na niektorom z dôvodov uvedených v jej článku 1, medzi ktoré patrí aj vek (rozsudky z 18. júna 2009, Hütter, C‑88/08 , EU:C:2009:381 , bod 33 , a z 12. októbra 2010, Ingeniørforeningen i Danmark, C‑499/08 , EU:C:2010:600 , bod 19 ).

21

Okrem toho konkrétne z článku 3 ods. 1 písm. a) a c) smernice 2000/78 vyplýva, že táto smernica sa v rámci právomocí zverených Európskej únii vzťahuje „na všetky osoby, tak vo verejnom ako i v súkromnom sektore, vrátane verejných orgánov“, vo vzťahu jednak k „podmienkam prístupu k zamestnaniu… vrátane kritérií výberu a podmienok náboru“ a jednak „podmienkam zamestnania a pracovným podmienkam vrátane podmienok prepúšťania a odmeňovania“ (pozri v tomto zmysle rozsudky z 18. júna 2009, Hütter, C‑88/08 , EU:C:2009:381 , bod 34 , a z 12. januára 2010, Petersen, C‑341/08 , EU:C:2010:4 , bod 32 ).

22

Pokiaľ ide po druhé o otázku, či dotknutá vnútroštátna právna úprava zavádza rozdielne zaobchádzanie na základe veku v zmysle článku 2 ods. 1 smernice 2000/78, treba pripomenúť, že podľa tohto ustanovenia sa „pod pojmom ‚zásada rovnakého zaobchádzania‘ rozumie, že nemá existovať žiadna priama alebo nepriama diskriminácia založená na ktoromkoľvek z dôvodov uvedených v článku 1“ tejto smernice. Článok 2 ods. 2 písm. a) tejto smernice spresňuje, že na účely odseku 1 tohto článku o priamu diskrimináciu ide vtedy, ak sa z niektorého z dôvodov uvedených v článku 1 tejto smernice zaobchádza s jednou osobou nepriaznivejšie ako s inou osobou, ktorá sa nachádza v porovnateľnej situácii. Podľa článku 2 ods. 2 písm. b) smernice 2000/78 ide o nepriamu diskrimináciu, keď zdanlivo neutrálne ustanovenie, kritérium alebo prax by uviedla osoby určitého veku do nevýhodného postavenia v porovnaní s inými osobami.

26

V prejednávanej veci treba uviesť, že je nesporné, že článok 5 zákonného dekrétu č. 95/2012 sa priamo netýka určitého veku. Vylúčenie z účasti na výzvach na vyjadrenie záujmu s cieľom zadania štúdií a poradenských úloh orgánmi verejnej správy sa totiž vzťahuje na všetky osoby na dôchodku, hoci vek, v ktorom tieto osoby môžu poberať starobný dôchodok, nie je pre všetky tieto osoby rovnaký, pričom sa podľa vyjadrení talianskej vlády na pojednávaní môže pohybovať v rozmedzí od 60 do 75 rokov. Vnútroštátna právna úprava dotknutá vo veci samej sa však s odkazom na dôchodok nepriamo opiera o kritérium založené na veku, keďže nárok na starobný dôchodok sa viaže na určitý počet odpracovaných rokov a podmienku dosiahnutia určitého veku.

30

Pokiaľ ide po tretie o otázku, či toto rozdielne zaobchádzanie možno odôvodniť z hľadiska článku 6 smernice 2000/78, treba uviesť, že odsek 1 prvý pododsek tohto článku 6 stanovuje, že rozdiely v zaobchádzaní z dôvodu veku nie sú diskrimináciou, ak sú v kontexte vnútroštátnych právnych predpisov objektívne a primerane odôvodnené legitímnym cieľom, najmä cieľmi zákonnej politiky zamestnanosti, trhu práce a cieľmi odbornej prípravy, a ak sú prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa primerané a nevyhnutné.

31

Uvedený článok 6 tiež spresňuje, že tieto rozdiely v zaobchádzaní môžu zahŕňať najmä zavedenie osobitných podmienok na prístup k zamestnaniu pre mladých ľudí alebo stanovenie hornej vekovej hranice pre prijímanie do zamestnania.

32

V prejednávanej veci z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že cieľom vnútroštátnej právnej úpravy dotknutej vo veci samej je zabezpečiť obnovu zamestnancov prostredníctvom prijímania mladých ľudí do zamestnania. Okrem toho z písomných pripomienok talianskej vlády vyplýva, že článok 5 zákonného dekrétu č. 95/2012 sleduje dvojaký cieľ, a to na jednej strane vykonanie účinnej revízie verejných výdavkov znížením prevádzkových nákladov verejnej správy bez toho, aby bola ohrozená podstata služieb poskytovaných občanom, a na druhej strane umožnenie omladenia zamestnancov verejnej správy podporovaním prístupu mladších osôb k verejnej službe.

36

Pokiaľ ide o cieľ spočívajúci v zabezpečení omladzovania zamestnancov v aktívnej službe, treba pripomenúť, že legitímnosť takéhoto cieľa všeobecného záujmu týkajúceho sa politiky zamestnanosti nemôže byť rozumne spochybnená, keďže patrí medzi ciele výslovne uvedené v článku 6 ods. 1 prvom pododseku smernice 2000/78 a keďže v súlade s článkom 3 ods. 3 prvým pododsekom ZEÚ podpora vysokej úrovne zamestnanosti predstavuje jeden z cieľov sledovaných Európskou úniou (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. októbra 2007, Palacios de la Villa, C‑411/05 , EU:C:2007:604 , bod 64 ).

37

Podľa judikatúry Súdneho dvora predstavuje podpora zamestnávania nepochybne legitímny cieľ sociálnej politiky alebo politiky zamestnanosti členských štátov, pokiaľ ide o vylepšovanie šancí na začlenenie niektorých kategórií pracovníkov do aktívneho života, najmä podporou prístupu mladých k výkonu povolania (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 16. októbra 2007, Palacios de la Villa, C‑411/05 , EU:C:2007:604 , bod 65 , a z 19. júla 2017, Abercrombie & Fitch Italia, C‑143/16 , EU:C:2017:566 , bod 37 ).

38

Konkrétnejšie, ako výnimku zo zásady zákazu diskriminácie na základe veku je odôvodnené zaviesť rozdielne zaobchádzanie v súvislosti s podmienkami prístupu k zamestnaniu, pokiaľ sledovaný cieľ spočíva vo vytvorení vyváženej vekovej štruktúry medzi mladými úradníkmi a staršími úradníkmi, s cieľom podporiť zamestnávanie a povyšovanie mladých úradníkov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. júla 2011, Fuchs a Köhler, C‑159/10 a C‑160/10 , EU:C:2011:508 , bod 50 ).

42

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že členské štáty na vnútroštátnej úrovni disponujú širokou mierou voľnej úvahy nielen pri výbere konkrétneho cieľa v oblasti sociálnej politiky a politiky zamestnanosti, ktorý chcú sledovať, ale aj pri definovaní opatrení, ktorými ho môžu uskutočniť (pozri v tomto zmysle rozsudky z 22. novembra 2005, Mangold, C‑144/04 , EU:C:2005:709 , bod 63 , a zo 16. októbra 2007, Palacios de la Villa, C‑411/05 , EU:C:2007:604 , bod 68 ). Táto miera voľnej úvahy však nemôže viesť k tomu, že vykonanie zásady zákazu diskriminácie na základe veku bude zbavené svojej podstaty (rozsudok z 12. októbra 2010, Ingeniørforeningen i Danmark, C‑499/08 , EU:C:2010:600 , bod 33 ).

43

Okrem toho príslušným orgánom členských štátov prislúcha nájsť spravodlivú rovnováhu medzi rôznymi existujúcimi záujmami (rozsudok zo 16. októbra 2007, Palacios de la Villa, C‑411/05 , EU:C:2007:604 , bod 71 ).

44

Zákaz diskriminácie na základe veku sa totiž musí vykladať na základe práva pracovať zakotveného v článku 15 ods. 1 Charty základných práv. Z toho vyplýva, že osobitnú pozornosť treba venovať účasti starších pracovníkov na profesijnom, a tým aj na hospodárskom, kultúrnom a sociálnom živote. Udržanie týchto osôb v aktívnom živote podporuje najmä rozmanitosť v zamestnaní. Záujem, ktorý predstavuje udržanie uvedených osôb v aktívnej službe, sa však musí zohľadniť súčasne s rešpektovaním ostatných, eventuálne protichodných záujmov (pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. júla 2011, Fuchs et Köhler, C‑159/10 a C‑160/10 , EU:C:2011:508 , body 62 až 64 , ako aj z 5. júla 2012, Hörnfeldt, C‑141/11 , EU:C:2012:421 , bod 37 ).

Naopak, ako uviedol vnútroštátny súd, nie je isté, či opatrenie, o ktoré ide vo veci samej, spočívajúce v zákaze dôchodcov zúčastňovať sa výziev na vyjadrenie záujmu na účely zadania štúdií a poradenských úloh, umožňuje skutočne zlepšiť šance na zaradenie mladších osôb do aktívneho života. Výkon štúdií a poradenských úloh sa totiž môže ukázať ako citlivý a zložitý a staršia osoba je vzhľadom na skúsenosti, ktoré získala, pravdepodobne schopnejšia splniť úlohy, ktorá jej boli zverené. Jej prijatie do zamestnania je teda prospešné tak pre verejnú správu, ktorá pripravila výzvu na vyjadrenie záujmu, ako aj pokiaľ ide o všeobecný záujem. Aj keď k omladeniu zamestnancov v aktívnej službe môže dôjsť v prípade, že osoby, ktoré už majú určité skúsenosti, prejavia záujem o plnenie takých úloh, a tým umožnia mladším zamestnancom, ktorí budú ich nástupcami v zamestnaní, ktoré uvoľnia, získať prístup na pracovný trh, je potrebné, aby v prípade týchto štúdií a poradenských úloh nešlo o ojedinelé pracovné miesta na dobu určitú, ktoré neponúkajú žiadnu možnosť ďalšieho profesijného vývoja.

48

Okrem toho treba overiť, či zákaz, o ktorý ide vo veci samej, nejde nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie sledovaného cieľa, tým, že neprimerane zasahuje do legitímnych nárokov osôb na dôchodku, pretože sa zakladá len na kritériu veku, ktorého dosiahnutie umožňuje poberať starobný dôchodok, a nezohľadňuje primeranosť alebo neprimeranosť výšky starobného dôchodku, na ktorý majú dotknuté osoby nárok po skončení svojej profesijnej kariéry.

49

Zohľadnenie výšky starobného dôchodku, na ktorý môžu mať dotknuté osoby nárok, je pritom relevantné, keďže vnútroštátna právna úprava dotknutá vo veci samej umožňuje týmto osobám obsadiť vedúce a riadiace pozície na dobu určitú a bez nároku na odmenu v súlade s úvahami rozpočtovej povahy, na ktoré sa odvoláva talianska vláda, spolu s cieľom politiky zamestnanosti založeným na omladzovaní zamestnancov v aktívnej službe.

O trovách

53

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (ôsma komora) rozhodol takto:

Smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, najmä jej článok 2 ods. 2, článok 3 ods. 1 a článok 6 ods. 1, sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá zakazuje orgánom verejnej správy zadať štúdie a poradenské úlohy osobám na dôchodku, pokiaľ po prvé táto právna úprava sleduje legitímny cieľ politiky zamestnanosti a trhu práce a po druhé prostriedky použité na dosiahnutie tohto cieľa sú primerané a nevyhnutné. Vnútroštátnemu súdu prináleží overiť, či je to skutočne tak v konaní vo veci samej.

Podpisy