C-714/18

62018CJ0714

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (druhá komora)

zo 16. júla 2020 ( *1 )

„Odvolanie – Ochranná známka Európskej únie – Nariadenie (ES) č. 207/2009 – Prihláška slovnej ochrannej známky Európskej únie tigha – Námietka podaná majiteľom staršej ochrannej známky Európskej únie TAIGA – Čiastočné zamietnutie zápisu – Článok 8 ods. 1 písm. b) – Posúdenie pravdepodobnosti zámeny – Posúdenie podobnosti kolidujúcich označení z koncepčného hľadiska – Článok 42 ods. 2 – Dôkaz o riadnom používaní staršej ochrannej známky – Dôkaz o používaní ‚pre časť tovarov alebo služieb‘ – Určenie samostatnej podkategórie výrobkov“

Vo veci C‑714/18 P,

ktorej predmetom je odvolanie podľa článku 56 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 14. novembra 2018,

vedľajší účastník konania v prvostupňovom konaní,

SÚDNY DVOR (druhá komora),

v zložení: predseda druhej komory A. Arabadžiev, sudcovia T. von Danwitz a A. Kumin (spravodajca),

generálna advokátka: E. Sharpston,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

2

Nariadenie Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Európskej únie ( Ú. v. EÚ L 78, 2009, s. 1 ) bolo zmenené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2424 zo 16. decembra 2015 ( Ú. v. EÚ L 341, 2015, s. 21 ), ktoré nadobudlo účinnosť 23. marca 2016. Nariadenie č. 207/2009, zmenené nariadením 2015/2424, bolo s účinnosťou od 1. októbra 2017 zrušené a nahradené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 zo 14. júna 2017 o ochrannej známke Európskej únie ( Ú. v. EÚ L 154, 2017, s. 1 ). Vzhľadom na dátum podania predmetnej prihlášky, teda 28. december 2012, ktorý je rozhodujúci na účely určenia uplatniteľného hmotného práva, sa však skutkový stav prejednávanej veci riadi hmotnoprávnymi ustanoveniami nariadenia č. 207/2009 v jeho pôvodnom znení (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. júla 2019, FTI Touristik/EUIPO, C‑99/18 P , EU:C:2019:565 , bod 2 ).

3

Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 stanovuje:

„1. Na základe námietky majiteľa skoršej ochrannej známky ochranná známka, o ktorej zápis sa žiada, nebude zapísaná:

…

Podľa článku 42 ods. 2 uvedeného nariadenia:

„Ak to prihlasovateľ navrhne, majiteľ skoršej ochrannej známky [Európskej únie], ktorý podal námietku, musí predložiť dôkaz o tom, že v období piatich rokov pred dňom zverejnenia prihlášky ochrannej známky [Európskej únie] sa skoršia ochranná známka [Európskej únie] v [Únii] používala v súvislosti s tovarmi alebo službami, pre ktoré je zapísaná a ktoré uvádza ako dôvod svojej námietky, alebo o tom, že existujú náležité dôvody nepoužívania, za predpokladu, že skoršia ochranná známka [Európskej únie] bola k tomuto dňu už zapísaná najmenej päť rokov. Pokiaľ nie je v tomto zmysle predložený dôkaz, námietka sa zamietne. Ak sa skoršia ochranná známka [Európskej únie] používala iba vzhľadom na časť tovarov alebo služieb, pre ktoré bola zapísaná, považuje sa na účely preskúmania námietky za zapísanú iba pre túto časť tovarov alebo služieb.“

6

Článok 43 ods. 1 toho istého nariadenia stanovuje:

„Prihlasovateľ môže kedykoľvek vziať späť svoju prihlášku ochrannej známky [Európskej únie] alebo zúžiť zoznam tovarov alebo služieb nachádzajúcich sa v tejto prihláške. Ak už bola prihláška zverejnená, zverejní sa aj vzatie späť alebo zúženie.“

Okolnosti predchádzajúce sporu a sporné rozhodnutie

„Odevy, obuv, pokrývky hlavy; kostýmy, obleky; odevy z imitácií kože; oblečenie pre motoristov; odevy; šaty; gabardénové plášte; opasky; nízke čižmy; rukavice; košeľové sedlá; košele; náprsenky; dreváky; nohavice; klobúky; saká; pleteniny (oblečenie); bundy; priliehavé čiapky; kapucne (časti odevov); konfekcia (odevy); pokrývky hlavy; korzety; košele s krátkym rukávom; oblečenie z kože; leginsy; spodná bielizeň; kabáty; kožušinové kabáty; čepce; šilty (pokrývky hlavy); vrchné ošatenie; chrániče uší proti chladu (pokrývky hlavy); kombinézy (oblečenie); parky (teplé krátke kabáty s kapucňou); pončá; pulóvre; nepremokavé odevy; sukne; sandále; šály; obuv; podošvy na obuv; zvršky topánok; špičky na obuv; obuv; pracovné plášte; lyžiarske rukavice; krátke priliehavé pánske spodky (slipy); ponožky; obuv [vysoká]; sáry čižiem; čelenky (oblečenie); pančuchy; pančuchy absorbujúce pot; pančuškové nohavice; svetre; tričká; šatové sukne; pleteniny (oblečenie); športové tričká, dresy, zvrchníky; uniformy; spodná bielizeň pohlcujúca pot; nohavice; kombinézy na vodné lyžovanie; vesty; pleteniny; cylindre (klobúky)“.

10

Prihláška ochrannej známky Európskej únie bola uverejnená vo Vestníku ochranných známok Európskej únie č. 2013/011 zo 16. januára 2013.

11

Dňa 12. apríla 2015 podala spoločnosť Taiga ako vedľajší účastník konania na prvom stupni námietku proti zápisu prihlasovanej ochrannej známky najmä pre výrobky uvedené v bode 9 tohto rozsudku.

12

15

Dňa 28. septembra 2015 Taiga podala odvolanie na EUIPO proti tomuto rozhodnutiu námietkového oddelenia.

16

Sporným rozhodnutím štvrtý odvolací senát EUIPO (ďalej len „odvolací senát“) čiastočne zrušil uvedené rozhodnutie námietkového oddelenia, a to pre všetky predmetné tovary patriace do triedy 25 v zmysle Niceskej dohody, a v dôsledku toho zamietol prihlášku týkajúcu sa týchto výrobkov. Odvolací senát sa domnieval, že používanie staršej ochrannej známky bolo preukázané v prípade niektorých výrobkov patriacich do tejto triedy 25, ktoré sú zhodné alebo podobné s výrobkami, na ktoré sa vzťahuje prihlasovaná ochranná známka, že kolidujúce označenia sú z vizuálneho hľadiska veľmi podobné a z fonetického hľadiska zhodné, a to prinajmenšom pre anglofónnych spotrebiteľov, a že tieto označenia sa nemôžu spájať s nijakým konceptom pre väčšinu príslušnej skupiny verejnosti. Za týchto podmienok odvolací senát dospel k záveru o existencii pravdepodobnosti zámeny vo vnímaní tejto verejnosti v zmysle článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009, pokiaľ ide o výrobky patriace do uvedenej triedy 25.

Konanie na Všeobecnom súde a napadnutý rozsudok

17

20

Odvolateľka navrhuje, aby Súdny dvor:

–

zrušil napadnutý rozsudok a sporné rozhodnutie,

–

subsidiárne zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec na rozhodnutie Všeobecnému súdu a

–

zaviazal odvolateľku na náhradu trov konania.

22

Taiga navrhuje, aby Súdny dvor:

–

zamietol odvolanie a

Argumentácia účastníkov konania

24

Prvým odvolacím dôvodom odvolateľka Všeobecnému súdu v podstate vytýka, že v bode 34 napadnutého rozsudku dospel k záveru, že všetky odevy uvedené v dôkazoch predložených spoločnosťou Taiga na preukázanie používania staršej ochrannej známky mali rovnaké určenie. Všeobecný súd tak nesprávne rozhodol, že tieto výrobky nepredstavovali samostatnú podkategóriu výrobkov patriacich do triedy 25 v zmysle Niceskej dohody.

25

V prvej časti tohto odvolacieho dôvodu odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd nemal založiť svoje posúdenie na výrobkoch uvedených v týchto dôkazoch, ale na výrobkoch, pre ktoré bola staršia ochranná známka zapísaná. Všeobecný súd teda mal odpovedať na otázku, či bola staršia ochranná známka zapísaná pre kategóriu výrobkov, ktorá je dostatočne široká na to, aby bolo možné v rámci nej rozlíšiť viaceré samostatné podkategórie, takže používanie sa týkalo len špecifických výrobkov z tejto „širokej kategórie“.

26

29

Na úvod treba zamietnuť argumentáciu EUIPO založenú na neprípustnosti prvého odvolacieho dôvodu. Odvolateľka totiž nespochybňuje posúdenie skutkového stavu Všeobecným súdom, ale spochybňuje ním uplatňovanú metódu a kritériá na účely definovania pojmu používanie „pre časť tovarov alebo služieb“ v zmysle článku 42 ods. 2 nariadenia č. 207/2009. V rozsahu, v akom sa tento odvolací dôvod týka kritérií, na základe ktorých musí Všeobecný súd posúdiť existenciu riadneho používania staršej ochrannej známky pre tovary alebo služby, pre ktoré je zapísaná, alebo pre časť týchto tovarov alebo služieb v zmysle tohto ustanovenia, uvedený dôvod nastoľuje právnu otázku, ktorá môže byť predmetom preskúmania Súdnym dvorom v rámci odvolania (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. decembra 2019, Der Grüne Punkt/EUIPO, C‑143/19 P , EU:C:2019:1076 , bod 51 a citovanú judikatúru).

30

Svojou argumentáciou odvolateľka Všeobecnému súdu v prvom rade vytýka, že dospel k záveru, že bolo potrebné určiť, či len výrobky uvedené v dôkazoch o používaní, ktoré predložil vedľajší účastník konania, predstavovali samostatnú podkategóriu vo vzťahu k výrobkom patriacim do triedy 25 v zmysle Niceskej dohody, ďalej, že nesprávne uplatnil kritérium účelu a určenia predmetných tovarov na účely určenia takejto samostatnej podkategórie, ako aj napokon nezohľadnil skutočnosť, že predmetné tovary boli určené rôznym skupinám verejnosti a že boli predávané v rôznych obchodoch.

31

V tejto súvislosti treba na úvod pripomenúť, že Všeobecný súd v bodoch 29 až 32 napadnutého rozsudku uviedol:

Aj keď je ochranná známka zapísaná pre kategóriu výrobkov alebo služieb, ktorá je taká široká, že je v nej možné rozlíšiť viaceré podkategórie, na ktoré možno nahliadať samostatne, dôkaz, že ochranná známka bola riadne používaná vo vzťahu k časti týchto výrobkov alebo služieb, poskytuje v námietkovom konaní ochranu len pre podkategóriu alebo podkategórie, do ktorých patria výrobky alebo služby, pre ktoré bola ochranná známka skutočne používaná. Naopak, ak bola ochranná známka zapísaná pre výrobky alebo služby určené tak presne a tak obmedzene, že nie je v predmetnej kategórii možné urobiť žiadne významné členenie, potom dôkaz o riadnom používaní ochrannej známky pre uvedené výrobky alebo služby nevyhnutne pokrýva na účely námietky celú túto kategóriu [rozsudky zo 14. júla 2005, Reckitt Benckiser (España)/ÚHVT – Aladin (ALADIN), T‑126/03 , EU:T:2005:288 , bod 45 , a z 13. februára 2007, Mundipharma/ÚHVT – Altana Pharma (RESPICUR), T‑256/04 , EU:T:2007:46 , bod 23 )].

31

32

Vzhľadom na tieto právne pravidlá a zásady judikatúry Všeobecný súd v bodoch 33 až 36 napadnutého rozsudku preskúmal, či výrobky, na ktoré sa vzťahujú dôkazy predložené spoločnosťou Taiga, predstavujú samostatnú podkategóriu výrobkov vo vzťahu k výrobkom patriacim do triedy 25 v zmysle Niceskej dohody, na ktoré sa vzťahuje staršia ochranná známka a ktoré tvoria iba vrchné odevy na ochranu proti nepriaznivému počasiu. V prvom rade sa Všeobecný súd domnieval, že tieto výrobky majú „rovnaké určenie, keďže [slúžia] na pokrytie ľudského tela, jeho zakrytie, skrášlenie a ochranu pred nepriaznivým počasím“ a že „v každom prípade ich nemožno považovať za ‚podstatne odlišné‘“ v zmysle judikatúry uvedenej v bode 31 napadnutého rozsudku. V druhom rade Všeobecný súd uviedol, že osobitné vlastnosti, ktoré majú uvedené výrobky, najmä tie, ktoré spočívajú v ochrane pred nepriaznivým počasím, sú v zásade irelevantné, pretože v súlade s judikatúrou citovanou v bode 32 napadnutého rozsudku „vlastnosti výrobkov nie sú ako také relevantné pre definovanie podkategórií výrobkov alebo služieb“. Všeobecný súd preto zamietol prvý žalobný dôvod.

33

Podľa článku 42 ods. 2 prvej vety nariadenia č. 207/2009 prihlasovateľ ochrannej známky Európskej únie môže od majiteľa staršej ochrannej známky požadovať dôkaz o tom, že táto staršia ochranná známka sa „riadne používala“ v Únii počas piatich rokov pred dňom uverejnenia prihlášky ochrannej známky, proti ktorej bola podaná námietka.

34

V prvom rade treba pripomenúť, že pojem „riadne používanie“ je autonómnym pojmom práva Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. marca 2003, Ansul, C‑40/01 , EU:C:2003:145 , body 25 až 31 ).

38

Článok 42 ods. 2 tohto nariadenia uplatňuje toto právne pravidlo v osobitnom rámci námietkového konania. Článok 42 ods. 2 posledná veta uvedeného nariadenia stanovuje, že ak sa staršia ochranná známka používala iba vzhľadom na časť tovarov alebo služieb, pre ktoré bola zapísaná, považuje sa na účely preskúmania námietky za zapísanú len pre túto časť tovarov alebo služieb.

39

V tejto súvislosti treba uviesť, podobne ako uviedla generálna advokátka v bode 47 svojich návrhov, že rozsah kategórií tovarov alebo služieb, pre ktoré bola staršia ochranná známka zapísaná, je rozhodujúcim prvkom rovnováhy medzi jednak zachovaním a ochranou výlučných práv priznaných majiteľovi staršej ochrannej známky a jednak ich obmedzením s cieľom zabrániť tomu, aby čiastočne používanej ochrannej známke bola poskytnutá širšia ochrana len z dôvodu, že bola riadne zapísaná pre širokú škálu tovarov alebo služieb, čo Všeobecný súd správne zohľadnil v bodoch 29 až 31 napadnutého rozsudku.

40

Pokiaľ ide o pojem „časť tovarov alebo služieb“ uvedený v článku 42 ods. 2 nariadenia č. 207/2009, treba pripomenúť, že Súdny dvor v rámci uplatnenia článku 43 ods. 1 tohto nariadenia rozhodol, že podkategóriu výrobkov uvedených v prihláške ochrannej známky Únie treba identifikovať na základe kritéria umožňujúceho dostatočne presne vymedziť túto podkategóriu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. decembra 2014, ÚHVT/Kessel medintim, C‑31/14 P , neuverejnený, EU:C:2014:2436 , bod 37 ).

44

Pokiaľ ide o relevantné kritérium alebo kritériá, ktoré treba uplatniť na účely identifikácie koherentnej podkategórie tovarov alebo služieb, ktorú možno vnímať samostatne, Súdny dvor v podstate rozhodol, že kritérium účelu a určenia predmetných tovarov alebo služieb predstavuje podstatné kritérium na účely definície samostatnej podkategórie tovarov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. decembra 2014, ÚHVT/Kessel medintim, C‑31/14 P , neuverejnený, EU:C:2014:2436 , bod 39 ).

45

S prihliadnutím na tieto zásady treba najprv preskúmať prvú časť prvého odvolacieho dôvodu, podľa ktorého mal Všeobecný súd v rámci svojej analýzy spočívajúcej v určení, či existuje koherentná podkategória, ktorú bolo možné posudzovať samostatne, vychádzať z výrobkov, pre ktoré je zapísaná staršia ochranná známka.

46

V tejto súvislosti treba uviesť, že tak zo znenia článku 42 ods. 2 poslednej vety nariadenia č. 207/2009, ako aj z bodov 39 až 42 tohto rozsudku vyplýva, že je potrebné konkrétne posúdiť, najmä s ohľadom na výrobky, vo vzťahu ku ktorým majiteľ staršej ochrannej známky predložil dôkaz o používaní staršej ochrannej známky, či tieto výrobky predstavujú samostatnú podkategóriu vo vzťahu k výrobkom patriacim do dotknutej triedy tovarov tak, aby sa vytvorila súvislosť medzi tovarmi, pri ktorých bolo preukázané riadne používanie staršej ochrannej známky, a s kategóriou výrobkov, na ktoré sa vzťahuje prihláška tejto ochrannej známky.

50

Z rozsudku z 11. decembra 2014, ÚHVT/Kessel medintim ( C‑31/14 P , neuverejnený, EU:C:2014:2436 , body 37 a 39 až 41 ) totiž vyplýva, že cieľom kritéria účelu a určenia predmetných výrobkov nie je abstraktne alebo umelo definovať podkategórie výrobkov, ale že toto kritérium sa musí uplatňovať koherentne a konkrétne, ako to uviedla generálna advokátka v bodoch 70 a 71 svojich návrhov.

51

Ak sa teda ukáže, ako v prejednávanej veci, že dotknuté výrobky majú ako zvyčajne viacero účelov a určení, nemožno na rozdiel od toho, čo požaduje odvolateľka, pristúpiť k určeniu existencie odlišnej podkategórie výrobkov samostatným zohľadnením každého účelu, ktorý tieto výrobky môžu mať. Takýto prístup by totiž neumožňoval koherentne identifikovať samostatné podkategórie a mal by za následok, ako uviedla generálna advokátka v bode 71 svojich návrhov, neprimerané obmedzenie práv majiteľa staršej ochrannej známky, najmä preto, že by nebol dostatočne zohľadnený jeho legitímny záujem rozšíriť škálu tovarov alebo služieb, pre ktoré je jeho ochranná známka zapísaná.

52

V dôsledku toho je správne, že Všeobecný súd neposúdil samostatne každé z použití predmetných výrobkov, a to pokrytie, zakrytie, skrášlenie alebo ochrana ľudského tela, keďže tieto rôzne použitia sa kombinujú na účely uvádzania týchto výrobkov na trh, ako to generálna advokátka uviedla v bode 72 svojich návrhov.

Druhý odvolací dôvod sa delí na tri časti.

O prvej časti druhého odvolacieho dôvodu

– Argumentácia účastníkov konania

56

V prvej časti druhého odvolacieho dôvodu odvolateľka tvrdí, že vzhľadom na to, že Všeobecný súd nesprávne uplatnil podmienky týkajúce sa riadneho používania staršej ochrannej známky, nesprávne dospel k záveru, že výrobky „odevy“ a „pokrývky hlavy“, na ktoré sa vzťahuje prihlasovaná ochranná známka, boli zhodné s výrobkami, na ktoré sa vzťahuje staršia ochranná známka.

57

59

Druhou časťou druhého odvolacieho dôvodu, ktorá sa delí na tri výhrady, odvolateľka spochybňuje posúdenie Všeobecného súdu týkajúce sa podobnosti kolidujúcich označení z vizuálneho, fonetického a koncepčného hľadiska.

60

Pokiaľ ide o prvú výhradu, odvolateľka sa domnieva, že ak by Všeobecný súd zohľadnil neobvyklé zloženie prihlasovanej ochrannej známky súvisiace s prítomnosťou „asymetrických spoluhlások“ a neobvyklého písania tejto ochrannej známky vzhľadom na skupinu písmen „igh“, nedospel by k záveru, že kolidujúce označenia sú z vizuálneho hľadiska podobné.

61

Pokiaľ ide o druhú výhradu, odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd nesprávne „predpokladal“ bez akéhokoľvek podporného dôkazu, že skupina písmen „ti“ sa vždy vyslovuje „tai“. Je však zjavné, že to tak nie je, a teda že jej v tejto súvislosti neprináleží predložiť dôkazy.

65

Taiga sa domnieva, že túto časť druhého odvolacieho dôvodu treba zamietnuť ako nedôvodnú.

– Posúdenie Súdnym dvorom

66

Treba uviesť, že prvou a druhou výhradou druhej časti druhého odvolacieho dôvodu sa odvolateľka snaží dosiahnuť nové posúdenie fonetickej a vizuálnej podobnosti kolidujúcich označení Súdnym dvorom bez toho, aby sa v tejto súvislosti dovolávala akéhokoľvek skreslenia skutkových okolností alebo dôkazov Všeobecným súdom.

67

Okrem toho v rozsahu, v akom treba konštatovať, že v rámci druhej výhrady odvolateľka kritizuje spôsob, akým Všeobecný súd uplatnil pravidlá týkajúce sa dôkazného bremena, keďže jej vytýkal, že bez akéhokoľvek dôkazu „predpokladala“, že skupina písmen „ti“ sa vždy vyslovuje „tai“, a že od odvolateľky vyžadoval, aby predložila dôkazy preukazujúce opak, treba pripomenúť, že v bode 58 napadnutého rozsudku Všeobecný súd najmä uviedol, že odvolací senát dospel v bode 40 sporného rozhodnutia k záveru, že prinajmenšom v prípade anglofónnych spotrebiteľov je výslovnosť slabík „ti“ a „tai“ kolidujúcich ochranných známok zhodná. Okrem toho v bodoch 60 až 62 napadnutého rozsudku Všeobecný súd po tom, čo zdôraznil, že odvolateľka nepredložila žiadny dôkaz, ktorý by umožňoval domnievať sa, že zvuk prvých slabík „ti“ a „tai“ kolidujúcich označení nie je pre anglofónnu verejnosť zhodné, potvrdil záver odvolacieho senátu, podľa ktorého sú kolidujúce označenia z fonetického hľadiska prinajmenšom pre anglofónnych spotrebiteľov zhodné.

70

Všeobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď na účely potvrdenia posúdenia odvolacieho senátu, že prvé slabiky „ti“ a „tai“ sa v prípade anglofónnej verejnosti vyslovujú rovnako, zohľadnil skutočnosť, že odvolateľka nepredložila dôkaz, ktorý by mohol spochybniť toto posúdenie. Na jednej strane bolo totiž uvedené posúdenie ilustrované príkladom, ktorý vychádzal z Oxford English Dictionary , ako to vyplýva z bodu 40 sporného rozhodnutia. Na druhej strane v rámci žaloby o neplatnosť podanej na Všeobecný súd je žalobca povinný preukázať údajné pochybenia, ktorými je podľa neho postihnuté sporné rozhodnutie.

74

V druhom rade, pokiaľ odvolateľka spochybňuje metódu a kritériá uplatnené Všeobecným súdom v rámci jeho posúdenia koncepčnej podobnosti kolidujúcich označení, v skutočnosti mu vytýka nesprávne uplatnenie článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009, čo predstavuje právnu otázku, ktorá môže byť predmetom preskúmania Súdnym dvorom v rámci odvolania (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. decembra 2019, Der Grüne Punkt/EUIPO, C‑143/19 P , EU:C:2019:1076 , bod 51 a citovanú judikatúru).

75

Odvolateľka vytýka Všeobecnému súdu, že v bodoch 67 a 71 napadnutého rozsudku rozhodol, že nepreukázala, že pojem „taïga“ má „presný a bezprostredný význam“ pre príslušnú skupinu verejnosti zloženú zo spotrebiteľov Únie ako celok, hoci z judikatúry Všeobecného súdu nevyplýva, že predmetný pojem má byť chápaný celou príslušnou skupinou verejnosti. Na vyvodenie záveru o existencii koncepčných rozdielov, ktoré môžu neutralizovať vizuálnu a fonetickú podobnosť medzi kolidujúcimi označeniami pre celú príslušnú skupinu verejnosti, stačí, ak časť príslušnej skupiny verejnosti spája predmetný pojem s osobitným konceptom.

76

Súdny dvor pritom rozhodol, že ak majiteľ ochrannej známky Európskej únie podá námietku podľa článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 proti zápisu podobnej ochrannej známky Európskej únie, ktorá by viedla k pravdepodobnosti zámeny, treba takejto námietke vyhovieť, ak je existencia pravdepodobnosti zámeny preukázaná v časti Únie (rozsudok z 22. septembra 2016, combit Software, C‑223/15 , EU:C:2016:719 , bod 26 a citovaná judikatúra).

O tretej časti druhého odvolacieho dôvodu

– Argumentácia účastníkov konania

80

V tretej časti druhého odvolacieho dôvodu odvolateľka tvrdí, že neexistuje pravdepodobnosť zámeny vo vnímaní príslušnej skupiny verejnosti v zmysle článku 8 ods. 1 nariadenia č. 207/2009, keďže pokiaľ ide o celkové posúdenie pravdepodobnosti zámeny, po prvé kolidujúce označenia sú uvádzané na trh v rôznych obchodoch, po druhé rozdiely z vizuálneho hľadiska medzi výrazmi „taiga“ a „tigha“ sú významnejšie ako akákoľvek predpokladaná podobnosť z fonetického hľadiska a po tretie predmetné tovary sú málo podobné.

81

EUIPO sa domnieva, že tretiu časť druhého odvolacieho dôvodu treba zamietnuť ako neprípustnú a v každom prípade ako nedôvodnú.

V dôsledku toho je potrebné zamietnuť druhý odvolací dôvod ako čiastočne neprípustný a čiastočne nedôvodný.

85

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba odvolanie zamietnuť ako čiastočne neprípustné a čiastočne nedôvodné.

O trovách

86

Podľa článku 137 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, uplatniteľného na základe článku 184 ods. 1 tohto istého rokovacieho poriadku na konanie o odvolaní, Súdny dvor rozhoduje o trovách konania v rozsudku alebo uznesení, ktorým sa konanie končí. Podľa článku 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku, uplatniteľného na základe jeho článku 184 ods. 1 na konanie o odvolaní, účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

ACTC GmbH je povinná nahradiť trovy konania.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: angličtina.