C-742/18

Česká republika , v zastúpení: M. Smolek, O. Serdula, J. Pavliš a J. Vláčil, splnomocnení zástupcovia,

odvolateľka,

ďalší účastníci konania:

Európska komisia , v zastúpení Z. Malůšková, K. Walkerová a J. Aquilina, splnomocnené zástupkyne,

žalovaná v prvostupňovom konaní,

Švédske kráľovstvo,

po vypočutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 12. marca 2020,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Svojím odvolaním sa Česká republika domáha zrušenia bodu 2 výroku rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie z 13. septembra 2018, Česká republika/Komisia ( T‑627/16 , neuverejnený, ďalej len napadnutý rozsudok, EU:T:2018:538 ), ktorým Všeobecný súd zamietol jej žalobu o zrušenie vykonávacieho rozhodnutia Komisie (EÚ) 2016/1059 z 20. júna 2016, ktorým sa z financovania Európskou úniou vylučujú určité výdavky vynaložené členskými štátmi v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a v rámci Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) ( Ú. v. EÚ L 173, 2016, s. 59 , ďalej len „sporné rozhodnutie“) v rozsahu, v akom sa toto rozhodnutie týka Českej republiky.

Právny rámec

Členské štáty sa však môžu rozhodnúť nevykonať návštevy lokalít, kam plynú menšie investície, a/alebo lokalít, kde zhodnotia, že riziko nespĺňania podmienok prijímania pomoci alebo nedodržania správnosti investície je nízke. Takéto rozhodnutie a jeho odôvodnenie je nutné zaznamenať.“

3

Článok 27 tohto nariadenia stanovoval:

„1. Členské štáty organizujú na vhodnej kontrolnej vzorke kontroly schválených operácií na mieste. Tieto kontroly sa do najväčšej možnej miery vykonávajú pred realizáciou záverečnej platby pre projekty.

2. Výdavky, ktoré sa každoročne kontrolujú, predstavujú minimálne 4 % verejných výdavkov, ktoré sa Komisii nahlásili každý rok, a minimálne 5 % verejných výdavkov nahlásených Komisii počas celého programovacieho obdobia.

3. Vzorka schválených operácií, ktorá sa má skontrolovať v súlade s odsekom 1, sa vyberá predovšetkým na základe:

4. Výsledky kontrol na mieste sa vyhodnocujú s cieľom zistiť, či problémy, ktoré sa vyskytli, majú systematický charakter a či teda predstavujú riziko pre podobné operácie, príjemcov alebo iné orgány. Takisto sa na základe hodnotenia určia príčiny takýchto situácií, prípadne ďalšie potrebné skúmanie, ako aj potrebné nápravné a preventívne opatrenia.“

4

Článok 28 uvedeného nariadenia znel takto:

„1. Členské štáty sa postarajú, aby sa kontrolou na mieste preverilo:

a)

či spoločnosti, ktoré vykonávajú podporované operácie, majú účtovné alebo iné dokumenty, ktoré by mohli slúžiť na podporu žiadostí o platbu predložených príjemcom;

2. Na mieste sa kontrolujú všetky záväzky a povinnosti užívateľa, ktoré možno skontrolovať v čase návštevy.

3. Kontroly na mieste, okrem prípadov mimoriadnych okolností, ktoré vnútroštátne orgány riadne zaznamenajú a vysvetlia, zahŕňajú návštevu miesta operácie alebo ak je operácia nehmotná, návštevu organizátora operácie.

4. Iba kontroly, ktoré spĺňajú všetky požiadavky tohto článku, možno počítať do celkového počtu kontrol stanoveného v článku 27 ods. 2“

Nariadenie č. 479/2008

5

Článok 15 nariadenia Rady (ES) č. 479/2008 z 29. apríla 2008 o spoločnej organizácii trhu s vínom, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 1493/1999, (ES) č. 1782/2003, (ES) č. 1290/2005, (ES) č. 3/2008 a zrušujú nariadenia (EHS) č. 2392/86 a (ES) č. 1493/1999 ( Ú. v. EÚ L 148, 2008, s. 1 ), stanovuje:

Podpora sa neposkytuje podnikom, ktoré sú v ťažkostiach v zmysle usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach.

3. Z oprávnených výdavkov sa vylučujú prvky uvedené v článku 71 ods. 3 písm. a) až c) nariadenia [Rady] (ES) č. 1698/2005 [z 20. septembra 2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) ( Ú. v. EÚ L 277, 2005, s. 1 )].

4. Na príspevok Spoločenstva sa vzťahujú tieto maximálne miery pomoci vo vzťahu k oprávneným nákladom na investície:

a)

50 % v regiónoch klasifikovaných ako konvergenčné regióny v súlade s nariadením [Rady] (ES) č. 1083/2006 [z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde ( Ú. v. EÚ L 210, 2006, s. 25 ];

b)

Nariadenie č. 555/2008

6

Nariadenie Komisie (ES) č. 555/2008 z 27. júna 2008, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady č. 479/2008, pokiaľ ide o podporné programy, obchod s tretími krajinami, výrobný potenciál a kontroly vo vinárskom sektore ( Ú. v. EÚ L 170, 2008, s. 1 ), zmenené nariadením Komisie (ES) č. 702/2009 z 3. augusta 2009 ( Ú. v. EÚ L 202, 2009, s. 5 ) (ďalej len „nariadenie č. 555/2008“) v článku 19 ods. 1 stanovuje:

„Podpora sa vyplatí až po potvrdení, že sa jednotlivá operácia alebo všetky operácie, ktoré sú predmetom žiadosti o podporu, podľa toho, aký spôsob riadenia opatrenia si členský štát zvolil, vykonali a na mieste skontrolovali.“

7

Článok 77 ods. 3 a 5 tohto nariadenia uvádza:

„(37)

Mal by sa stanoviť minimálny počet poľnohospodárov, ktorí sa majú skontrolovať na mieste v rámci rôznych schém pomoci. V prípade, že si členské štáty vyberú uplatňovanie rôznych schém pomoci na chov dobytka, vo vzťahu k poľnohospodárom, ktorí požiadali o poskytnutie pomoci v rámci uvedených schém, by sa mal ustanoviť integrovaný prístup na základe poľnohospodárskeho podniku.

…

(40)

Vzorka reprezentujúca minimálnu mieru kontrol na mieste by sa mala vyberať čiastočne na základe analýzy rizika a čiastočne na základe náhodného výberu. Rizikové faktory by mal určiť príslušný orgán, keďže je v lepšej pozícii, pokiaľ ide o výber relevantných rizikových faktorov. S cieľom zabezpečiť relevantnú a účinnú analýzu rizika, by sa účinnosť analýzy rizika mala posudzovať a aktualizovať každý rok, pričom by sa mala zohľadniť relevantnosť každého rizikového faktora, mali by sa porovnať výsledky náhodných vzoriek a vzoriek vybraných na základe analýzy rizika, ako aj špecifické pomery v členských štátoch.“

9

Článok 31 ods. 1 a 2 toho istého nariadenia znie takto:

„1. Kontrolné vzorky pre kontroly na mieste podľa tohto nariadenia vyberie príslušný orgán na základe analýzy rizika a reprezentatívnosti predložených žiadostí o poskytnutie pomoci.

Aby sa zabezpečila reprezentatívnosť, členské štáty náhodne vyberú 20 % až 25 % z minimálneho počtu poľnohospodárov, u ktorých sa má uskutočniť kontrola na mieste, ako sa ustanovuje v článku 30 ods. 1 a ods. 2.

Ak je však počet poľnohospodárov, u ktorých sa má uskutočniť kontrola na mieste, vyšší ako minimálny počet poľnohospodárov, u ktorých sa má uskutočniť kontrola na mieste, ako sa ustanovuje v článku 30 ods. 1 a ods. 2, percento náhodne vybraných poľnohospodárov v doplňujúcej vzorke by nemalo byť vyššie ako 25 %.

2. Efektivita analýzy rizika sa posudzuje a aktualizuje každý rok prostredníctvom:

a)

Podľa znenia článku 33 nariadenia č. 1122/2009 platí:

„Kontroly na mieste pokrývajú všetky poľnohospodárske parcely, na ktoré sa žiadalo o poskytnutie pomoci v rámci schém pomoci uvedených v prílohe I k nariadeniu (ES) č. 73/2009. Skutočné určenie plôch ako súčasť kontroly na mieste sa môže obmedziť na výber vzorky najmenej 50 % poľnohospodárskych parciel, na ktoré sa predložili žiadosti v rámci schém pomoci ustanovených v hlavách III, IV a V nariadenia (ES) č. 73/2009, pod podmienkou, že vzorka zaručuje spoľahlivú a reprezentatívnu úroveň kontroly, pokiaľ ide o skontrolovanú plochu, ako aj požadované poskytnutie pomoci. Ak kontrola vzorky odhalí anomálie, táto vzorka práve kontrolovaných poľnohospodárskych parciel sa zväčší.

Členské štáty môžu využiť diaľkové snímanie v súlade s článkom 35 a techniky globálneho satelitného navigačného systému, kde je to možné.“

13

Článok 57 tohto nariadenia, nazvaný „Základ výpočtu, pokiaľ ide o deklarované plochy“, v odseku 3 stanovuje:

„Bez toho, aby boli dotknuté zníženia a vylúčenia v súlade s článkami 58 a 60, v prípade žiadostí o poskytnutie pomoci v rámci schém pomoci na plochu, ak plocha deklarovaná v jednotnej žiadosti presahuje plochu stanovenú pre dotknutú skupinu plodín, pomoc sa vypočíta na základe plochy stanovenej pre dotknutú skupinu plodín.

Ak je rozdiel väčší ako 50 %, poľnohospodár sa takisto vylučuje z prijímania pomoci do výšky rovnajúcej sa sume, ktorá zodpovedá rozdielu medzi deklarovanou plochou a plochou určenou v súlade s článkom 57 tohto nariadenia. Táto suma sa započíta v súlade s článkom 5b nariadenia Komisie (ES) č. 885/2006 [z 21. júna 2006, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1290/2005, pokiaľ ide o akreditáciu platobných agentúr a iných orgánov a zúčtovania EPZF a EPFRV ( Ú. v. EÚ L 171, 2006, s. 90 )]. Ak sa táto suma nemôže v plnej výške započítať v súlade s uvedeným článkom počas troch kalendárnych rokov po kalendárnom roku zistenia, neuhradený zostatok zanikne.“

Okolnosti predchádzajúce sporu a sporné rozhodnutie

15

Všeobecný súd opísal okolnosti predchádzajúce sporu v bodoch 1 až 4 napadnutého rozsudku a pre potreby tohto konania ich možno zhrnúť takto.

16

V rámci troch auditov, ktoré prebehli v dňoch 10. až 14. septembra 2012, 12. až 16. novembra 2012 a 8. až 12. septembra 2014 (ďalej len „audit“), Komisia preskúmala zlučiteľnosť platieb vykonaných českými orgánmi v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) s pravidlami práva Európskej únie týkajúcimi sa po prvé krížového plnenia, po druhé investícií vo vinárskom sektore a po tretie oddelenej priamej pomoci.

–

462517,83 eura v súvislosti s režimom oddelenej priamej pomoci za rozpočtové roky 2013 až 2015.

Konanie pred Všeobecným súdom a napadnutý rozsudok

18

Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 31. augusta 2016 podala Česká republika žalobu o neplatnosť sporného rozhodnutia, pričom na jej podporu uviedla štyri žalobné dôvody, z ktorých prvé tri sú založené na porušení článku 52 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008 ( Ú. v. EÚ L 347, 2013, s. 549 ), a štvrtý je založený na porušení odseku 2 tohto článku.

19

–

vyhlásil sporné rozhodnutie za neplatné v rozsahu, v akom vylučuje výdavky v celkovej výške 462517,83 eura v súvislosti s jednotnou platbou na plochu,

–

vyhlásil sporné rozhodnutie za neplatné v rozsahu, v akom vylučuje výdavky v celkovej výške 636516,20 eura v súvislosti s investíciami vo vinárskom sektore,

–

uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

O návrhu na opätovné otvorenie ústnej časti konania

22

Po prednesení návrhov generálnej advokátky Česká republika podaním doručeným do kancelárie Súdneho dvora 30. marca 2020 požiadala o opätovné otvorenie ústnej časti konania podľa článku 83 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora.

23

Podľa tohto ustanovenia Súdny dvor môže kedykoľvek po vypočutí generálneho advokáta rozhodnúť o opätovnom začatí ústnej časti konania, najmä ak usúdi, že nemá dostatok informácií, alebo ak účastník konania uviedol po skončení tejto časti konania novú skutočnosť, ktorá môže mať rozhodujúci vplyv na rozhodnutie Súdneho dvora, alebo ak sa má vo veci rozhodnúť na základe tvrdenia, ku ktorému sa účastníci konania nemali možnosť vyjadriť.

24

V prejednávanej veci z návrhu na opätovné začatie ústnej časti konania vyplýva, že týmto návrhom sa Česká republika v skutočnosti snaží odpovedať na výklad skutkových a právnych okolností týkajúcich sa tretieho odvolacieho dôvodu, ktorý podala generálna advokátka. Ako však vyplýva z judikatúry citovanej v predchádzajúcom bode tohto rozsudku, nejde o dôvod odôvodňujúci opätovné začatie ústnej časti konania. Okrem toho treba uviesť, že tieto okolnosti boli predmetom rozsiahlej diskusie medzi účastníkmi odvolacieho konania, najmä počas písomnej časti konania.

28

Súdny dvor sa po vypočutí generálnej advokátky domnieva, že má k dispozícii všetky informácie potrebné na rozhodnutie o odvolaní.

29

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nie je potrebné nariadiť opätovné otvorenie ústnej časti konania.

O odvolaní

32

Česká republika totiž v podstate tvrdí, že porovnanie miery chýb zistených v rámci dvoch metód kontroly nie je relevantné vzhľadom na objektívne vnútorné rozdiely, ktoré medzi nimi existujú v spôsobe výberu kontrolnej vzorky.

33

Česká republika konkrétne tvrdí, že analýza rizika pri diaľkovom snímaní nemôže vykazovať mieru nezrovnalostí porovnateľnú s mierou pri analýze rizika tradičnej kontroly na mieste, pretože cielenosť analýzy rizika pri diaľkovom snímaní je objektívne menej presná.

34

To vyplýva po prvé zo skutočnosti, že analýza rizika pre kontroly diaľkovým snímaním sa vykonáva skôr z dôvodu požiadaviek stanovených na strane 36 spoločných technických špecifikácií z roku 2013 stanovených Komisiou a je založená na menej aktuálnych údajoch ako pri tradičných kontrolách na mieste.

38

Z toho vyplýva, že objektívna nemožnosť porovnať cielenosť rizikových analýz bráni tiež stanoveniu maximálnej povolenej odchýlky medzi mierami nezrovnalostí konštatovanými medzi oboma metódami.

39

Česká republika tiež zdôrazňuje, že hoci článok 33 druhý odsek a článok 35 nariadenia č. 1122/2009 oprávňujú členské štáty overiť poľnohospodársku plochu prostredníctvom dvoch kontrolných metód bez toho, aby zvýhodňovali jednu z týchto dvoch metód alebo stanovili dodatočné podmienky jej využívania, nič to nemení na tom, že systém účinnej kontroly sa vyznačuje využívaním týchto dvoch kontrolných metód komplementárne. Ak by sa však od týchto dvoch objektívne odlišných metód vyžadovalo, aby mali porovnateľné výsledky, v praxi by členský štát musel buď obmedziť cielenosť analýzy rizika pre tradičné kontroly na mieste, alebo upustiť od kontroly diaľkovým snímaním, pričom v takom prípade by ustanovenia uvedeného nariadenia umožňujúce použitie tejto metódy kontroly stratili svoj potrebný účinok.

40

Okrem toho Česká republika tvrdí, že Všeobecný súd sa nevyjadril k tvrdeniu Komisie, podľa ktorého vzorka náhodne vybraná na kontrolu diaľkovým snímaním, ktorá odhaľuje zvýšenú mieru nezrovnalostí v porovnaní so vzorkou vybranou na kontrolu diaľkovým snímaním na základe analýzy rizika, vyvoláva vážne a opodstatnené pochybnosti.

44

V podstate tvrdí, že tvrdenie uvedené Českou republikou na odôvodnenie rozdielov medzi mierami nezrovnalostí rôznych metód kontrol na mieste je v rozpore s článkom 26, článkom 31 ods. 2 a článkom 33 nariadenia č. 1122/2009.

45

Po prvé článok 26 tohto nariadenia vyžaduje, aby kontroly na mieste bez ohľadu na použitú metódu zabezpečili účinné overenie dodržiavania podmienok poskytnutia pomoci.

46

Po druhé z článku 26 v spojení s článkom 31 ods. 2 a článkom 33 nariadenia č. 1122/2009 vyplýva, že použitie týchto metód nesmie viesť k rozdielnemu zaobchádzaniu s poľnohospodármi. Podľa Komisie by pritom k takémuto rozdielnemu zaobchádzaniu nevyhnutne došlo, ak by pravdepodobnosť zistenia chýb bola vyššia u poľnohospodárov kontrolovaných diaľkovým snímaním, než u tých, u ktorých bola vykonaná tradičná kontrola na mieste. Porovnanie miery chýb zistených medzi metódami kontroly na mieste je podľa nej jasne vhodným ukazovateľom efektívnosti a umožňuje identifikovať zlyhanie systému kontroly s cieľom zmierniť toto riziko rozdielneho zaobchádzania.

50

Česká republika vo svojej replike zdôrazňuje po prvé, že článok 26 nariadenia č. 1122/2009 vyžaduje efektivitu kontrolného systému ako celku, a nie rovnakú alebo podobnú mieru chýb zistenú v rámci rôznych typov kontrol.

51

Po druhé tvrdí, že zvýšenú rizikovosť žiadateľov v rámci náhodne vybratej vzorky Komisii vysvetlila počas auditu a že okrem toho predložila aj dokumenty obsahujúce podrobnejšiu analýzu.

52

Po tretie aj za predpokladu, že by sa Súdny dvor domnieval, že porovnanie miery nezrovnalostí medzi týmito dvoma spôsobmi kontrol môže predstavovať vážnu a dôvodnú pochybnosť, pokiaľ ide o efektivitu kontrolného systému, od členského štátu nemožno vyžadovať, aby vysvetlil dôvody vedúce k rozdielu medzi týmito mierami. Podľa Českej republiky od tohto členského štátu možno len požadovať, aby predložil dôkazy, ktoré sa týkajú najmä spôsobu, akým sa poľnohospodári vyberajú na kontrolu, ako aj spôsobu vykonania analýzy rizika pre obe metódy kontroly, vrátane každoročného hodnotenia a aktualizácie analýzy rizika v súlade s článkom 31 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 1122/2009. Práve to sú pritom dôkazy, ktoré Česká republika predložila Komisii v rámci auditu. Poskytla tak podrobný opis analýz rizika pre obe metódy kontroly vrátane použitých rizikových faktorov a ich relevantnosti, ako aj ročné posúdenie a aktualizáciu efektivity týchto analýz, ktoré zohľadňujú vyvodené poznatky.

56

Okrem toho Komisia opakuje, že Všeobecný súd sa v bode 24 napadnutého rozsudku správne domnieval, že dôkazy predložené Českou republikou nestačia na odôvodnenie rozdielu medzi mierami nezrovnalostí a na rozptýlenie jej pochybností o efektivite kontrol diaľkovým snímaním. Komisia tiež spresňuje, že zlepšenie výsledkov, ktoré vzišlo z úsilia o odstránenie nedostatkov, na ktoré upozornila, preukazuje, že zlepšenie bolo v možnostiach Českej republiky.

Posúdenie Súdnym dvorom

57

59

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora Komisia nie je na účely preukázania porušenia pravidiel týkajúcich sa spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov povinná preukázať vyčerpávajúcim spôsobom nedostatok kontrol vykonaných vnútroštátnymi správnymi orgánmi alebo nesprávnosť číselných údajov, ktoré uviedli, ale má len predložiť dôkaz o vážnych a odôvodnených pochybnostiach, ktoré má v súvislosti s týmito kontrolami alebo uvedenými číselnými údajmi. Členskému štátu prináleží, aby predložil čo najúplnejší dôkaz o skutočnom stave kontrol a číselných údajov, prípadne o nepresnostiach v tvrdeniach Komisie (rozsudok zo 6. novembra 2014, Holandsko/Komisia, C‑610/13 P , neuverejnený, EU:C:2014:2349 , bod 58 ).

60

Treba uviesť, že podľa článku 33 nariadenia č. 1122/2009 môžu členské štáty používať metódu diaľkového snímania v súlade s článkom 35 tohto nariadenia, a ak je to možné, techniky globálnych satelitných navigačných systémov.

61

Kontroly na mieste, ktoré je možné vykonávať tradičným spôsobom alebo diaľkovým snímaním, sa však podľa článku 26 uvedeného nariadenia musia vykonávať takým spôsobom, aby sa zaistilo efektívne overenie dodržiavania podmienok, podľa ktorých sa poskytuje pomoc, a požiadaviek a noriem rozhodujúcich pre krížové plnenie.

65

Treba uviesť, že článok 31 ods. 2 toho istého nariadenia s cieľom získať vhodné a účinné analýzy rizika stanovuje, že každý rok sa vykoná posúdenie a aktualizácia efektivity analýzy rizika, a to po prvé s prihliadnutím na relevantnosť každého rizikového faktora, po druhé porovnaním výsledkov vzorky vybranej na základe rizika a vzorky vybranej náhodným spôsobom a po tretie v závislosti od špecifickej situácie v dotknutom členskom štáte.

66

Treba teda preskúmať, či skutočnosť, že kontroly na mieste prostredníctvom diaľkového snímania a tradičné kontroly na mieste vedú k mieram nezrovnalostí, ktoré si nie sú podobné, môže sama osebe vyvolať vážnu a dôvodnú pochybnosť, pokiaľ ide o neprimeranosť analýz rizika, na ktorých sú tieto kontroly založené.

67

Po prvé z bodov 50 až 55 tohto rozsudku vyplýva, že žiadny z článkov nariadenia č. 1122/2009, ktoré sú v ňom uvedené, nevyžaduje od členských štátov, aby tradičné kontroly na mieste a kontroly na mieste prostredníctvom diaľkového snímania viedli v zásade k rovnakej miere nezrovnalostí.

71

Po tretie treba uviesť, že podľa tvrdení Českej republiky, ktoré Komisia nespochybnila, možno diaľkové snímanie vykonať len v zónach 30 km na 20 km, pričom kontrolovaná oblasť musí byť aspoň z 25 % tvorená poľnohospodárskou pôdou a kontrola sa musí týkať všetkých poľnohospodárov v tejto zóne.

72

Kontroly na mieste prostredníctvom diaľkového snímania by sa teda na to, aby viedli k rovnakej miere nezrovnalostí, aká vyplýva z tradičných kontrol na mieste, nemali používať len v zónach 30 km na 20 km, v ktorých sa nachádza aspoň 25 % poľnohospodárskej pôdy, ale mali by sa tiež zamerať len na poľnohospodárov, ktorí sú súčasťou vzorky vybranej na základe analýzy rizika s cieľom vykonať tradičné kontroly na mieste.

73

Z vyššie uvedeného vyplýva, že samotný rozdiel medzi mierami nezrovnalostí zistený na základe tradičných kontrol na mieste a mierami konštatovanými po kontrolách na mieste diaľkovým snímaním nemohol sám osebe vyvolať vážne a opodstatnené pochybnosti o efektivite kontrol na mieste prostredníctvom diaľkového snímania.

76

Konkrétnejšie, tento členský štát po prvé tvrdí, že články 57 a 58 nariadenia č. 1122/2009 nie sú relevantné v kontexte zväčšenia kontrolnej vzorky, keďže prahové hodnoty 0,1 hektára, 2 hektáre alebo 3 % určenej plochy stanovené v týchto článkoch sa týkajú dôsledkov, ktoré treba vyvodiť z konečných výsledkov získaných v rámci kontroly.

77

Po druhé ani znenie článku 33 nariadenia č. 1122/2009, ani znenie metodických pokynov Komisie nestanovujú prahovú hodnotu zistených anomálií, ktorých prekročenie by mohlo odôvodniť automatické zväčšenie kontrolnej vzorky. Okrem toho tento článok a pokyny nespresňujú, do akej miery by bolo potrebné zväčšiť kontrolnú vzorku.

78

Česká republika tak navrhuje vychádzať z účelu uvedeného článku, podľa ktorého je zväčšenie kontrolnej vzorky nevyhnutné len z hľadiska zabezpečenia účinnej kontroly a reprezentatívnej úrovne tejto vzorky. Zväčšenie takejto vzorky by tak bolo nevyhnutné len vtedy, ak by povaha výsledkov a znalosť ostatných nekontrolovaných parciel dotknutého poľnohospodára znamenala, že chyby by sa mohli týkať aj iných parciel. Takýto výklad je podporený použitím pojmu „anomálie“ v množnom čísle v článku 33 prvom odseku tohto nariadenia, ktorý treba chápať tak, že vyžaduje nezrovnalosti určitej závažnosti, a nie izolované a zanedbateľné zistenia.

82

Komisia odpovedá, že aj keď súhlasí so záverom Všeobecného súdu uvedeným v bode 42 napadnutého rozsudku, nesúhlasí s niektorými aspektmi odôvodnenia tohto rozsudku, najmä v jeho bodoch 37, 38 a 41, a teda navrhuje Súdnemu dvoru, aby zachoval napadnutý rozsudok a zamietol druhý odvolací dôvod a zároveň zmenil odôvodnenie tohto rozsudku.

83

Komisia totiž v prvom rade pripúšťa, že pokiaľ ide o body 37 a 38 napadnutého rozsudku, články 57 a 58 nariadenia č. 1122/2009 objasňujú dôsledky vyplývajúce zo zistenia chýb vo vyhlásení poľnohospodárskej plochy, na ktorú možno poskytnúť podporu, ale nemajú priamu súvislosť s rozšírením kontrolnej vzorky.

84

V druhom rade zdôrazňuje, že článok 33 nariadenia č. 1122/2009 neobsahuje žiadnu prahovú hodnotu, pod ktorou sa zväčšenie vzorky nevyžaduje. V bodoch 39 a 40 rozsudku z 28. januára 2016, Slovinsko/Komisia ( T‑667/14 , EU:T:2016:34 ), Všeobecný súd odmietol výklad slovinských orgánov, podľa ktorého sa v prípade, že percentuálny podiel chyby bol nižší ako 3 %, vzorka automaticky nerozširovala, ale inšpektor mal rozhodnúť, či je potrebné rozšíriť kontrolu na celý poľnohospodársky podnik.

Svojím druhým odvolacím dôvodom Česká republika v podstate tvrdí, že Všeobecný súd sa v bode 38 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keďže nevykladal článok 33 nariadenia č. 1122/2009 v tom zmysle, že kontrolná vzorka mala byť zväčšená len v prípade závažnejších nezrovnalostí, čo patrí do posúdenia vnútroštátnych orgánov. Okrem toho Všeobecný súd v bodoch 38 a 40 napadnutého rozsudku vychádzal z nesprávneho výkladu článkov 33, 57 a 58 tohto nariadenia, keď rozhodol, že zväčšenie kontrolnej vzorky je povinné nielen v prípade zistenia nadhodnotenia pri deklarovaní plochy, ktoré naznačuje nezanedbateľnú možnosť prekročenia prahovej hodnoty 3 % alebo 2 hektárov deklarovanej plochy, ale aj v prípade nadhodnotenia pri deklarovaní plochy, ktoré naznačuje nezanedbateľnú možnosť prekročenia 0,1 hektára.

88

V bode 38 napadnutého rozsudku Všeobecný súd konštatoval, že ak kontrola týkajúca sa vzorky parciel, na ktoré sa vzťahuje jednotná žiadosť o pomoc, odhalí nadhodnotenie pri deklarovaní predstavujúce od 0,1 do 2 hektárov alebo 3 % určenej plochy, prináleží príslušnému vnútroštátnemu orgánu, aby zväčšil kontrolnú vzorku v súlade s článkom 33 nariadenia č. 1122/2009, až kým sa nezistí žiadne nadhodnotenie pri deklarovaní v tomto rozsahu.

89

V bode 40 tohto rozsudku Všeobecný súd konštatoval, že Česká republika uviedla, že 261 poľnohospodárov, v ktorých prípade neboli kontroly rozšírené, patrí do skupiny poľnohospodárov, ktorí predložili žiadosti s nadhodnotením pri deklarovaní nepresahujúcim prahovú hodnotu 3 %, čo podľa Všeobecného súdu nevylučuje možnosť, že bude nevyhnutné znížiť pomoc na úroveň zodpovedajúcu určenej ploche bez uloženia sankcie.

93

Pokiaľ ide o tvrdenie Českej republiky, podľa ktorého prítomnosť výrazu „anomálie“ v množnom čísle v článku 33 prvom odseku nariadenia č. 1122/2009 znamená, že iba zistenie závažných nezrovnalostí by zaväzovalo vnútroštátne orgány pristúpiť k zväčšeniu kontrolnej vzorky, treba ho zamietnuť, keďže z článku 2 bodu 10 tohto nariadenia vyplýva, že pojem „nezrovnalosti“, ktorý je analogický s pojmom „anomálie“, neodkazuje len na závažné nezrovnalosti, ale naopak, je v tomto ustanovení definovaný ako „každé nedodržanie príslušných pravidiel poskytovania dotknutej pomoci“.

94

Z vyššie uvedeného vyplýva, že článok 33 nariadenia č. 1122/2009 sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátne orgány sú povinné zväčšiť kontrolnú vzorku, ak vykonaná kontrola odhalila nezrovnalosti, a to bez ohľadu na závažnosť týchto nezrovnalostí.

95

Po druhé, ako vyplýva z ich znenia, články 57 a 58 nariadenia č. 1122/2009 sa týkajú jednak základu výpočtu uplatniteľného na deklarované plochy a jednak znížení a vylúčení uplatniteľných v prípadoch nadhodnotenia pri deklarovaní. Svojím dosahom objasňujú dôsledky vyplývajúce zo zistenia chýb v deklarácii poľnohospodárskej plochy, na ktorú možno poskytnúť pomoc.

O treťom odvolacom dôvode

Argumentácia účastníkov konania

99

Svojím tretím odvolacím dôvodom Česká republika tvrdí, že záver, ktorý Všeobecný súd vyvodil v bode 49 napadnutého rozsudku, podľa ktorého bol neúčinný jej argument týkajúci sa pomoci poskytnutej v prospech investícií realizovaných po zavedení vnútroštátneho programu pomoci, ale pred schválením žiadosti o individuálnu pomoc, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia a zo skreslenia skutkových okolností a predmetu sporu.

100

Uvádza, že Komisia jej viackrát v priebehu správneho konania vytýkala, že vyhovela žiadostiam o pomoc v prospech už uskutočnených investícií, pričom na tento účel predložila príklad investície uskutočnenej 29. septembra 2009. Komisia jej tiež vytýkala, že takú pomoc vyplatila pred preskúmaním a schválením alebo podaním žiadostí o individuálnu pomoc.

104

Komisia sa domnieva, že tretí odvolací dôvod treba zamietnuť.

Posúdenie Súdnym dvorom

105

Svojím tretím odvolacím dôvodom Česká republika v podstate spochybňuje zamietnutie časti jej argumentácie vznesenej proti oprave týkajúcej sa retroaktívnych platieb ako neúčinnej zo strany Všeobecného súdu.

106

109

V bode 49 tohto rozsudku Všeobecný súd konštatoval, že argumentácia Českej republiky týkajúca sa pomoci poskytnutej v prospech investícií realizovaných po zavedení vnútroštátneho programu pomoci, ale pred schválením žiadosti o individuálnu pomoc, je neúčinná.

110

V tejto súvislosti v bode 50 uvedeného rozsudku uviedol, že podľa bodu 7.1.1.1 súhrnnej správy sporná oprava súvisela výlučne na jednej strane s prípadom investícií, ktoré získali pomoc, hoci boli realizované pred zavedením vnútroštátneho programu pomoci, a na druhej strane so skutočnosťou, že české orgány nepredložili dôkazy, ktoré by preukazovali, že tieto investície sa týkali len ôsmich prípadov.

111

V rozsahu, v akom Česká republika tvrdí, že zamietnutie tohto tvrdenia ako neúčinného je postihnuté nesprávnym právnym posúdením, keďže Všeobecný súd skreslil skutkové okolnosti týkajúce sa obsahu bodu 7.1.1.1 súhrnnej správy, keď rozhodol, že Komisia uložila finančnú opravu „výlučne“ z dôvodu investícií realizovaných pred zavedením vnútroštátneho programu pomoci, treba uviesť, že Česká republika nepreukázala toto skreslenie, ako to vyžaduje judikatúra citovaná v bode 107 tohto rozsudku.

O štvrtom odvolacom dôvode

Argumentácia účastníkov konania

115

Svojím štvrtým odvolacím dôvodom Česká republika tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 56 napadnutého rozsudku konštatoval, že článok 77 ods. 5 nariadenia č. 555/2008 neumožňuje uskutočňovať kontroly investícií vo vinárskom sektore na vzorke.

116

Po prvé podľa Českej republiky článok 19 nariadenia č. 555/2008 nepredstavuje lex specialis voči článku 77 ods. 5 tohto nariadenia, keďže toto ustanovenie nepredstavuje všeobecné pravidlo, ale osobitné ustanovenie stanovujúce osobitné podmienky kontroly v oblasti investičných opatrení. Uvedené ustanovenie totiž výslovne odkazuje na článok 15 nariadenia č. 479/2008, ktorý sa netýka celého vinárskeho sektora, ale len investícií.

120

Komisia odpovedá, že odkaz na „všetky činnosti“ uvedený v článku 19 nariadenia č. 555/2008 znamená, že členské štáty musia vykonať kontroly všetkých investícií a nielen minimálnej vzorky. Ďalej podľa nej Všeobecný súd v bode 56 napadnutého rozsudku odkazuje na znenie článku 77 tohto nariadenia ako celok, a nie len na odsek 5 tohto článku 77. článok 19 uvedeného nariadenia navyše podľa Komisie predstavuje lex specialis voči článku 77 toho istého nariadenia, keďže, ako konštatoval Všeobecný súd v bode 56 napadnutého rozsudku, povinnosť stanovená v článku 19 nariadenia č. 555/2008 predstavuje práve jeden z prípadov, v ktorých sú podľa článku 77 ods. 3 tohto nariadenia „systematické kontroly na mieste stanovené… v tomto nariadení“.

121

Navyše z článku 77 nariadenia č. 555/2008 jasne vyplýva, že články 26 až 28 nariadenia č. 1975/2006, ktoré stanovovali podrobné pravidlá postupov kontroly opatrení na rozvoj vidieka financovaných z EPFRV, sa uplatňujú mutatis mutandis na investície vo vinárskom sektore. Článok 26 nariadenia č. 1975/2006 stanovuje administratívne kontroly, t. j. kontroly vykonávané členskými štátmi pred uskutočnením kontroly na mieste, ktoré sa týkajú všetkých žiadostí o pomoc alebo o platbu a ktoré možno považovať za „prvú kontrolu“ vykonanú členskými štátmi.

122

Okrem toho sa Komisia domnieva, že články 27 a 28 nariadenia č. 1975/2006 obsahujú podrobnejšie pravidlá týkajúce sa vzorky kontrolovaných výdavkov, ktoré musia predstavovať „aspoň 4 % oprávnených verejných výdavkov“ a skutočný obsah kontrol na mieste. Okrem toho pôsobnosť ustanovení nariadenia č. 1975/2006, ktorá zahŕňa širokú škálu opatrení na rozvoj vidieka, je oveľa širšia ako pôsobnosť článkov 19 a 77 nariadenia č. 555/2008, ktoré sa vzťahujú len na investície vo vinárskom sektore. Zdôrazňuje, že hoci niektoré z opatrení na rozvoj vidieka, na ktoré sa vzťahuje nariadenie č. 1975/2006, patria medzi „investície“, mnohé z nich majú inú povahu.

Na účely preskúmania dôvodnosti tohto odvolacieho dôvodu treba teda pristúpiť k výkladu týchto ustanovení.

126

V tejto súvislosti treba podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora na účely výkladu ustanovenia práva Únie zohľadniť nielen znenie uvedeného ustanovenia, ale aj jeho kontext a všeobecnú systematiku právnej úpravy, ktorej je súčasťou, ako aj ciele, ktoré sleduje (rozsudok z 5. júla 2018, X, C‑213/17 , EU:C:2018:538 , bod 26 ).

127

V prejednávanej veci treba uviesť, že článok 77 nariadenia č. 555/2008, nazvaný „Všeobecné zásady“, sa nachádza v kapitole I s názvom „Zásady kontroly“ hlavy V tohto nariadenia, nazvanej „Kontroly vo vinárskom sektore“. Podľa odseku 3 tohto článku členské štáty vykonajú u príjemcov pomoci kontroly na mieste výberom vzorky „okrem prípadov, ak sú systematické kontroly na mieste stanovené v… tomto nariadení“. Okrem toho článok 77 ods. 5 uvedeného nariadenia vyžaduje v prípade investičných opatrení v sektore vinohradníctva a vinárstva, ako sú definované v článku 15 nariadenia č. 479/2008, teraz článok 103u nariadenia č. 1234/2007, mutatis mutandi s uplatnenie článkov 27 a 28 nariadenia č. 1975/2006, ktoré stanovujú podrobné pravidlá kontroly na mieste prostredníctvom výberu vzorky uvedených investícií.

128

V tejto súvislosti treba na jednej strane uviesť, že z názvu a umiestnenia článku 19 nariadenia č. 555/2008 v tomto nariadení vyplýva, že cieľom tohto článku je upraviť spôsoby finančného riadenia podpory investícií vo vinárskom sektore, a nie spôsoby kontroly týchto investícií na mieste. Tento článok totiž stanovuje, že vyplatenie podpory závisí od predchádzajúcej kontroly týkajúcej sa individuálnej akcie alebo všetkých akcií, na ktoré sa vzťahuje žiadosť o podporu, pričom však nespresňuje spôsob tejto kontroly na mieste. Znenie ani cieľ uvedeného ustanovenia teda nebránia tomu, aby tieto akcie boli zastúpené vzorkou kontrolovanou na mieste.

132

Na druhej strane, ako uviedla generálna advokátka v bode 78 svojich návrhov, zo všeobecnej štruktúry nariadenia č. 555/2008 vyplýva, že toto nariadenie ukladá členským štátom povinnosť vykonávať systematické kontroly len vo výslovne uvedených prípadoch. Z toho vyplýva, že keďže článok 19 ods. 1 prvý pododsek uvedeného nariadenia neobsahuje žiadnu výslovnú povinnosť, nemožno členským štátom uložiť žiadnu povinnosť takejto povahy.

133

Z toho vyplýva, že článok 19 nariadenia č. 555/2008 nemôže odôvodniť výnimku z článku 77 ods. 3 tohto nariadenia, ktorý stanovuje vykonanie kontrol na vzorke, a to okrem iného s výnimkou prípadu, keď sú systematické kontroly na mieste upravené týmto nariadením.

134

137

V prejednávanej veci Súdny dvor nedisponuje informáciami potrebnými na to, aby mohol s konečnou platnosťou rozhodnúť o dôvodnosti sporného rozhodnutia, v rozsahu, v akom týmto rozhodnutím Komisia uložila jednak jednorazovú opravu vo výške 462517,83 eura za rozpočtové roky 2013 až 2015, najmä z dôvodu viacerých nedostatkov rôznej povahy v rámci analýzy rizika, a jednak paušálnu opravu vo výške 636516,20 eura za rozpočtové roky 2011 až 2014 z dôvodu platieb uskutočnených v rámci investícií ukončených pred schválením žiadosti o podporu a z dôvodu nedostatočných kontrol na mieste v súvislosti s investíciami financovanými vo vinárskom sektore.

138

Pokiaľ však ide o jednorazovú opravu vo výške 462517,83 eura, z bodu 19 napadnutého rozsudku vyplýva, že Komisia založila sporné rozhodnutie okrem dôkazov, ktorých posúdenie Všeobecným súdom je v rámci prvého odvolacieho dôvodu kritizované ako nesprávne z právneho hľadiska, aj na konštatovaní rozdielov medzi mierami nezrovnalostí, ktoré odhalili kontroly na mieste prostredníctvom diaľkového snímania založené na analýze rizika, a tými, ktoré odhalil rovnaký typ kontrol, ale boli založené na náhodnej vzorke.

139

Hoci porovnanie týchto mier nezrovnalostí môže vyvolať vážne a opodstatnené pochybnosti o efektivite kontrol na mieste diaľkovým snímaním, najmä pokiaľ ide o vhodnú povahu analýzy rizika, na ktorej spočívajú tieto kontroly na mieste, treba uviesť, že Všeobecný súd nepreskúmal dôkazy prípadne predložené Českou republikou s cieľom preukázať v tejto súvislosti účinnosť jej systému kontroly.

Keďže vec sa vracia Všeobecnému súdu, o trovách konania sa rozhodne neskôr.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto:

1.

Rozsudok

Všeobecného súdu Európskej únie z 13. septembra 2018, Česká republika/Komisia ( T‑627/16 , neuverejnený, EU:T:2018:538 ), sa zrušuje v rozsahu, v akom ním Všeobecný súd zamietol jednak žalobný dôvod týkajúci sa jednorazovej opravy sumy 462517,83 eura za rozpočtové roky 2013 až 2015 v časti, v ktorej sa vzťahuje na dôvod opravy súvisiaci s nedostatkami analýzy rizika, a jednak žalobný dôvod, ktorý sa týka paušálnej opravy 636516,20 eura za rozpočtové roky 2011 až 2014 v časti, v ktorej sa vzťahuje na dôvod týkajúci sa nedostatočných kontrol na mieste, pokiaľ ide o investície financované vo vinárskom sektore.

2.

V zostávajúcej časti sa odvolanie zamieta.