C-796/18

62018CJ0796

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (štvrtá komora)

z 28. mája 2020 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Verejné obstarávanie – Smernica 2014/24/ES – Článok 2 ods. 1 bod 5 – Článok 12 ods. 4 – Článok 18 ods. 1 – Pojem ‚odplatné zmluvy‘ – Zmluva medzi dvoma verejnými obstarávateľmi sledujúcimi spoločný cieľ verejného záujmu – Poskytnutie softvéru určeného na koordináciu zásahov hasičov – Neexistencia peňažnej protihodnoty – Súvislosť s dohodou o spolupráci upravujúcou vzájomné a bezodplatné poskytnutie doplnkových modulov tohto softvéru – Zásada rovnosti zaobchádzania – Zákaz zvýhodňovania súkromného podniku voči jeho konkurentom“

Vo veci C‑796/18,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Oberlandesgericht Düsseldorf (Vyšší krajinský súd Düsseldorf, Nemecko) z 28. novembra 2018 a doručený Súdnemu dvoru 19. decembra 2018, ktorý súvisí s konaním:

v zložení: predseda štvrtej komory M. Vilaras, predseda Súdneho dvora K. Lenaerts, vykonávajúci funkciu sudcu štvrtej komory, sudcovia S. Rodin, D. Šváby (spravodajca) a N. Piçarra,

generálny advokát: M. Campos Sánchez‑Bordona,

tajomník: D. Dittert, vedúci oddelenia,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní zo 6. novembra 2019,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

–

Európska komisia, v zastúpení: L. Haasbeek, M. Noll‑Ehlers a P. Ondrůšek, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 29. januára 2020,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 2 ods. 1 bodu 5 a článku 12 ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES ( Ú. v. EÚ L 94, 2014, s. 65 ).

„(31)

Pokiaľ ide o otázku, do akej miery by sa na zmluvy uzavreté medzi subjektmi vo verejnom sektore mali vzťahovať pravidlá verejného obstarávania, existuje značná právna neistota. Príslušná judikatúra [Súdneho dvora] sa v jednotlivých členských štátoch, dokonca aj medzi verejnými obstarávateľmi, vykladá rôznymi spôsobmi. Z tohto dôvodu je nevyhnutné spresniť, v ktorých prípadoch nepodliehajú zmluvy uzavreté v rámci verejného sektora uplatňovaniu pravidiel verejného obstarávania.

Toto spresnenie by sa malo riadiť zásadami stanovenými v príslušnej judikatúre [Súdneho dvora]. Samotná skutočnosť, že obe strany dohody sú ako také orgánmi verejnej moci, nevylučuje uplatňovanie pravidiel verejného obstarávania. Uplatňovanie pravidiel verejného obstarávania by však nemalo byť v rozpore so slobodou orgánov verejnej moci vykonávať úlohy vo verejnom záujme, ktoré boli na ne prenesené, používaním ich vlastných zdrojov, čo zahŕňa možnosť spolupráce s ostatnými orgánmi verejnej moci.

Malo by sa zabezpečiť, aby akákoľvek spolupráca medzi orgánmi verejnej moci, ktorá bola vyňatá z rozsahu pôsobnosti smernice, neviedla v súvislosti so súkromnými hospodárskymi subjektmi k narušeniu hospodárskej súťaže, pokiaľ stavia súkromného poskytovateľa služieb do zvýhodnenej pozície v porovnaní s jeho konkurentmi.

…

(33)

„Touto smernicou sa ustanovujú pravidlá postupov obstarávania vykonávaných verejnými obstarávateľmi, pokiaľ ide o verejné zákazky, ako aj súťaže návrhov, ktorých predpokladaná hodnota nie je nižšia ako finančný limit stanovený v článku 4.“

5

Článok 2 ods. 1 bod 5 uvedenej smernice definuje „verejné zákazky“ ako „odplatné zmluvy uzavreté písomne medzi jedným alebo viacerými hospodárskymi subjektmi a jedným alebo viacerými verejnými obstarávateľmi, ktorých predmetom je uskutočnenie stavebných prác, dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb“.

6

Článok 12 smernice 2014/24 s názvom „Verejné zákazky medzi subjektmi v rámci verejného sektora“ v odseku 4 stanovuje:

„Zmluva [zákazka] uzavretá výlučne medzi dvoma alebo viacerými verejnými obstarávateľmi nepatrí do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, ak sú splnené všetky z týchto podmienok:

7

Článok 18 uvedenej smernice s názvom „Zásady obstarávania“ v odseku 1 stanovuje:

„Verejní obstarávatelia zaobchádzajú s hospodárskymi subjektmi rovnako a nediskriminačne a konajú transparentným a primeraným spôsobom.

Obstarávanie sa nesmie robiť so zámerom vylúčiť ho z rozsahu pôsobnosti tejto smernice ani umelo zúžiť hospodársku súťaž. Hospodárska súťaž sa považuje za umelo zúženú, ak je návrh obstarávania vypracovaný so zámerom neprimerane zvýhodniť či znevýhodniť niektoré hospodárske subjekty.“

Nemecké právo

8

2. vykonávanie spolupráce podľa odseku 1 sa riadi výlučne aspektmi týkajúcimi sa verejného záujmu a

3. verejní obstarávatelia vykonávajú na trhu menej ako 20 % činností, ktorých sa týka spolupráca podľa bodu 1.“

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

11

Spolková krajina Berlín, ktorá disponuje najväčším hasičským zborom hasičov z povolania v Nemecku, používa softvér „IGNIS Plus“, ktorý nadobudla zmluvou so spoločnosťou Sopra Steria Consulting GmbH na účely koordinácie zásahov hasičov. Táto zmluva jej najmä umožňuje bezodplatne poskytnúť uvedený softvér iným orgánom, ktoré plnia bezpečnostné úlohy.

12

2. Povaha a rozsah plnenia

2.1. Subjekt prenechávajúci softvér prenecháva individuálny softvér ‚IGNIS Plus‘ prijímateľovi softvéru za podmienok uvedených v dohode o spolupráci.

…

4. Odmena za prenechanie softvéru

Individuálny softvér ‚IGNIS Plus‘ na riadenie zásahov sa prenecháva bezodplatne. …“

14

Cieľom spolupracujúcich partnerov je používať pri činnosti operačných stredísk hasičov ako systém riadenia zásahov softvér ‚IGNIS Plus‘. Softvérový systém môže byť rozšírený o ďalšie špeciálne funkcie prostredníctvom modulu a poskytnutý ostatným spolupracujúcim partnerom na bezodplatné používanie. …

…

§ 5 – Úprava spolupráce

… Prenechanie základného softvéru je bezodplatné. Doplnkové a nadstavbové špeciálne moduly sa ponúknu spolupracujúcim partnerom bezodplatne.

Prispôsobenie základného softvéru, ako aj modulov vlastným postupom si partneri objednávajú a financujú samostatne.

… [Dohoda] o spolupráci je záväzná len spolu so zmluvou [o prenechaní softvéru] ako jednotný dokument.“

19

Mesto Kolín nad Rýnom navrhuje potvrdiť rozhodnutia uvedeného súdu a okrem toho tvrdí, že ak by sa dohoda o spolupráci považovala za odplatnú zmluvu, predstavovala by spoluprácu medzi verejnými obstarávateľmi, a teda by nespadala podľa § 108 ods. 6 zákona proti obmedzovaniu hospodárskej súťaže do pôsobnosti právnej úpravy o verejnom obstarávaní.

20

Keďže vnútroštátny súd má pochybnosti o dôvodnosti rozhodnutia Vergabekammer Rheinland (Komora pre verejné obstarávanie Porýnie), považuje za potrebné položiť Súdnemu dvoru otázku týkajúcu sa výkladu smernice 2014/24.

21

Prvou prejudiciálnou otázkou sa teda snaží určiť, či pojem „verejná zákazka“ podľa článku 2 ods. 1 bodu 5 smernice 2014/24/EÚ sa líši od pojmu „zákazka“ uvedeného v článku 12 ods. 4 tejto smernice. V prípade kladnej odpovede by zmluvná dohoda, ktorá nemá odplatný charakter, mohla byť bez toho, aby predstavovala verejnú zákazku, kvalifikovaná ako „zákazka“ v zmysle článku 12 ods. 4 uvedenej smernice a vymknúť sa tak uplatňovaniu pravidiel verejného obstarávania, pokiaľ sú podmienky uvedené v písmenách a) až c) tohto ustanovenia splnené.

25

Druhá prejudiciálna otázka sa vzťahuje na predmet spolupráce medzi verejnými obstarávateľmi upravenej v článku 12 ods. 4 smernice 2014/24. Po porovnaní nemeckej, anglickej a francúzskej jazykovej verzie tejto smernice a vzhľadom na začiatok jej odôvodnenia 33 sa vnútroštátny súd domnieva, že vedľajšie činnosti môžu byť predmetom tejto spolupráce bez toho, aby bolo potrebné, aby sa uvedená spolupráca vykonávala len v rámci poskytovania služieb vo verejnom záujme samých osebe.

26

Dôvodom pre tretiu prejudiciálna otázka je údajne tá skutočnosť, že podľa judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby ( Ú. v. EÚ L 134, 2004, s. 114 ; Mim. vyd. 06/007, s. 132) sa zákaz priaznivejšieho zaobchádzania s hospodárskym subjektom vykladal v tom zmysle, že horizontálna spolupráca sa môže vymykať právu verejného obstarávania len vtedy, ak žiadny súkromný podnik nebude zvýhodnený voči svojim konkurentom. Článok 12 ods. 4 smernice 2014/24 však nestanovuje nijaký podobný zákaz, hoci tento zákaz je uvedený v odôvodnení 33 tejto smernice.

27

Za týchto okolností Oberlandesgericht Düsseldorf (Vyšší krajinský súd Düsseldorf) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

O prejudiciálnych otázkach

O prvej otázke

28

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má smernica 2014/24 vykladať v tom zmysle, že dohoda, ktorá jednak stanovuje, že verejný obstarávateľ bezodplatne prenechá inému verejnému obstarávateľovi softvér, a jednak je spojená s dohodou o spolupráci, podľa ktorej má každá strana tejto dohody povinnosť bezodplatne poskytnúť druhej strane budúce vlastné rozšírenia tohto softvéru, ktoré prípadne vyvinie, predstavuje „verejnú zákazku“ v zmysle článku 2 ods. 1 bodu 5 tejto smernice alebo „zákazku“ v zmysle článku 12 ods. 4 danej smernice.

29

Na úvod treba poznamenať, že tým že znenie článku 12 ods. 4 smernice 2014/24 odkazuje len na pojem „zákazka“ a nie „verejná zákazka“, mohlo by to naznačovať, že tieto dva pojmy sú odlišné. V skutočnosti sa však nemá medzi nimi rozlišovať.

33

Po štvrté uvedený výklad potvrdzujú aj prípravné práce týkajúce sa článku 12 ods. 4 smernice 2014/24. Ako pripomenula Európska komisia vo svojich písomných pripomienkach, hoci jej návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o verejnom obstarávaní z 20. decembra 2011 [KOM(2011) 896 v konečnom znení] obsahoval článok 11, nazvaný „Vzťahy medzi orgánmi verejnej správy“, ktorého odsek 4 stanovoval, že „dohoda uzatvorená medzi dvoma alebo viacerými verejnými obstarávateľmi sa nepovažuje za verejnú zákazku v zmysle článku 2 bodu [6] tejto smernice, ak sú splnené tieto kumulatívne podmienky“, normotvorca Únie nemal v úmysle sledovať tento návrh. Z toho vyplýva, že článok 12 ods. 4 smernice 2014/24 nemôže mať za následok, že spolupráca medzi verejnými obstarávateľmi bude vyňatá z postavenia verejnej zákazky. Účinkom tohto ustanovenia je len to, že vylučuje takúto zákazku z uplatnenia zvyčajne uplatniteľných pravidiel verejného obstarávania.

34

Po piate tento výklad je potvrdený preskúmaním kontextu, do ktorého patrí článok 12 smernice 2014/24. Tento článok je totiž zaradený do oddielu 3, nazvaného „Vylúčenia zákaziek“, kapitoly I tejto smernice. Bolo by však nekoherentné, keby sa normotvorca Únie snažil vylúčiť z pravidiel verejného obstarávania zmluvy, ktoré nepredstavujú verejné zákazky. V takom prípade by totiž dôvody vylúčenia boli bezpredmetné vo vzťahu k takýmto zmluvám.

35

Z toho jednak vyplýva, že vylúčenie z pravidiel verejného obstarávania vyžaduje, aby príslušná zmluva bola verejnou zákazkou v zmysle článku 2 ods. 1 bodu 5 smernice 2014/24, a jednak, že verejná zákazka spĺňajúca podmienky stanovené v článku 12 ods. 4 písm. a) až c) tejto smernice si zachováva svoju právnu povahu „verejnej zákazky“, a to aj v prípade, že sa na ňu takéto pravidlá neuplatnia.

39

Podľa znenia uvedeného ustanovenia sa „verejné zákazky“ definujú ako odplatné zmluvy uzavreté písomne medzi jedným alebo viacerými hospodárskymi subjektmi a jedným alebo viacerými verejnými obstarávateľmi, ktorých predmetom je vykonanie stavebných prác, dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb.

40

V dôsledku toho na to, aby zmluva bola kvalifikovaná ako „verejná zákazka“ v zmysle uvedeného ustanovenia, musí ísť o odplatnú zmluvu, čo znamená, že verejnému obstarávateľovi, ktorý uzavrel verejnú zákazku, sa na základe tejto zákazky poskytne plnenie, ktoré musí prinášať tomuto verejnému obstarávateľovi priamy hospodársky úžitok, za čo poskytne protiplnenie. Okrem toho uvedená zmluva musí mať synalagmatickú povahu, pretože táto črta je podstatnou vlastnosťou verejnej zákazky (pozri analogicky rozsudok z 21. decembra 2016, Remondis, C‑51/15 , EU:C:2016:985 , bod 43 ).

41

V prejednávanej veci sa zdá, že odplatná povaha zmluvy o prenechaní softvéru a dohody o spolupráci závisí od synalagmatického charakteru takto zavedenej spolupráce.

45

V tejto súvislosti tak zo znenia zmluvy o prenechaní softvéru, ako aj zo znenia dohody o spolupráci vyplýva, že existencia protiplnenia sa dá pravdepodobne predpokladať. Článok 4 zmluvy o prenechaní softvéru hoci uvádza, že prenechanie tohto softvéru je „bezodplatne“, z článku 1 tejto zmluvy vyplýva, že je „trvalé“. Zmluva o prenechaní softvéru, o ktorý ide vo veci samej, ktorý má fungovať dlhšie obdobie a bude nevyhnutne potrebovať evolutívne zmeny, s cieľom zohľadniť – ako to zdôraznila ISE na pojednávaní – prispôsobenia vyplývajúce z nových právnych predpisov, vývoj spôsobu organizácie záchranných služieb alebo technologický pokrok. Okrem toho podľa vyjadrení, ktoré uviedlo mesto Kolín nad Rýnom na pojednávaní, k podstatným zmenám daného softvéru a pridaniu nadstavbových modulov dochádza trikrát alebo štyrikrát do roka.

46

Navyše, ako stanovuje článok 2.1 zmluvy o prenechaní softvéru, softvér „IGNIS Plus“ sa poskytne „v súlade s tým, čo je dohodnuté v [dohode] o spolupráci“, z čoho vyplýva, že spolková krajina Berlín stanovila určitú formu vzájomnej podmienenosti týchto zmlúv. Hoci prenechanie uvedeného softvéru je bezodplatné, nejaví sa ako bez protiplnenia.

47

Okrem toho podľa článku 1 dohody o spolupráci je jej účelom vytvoriť „rovnoprávne partnerstvo a v prípade potreby sa [partneri] budú usilovať dosiahnuť kompromis s cieľom prispôsobiť softvér aktuálnym potrebám partnera a poskytnúť ho spolupracujúcemu partnerovi“. Zvolená formulácia tiež naznačuje, že účastníci konania sa zaväzujú vyvíjať pôvodnú verziu softvéru, o ktorý ide vo veci samej, pokiaľ najoptimálnejšie používanie systému riadenia zásahov a sústavné prispôsobenie tohto systému potrebám si vyžaduje takýto vývoj.

51

Za týchto podmienok sa zdá, ako to v podstate uviedol generálny advokát v bodoch 59 a 62 svojich návrhov, že aktualizácia softvéru „IGNIS Plus“ bude v praxi nevyhnutná bez ohľadu na moment, kedy sa uskutoční, takže protiplnenie nezávisí od podmienky viazanej výlučne na vôľu zmluvných strán.

52

Keďže prispôsobenie softvéru, o ktorý ide vo veci samej, jedným z partnerov zodpovedá zjavnému finančnému záujmu druhého partnera, ak vnútroštátny súd dospeje k záveru o synalagmatickej povahe zmluvného celku tvoreného zmluvou o prenechaní softvéru a dohodou o spolupráci, bude potrebné sa domnievať, že tieto zmluvy boli uzatvorené za protiplnenie, takže podmienky na určenie verejnej zákazky, ako sú pripomenuté v bode 40 tohto rozsudku, budú splnené.

53

Na prvú otázku je teda potrebné odpovedať tak, že smernica 2014/24 sa má vykladať v tom zmysle, že dohoda, ktorá jednak stanovuje, že verejný obstarávateľ bezodplatne prenechá inému verejnému obstarávateľovi softvér a jednak je spojená s dohodou o spolupráci, podľa ktorej má každá strana tejto dohody povinnosť bezodplatne poskytnúť druhej strane budúce vlastné rozšírenia tohto softvéru, ktoré prípadne vyvinie, predstavuje „verejnú zákazku“ v zmysle článku 2 ods. 1 bodu 5 tejto smernice, ak z ustanovenia týchto dohôd, ako aj z uplatniteľnej vnútroštátnej právnej úpravy vyplýva, že uvedený softvér bude v zásade prispôsobovaný.

Z tohto ustanovenia vyplýva, že zmluva o verejnej zákazke uzavretá výlučne medzi dvoma alebo viacerými verejnými obstarávateľmi nepatrí do pôsobnosti uvedenej smernice, pokiaľ ustanovuje alebo vykonáva spoluprácu medzi zúčastnenými verejnými obstarávateľmi s cieľom zabezpečiť, aby sa služby vo verejnom záujme, ktoré musia poskytovať, poskytovali v záujme dosahovania ich spoločných cieľov.

57

Týmto spôsobom, ako v podstate uviedol generálny advokát v bode 71 svojich návrhov, uvedené ustanovenie odkazuje len na existenciu spoločných cieľov bez toho, aby sa vyžadovalo spoločné poskytovanie tej istej služby vo verejnom záujme. Ako totiž vyplýva z odôvodnenia 33 prvého odseku smernice 2014/24, „služby poskytované jednotlivými… orgánmi [zúčastnenými na takejto spolupráci] nemusia byť nevyhnutne identické[;] môžu byť aj doplnkové“. Nezdá sa teda nevyhnutné, aby činnosť služby vo verejnom záujme bola zabezpečovaná spoločne verejnými orgánmi zúčastňujúcimi sa na spolupráci.

58

Z toho vyplýva, že článok 12 ods. 4 písm. a) smernice 2014/24 sa má vykladať v tom zmysle, že umožňuje bez ohľadu na dotknutých verejných obstarávateľov, aby tak spoločne, ako aj každý jednotlivo zabezpečili úlohu vo verejnom záujme za predpokladu, že ich spolupráca umožní dosahovanie cieľov, ktoré majú spoločné.

59

Na druhú otázku treba teda odpovedať, že článok 12 ods. 4 smernice 2014/24 sa má vykladať v tom zmysle, že spoluprácu medzi verejnými obstarávateľmi možno vylúčiť z pôsobnosti pravidiel verejného obstarávania stanovených touto smernicou, ak sa uvedená spolupráca týka vedľajších činností súvisiacich so službami vo verejnom záujme, ktoré musia byť každým členom tejto spolupráce poskytované, hoci aj individuálne, pokiaľ tieto vedľajšie činnosti prispievajú k účinnému plneniu uvedených služieb vo verejnom záujme.

O tretej otázke

63

Svojou treťou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate jednak pýta, či sa má článok 12 ods. 4 smernice 2014/24 v spojení s odôvodnením 33 a článkom 18 ods. 1 tejto smernice vykladať v tom zmysle, že v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania nesmie spolupráca medzi verejnými obstarávateľmi viesť k zvýhodneniu súkromného podniku voči jeho konkurentom, a jednak, aký je obsah tejto zásady.

64

67

Po druhé z odôvodnenia 33 druhého odseku tejto smernice vyplýva, že na zmluvy týkajúce sa spoločného poskytovania služieb vo verejnom záujme by sa nemalo vzťahovať uplatňovanie pravidiel stanovených touto smernicou, ak sú uzavreté výlučne medzi verejnými obstarávateľmi, uskutočňovanie tejto spolupráce sa riadi výlučne so zreteľom na verejný záujem a žiadny súkromný poskytovateľ služieb nie je zvýhodnený voči svojim konkurentom, čo v podstate zodpovedá stavu judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa článku 1 ods. 2 písm. a) smernice 2004/18 a spomenutej v bode 64 tohto rozsudku.

68

Po tretie v každom prípade, keďže spolupráca medzi verejnými obstarávateľmi spĺňajúca podmienky stanovené v článku 12 ods. 4 smernice 2014/24 sa naďalej kvalifikuje ako „verejná zákazka“ v zmysle článku 2 ods. 1 bodu 5 tejto smernice, ako to vyplýva z odpovede na prvú otázku, na tento typ spolupráce sa uplatní článok 18 uvedenej smernice, ktorý stanovuje zásady verejného obstarávania.

69

Podľa článku 18 ods. 1 smernice 2014/24 však jednak verejní obstarávatelia musia zaobchádzať s hospodárskymi subjektmi rovnako a bez diskriminácie a konať transparentným a primeraným spôsobom a jednak obstarávanie sa nesmie robiť so zámerom vylúčiť ho z pôsobnosti uvedenej smernice ani s cieľom umelo zúžiť hospodársku súťaž, pričom hospodárska súťaž sa považuje za umelo zúženú, ak je oznámenie o vyhlásení obstarávania vypracované so zámerom neprimerane zvýhodniť či znevýhodniť niektoré hospodárske subjekty.

73

Podľa ISE sú však zákazky na prispôsobenie, údržbu a vývoj základného softvéru v praxi vyhradené výlučne výrobcovi tohto softvéru, keďže vývoj tohto softvéru si vyžaduje mať k dispozícii nielen zdrojový kód, ale aj ďalšie vedomosti týkajúce sa vývoja tohto zdrojového kódu.

74

V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že ak verejný obstarávateľ plánuje vyhlásiť verejné obstarávanie s cieľom zabezpečiť údržbu, prispôsobenie alebo vývoj softvéru získaného od hospodárskeho subjektu, musí zabezpečiť, aby potenciálnym záujemcom a uchádzačom poskytol dostatok informácií umožňujúcich rozvoj efektívnej hospodárskej súťaže na sekundárnom trhu údržby, prispôsobovania alebo vývoja uvedeného softvéru.

75

V prejednávanej veci na účely zabezpečenia dodržiavania zásad verejného obstarávania, ktoré sú uvedené v článku 18 smernice 2014/24, vnútroštátnemu súdu prináleží, aby overil po prvé, či tak spolková krajina Berlín, ako aj mesto Kolín nad Rýnom disponujú zdrojovým kódom softvéru „IGNIS Plus“, po druhé, či v prípade vyhlásenia verejného obstarávania týkajúceho sa zabezpečenia údržby, prispôsobenia alebo vývoja tohto softvéru, poskytnú títo verejní obstarávatelia daný zdrojový kód potenciálnym záujemcom alebo uchádzačom a po tretie, či prístup k samotnému tomuto zdrojovému kódu stačí na zaručenie toho, že s hospodárskymi subjektmi, ktoré sa chcú uchádzať o dotknutú zákazku, sa bude zaobchádzať transparentným, rovnakým a nediskriminačným spôsobom.

1.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES sa má vykladať v tom zmysle, že dohoda, ktorá jednak stanovuje, že verejný obstarávateľ bezodplatne prenechá inému verejnému obstarávateľovi softvér a jednak je spojená s dohodou o spolupráci, podľa ktorej má každá strana tejto dohody povinnosť bezodplatne poskytnúť druhej strane budúce vlastné rozšírenia tohto softvéru, ktoré prípadne vyvinie, predstavuje „verejnú zákazku“ v zmysle článku 2 ods. 1 bodu 5 tejto smernice, ak z ustanovenia týchto dohôd, ako aj z uplatniteľnej vnútroštátnej právnej úpravy vyplýva, že uvedený softvér bude v zásade prispôsobovaný.

2.

Článok 12 ods. 4 smernice 2014/24 sa má vykladať v tom zmysle, že spoluprácu medzi verejnými obstarávateľmi možno vylúčiť z pôsobnosti pravidiel verejného obstarávania stanovených touto smernicou, ak sa uvedená spolupráca týka vedľajších činností súvisiacich so službami vo verejnom záujme, ktoré musia byť každým členom tejto spolupráce poskytované, hoci aj individuálne, pokiaľ tieto vedľajšie činnosti prispievajú k účinnému plneniu uvedených služieb vo verejnom záujme.

3.

Článok 12 ods. 4 smernice 2014/24 v spojení s odôvodnením 33 druhým odsekom a článkom 18 ods. 1 tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania nesmie spolupráca medzi verejnými obstarávateľmi viesť k zvýhodneniu súkromného podniku voči jeho konkurentom.