C-797/18

62018CJ0797

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (deviata komora)

z 30. apríla 2020 ( *1 )

„Odvolanie – Európsky poľnohospodársky záručný fond (EPZF) a Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) – Výdavky vylúčené z financovania Európskou úniou – Výdavky vynaložené Helénskou republikou – Nariadenie (ES) č. 1782/2003 – Nariadenie (ES) č. 796/2004 – Nariadenie (ES) č. 1120/2009 – Nariadenie (EÚ) č. 1306/2013 – Právna úprava podpory na plochu – Pojem ‚trvalé pasienky‘ – Paušálne finančné opravy – Nariadenie (ES) č. 1698/2005 – Posúdenie oprávnenosti výdavkov – Riadiaci orgán – Nariadenie (ES) č. 1290/2005 – Výdavky, na ktoré sa vzťahuje lehota 24 mesiacov – Nariadenie (ES) č. 817/2004 – Účinné, primerané a odrádzajúce sankcie – Postup pre výpočet opravy“

Vo veci C‑797/18 P,

ktorej predmetom je odvolanie podľa článku 56 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 17. decembra 2018,

v zložení: predseda deviatej komory S. Rodin, sudcovia D. Šváby (spravodajca) a K. Jürimäe,

generálna advokátka: J. Kokott,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálnej advokátky, že vec bude prejednaná bez jej návrhov,

vyhlásil tento

Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev ( Ú. v. ES L 312, 1995, s. 1 ; Mim. vyd. 01/001, s. 340) (ďalej len „nariadenie č. 2988/1995“) obsahuje druhú hlavu, nazvanú „Správne opatrenia a sankcie“, v ktorej sa nachádza článok 5 tohto nariadenia. Odsek 1 tohto článku stanovuje:

„Úmyselná nezrovnalosť alebo nezrovnalosť spôsobená nedbanlivosťou môžu mať za následok tieto správne sankcie:

…

c)

celkové alebo čiastočné odňatie výhody poskytnutej na základe právnych predpisov spoločenstva, aj keď mal subjekt neprávom úžitok len z časti takej výhody;

d)

Celkový počet platobných nárokov sa rovná uvedenému priemernému počtu hektárov.

…

2. Počet hektárov podľa odseku 1 taktiež zahrnuje:

…

b)

všetky kŕmne plochy v referenčnom období.

Článok 44 nariadenia č. 1782/2003 týkajúci sa „použitia platobných nárokov“ v odseku 2 uvádzal:

„‚Hektárom, na ktorý možno poskytnúť podporu‘ je akákoľvek poľnohospodárska plocha poľnohospodárskeho podniku okrem plôch pokrytých lesmi a plôch používaných na nepoľnohospodárske činnosti.“

Nariadenie (ES) č. 796/2004

5

Článok 2 prvý odsek nariadenia Komisie (ES) č. 796/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na uplatňovanie krížového plnenia, modulácie a integrovaného správneho a kontrolného systému uvedeného v nariadeniach Rady (ES) č. 1782/2003 a (ES) č. 73/2009, ako aj na uplatňovanie krížového plnenia uvedeného v nariadení (ES) č. 479/2008 ( Ú. v. EÚ L 141, 2004, s. 18 ; Mim. vyd. 03/044, s. 243), zmeneného nariadením Komisie (ES) č. 380/2009 z 8. mája 2009 ( Ú. v. EÚ L 116, 2009, s. 9 ) (ďalej len „nariadenie č. 796/2004“), stanovoval toto:

„Na účely tohto nariadenia sa budú využívať nasledovné definície:

2a.

‚trávy alebo iné bylinné kŕmne plodiny‘ sú všetky bylinné rastliny, ktoré zvyčajne rastú na prirodzených pasienkoch alebo sú zahrnuté v zmesiach osiva pre pasienky alebo lúky v členských štátoch (aj nevyužívaných na spásanie zvieratami). Členské štáty môžu zahrnúť plodiny uvedené v prílohe IX k nariadeniu [č. 1782/2003].“

6

V tejto súvislosti odôvodnenie 1 nariadenia Komisie (ES) č. 239/2005 z 11. februára 2005 ( Ú. v. EÚ L 42, 2005, s. 3 ), ktorým bolo zmenené nariadenie č. 796/2004 v jeho pôvodnom znení, stanovovalo:

„Je potrebné objasniť niekoľko definícií stanovených v článku 2 nariadenia… č. 796/2004. Najmä je potrebné objasniť definíciu ‚trvalý pasienok‘ v bode 2 tohto článku a tiež zaviesť definíciu výrazu ‚trávy alebo iné bylinné kŕmne plodiny‘. V tejto súvislosti sa však musí zobrať do úvahy, že členské štáty potrebujú určitú flexibilitu na zohľadnenie miestnych agronomických podmienok.“

7

…“

Nariadenie (ES) č. 1290/2005

9

V hlave IV nariadenia Rady (ES) č. 1290/2005 z 21. júna 2005 o financovaní Spoločnej poľnohospodárskej politiky ( Ú. v. EÚ L 209, 2005, s. 1 ), nazvanej „Zúčtovanie a dohľad Komisie“, sa nachádza článok 31 s názvom „Overenie súladu“. Odseky 2 až 4 tohto článku zneli takto:

„2. Komisia vyhodnotí čiastky, ktoré sa majú vylúčiť, najmä na základe závažnosti zaznamenaného nesúladu. Komisia zohľadňuje charakter a závažnosť porušenia, ako aj finančnú ujmu spôsobenú Spoločenstvu.

3. Pred akýmkoľvek rozhodnutím o zamietnutí financovania sú výsledky kontrol Komisie, ako aj odpovede daného členského štátu predmetom písomného oznámenia, po ktorom sa obe strany pokúsia dospieť k dohode o opatreniach, ktoré je potrebné prijať.

c)

výdavkov týkajúcich sa opatrení v programoch uvedených v článku 4, iných, ako sú uvedené pod písmenom b), pre ktoré platbu alebo vyplatenie zostatku realizovala platobná agentúra viac ako dvadsaťštyri mesiacov predtým, ako Komisia písomne oznámila dotknutému členskému štátu výsledky kontrol.“

Nariadenie (ES) č. 817/2004

10

Článok 73 nariadenia Komisie (ES) č. 817/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá implementácie nariadenia č. 1257/1999 ( Ú. v. EÚ L 231, 2004, s. 24 ; Mim. vyd. 03/046, s. 87), uvádzal:

„Členské štáty stanovia pravidlá o penále uplatniteľné v prípade porušenia ustanovení tohto nariadenia a vykonajú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich vykonania. Ustanovené penále musia byť efektívne, primerané a odrádzajúce.“

64

Členské štáty by mali prijať opatrenia, aby zaručili riadne fungovanie systémov riadenia a kontroly. Na tento účel je potrebné stanoviť všeobecné zásady a základné funkcie, ktoré by mal plniť každý systém riadenia a kontroly. Je teda potrebné naďalej určovať jediný riadiaci orgán a vymedziť jeho zodpovednosť.“

12

Toto nariadenie obsahovalo hlavu V, nazvanú „Príspevok EPFRV“, v ktorej sa nachádzal článok 71 tohto nariadenia týkajúci sa „oprávnenosti výdavkov“. Odseky 2 a 3 tohto článku stanovovali:

„2. Výdavky sú oprávnené na príspevok z [Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV)], iba ak sa vynaložili na operácie, o ktorých v súlade s výberovými kritériami stanovenými príslušným subjektom rozhodol riadiaci orgán príslušného programu alebo o ktorých sa rozhodlo na základe jeho zodpovednosti.

3. Pravidlá pre oprávnenosť výdavkov sa stanovujú na vnútroštátnej úrovni a podliehajú osobitným podmienkam ustanoveným týmto nariadením pre niektoré opatrenia rozvoja vidieka.

Oddiel 1, nazvaný „Overiteľnosť a kontrolovateľnosť opatrení a pravidlá oprávnenosti“, v kapitole IV s názvom „Oprávnenosť a administratívne ustanovenia“ tohto nariadenia obsahoval článok 48, podľa ktorého:

„1. Na účely článku 74 ods. 1 nariadenia [č. 1698/2005] členské štáty zabezpečia, aby opatrenia na rozvoj vidieka, ktoré hodlajú realizovať, boli overiteľné a kontrolovateľné. Za týmto účelom členské štáty určia kontrolné mechanizmy, ktoré im poskytnú primerané ubezpečenie o tom, že sa kritériá oprávnenosti a iné záväzky dodržiavajú.

2. V záujme opodstatnenia a potvrdenia adekvátnosti a presnosti výpočtov platieb podľa článkov 31, 38, 39, 40 a 43 až 47 nariadenia [č. 1698/2005] členské štáty zabezpečia, aby náležité odborné posúdenie poskytovali orgány alebo útvary funkčne nezávislé od tých orgánov alebo útvarov, ktoré sú zodpovedné za tie výpočty. Poskytovanie takéhoto odborného posúdenia sa uvedie v programe rozvoja vidieka.“

Nariadenie (ES) č. 73/2009

15

Kapitola 1 týkajúca sa „všeobecného vykonávania“ v hlave III, nazvanej „Režim jednotnej platby“, nariadenia č. 73/2009 obsahovala článok 34 týkajúci sa „aktivácie platobných nárokov na hektár, na ktorý možno poskytnúť podporu“. Podľa odseku 1 tohto článku:

Článok 137 toho istého nariadenia, nazvaný „Potvrdenie platobných nárokov“, sa nachádzal v hlave VII tohto nariadenia týkajúcej sa „vykonávacích, prechodných a záverečných ustanovení“. Odsek 1 tohto článku znel takto:

Platobné nároky pridelené poľnohospodárom pred 1. januárom 2009 sa považujú za zákonné a regulárne od 1. januára 2010.“

Nariadenie (ES) č. 1120/2009

18

Podľa článku 2 nariadenia Komisie (ES) č. 1120/2009 z 29. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie režimu jednotnej platby ustanoveného v hlave III nariadenia Rady (ES) č. 73/2009 ( Ú. v. EÚ L 316, 2009, s. 1 ) (ďalej len „nariadenie č. 1120/2009“):

„Na účely hlavy III nariadenia [č. 73/2009] a na účely tohto nariadenia sa použijú tieto vymedzenia pojmov:

Nariadenie Komisie (ES) č. 1122/2009 z 30. novembra 2009, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 73/2009, pokiaľ ide o krížové plnenie, moduláciu a integrovaný správny a kontrolný systém v rámci schém priamej podpory pre poľnohospodárov ustanovených uvedeným nariadením, ako aj podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o krížové plnenie v rámci schémy podpory ustanovenej pre odvetvie vinohradníctva a vinárstva ( Ú. v. EÚ L 316, 2009, s. 65 ) (ďalej len „nariadenie č. 1122/2009“) obsahovalo článok 34 týkajúci sa „určenia plôch“. Tento článok, ktorý sa nachádzal v hlave III „Kontroly“ tohto nariadenia, stanovoval v odsekoch 2 a 4:

„2. Celková plocha poľnohospodárskej parcely sa môže vziať do úvahy za predpokladu, že je plne využívaná v súlade so zvykovými normami členského štátu alebo príslušného regiónu. V iných prípadoch sa berie do úvahy skutočne využívaná plocha.

Pokiaľ ide o regióny, kde určité prvky polí, najmä živé ploty, priekopy a steny, sú tradične súčasťou osvedčeného poľnohospodárskeho postupu pestovania plodín alebo využívania pôdy, členské štáty môžu rozhodnúť, že príslušná plocha sa má považovať za súčasť plne využívanej plochy pod podmienkou, že nepresahuje celkovú šírku, ktorú stanoví členský štát. Táto šírka musí zodpovedať tradičnej šírke v príslušnom regióne a nesmie presahovať 2 metre.

Pokiaľ však členské štáty pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia oznámili v súlade s článkom 30 ods. 2 tretím pododsekom [nariadenia č. 796/2004] Komisii šírku väčšiu ako 2 metre, táto šírka sa môže naďalej uplatňovať.

3. Pred prijatím akéhokoľvek rozhodnutia o zamietnutí financovania sa písomne oznámia výsledky kontrol Komisie, ako aj odpovede dotknutého členského štátu, po čom sa obe strany pokúsia dospieť k dohode o opatreniach, ktoré je potrebné prijať. V tejto fáze postupu sa členským štátom umožní preukázať, že skutočný rozsah nesúladu je menší, ako vyplýva z posúdenia vykonaného Komisiou.

V prípade, že sa nedospeje k dohode, členský štát môže požiadať o začatie konania s cieľom zosúladiť postoje oboch strán v lehote štyroch mesiacov. Správa o výsledku tohto konania sa predloží Komisii. Komisia zohľadní odporúčania v tejto správe pred vydaním rozhodnutia o zamietnutí financovania a odôvodní svoje rozhodnutie, ak sa rozhodne uvedené odporúčania nezohľadniť.“

Nariadenie (EÚ) č. 1307/2013

21

Článok 4 ods. 1 písm. h) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 637/2008 a nariadenie Rady (ES) č. 73/2009 ( Ú. v. EÚ L 347, 2013, s. 608 ), v pôvodnom znení (ďalej len „nariadenie č. 1307/2013“) obsahovalo túto definíciu:

„‚trvalý trávny porast a trvalé pasienky‘ (spolu ďalej len ‚trvalý trávny porast‘) predstavujú pôdu využívanú na pestovanie tráv alebo iných rastlinných krmív (samovysiatych) alebo pestovaných (siatych), ktorá nebola zahrnutá do systému striedania plodín v podniku päť alebo viac rokov; môžu sem patriť aj iné druhy ako kry a/alebo stromy, ktoré sa môžu spásať, pod podmienkou, že trávy a iné rastlinné krmivá prevládajú, a tiež ak členské štáty rozhodnú, môže sem patriť pôda, ktorú možno spásať a ktorá je súčasťou zaužívaných miestnych postupov, pri ktorých trávy a iné rastlinné krmivo tradične na spásaných plochách neprevládajú“.

pôdu, ktorú možno spásať a na ktorej na spásaných plochách neprevládajú trávy a iné rastlinné krmivá alebo sa vôbec nevyskytujú“.

Vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 809/2014

23

Článok 63, nazvaný „Čiastočné alebo úplné odňatie podpory a administratívne sankcie“, vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 809/2014 zo 17. júla 2014, ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 v súvislosti s integrovaným administratívnym a kontrolným systémom, opatreniami na rozvoj vidieka a krížovým plnením ( Ú. v. EÚ L 227, 2014, s. 69 ) (ďalej len „nariadenie č. 809/2014), stanovuje:

„1. Platby sa počítajú na základe súm, ktoré sa na základe vykonaných administratívnych kontrol uvedených v článku 48 považujú za oprávnené.

Príslušný orgán preskúma žiadosť o platbu, ktorá mu bola doručená od príjemcu, a stanoví sumy podpory, ktoré sú oprávnené na poskytnutie podpory. Stanoví:

2. Administratívna sankcia uvedená v odseku 1 sa uplatňuje mutatis mutandis na neoprávnené výdavky určené počas kontrol na mieste uvedených v článku 49. V tomto prípade sú preskúmané výdavky kumulatívne výdavky vynaložené na príslušnú operáciu. Platí to bez toho, aby boli dotknuté výsledky predchádzajúcich kontrol na mieste týkajúcich sa príslušných operácií.“

Vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 908/2014

24

Článok 34 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 908/2014 zo 6. augusta 2014, ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 vzhľadom na platobné agentúry a ostatné orgány, finančné hospodárenie, schvaľovanie účtovných závierok, pravidlá kontroly, zábezpeky a transparentnosť ( Ú. v. EÚ L 255, 2014, s. 59 ) (ďalej len „nariadenie č. 908/2014“) stanovuje v odsekoch 2 a 3:

„2. Ak Komisia v dôsledku vyšetrovania dospeje k záveru, že výdavky nevznikli v súlade s pravidlami Únie, oznámi dotknutému členskému štátu svoje zistenia, pričom špecifikuje nápravné opatrenia potrebné na zabezpečenie spĺňania predpisov v budúcnosti a uvedie predbežnú mieru finančnej opravy, ktorú v danej etape postupu považuje za zodpovedajúcu svojim zisteniam. V uvedenom oznámení takisto určí dátum uskutočnenia bilaterálneho stretnutia do štyroch mesiacov od uplynutia lehoty, ktorú má členský štát na poskytnutie odpovede. V oznámení sa odvolá na tento článok.

Členský štát odpovedá do dvoch mesiacov od doručenia predmetného oznámenia. Vo svojej odpovedi má príležitosť predovšetkým:

3. Na bilaterálnom stretnutí obidve strany vynakladajú úsilie, aby dospeli k dohode, pokiaľ ide o opatrenia, ktoré sa majú prijať, ako aj o hodnotenia závažnosti porušenia a finančnej ujmy spôsobenej rozpočtu Únie.

…“

Dokument č. VI/5330/97

25

Usmernenia v oblasti paušálnych finančných opráv boli vymedzené v dokumente Komisie č. VI/5330/97 z 23. decembra 1997 s názvom „Usmernenia na výpočet finančných dôsledkov pri príprave rozhodnutia o zúčtovaní výdavkov zo záručnej sekcie EPUZF“ (ďalej len „dokument č. VI/5330/97“). V prípadoch, keď informácie získané vyšetrovaním neumožňujú odhadnúť škodu spôsobenú Spoločenstvu, možno uvažovať o vykonaní paušálnej opravy, pri použití štatistických prostriedkov alebo odkazom na iné overiteľné údaje. Sadzba opravy závisí od závažnosti nedostatkov zistených pri výkone kontroly. Tento dokument stanovoval:

„Ak nie je vykonaná jedna alebo niekoľko kľúčových kontrol, alebo sú vykonávané tak nedostatočne alebo tak nepravidelne, že sú neúčinné na účely zistenia oprávnenosti žiadosti alebo predchádzania nezrovnalostiam, je opodstatnená oprava vo výške 10 %, pretože možno dôvodne predpokladať, že existuje vysoké riziko značných strát pre [Európsky poľnohospodársky usmerňovací a záručný fond (EPUZF)].

Okolnosti predchádzajúce sporu boli Všeobecným súdom opísané v bodoch 1 až 22 napadnutého rozsudku a možno ich zhrnúť takto.

27

V septembri 2012 Komisia vykonala vyšetrovanie týkajúce sa výdavkov vynaložených Helénskou republikou v rámci opatrení na rozvoj vidieka EPFRV (2007 – 2013) za rozpočtové roky 2010 až 2013. V novembri 2013 táto inštitúcia následne vykonala vyšetrovanie týkajúce sa výdavkov vynaložených Helénskou republikou na podporu na plochu za roky podania žiadosti 2012 a 2013.

28

Pokiaľ ide o pomoc na plochu, Komisia v nadväznosti na list z 15. januára 2014 predložila Helénskej republike svoje pripomienky. Helénska republika na tento list odpovedala 17. marca 2014, na čo jej Komisia 28. mája 2014 opätovne zaslala svoje pripomienky.

29

Dňa 23. novembra 2015 Komisia prijala svoje konečné stanovisko, pričom zotrvala na svojom pôvodnom stanovisku a navrhla vylúčiť z financovania hrubú konečnú sumu opravy uloženej Helénskej republike v oblasti priamych podpôr vo výške 167399260,04 eura.

33

Pokiaľ ide o opatrenia na rozvoj vidieka, Komisia v nadväznosti na list z 9. januára 2013 predložila Helénskej republike svoje pripomienky. Helénska republika naň odpovedala 6. marca 2013.

34

Dňa 5. septembra 2013 sa konalo bilaterálne stretnutie, v nadväznosti na ktoré Helénska republika predložila svoje pripomienky 27. decembra 2013.

35

Dňa 17. marca 2016 Komisia prijala sporné rozhodnutie, ktorým uviedla sumy výdavkov vynaložených členskými štátmi v rámci EPZF a EPFRV, ktoré boli vylúčené z financovania Úniou. Pokiaľ ide o Helénsku republiku, Komisia uplatnila paušálne a jednorazové opravy, pokiaľ ide o rozpočtové roky 2010 až 2013 v oblastiach relevantných pre túto vec, a to oddelené priame podpory a rozvoj vidieka EPFRV. Pokiaľ ide o priamu podporu, Komisia uložila opravu v celkovej sume 167399260,04 eura netto, z ktorej sa suma 166797866,22 eura netto týkala najmä nedostatkov pri definovaní oprávnených trvalých pasienkov, zjavných chýb a nedostatkov pri kontrolách na mieste prostredníctvom diaľkového snímania. Pokiaľ ide o rozvoj vidieka, Komisia uložila opravu vo výške 3880460,50 eura netto.

39

V súhrnnej správe priloženej k spornému rozhodnutiu, ktorá je uvedená v bodoch 16 až 22 napadnutého rozsudku (ďalej len „súhrnná správa“), Komisia odôvodnila uloženie predmetných paušálnych a jednorazových opráv týmito dôvodmi.

40

Pokiaľ ide o oddelenú priamu podporu, Komisia konštatovala, že v priebehu rokov podania žiadosti 2012 a 2013 Helénska republika považovala za oprávnené na vyplatenie tie trvalé pasienky, ktoré nespĺňali kritériá článku 34 nariadenia č. 73/2009 a článku 2 písm. c) nariadenia č. 1120/2009, pretože vegetáciu na týchto plochách nemožno považovať za „trávu alebo bylinné kŕmne plodiny“ v zmysle týchto ustanovení. Táto nesprávna kvalifikácia gréckych orgánov bola tiež zohľadnená v prípade krížových kontrol podľa nariadenia č. 1122/2009.

41

44

Pokiaľ ide o rok žiadosti 2012, Komisia teda uplatnila opravu vo výške 25 % pre rizikové obyvateľstvo. Vzhľadom na zlepšenie situácie znížila opravu na 10 % za rok žiadosti 2013, a to zo základu, ktorý bol sám znížený o sumu 37163161,78 eura, ktorú grécke orgány deklarovali ako známu chybu.

45

Pokiaľ ide o rozvoj vidieka, a konkrétnejšie o opatrenie 125 týkajúce sa najmä zavlažovacích infraštruktúr, Komisia sa domnievala, že výber oprávnených projektov nezodpovedal požiadavkám článku 71 nariadenia č. 1698/2005. Vyšetrovanie totiž odhalilo, že tento výber zahŕňal druhú problematickú fázu predbežného výberu zo strany riaditeľstva pre štúdium a technické stavby gréckeho ministerstva rozvoja vidieka (ďalej len „DTEC“). Počas tejto fázy predbežného výberu tak bola kontrolovaná nielen vyspelosť projektov, ale aj ich vhodnosť, pokiaľ ide o priority, na základe kritérií známych výlučne tomuto riaditeľstvu. Z tohto dôvodu boli zavedené výberové kritériá, ktoré neboli stanovené príslušným riadiacim orgánom (OPEKEPE). V dôsledku toho sa Komisia rozhodla uplatniť paušálnu opravu vo výške 5 %, ktorá zodpovedá sume 3107504,18 eura.

46

Pokiaľ ide o opatrenie 121, ktoré sa v podstate týka modernizácie podnikov, vyšetrovanie odhalilo, že v určitých prípadoch vyhlásenia o neoprávnených výdavkoch boli žiadosti príjemcov znížené bez toho, aby im bola uložená akákoľvek sankcia. Beztrestnosť môže podľa Komisie podnecovať príjemcov k tomu, aby vyhlásili výdavky za neoprávnené, pretože v najhoršom prípade im bude jednoducho odmietnuté vyplatenie zodpovedajúcej sumy. Domnievala sa teda, že táto prax vytvára pre dotknutý fond riziko, a rozhodla sa na základe analogického uplatnenia článku 63 vykonávacieho nariadenia č. 809/2014 uplatniť opravu vo výške 772956,32 eura.

Druhý žalobný dôvod bol založený na nesprávnom výklade a uplatnení dokumentu č. VI/5330/97, pokiaľ ide o splnenie podmienok uloženia paušálnej opravy vo výške 25 % za rok žiadosti 2012.

50

Tretí žalobný dôvod sa týkal paušálnej opravy vo výške 10 % a jednorazovej opravy uplatnenej pre nedostatky a chyby pri definovaní a kontrole oprávnených trvalých pasienkov v súvislosti s rokom žiadosti 2013 a bol založený na ich protiprávnej a zneužívajúcej povahe, na ich rozporných dôvodoch, výklade a nesprávnom uplatnení dokumentu č. VI/5330/97, pokiaľ ide o splnenie podmienok uloženia paušálnej opravy vo výške 10 %, ako aj na porušení zásad riadnej správy vecí verejných, proporcionality, non bis in idem a práva na obhajobu.

51

Štvrtý a piaty žalobný dôvod sa týkali sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom stanovuje paušálnu opravu vo výške 5 % za nedostatky pri uplatňovaní kritérií výberu projektov v rámci opatrenia 125. Štvrtý žalobný dôvod bol založený na nedostatku právneho základu a odôvodnenia sporného rozhodnutia, ako aj na skutkovom omyle, pokiaľ ide o túto paušálnu opravu uplatnenú za rozpočtové roky 2010 až 2013, zatiaľ čo piaty žalobný dôvod bol založený na porušení článku 31 nariadenia č. 1290/2005.

52

55

Helénska republika navrhuje, aby Súdny dvor:

–

zrušil napadnutý rozsudok,

–

zrušil sporné rozhodnutie a

Na podporu svojho odvolania uvádza Helénska republika šesť odvolacích dôvodov. Prvý odvolací dôvod sa týka sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom uplatňuje paušálne opravy vo výške 25 % a 10 % na podporu na plochu pre pasienky za roky podania žiadosti 2012 a 2013, ako aj jednorazovú opravu vo výške 37163161,78 eura za rok podania žiadosti 2013. Tento odvolací dôvod je založený na tom, že Všeobecný súd nesprávne vyložil pojem „trvalé pasienky“ v zmysle článku 2 prvého odseku bodu 2 nariadenia č. 796/2004 a článku 2 písm. c) nariadenia č. 1120/2009. Druhý odvolací dôvod je založený na nesprávnom výklade a uplatnení dokumentu č. VI/5330/97 zo strany Všeobecného súdu, pokiaľ ide o splnenie podmienok uloženia paušálnej finančnej opravy vo výške 25 % uplatnenej na podporu na plochu pre pasienky za rok žiadosti 2012. Tretí odvolací dôvod je založený na tom, že Všeobecný súd nesprávne vyložil a uplatnil článok 31 ods. 2 nariadenia č. 1290/2005, článok 52 ods. 2 nariadenia č. 1306/2013 a článok 34 vykonávacieho nariadenia č. 908/2014, ako sú uvedené v dokumente č. VI/5330/97, zásadu ne bis in idem a zásadu proporcionality z dôvodu kumulácie 10 % paušálnej finančnej opravy uplatnenej na podporu na plochu pre pasienky za rok žiadosti 2013 a jednorazovú opravu. Štvrtý a piaty odvolací dôvod sa týka toho, ako Všeobecný súd posúdil paušálnu finančnú opravu vo výške 5 % uplatnenú na Helénsku republiku za nedostatky pri uplatňovaní kritérií výberu projektov opatrenia 125 za rozpočtové roky 2010 až 2013. Zatiaľ čo štvrtý odvolací dôvod je založený na nesprávnom výklade a uplatnení článku 71 ods. 2 a 3 nariadenia č. 1698/2005, ako aj na nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku, piaty odvolací dôvod je založený na porušení článku 31 ods. 4 písm. c) nariadenia č. 1290/2005, ako aj na nedostatočnom a protirečivom odôvodnení tohto rozsudku. Šiesty odvolací dôvod sa týkal posúdenia vykonaného Všeobecným súdom, pokiaľ ide o jednorazovú opravu uplatnenú na Helénsku republiku za rozpočtové roky 2011 až 2013 z dôvodu nedostatkov zistených pri uplatňovaní sankčnej politiky, pokiaľ ide o opatrenie 121. Tento odvolací dôvod je založený na porušení článku 73 nariadenia č. 817/2004 a článku 63 vykonávacieho nariadenia 809/2014.

60

Podľa Helénskej republiky je tento výklad možný na základe znenia článku 2 nariadenia č. 796/2004 a článku 2 nariadenia č. 1120/2009, ako aj kontextu a cieľov sledovaných týmito nariadeniami. Zdôrazňuje tak, že táto široká koncepcia pojmu „trvalý pasienok“ vyplýva z príručky určenej na to, aby sa členským štátom poskytli usmernenia o najlepších postupoch pri dodržiavaní platných právnych ustanovení týkajúcich sa spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), ktorú uverejnilo Spoločné výskumné centrum (JRC) Komisie 2. apríla 2008, ako aj z akčného plánu vypracovaného v októbri 2012 gréckymi orgánmi v spolupráci s Komisiou, vrátane posudzovania prípustnosti pasienkov fotointerpretáciou satelitných snímkov na úrovni referenčnej parcely (jednotka) a uplatnenia proporcionálneho systému výpočtu ( pro rata ) v prípade, že existujú difúzne rastliny (ďalej len „akčný plán 2012“). Okrem toho uvedenú širokú koncepciu pojmu „trvalý pasienok“ potvrdzuje aj znenie článku 4 ods. 1 písm. h) nariadenia č. 1307/2013 v jeho pôvodnom znení, ako aj znenie vyplývajúce zo zmeny tohto ustanovenia článkom 3 nariadenia č. 2017/2393.

61

Komisia navrhuje zamietnuť tento odvolací dôvod ako nedôvodný. Komisia uvádza, že Všeobecný súd správne vyložil a uplatnil pojem „trvalý pasienok“ nachádzajúci sa v článku 2 prvom odseku bode 2 nariadenia č. 796/2004, ako aj článku 2 písm. c) nariadenia č. 1120/2009. Z tejto definície vyplýva, že rozhodujúce je kritérium týkajúce sa povahy vegetácie pokrývajúcej dotknutú poľnohospodársku plochu. Okrem toho ani usmernenia uvedené v bode 60 tohto rozsudku, ani akčný plán z roku 2012, ani nariadenie č. 1307/2013, ktoré je uplatniteľné od 1. januára 2015 a ktoré obsahuje rozšírenú definíciu pojmu „trvalý pasienok“, nie sú relevantné na účely výkladu práva uplatniteľného v čase skutkových okolností v prejednávanej veci a posúdenia finančnej opravy, o ktorej rozhodla Komisia.

64

Všeobecný súd sa preto tým, že v bode 40 napadnutého rozsudku rozhodol, že relevantným kritériom je druh vegetácie, ktorý pokrýva dotknutú plochu, a následne vykonal svoje posúdenie s ohľadom na toto kritérium, dopustil nesprávneho právneho posúdenia v rámci výkladu a uplatnenia pojmu „trvalý pasienok“, tak ako vyplýva z článku 2 prvého odseku bodu 2 nariadenia č. 796/2004 a článku 2 písm. c) nariadenia č. 1120/2009. Z toho vyplýva, že konštatovanie Všeobecného súdu nachádzajúce sa v bode 46 napadnutého rozsudku, podľa ktorého Helénska republika nepreukázala nepresnosť posúdení vykonaných Komisiou, je nesprávne.

65

Prvému odvolaciemu dôvodu Helénskej republiky v dôsledku toho treba vyhovieť. Z toho vyplýva, že treba zrušiť bod 1 výroku napadnutého rozsudku v rozsahu, v akom Všeobecný súd zamietol žalobu Helénskej republiky týkajúcu sa paušálnych opráv vo výške 25 % a 10 % uplatnených na podporu na plochu pre pasienky za roky podania žiadosti 2012 a 2013, ako aj jednorazovú opravu vo výške 37163161,78 eura za rok podania žiadosti 2013, ktoré boli uložené z dôvodu nedostatkov v definícii a kontrole trvalých pasienkov oprávnených na roky podania žiadosti 2012 a 2013.

O druhom odvolacom dôvode

Argumentácia účastníkov konania

69

Tretia časť druhého odvolacieho dôvodu Helénskej republiky je založená na rozpornosti odôvodnenia, keďže Všeobecný súd sa v bode 88 napadnutého rozsudku domnieval, že bez ohľadu na postupné vykonávanie akčného plánu z roku 2012 sa riziko pre EPZF zvýšilo a že mimoriadne vysoké straty boli pravdepodobné, čo odôvodňovalo sadzbu 25 %.

70

Štvrtou časťou na podporu svojho druhého odvolacieho dôvodu Helénska republika tvrdí, že Všeobecný súd porušil dokument č. VI/5330/97, keď v bode 88 napadnutého rozsudku vyžadoval, aby na účely zníženia sadzby finančnej opravy bolo potrebné, aby dotknutý členský štát odstránil akékoľvek riziko pre EPZF.

71

Piatou časťou tohto odvolacieho dôvodu Helénska republika tvrdí, že Všeobecný súd v bode 89 napadnutého rozsudku porušil články 34 a 36 nariadenia č. 73/2009, ako aj články 43 a 44 nariadenia č. 1782/2003, keď konštatoval, že chyba vytýkaná tomuto členskému štátu týkajúca sa oprávnenosti pasienkov ovplyvnila výpočet platobných nárokov poľnohospodárov, a teda počet týchto nárokov, čo pre EPZF spôsobilo veľmi vysoké riziko. Takéto posúdenie je napokon nezákonné, pretože by retroaktívne uplatnilo články 2 nariadení č. 796/2004 a 73/2009 na referenčné obdobie pre výpočet platobných nárokov (2000 – 2002).

75

V deviatej časti svojho druhého odvolacieho dôvodu Helénska republika tvrdí, že Všeobecný súd sa v bodoch 114 až 116 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho posúdenia pri výklade a uplatňovaní usmernení uvedených v dokumente č. VI/5330/97 tým, že nezohľadnil retroaktívne vykonanie akčného plánu z roku 2012. Helénska republika odstránila nedostatky týkajúce sa nesprávnej identifikácie pasienkov v identifikačnom systéme poľnohospodárskych pozemkov (ďalej len „SIPP“), takže za predpokladu, že by sa mohla uplatniť paušálna oprava, sadzba opravy vo výške 25 % nebola odôvodnená.

76

Komisia navrhuje zamietnuť tento odvolací dôvod ako nedôvodný, keďže žiadna z výhrad uvádzaných Helénskou republikou na jeho podporu nemôže spochybniť posúdenie vykonané Všeobecným súdom týkajúce sa zákonnosti uplatnenia sadzby paušálnej opravy vo výške 25 %.

77

V odpovedi na prvú časť druhého odvolacieho dôvodu tak Komisia odpovedá, že Helénska republika v rámci svojho odvolania izoluje prvok preskúmania žiadostí na základe akčného plánu z roku 2012 a mlčí o mnohých ďalších nezrovnalostiach a závažných nedostatkoch kontrolného systému, ktoré Všeobecný súd pripomenul v bode 77 napadnutého rozsudku a ktoré ako celok odôvodnili existenciu rizika mimoriadne vysokých strát pre EPZF.

81

Komisia uvádza, že piaty odvolací dôvod vo svojej piatej časti, ktorý smeruje proti bodu 89 napadnutého rozsudku, je neúčinný, keďže odvolací dôvod sa v tejto časti týka subsidiárneho odôvodnenia. Helénska republika v každom prípade účinne nevyvrátila konštatovanie Všeobecného súdu uvedené v tomto bode napadnutého rozsudku, podľa ktorého omyl vo výpočte týkajúci sa dostupných hektárov spôsobuje veľmi vysoké riziko pre EPZF.

82

V odpovedi na šiestu časť tohto odvolacieho dôvodu, ktorá sa týka bodu 92 napadnutého rozsudku, Komisia tvrdí, že Helénska republika nespochybňuje skutočnosť, že mnohé plochy, na ktoré bola podpora poskytnutá, nie sú vo všeobecnosti oprávnené na uvedenú podporu, pretože nespĺňali podmienky požadované na to, aby sa považovali za trvalé pasienky.

83

Pokiaľ ide o siedmu časť uvedeného odvolacieho dôvodu týkajúcu sa bodu 100 napadnutého rozsudku, Komisia tvrdí, že Helénska republika pred Všeobecným súdom neuviedla žalobný dôvod založený na nedostatku odôvodnenia sporného rozhodnutia týkajúceho sa toho, že týmto rozhodnutím sa Komisia odchýlila od odporúčaní zmierovacieho orgánu. Všeobecný súd preto z právneho hľadiska dostatočne odpovedal na tvrdenia Helénskej republiky.

Z dokumentu č. VI/5330/97 vyplýva, že finančná oprava vo výške 25 % je odôvodnená, ak sú splnené kumulatívne podmienky, ktoré stanovuje, teda ak systém kontrol členský štát vôbec nezaviedol, alebo má závažné nedostatky a sú tu indície veľmi častých nezrovnalostí a nedbanlivosti v boji proti nezákonným alebo podvodným praktikám, ak sa možno oprávnene domnievať, že možnosť beztrestne predkladať neprípustné žiadosti spôsobí mimoriadne vysoké straty pre EPUZF.

87

V bodoch 78 až 82 napadnutého rozsudku však Všeobecný súd rozhodol, že Komisia správne konštatovala, že v prejednávanej veci možno Helénskej republike vytýkať vážne nedostatočné vykonávania systému kontroly vzhľadom na prepojenie opakovaných nezrovnalostí, medzi ktoré patria, ako to uvádza bod 77 napadnutého rozsudku, nedostatky týkajúce sa definície oprávnených trvalých pasienkov, ktoré viedli k tomu, že tento členský štát nesprávne uplatnil krížové kontroly a kontroly na mieste.

88

Keďže na jednej strane posúdenie nedostatkov v definícii a kontrole trvalých pasienkov Všeobecným súdom spočíva na výklade pojmu „trvalý pasienok“ a na druhej strane, ako bolo konštatované v bode 65 tohto rozsudku, Všeobecný súd podal nesprávny výklad tohto pojmu, toto nesprávne posúdenie má nevyhnutne vplyv na posúdenie vykonané Všeobecným súdom, vykonané v bode 78 napadnutého rozsudku, pokiaľ ide o podmienku týkajúcu sa značne nedostatočného uplatňovania systému kontroly vzhľadom na prepojenie nezrovnalostí.

89

Komisia navrhuje, aby bol tento odvolací dôvod zamietnutý ako nedôvodný.

Posúdenie Súdnym dvorom

92

Na jednej strane treba pripomenúť, že článok 31 ods. 2 nariadenia č. 1290/2005, ako aj článok 52 ods. 2 nariadenia č. 1306/2013 nezakazujú Komisii kumulovať jednorazovú opravu a paušálnu opravu.

93

Súdny dvor už teda pripustil možnosť kumulácie paušálnych finančných opráv a ďalších opráv. Ak sa ukáže, že riziko hroziace EPZF nemôže byť pokryté len jednorazovými opravami, musia byť možné iné paušálne opravy. Bolo by totiž v rozpore so systémom financovania EPZF, v prípade, že existujú dôvody na vykonanie jednorazovej opravy, aby iné škody alebo riziká, ktoré nie sú tak jasne určiteľné, zostali na ťarchu EPZF. Žiadny zásadný dôvod preto nebráni kumulácii jednorazovej opravy a paušálnej opravy (pozri v tomto zmysle rozsudky z 28. októbra 1999, Taliansko/Komisia, C‑253/97 , EU:C:1999:527 , body 72 až 74 , a z 15. júna 2017, Španielsko/Komisia, C‑279/16 P , neuverejnený, EU:C:2017:461 , bod 72 ).

97

Z bodu 123 napadnutého rozsudku tak vyplýva, že sadzba paušálnej opravy vo výške 10 % uložená na rok podania žiadosti 2013 bola odôvodnená jednak vzhľadom na nahromadenie chýb, na ktoré poukázala Komisia, pokiaľ ide o skutočnosti týkajúce sa oprávnenosti pasienkov a kontrolný systém zavedený Helénskou republikou, a jednak vzhľadom na zlepšenie situácie v porovnaní s rokom žiadosti 2012. V bode 124 napadnutého rozsudku Všeobecný súd uviedol, že výpočet rizika pre EPZF vo výške 37163161,78 eura, ktorý vykonali grécke orgány na základe nových údajov vyplývajúcich z aktualizácie SIPP, neumožňoval určiť celkovú sumu rizika, ktorému bol tento fond vystavený, najmä z dôvodu nezohľadnenia sankcií, ktoré sa mali uplatniť, a z dôvodu, že kontrolná misia vykonaná v novembri 2014 odhalila pretrvávanie chýb týkajúcich sa SIPP. Všeobecný súd z toho v bode 125 napadnutého rozsudku vyvodil, že vzhľadom na tieto posledné uvedené nedostatky Komisia nemohla s presnosťou určiť celkovú výšku rizika hroziaceho uvedenému fondu, takže na jednej strane bolo uloženie paušálnej opravy odôvodnené a na druhej strane výpočty vykonané gréckymi orgánmi týkajúce sa plôch, ktoré boli kontrolované, neumožňovali určiť celkovú výšku rizika, ktorému bol vystavený ten istý fond.

98

Z toho vyplýva, že Všeobecný súd na základe správneho uplatnenia článku 31 ods. 2 nariadenia č. 1290/2005, článku 52 ods. 2 nariadenia č. 1306/2013, ako aj dokumentu č. VI/5330/97 dospel k záveru, že odpočítaním sumy vypočítanej gréckymi orgánmi od sumy, na základe ktorej Komisia vypočítala paušálnu opravu vo výške 10 %, sa táto inštitúcia uistila, že individuálnym príjemcom, ktorí už boli zohľadnení vo výške vypočítanej gréckymi orgánmi, nebude uložená dvojitá oprava. Paušálna oprava vo výške 10 % sa totiž nevzťahovala na plochy, ktoré boli predmetom kontrol gréckymi orgánmi a na základe ktorých grécke orgány vypočítali sumu 37163161,78 eura.

101

Štvrtý odvolací dôvod uvádzaný Helénskou republikou je založený na nesprávnom výklade a uplatnení článku 71 ods. 2 a 3 nariadenia č. 1698/2005, ako aj na viacerých nesplneniach povinnosti odôvodnenia zo strany Všeobecného súdu.

102

V prvej časti svojho štvrtého odvolacieho dôvodu, ktorý smeruje proti bodom 158 až 160 napadnutého rozsudku, Helénska republika tvrdí, že Všeobecný súd nesprávne vyložil a uplatnil článok 71 ods. 2 a 3 nariadenia č. 1698/2005, keď Helénskej republike vytýkal skutočnosť, že pred výberom uskutočneným riadiacim orgánom DTEC uskutočnila predbežný výber projektov na základe kritérií vlastných tomuto vnútroštátnemu orgánu, ktorý teda nepatril do rámca jednoduchého formálneho posúdenia projektov, ale do rámca skutočného posúdenia týchto projektov, hoci podľa týchto článkov len riadiaci orgán bol oprávnený posúdiť oprávnenosť projektov, na ktoré by sa mohlo vzťahovať opatrenie 125. Podľa Helénskej republiky článok 71 ods. 3 nariadenia č. 1698/2005 zveruje členským štátom základnú právomoc na stanovenie pravidiel oprávnenosti výdavkov s cieľom zabezpečiť účinnejšie prideľovanie zdrojov EPFRV, a teda im nezakazuje stanoviť intervenciu takého vnútroštátneho orgánu, akým je DTEC, ktorý uplatňuje kritériá oprávnenosti projektov, na ktoré sa môže vzťahovať opatrenie 125, v medziach cieľov programu rozvoja vidieka schváleného Komisiou.

103

Druhá časť tohto odvolacieho dôvodu Helénskej republiky je založená na nedostatku odôvodnenia v rozsahu, v akom Všeobecný súd v bode 158 napadnutého rozsudku rozhodol, že DTEC vykonala skutočné vecné posúdenie projektov, ktoré jej boli predložené, na základe troch vlastných kritérií. Všeobecný súd však nespresnil, aké sú tieto kritériá.

107

Komisia navrhuje, aby sa tento odvolací dôvod zamietol ako čiastočne neprípustný a čiastočne neúčinný.

Posúdenie Súdnym dvorom

108

Pokiaľ ide o prvú časť založenú na porušení článku 71 nariadenia č. 1698/2005, ktorý sa týka bodov 158 až 160 napadnutého rozsudku, treba poznamenať, že zo znenia odseku 3 tohto článku v spojení s odôvodnením 61 tohto nariadenia vyplýva, že v rámci zásady subsidiarity sú pravidlá oprávnenosti výdavkov v zásade stanovené na vnútroštátnej úrovni (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. júla 2016, Občina Gorje, C‑111/15 , EU:C:2016:532 , body 37 až 47 ).

109

Z toho vyplýva, že túto časť štvrtého odvolacieho dôvodu Helénskej republiky treba zamietnuť ako nedôvodnú.

113

Pokiaľ ide o druhú časť tohto odvolacieho dôvodu založenú na nedostatku odôvodnenia napadnutého rozsudku, keďže Všeobecný súd v bode 158 tohto rozsudku nespresnil kritériá, ktoré DTEC posudzovala v rámci svojho vecného preskúmania projektov, stačí uviesť, že odvolací dôvod v tejto časti je založený na nesprávnom výklade uvedeného rozsudku, keďže v tomto bode Všeobecný súd uvádza tri kritériá a koeficienty váženia, ktoré boli špecifické pre DTEC a ktoré sa odlišovali od kritérií uplatňovaných riadiacim orgánom.

114

Z toho vyplýva, že druhá časť štvrtého odvolacieho dôvodu Helénskej republiky je nedôvodná.

115

Preto na rozdiel od toho, čo tvrdí Helénska republika, Všeobecný súd odpovedal na toto tvrdenie tak, že ho zamietol, a teda neporušil svoju povinnosť odôvodnenia.

119

Z toho vyplýva, že štvrtá časť štvrtého odvolacieho dôvodu je nedôvodná.

120

Pokiaľ ide o piatu časť toho istého odvolacieho dôvodu založenú na tom, že Všeobecný súd neodpovedal na tvrdenie Helénskej republiky, podľa ktorého sa operácie, na ktoré sa vzťahuje opatrenie 125, týkali veľkých prác týkajúcich sa infraštruktúry, treba uviesť, že toto tvrdenie nebolo predložené v prvostupňovom konaní.

121

Argumentácia účastníkov konania

124

Piaty odvolací dôvod sa skladá z dvoch častí.

125

Prvou časťou svojho piateho odvolacieho dôvodu Helénska republika vytýka Všeobecnému súdu, že porušil článok 31 ods. 4 písm. c) nariadenia č. 1290/2005, ako aj to, že v bodoch 183, 185, 186, 189 a 193 napadnutého rozsudku prijal nedostatočné a protirečivé odôvodnenie.

126

129

Pokiaľ ide o prvú časť piateho odvolacieho dôvodu, zo znenia článku 31 ods. 4 písm. c) nariadenia č. 1290/2005 vyplýva, že zamietnutie financovania sa nemôže týkať výdavkov na opatrenia stanovené v programoch uvedených v článku 4 tohto nariadenia, iných, ako sú uvedené v článku 31 ods. 4 písm. b) uvedeného nariadenia, pre ktoré platbu alebo prípadne vyplatenie zostatku realizovala platobná agentúra viac ako 24 mesiacov predtým, ako Komisia písomne oznámila dotknutému členskému štátu výsledky kontrol.

130

Zo znenia článku 31 ods. 4 písm. c) uvedeného nariadenia tak výslovne vyplýva, že obdobie 24 mesiacov, ktoré predchádza písomnému oznámeniu výsledkov kontrol Komisie, sa počíta odo dňa vyplatenia alebo vyplatenia zostatku, teda od konečnej platby.

131

V dôsledku toho na rozdiel od toho, čo tvrdí Helénska republika, Všeobecný súd bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, na základe tohto ustanovenia v bodoch 183, 185 a 186 napadnutého rozsudku rozhodol, že ak sa vykonajú priebežné a predbežné platby po zaplatení zostatku, na účely výpočtu tejto 24‑ mesačnej lehoty sa musia zohľadniť len záverečné platby.

135

Z toho vyplýva, že druhá časť tohto odvolacieho dôvodu musí byť zamietnutá a v dôsledku toho musí byť piaty odvolací dôvod zamietnutý v celom rozsahu ako nedôvodný.

O šiestom odvolacom dôvode

Argumentácia účastníkov konania

136

Šiesty odvolací dôvod uvádzaný Helénskou republikou sa delí na dve časti.

140

Treťou výhradou Helénska republika tvrdí, že Všeobecný súd v bode 206 napadnutého rozsudku zjavne skreslil súhrnnú správu. V tomto bode napadnutého rozsudku totiž Všeobecný súd uvádza dve skutkové zistenia Komisie, hoci nie sú uvedené v súhrnnej správe a Komisia počas správneho konania výslovne stiahla jedno z týchto zistení.

141

V druhej časti svojho šiesteho odvolacieho dôvodu Helénska republika v podstate tvrdí, že analogické uplatnenie článku 63 vykonávacieho nariadenia č. 809/2014, ktorý nadobudol účinnosť potom, ako nastali skutkové okolnosti v predmetnom spore, Komisiou na účely výpočtu finančnej opravy, ktorá sa má uplatniť, predstavuje nesprávne právne posúdenie a je neodôvodnené. Konkrétnejšie, na odôvodnenie uloženia nižšej finančnej opravy vo výške 772956,32 eura, než aká mala byť uložená podľa pravidiel uplatniteľných ratione temporis , sa Všeobecný súd v bodoch 224 až 229 napadnutého rozsudku zameral na judikatúru týkajúcu sa retroaktívneho uplatnenia miernejšieho trestu, a odkázal na nariadenie č. 2988/95 o ochrane finančných záujmov Spoločenstiev. Tieto úvahy však nesúvisia s určením základu finančnej opravy uplatnenej podľa článku 52 nariadenia č. 1306/2013. Podľa Helénskej republiky skutočnosť, že Všeobecný súd takto zamietol výhradu, ktorou napadla analogické uplatnenie článku 63 vykonávacieho nariadenia č. 809/2014 na základe uvedených úvah, by sa mala považovať za chýbajúce odôvodnenie napadnutého rozsudku v tomto bode.

142

Komisia navrhuje, aby bola prvá časť tohto odvolacieho dôvodu zamietnutá v celom rozsahu a zamietnutá ako nedôvodná. V odpovedi na druhú časť tohto odvolacieho dôvodu sa v prvom rade domnieva, že táto časť musí byť zamietnutá, pretože spočíva na neúčinnej argumentácii, a subsidiárne, že túto argumentáciu treba zamietnuť ako nedôvodnú.

Všeobecný súd sa však nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bodoch 207 a 208 napadnutého rozsudku konštatoval, že kontroly oprávnenosti žiadostí o platby a výdavkov, netolerovanie v prípade prekročenia oprávnených výdavkov, požadované vrátenie prípadných zistených nezrovnalostí alebo aj vrátenie neoprávnene vyplatených súm nie sú sankciami, ale nevyhnutným postupom preskúmania podmienok oprávnenosti projektov na poskytnutie podpory. Takéto opatrenia totiž nemajú odradzujúci charakter, ale obmedzujú sa na zabezpečenie zákonnosti žiadosti o financovanie a vylúčenie časti alebo úplne neoprávnených výdavkov z podpory z EPFRV, teda inými slovami na predchádzanie akejkoľvek neoprávnenej výhode.

146

Na základe svojej analýzy opatrení, o ktorých sa Helénska republika domnieva, že predstavujú systém sankcií v zmysle článku 73 nariadenia č. 817/2004, Všeobecný súd v bode 209 napadnutého rozsudku identifikoval len opatrenie vylúčenia z celkovej podpory z EPFRV na dva roky ako opatrenie, ktoré sa podobá skutočnej sankcii.

147

Všeobecný súd sa teda nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bodoch 207 až 214 napadnutého rozsudku rozhodol, že panel opatrení stanovených gréckou právnou úpravou nemôže predstavovať režim účinných, primeraných a odrádzajúcich sankcií v zmysle článku 73 nariadenia č. 817/2004. Hoci totiž takéto opatrenie dočasného vylúčenia možno považovať za sankciu vzhľadom na jeho primeranú sankčnú a odrádzajúcu povahu, samo osebe nepostačuje na konštatovanie existencie režimu sankcií v súlade s článkom 73 nariadenia č. 817/2004.

151

Druhá výhrada vznesená na podporu tejto časti musí byť preto zamietnutá.

152

Pokiaľ ide o tretiu výhradu založenú na údajnom skreslení súhrnnej správy, zdá sa byť pravda, že Všeobecný súd v bode 206 napadnutého rozsudku uviedol dva prípady zníženia pomoci, ktoré nie sú uvedené v tejto správe. Tieto prípady sú však v tomto bode napadnutého rozsudku uvedené len ako príklad na ilustráciu uskutočňovania „sankčnej politiky“ Helénskej republiky bez toho, aby to mohlo spochybniť posúdenie vykonané Komisiou, podľa ktorého tento štát pristúpil len k zníženiu pomoci bez uloženia sankcie.

153

Pokiaľ ide o druhú časť šiesteho odvolacieho dôvodu, ktorá je v podstate založená na retroaktívnom a analogickom uplatnení článku 63 vykonávacieho nariadenia č. 809/2014 a týka sa bodov 224 až 229 napadnutého rozsudku, treba konštatovať, že v bodoch 216 až 221 tohto rozsudku Všeobecný súd najprv rozhodol, že v súlade s dokumentom č. VI/5330/97 sa neexistencia sankcie v rámci opatrenia 121 musí posudzovať obdobne ako nedostatočnosť týkajúca sa kľúčovej kontroly, čo odôvodňuje uplatnenie paušálnej opravy aspoň vo výške 5 %.

157

Okrem toho sa nemožno domnievať, že Všeobecný súd tým, že na jednej strane v bode 225 napadnutého rozsudku uviedol zásadu spätnej účinnosti najmiernejšieho trestu a na druhej strane v bode 226 tohto rozsudku nariadenia č. 2988/95, nahradil túto zásadu alebo toto nariadenie článkom 52 nariadenia č. 1306/2013 ako právny základ finančnej opravy. Naopak, tieto odkazy sú súčasťou judikatúry Súdneho dvora, podľa ktorej sa uvedená zásada ako všeobecná zásada práva Únie uplatňuje na miernejšie správne sankcie (pozri v tomto zmysle rozsudky z 1. júla 2004, Gerken, C‑295/02 , EU:C:2004:400 , body 56 a 57 ; z 8. marca 2007, Campina, C‑45/06 , EU:C:2007:154 , body 32 , 33 a 60 , ako aj z 11. marca 2008, Jager, C‑420/06 , EU:C:2008:152 , body 59 a 60 ).

158

V dôsledku toho na rozdiel od toho, čo tvrdí Helénska republika, odôvodnenie, ktoré uviedol Všeobecný súd v bodoch 224 až 229 napadnutého rozsudku, nie je ani nedostatočné, ani nesprávne.

159

Šiesty odvolací dôvod sa preto musí zamietnuť v celom rozsahu ako nedôvodný.

V prejednávanej veci je namieste, aby Súdny dvor vydal konečný rozsudok, keďže to stav konania dovoľuje.

163

Ako vyplýva z bodu 63 tohto rozsudku, na účely určenia, či sa má dotknutá plocha kvalifikovať ako „trvalé pasienky“ v zmysle článku 2 prvého odseku bodu 2 nariadenia č. 796/2004 a článku 2 písm. c) nariadenia č. 1120/2009, rozhodujúcim kritériom, ktoré treba zohľadniť, nie je druh vegetácie, ktorý pokrýva túto plochu, ale skutočné využívanie tejto plochy na poľnohospodársku činnosť, ktorá je typická pre „trvalé pasienky“.

164

Treba však konštatovať, že pokiaľ ide o podporu na plochu za rok žiadosti 2012, Komisia v súhrnnej správe odôvodnila uplatnenie sadzby paušálnej opravy vo výške 25 % vzhľadom na všetky nezrovnalosti týkajúce sa definície a kontroly trvalých pasienkov, ktoré jej ako celok umožnili dospieť k záveru, že zavedenie systému kontroly, ktorý mal zaručiť presnosť výdavkov, bolo značne nedostatočné a pravdepodobne spôsobilo mimoriadne vysoké straty pre EPZF.

165

168

Z toho vyplýva, že treba vyhovieť prvému žalobnému dôvodu, ktorý uplatnila Helénska republika v konaní na Všeobecnom súde, a v dôsledku toho zrušiť sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom ukladá paušálne opravy vo výške 25 % a 10 % uplatnené na podporu na plochu pre pasienky za roky podania žiadosti 2012 a 2013, ako aj jednorazovú opravu vo výške 37163161,78 eura za rok podania žiadosti 2013, ktoré boli uložené z dôvodu nedostatkov v definícii a kontrole oprávnených trvalých pasienkov.

O trovách

169

Podľa článku 184 ods. 2 rokovacieho poriadku ak je odvolanie dôvodné a Súdny dvor sám rozhodne s konečnou platnosťou o veci, rozhodne aj o trovách konania.

170

2.

Bod 2 výroku rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie zo 4. októbra 2018, Grécko/Komisia ( T‑272/16 , neuverejnený, EU:T:2018:651 ), sa zrušuje v rozsahu, v akom sa v ňom rozhodlo o trovách konania.

3.

V zostávajúcej časti sa odvolanie zamieta.

4.

Vykonávacie rozhodnutie 2016/417 sa zrušuje v rozsahu, v akom ukladá Helénskej republike paušálne opravy vo výške 25 % a 10 % uplatnené na podporu na plochu pre pasienky za roky podania žiadosti 2012 a 2013, ako aj jednorazovú opravu vo výške 37163161,78 eura za rok podania žiadosti 2013 z dôvodu nedostatkov v definícii a kontrole oprávnených trvalých pasienkov.