← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·5.12.2018

C-767/18

Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62018CN0767

C_2019082SK.01001201.xml

4.3.2019

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 82/12

Odvolanie podané 5. decembra 2018: Cyperská republika proti rozsudku Všeobecného súdu (druhá komora) z 25. septembra 2018 vo veci T-384/17, Cyprus/EUIPO

(Vec C-767/18 P)

(2019/C 82/12)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľka: Cyperská republika (v zastúpení: S. Malynicz, QC, S. Baran, barrister, V. Marsland, solicitor)

Ďalší účastníci konania: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo, M. J. Dairies EOOD

Návrhy odvolateľky

Odvolateľka navrhuje, aby Súdny dvor:

vyhlásil za prípustné odvolanie proti rozsudku Všeobecného súdu vo veci T-384/17, Cyperská republika/EUIPO, EU:T:2018:593, a vyhovel žalobe o neplatnosť,

uložil úradu a vedľajšiemu účastníkovi konania povinnosť znášať vlastné trovy konania a nahradiť trovy konania odvolateľky.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

1.

Všeobecný súd sa dopustil pochybenia, keď usudzoval, že odvolací senát správne uplatnil závery skorších rozsudkov Všeobecného súdu vo veciach HELLIM a XAΛΛOYMI a HALLOUMI na prejednávanú vec. Uvedené veci sa netýkali certifikačných známok, ale iných druhov ochranných známok, konkrétne kolektívnej a bežnej ochrannej známky EÚ. Základnou funkciou takej ochrannej známky je označovať komerčný pôvod tovaru (pluralitu komerčných subjektov spojených členstvom v spoločnosti v prípade kolektívnej ochrannej známky). Funkciou certifikačných známok nie je označovať pôvod, ale odlíšiť triedy tovarov, konkrétne tovary, ktoré sú certifikované, to znamená, že sú v súlade s právnymi predpismi, ktoré povoľujú používanie certifikačnej ochrannej známky HALLOUMI a možno ich na základe týchto predpisov vyrábať. Relevantná skupina verejnosti v prípade uvedených skorších rozsudkov Všeobecného súdu sa líši od relevantnej skupiny verejnosti v prejednávanej veci.

2.

Všeobecný súd nesprávne rozhodol, že staršia národná ochranná známka – národná certifikačná ochranná známka v prejednávanej veci – vôbec nemala rozlišovaciu spôsobilosť na rozlíšenie certifikovaných tovarov od tých, ktoré certifikované nie sú; nesprávne rozhodol, že ochranná známka je opisná; nesprávne porušil vnútroštátnu ochranu národnej ochrannej známky a nesprávne spochybnil platnosť uvedenej ochrannej známky v námietkovom konaní EUIPO.

3.

Všeobecný súd sa dopustil pochybenia v rámci porovnania ochranných známok a posúdenia pravdepodobnosti zámeny. Pritom tomto posúdení pristupoval k ochranným známkam tak, akoby skoršia známka označovala pôvod a nebola certifikačná. Staršej ochrannej známke nepriznal žiadnu rozlišovaciu spôsobilosť ako certifikačnej známke, t. j. spôsobilosť odlišovať tovary, ktoré spĺňajú normy certifikačnej známky a ktoré vyrábajú výrobcovia, ktorým to povolil majiteľ certifikačnej známky. Nevzal do úvahy ani to, ako sa certifikačné ochranné známky vo všeobecnosti používajú (t. j. vždy spolu s názvom, ochrannou známkou alebo logom). Nezohľadnil ani význam a podstatu napadnutej ochrannej známky EÚ, keďže neposúdil, či slovný prvok „HALLOUMI“ má sám osebe rozlišovací charakter ako označenie v tejto ochrannej známke v porovnaní s tým, že tovary chránené napadnutou ochrannou známkou EÚ boli certifikované.

4.

Všeobecný súd nevzal do úvahy vnútroštátne právne predpisy a judikatúru, pokiaľ ide o rozsah a účinky národných certifikačných ochranných známok. Podmienky a modality právnych predpisov členských štátov v oblasti certifikačných ochranných známok neboli harmonizované podľa smerníc o ochranných známkach 89/104 ( 1 ) alebo 2008/95 ( 2 ) , ale nariadenie o ochrannej známke stanovuje, že také národné ochranné známky môžu byť základom skorších práv, ktoré bránia zápisu ochranných známok EÚ. Takéto práva treba posúdiť na základe vnútroštátnej judikatúry a vnútroštátnych právnych predpisov analogicky k rôznym vnútroštátnym právam podľa článku 8 ods. 4 nariadenia o ochrannej známke EÚ (tieto práva nie sú harmonizované a svojou povahou, rozsahom a účinkami sa líšia v jednotlivých členských štátoch).

( 1 ) Prvá smernica Rady 89/104/EHS z 21. decembra 1988 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok ( Ú. v. ES L 40, 1989, s. 1 ; Mim. vyd. 17/001, s. 92).

( 2 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/95/ES z 22. októbra 2008 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok ( Ú. v. EÚ L 299, 2008, s. 25 ).

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Oznamenie C-767/18 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik