C-809/18
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62018CN0809
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2019148SK.01000801.xml
29.4.2019
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 148/8
Odvolanie podané 20. decembra 2018: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo proti rozsudku Všeobecného súdu (druhá komora) z 15. októbra 2018 vo veci T-7/17, John Mills/Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo
(Vec C-809/18 P)
(2019/C 148/09)
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Odvolateľ: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (v zastúpení: A. Lukošiūtė, splnomocnený zástupca)
Ďalší účastník konania: John Mills Ltd, Jerome Alexander Consulting Corp.
Návrhy odvolateľa
Odvolateľ navrhuje, aby Súdny dvor:
—
zrušil napadnutý rozsudok,
—
uložil spoločnosti John Mills Ltd povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré vynaložil EUIPO.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Porušenie článku 8 ods. 3 nariadenia 207/2009 ( 1 )
—
Všeobecný súd nesprávne vyložil článok 8 ods. 3 nariadenia č. 207/2009, keďže obmedzil jeho pôsobnosť na pojem „zhodnosť“ označenia a pripísal mu význam uvedený v článku 8 ods. 1 nariadenia č. 207/2009.
—
Všeobecný súd dostatočne nezohľadnil účel článku 8 ods. 3 nariadenia č. 207/2009, a to zabrániť zneužitiu ochrannej známky zo strany zástupcu majiteľa ochrannej známky, ktorý môže využiť znalosti a skúsenosti, ktoré získal na základe svojho obchodného vzťahu s majiteľom, a teda neoprávnene využívať úsilie a investície, ktoré podnikol sám majiteľ ochrannej známky, pričom Všeobecný súd uprednostnil doslovný výklad. Súd únie však sústavne uplatňuje teleologický prístup k výkladu práva Únie v oblasti ochranných známok.
—
Doslovný výklad nevedie ani k záveru, že článok 8 ods. 3 nariadenia č. 207/2009 sa vzťahuje len na zhodné ochranné známky. Stačí teda, pokiaľ sa kolidujúce označenia zhodujú v prvkoch, v ktorých spočíva rozlišovacia spôsobilosť staršej ochrannej známky. Na tomto základe je správnym testom pre skúmanie kolidujúcich ochranných známok podľa článku 8 ods. 3 nariadenia č. 207/2009 to, či prihláška ochrannej známky Európskej únie preberá podstatné prvky tvoriace staršiu ochrannú známku takým spôsobom, že je zrejmé, že prihlasovateľ zneužíva oprávnené práva majiteľa k jeho ochrannej známke. Nelojálny zástupca by totiž mohol zabrániť nielen akémukoľvek neskoršiemu zápisu staršej ochrannej známky pôvodným majiteľom v rámci EÚ, ale aj akémukoľvek jej použitiu za strany majiteľa v rámci EÚ.
Porušenie článku 36 štatútu Súdneho dvora
—
Napadnutý rozsudok je postihnutý rozporuplným odôvodnením v rozsahu, v akom na jednej strane pripúšťa, že označenia sú zhodné, pokiaľ jedno preberá druhé bez akýkoľvek úprav alebo doplnení, a na druhej strane pripúšťa, že sú takisto zhodné, pokiaľ ide o zmeny, ktoré sú vykonané bez zmeny rozlišovacej spôsobilosti (pozri body 38 — 40 napadnutého rozsudku). Takéto odôvodnenie je rozporuplné, pretože rovnaký pojem „zhodnosť“ sa vzťahuje na odlišné právne a skutkové situácie a sú im chybne prisúdené dva rôzne obsahy.
—
Všeobecný súd po tom, ako vykonal test uvedený v bode 39 napadnutého rozsudku, neuviedol žiadne dôvody, prečo kolidujúce ochranné známky nespadajú do pôsobnosti článku 8 ods. 3 nariadenia č. 207/2009.
( 1 ) Nariadenie Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva ( Ú. v. EÚ L 78, 2009, s. 1 ).