C-292/18

62018CO0292

UZNESENIE

SÚDNEHO DVORA (ôsma komora)

zo 6. decembra 2018 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Článok 99 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora – Doprava – Nariadenie (ES) č. 261/2004 – Právo na náhradu škody v prípade zrušenia letu – Článok 3 ods. 5 – Pôsobnosť – Článok 2 písm. a) – Pojem letecký dopravca – Podnik, ktorý v čase zamýšľaného vykonania letu zatiaľ nemá prevádzkovú licenciu – Otázka neponechávajúca nijakú dôvodnú pochybnosť“

Vo veci C‑292/18,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Amtsgericht Kassel (Okresný súd Kassel, Nemecko) z 23. marca 2018 a doručený Súdnemu dvoru 27. apríla 2018, ktorý súvisí s konaním:

generálny advokát: Y. Bot,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude rozhodnutá odôvodneným uznesením v súlade s článkom 99 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora,

vydal toto

Uznesenie

1

Článok 2 nariadenia č. 261/2004, nazvaný „Definície“, stanovuje:

„Na účely tohto nariadenia:

a)

‚letecký dopravca‘ znamená podnik leteckej dopravy s platnou prevádzkovou licenciou;

b)

‚prevádzkujúci letecký dopravca‘ znamená leteckého dopravcu, ktorý na základe zmluvy s cestujúcim, alebo v mene inej osoby, právnickej alebo fyzickej majúcej zmluvu s takým cestujúcim, vykoná alebo zamýšľa vykonať let;

6. Toto nariadenie nemá vplyv na práva cestujúcich podľa smernice [Rady] 90/314/EHS [z 13. júna 1990 o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb ( Ú. v. ES L 158, 1990, s. 59 ; Mim. vyd. 13/010, s. 132)]. …“

5

Článok 5 ods. 1 tohto nariadenia stanovuje:

„V prípade zrušenia letu príslušným cestujúcim:

…

c)

„Keď sa uvádza odkaz na tento článok, cestujúci dostanú náhradu v nasledovnej výške:

a)

250 EUR v prípade všetkých letov na vzdialenosť 1500 km alebo menej;

…

Pri stanovení vzdialenosti je základom posledné cieľové miesto, do ktorého cestujúci kvôli odmietnutiu nástupu alebo zrušeniu, príde neskôr ako je plánovaný čas príletu.“

Smernica 90/314

9

Rezervačné dokumenty, ktoré im boli odovzdané, uvádzali, pokiaľ ide o let tam, že lietadlo vzlietne 9. júla 2017 o 6.00 hod. z Kassel‑Caldenu (Nemecko) a pristane v Palme de Mallorca (Španielsko) o 8.30 hod. Pokiaľ ide o spiatočný let, uvádzalo sa, že lietadlo by malo odletieť 16. júla 2017 o 10.20 hod. Vnútroštátny súd neuviedol, o koľkej bolo predpokladané pristátie. Podľa uvedených dokumentov obidva lety mala vykonať spoločnosť Sundair.

10

V zamýšľanom čase vykonania týchto dvoch letov síce spoločnosť Sundair podala žiadosť o potrebnú prevádzkovú licenciu na Luftfahrtbundesamt (Spolkový úrad pre leteckú dopravu, Nemecko), avšak táto licencia jej ešte nebola udelená. Táto licencia bola udelená až 27. septembra 2017, teda po plánovanom dátume vykonania spiatočného letu.

11

Päť dní pred začatím cesty boli pani a pán Breyerovci informovaní o zmene rezervácie na iný let, ktorý mala vykonať letecká spoločnosť Cobrex Trans. Tento let priletel do cieľovej destinácie s meškaním 13 hodín a 30 minút oproti plánovanému času príletu pred zmenou rezervácie. Rovnako boli informovaní aj o zmene ich rezervácie v prípade spiatočného letu, a to na let leteckého dopravcu Air Europa. Tento let začal odletom 16. júla 2017 o 6.40 hod., teda 3 hodiny a 40 minút pred pôvodne plánovaným časom odletu.

„Má sa článok 5 ods. 1 písm. c), článok 7 ods. 1 a článok 2 písm. a) nariadenia č. 261/2004 vykladať tak, že sa uplatňuje aj na podnik leteckej dopravy, ktorý v čase zamýšľaného vykonania letu ešte nedisponuje prevádzkovou licenciou v zmysle článku 2 písm. a) nariadenia č. 261/2004, podal žiadosť o prevádzkovú licenciu ešte pred zamýšľaným vykonaním letu a ktorému bude táto licencia vydaná až neskôr (po plánovanom čase vykonania letu)?“

O prejudiciálnej otázke

15

Vo veci samej cestujúci, ktorých lety boli zrušené, požadujú na základe článku 5 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 261/2004 náhradu škody vo výške vypočítanej v súlade s článkom 7 toho istého nariadenia od podniku leteckej dopravy, ktorý v čase zamýšľaného vykonania týchto letov požiadal o udelenie prevádzkovej licencie, ktorá mu však ešte nebola udelená.

16

Za týchto okolností závisí prípadná existencia nároku na náhradu škody od odpovede na prejudiciálnu otázku, či je možné podnik, akým je podnik vo veci samej, považovať za podnik patriaci do pôsobnosti nariadenia č. 261/2004, a najmä jeho článku 3 ods. 5 v spojení s článkom 2 písm. a) tohto nariadenia.

20

V prvom rade je potrebné pripomenúť, že článok 3 nariadenia č. 261/2004, ktorý vymedzuje rozsah pôsobnosti tohto nariadenia, stanovuje vo svojom odseku 5, že toto nariadenie sa uplatňuje na všetkých prevádzkujúcich leteckých dopravcov, ktorí zabezpečujú prepravu cestujúcich v zmysle odsekov 1 a 2 tohto článku.

21

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že pojem „letecký dopravca“ je vymedzený v článku 2 písm. a) nariadenia č. 261/2004 tak, že označuje podnik leteckej dopravy s platnou prevádzkovou licenciou.

22

V širšom kontexte okrem toho článok 3 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1008/2008 z 24. septembra 2008 o spoločných pravidlách prevádzky leteckých dopravných služieb v Spoločenstve ( Ú. v. EÚ L 293, 2008, s. 3 ), ktoré nahradilo nariadenie č. 2407/92, na ktorý odkazuje článok 2 písm. c) nariadenia č. 261/2004, najmä stanovuje, že žiadny podnik usadený v Európskej únii nesmie prepravovať cestujúcich za úhradu a/alebo v prenájme, pokiaľ mu nebola udelená príslušná prevádzková licencia.

26

Vzhľadom na osobitosti konania vo veci samej je potrebné dodať, že okolnosť, že článok 3 ods. 5 nariadenia č. 261/2004 v spojení s článkom 2 písm. a) tohto nariadenia bráni možnosti odškodniť dotknutých cestujúcich na základe tohto nariadenia, nebráni tomu, aby sa títo cestujúci domáhali náhrady škody na základe iných titulov, medzi ktoré patrí, ako sa uvádza v článku 3 ods. 6 rovnakého nariadenia, smernica 90/314, ktorá najmä vo svojom článku 5 ods. 1 stanovuje, že členské štáty prijmú nevyhnutné opatrenia, aby zabezpečili, že organizátor a/alebo maloobchodník ako zmluvná strana je zodpovedný voči spotrebiteľovi za riadne vyrovnanie záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy, a to bez ohľadu na to, či tieto záväzky majú byť splnené organizátorom, a/alebo maloobchodníkom, či iným dodávateľom služieb, bez ujmy na právach organizátora a/alebo maloobchodníka stíhať týchto ďalších dodávateľov služieb.

27

Je potrebné tiež dodať, že vzhľadom na zvýšenú úroveň ochrany spotrebiteľov, ktorá musí byť zaručená vo všetkých politikách Únie, závermi v bodoch 24 a 25 tohto uznesenia nie sú dotknuté práva, ktoré môžu spotrebiteľom, akými sú žalobcovia vo veci samej, vyplývať voči obchodníkom z iných nástrojov práva Únie, akými sú napríklad smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“) ( Ú. v. EÚ L 149, 2005, s. 22 ).

Článok 3 ods. 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91, v spojení s článkom 2 písm. a) tohto nariadenia sa má vykladať v tom zmysle, že na podnik, akým je podnik dotknutý vo veci samej, ktorý požiadal o udelenie prevádzkovej licencie, ktorá mu však ešte nebola udelená v čase zamýšľaného vykonania plánovaných letov, sa nemôže vzťahovať pôsobnosť tohto nariadenia, takže dotknutí cestujúci nemajú právo na náhradu škody na základe článku 5 ods. 1 písm. c) a článku 7 ods. 1 toho istého nariadenia.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: nemčina.