T-170/18

žalobca,

proti

Rade Európskej únie , v zastúpení: J.‑P. Hix, S. Lejeune a H. Marcos Fraile, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

ktorej predmetom na návrh založený na článku 263 ZFEÚ na zrušenie rozhodnutia Rady (SZBP) 2017/2282 z 11. decembra 2017, ktorým sa mení rozhodnutie 2010/788/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Konžskej demokratickej republike ( Ú. v. EÚ L 328, 2017, s. 19 ), vykonávacieho rozhodnutia Rady (SZBP) 2018/569 z 12. apríla 2018, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2010/788/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Konžskej demokratickej republike ( Ú. v. EÚ L 95, 2018, s. 21 ), a vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) 2018/566 z 12. apríla 2018, ktorým sa vykonáva článok 9 nariadenia (ES) č. 1183/2005, ktorým sa zavádzajú určité osobitné reštriktívne opatrenia namierené proti osobám, ktoré porušujú zbrojné embargo voči Konžskej demokratickej republike ( Ú. v. EÚ L 95, 2018, s. 9 ), v rozsahu, v akom sa tieto akty týkajú žalobcu,

VŠEOBECNÝ SÚD (deviata rozšírená komora),

1

Žalobca, pán Alex Kande Mupompa, je štátnym príslušníkom Konžskej demokratickej republiky.

2

Prejednávaná vec patrí do rámca reštriktívnych opatrení uložených Radou Európskej únie s cieľom zavedenia trvalého mieru v Konžskej demokratickej republike a vyvinutia tlaku na osoby a subjekty porušujúce zbrojné embargo voči tomuto štátu.

3

Dňa 18. júla 2005 prijala Rada na základe článkov 60, 301 a 308 ES nariadenie (ES) č. 1183/2005, ktorým sa zavádzajú určité osobitné reštriktívne opatrenia namierené proti osobám, ktoré porušujú zbrojné embargo voči Konžskej demokratickej republike ( Ú. v. EÚ L 193, 2005, s. 1 ).

7

Odôvodnenia 2 až 4 rozhodnutia 2016/2231 znejú takto:

„(2)

Rada 17. októbra 2016 prijala závery, v ktorých vyjadruje hlboké znepokojenie nad politickou situáciou v Konžskej demokratickej republike (ďalej len „KDR“). Najmä ostro odsúdila akty extrémneho násilia, ku ktorým došlo 19. – 20. septembra v Kinshase, a pritom skonštatovala, že tieto akty ďalej vyostrili patovú situáciu v krajine v dôsledku toho, že sa v rámci ústavnej lehoty, teda do 20. decembra 2016, nepodarilo vyhlásiť prezidentské voľby.

(3)

Rada vyzdvihla, že vláda KDR sa musí v záujme vytvorenia prostredia priaznivého pre vedenie dialógu a usporiadanie volieb jasne zaviazať, že bude zabezpečovať dodržiavanie ľudských práv a zásad právneho štátu a musí zastaviť každé využívanie systému súdnictva ako politického nástroja. Vyzvala tiež všetky zúčastnené strany, aby odmietli používanie násilia.

v súvislosti s voľbami v [Konžskej demokratickej republike] bránia konsenzuálnemu a mierovému riešeniu, a to aj prostredníctvom násilných činov, represie alebo podnecovania k násiliu, alebo podkopávaním právneho štátu;

b)

sa podieľajú na plánovaní, riadení alebo páchaní činov, ktoré predstavujú závažné porušovanie alebo zneužívanie ľudských práv v [Konžskej demokratickej republike];

c)

sú spriaznené s osobami alebo subjektmi uvedenými v písmenách a) a b);

ktoré sú uvedené v prílohe II.“

…

5. Príslušný orgán členského štátu môže so zreteľom na osoby a subjekty uvedené v článku 3 ods. 2 povoliť uvoľnenie určitých zmrazených finančných prostriedkov alebo hospodárskych zdrojov alebo sprístupnenie určitých finančných prostriedkov alebo hospodárskych zdrojov za podmienok, ktoré považuje za vhodné, a potom, ako dospeje k záveru, že dané finančné prostriedky alebo hospodárske zdroje sú:

a)

potrebné na uspokojenie základných potrieb osôb a subjektov a nezaopatrených rodinných príslušníkov týchto fyzických osôb vrátane platieb za potraviny, nájom alebo hypotéku, lieky a lekárske ošetrenie, úhrady daní, poistného a poplatkov za verejné služby;

b)

určené výlučne na úhradu primeraných honorárov a náhradu vzniknutých výdavkov súvisiacich s poskytovaním právnych služieb;

12

Článok 7 ods. 2 a 3 rozhodnutia 2010/788, zmenený rozhodnutím 2016/2231, stanovuje:

„2. Rada oznámi rozhodnutie uvedené v článku 6 ods. 2 vrátane dôvodov zaradenia na zoznam dotknutej osobe alebo subjektu buď priamo, ak je jej adresa známa, alebo prostredníctvom uverejnenia oznámenia, a poskytne takejto osobe alebo subjektu možnosť vyjadriť pripomienky.

3. Ak sa predložia pripomienky alebo nové zásadné dôkazy, Rada preskúma svoje rozhodnutie a príslušným spôsobom informuje dotknutú osobu alebo subjekt.“

13

Podľa článku 9 ods. 2 rozhodnutia 2010/788, zmeneného rozhodnutím 2016/2231, platí, že „opatrenia uvedené v článku 3 ods. 2 sa uplatňujú do 12. decembra 2017“ a „ak Rada dospeje k záveru, že jeho ciele neboli dosiahnuté, podľa potreby sa obnovia alebo zmenia“.

15

Dňa 29. mája 2017 prijala Rada, najmä na základe článku 31 ods. 2 ZEÚ a článku 6 ods. 2 rozhodnutia 2010/788, vykonávacie rozhodnutie (SZBP) 2017/905, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2010/788 ( Ú. v. EÚ L 138 I, 2017, s. 6 ). V rovnaký deň Rada prijala vykonávacie nariadenie (EÚ) 2017/904, ktorým sa vykonáva článok 9 ods. 2 nariadenia č. 1183/2005 ( Ú. v. EÚ L 138 I, 2017, s. 1 ).

16

Odôvodnenie

2 vykonávacieho nariadenia 2017/904 a vykonávacieho rozhodnutia 2017/905 znie takto:

„Rada prijala 12. decembra 2016 rozhodnutie (SZBP) 2016/2231 v reakcii na bránenie volebnému procesu a súvisiace porušovanie ľudských práv v Konžskej demokratickej republike (KDR). Rada 6. marca 2017 prijala závery, v ktorých vyjadrila hlboké znepokojenie v súvislosti s politickou situáciou v KDR vyvolanou zablokovaním vykonávania inkluzívnej politickej dohody z 31. decembra 2016, ako aj bezpečnostnou situáciou vo viacerých regiónoch tejto krajiny, v ktorých bolo pozorované neprimerané používanie sily.“

17

Rada uverejnila 30. mája 2017 v Úradnom vestníku Európskej únie oznámenie určené osobám, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia ustanovené v rozhodnutí 2010/788, vykonanom vykonávacím rozhodnutím 2017/905, a v nariadení č. 1183/2005, vykonanom vykonávacím nariadením 2017/904, o reštriktívnych opatreniach voči Konžskej demokratickej republike ( Ú. v. EÚ C 169, 2017, s. 4 ). V tomto oznámení bolo okrem iného spresnené, že dotknuté osoby mohli do 1. októbra 2017 predložiť Rade spolu s podpornou dokumentáciou žiadosť o prehodnotenie rozhodnutia zaradiť ich na sporný zoznam a na zoznam osôb a subjektov uvedený v prílohe Ia nariadenia č. 1183/2005. V tomto oznámení sa tiež uvádzalo, že v súlade s článkom 9 rozhodnutia 2010/788 sa všetky prijaté pripomienky zohľadnia na účely nasledujúceho preskúmavania Radou.

20

Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 22. augusta 2017 podal žalobca spolu so siedmimi ďalšími osobami žalobu, v ktorej v podstate navrhovali zrušenie vykonávacieho nariadenia 2017/904 a vykonávacieho rozhodnutia 2017/905, v rozsahu, v akom sa ich tieto akty týkali. Táto žaloba bola zapísaná do registra pod spisovou značkou T‑582/17.

21

Dňa 11. decembra 2017 Rada po preskúmaní sporných opatrení prijala na základe článku 29 ZEÚ rozhodnutie (SZBP) 2017/2282, ktorým sa mení rozhodnutie 2010/788 ( Ú. v. EÚ L 328, 2017, s. 19 ). Článok 1 tohto rozhodnutia tak nahradil text článku 9 ods. 2 rozhodnutia 2010/788 týmto znením:

„Opatrenia uvedené v článku 3 ods. 2 sa uplatňujú do 12. decembra 2018. Ak Rada dospeje k záveru, že ich ciele neboli dosiahnuté, podľa potreby sa obnovia alebo zmenia.“

Alex Kande Mupompa bol preto zapojený do plánovania, riadenia alebo páchania činov, ktoré predstavujú závažné porušovanie ľudských práv v KDR.“

24

Okrem toho Všeobecný súd rozsudkom z 26. marca 2019, Boshab a i./Rada ( T‑582/17 , neuverejnený, EU:T:2019:193 ), zamietol žalobu uvedenú v bode 20 vyššie.

Konanie a návrhy účastníkov konania

25

Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 8. marca 2018 žalobca podal žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.

29

Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na ústne otázky položené Všeobecným súdom boli vypočuté na pojednávaní 4. júla 2019.

30

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

–

zrušil rozhodnutie 2017/2282 v rozsahu, v akom ponecháva zápis jeho mena v prílohe II rozhodnutia 2010/788, zmenenej vykonávacím rozhodnutím 2018/569, a v prílohe Ia nariadenia č. 1183/2005, zmenenej vykonávacím nariadením 2018/566,

–

subsidiárne, aby v prípade zrušenia rozhodnutia 2017/2282, alebo vykonávacieho rozhodnutia 2018/569, zachoval účinky zrušeného rozhodnutia voči žalobcovi až do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti rozsudku Všeobecného súdu, alebo v prípade, ak bude odvolanie v tejto lehote podané, až do jeho zamietnutia,

–

uložil žalobcovi povinnosť nahradiť trovy konania.

[ omissis ]

O veci samej

41

V prvej časti prvého žalobného dôvodu žalobca tvrdí, že Rada porušila povinnosť odôvodniť akt spôsobujúci ujmu upravenú v článku 296 ZFEÚ. Žalobca tvrdí, že odôvodnenie napadnutých rozhodnutí je osobitne stručné, keďže Rada neuvádza žiadne konkrétne obvinenie, ani žiadne špecifické a zistiteľné konanie, ktoré by umožnili bez pochybností pripísať mu výhrady formulované voči nemu v uvedenom odôvodnení. Podľa žalobcu sa tak napadnuté rozhodnutia zakladajú na obyčajných domnienkach, ktoré nemožno overiť a v dôsledku ktorých má povinnosť predložiť negatívne dôkazy neexistencie všeobecných konaní, ktoré sú mu vytýkané, čím na neho prenášajú dôkazné bremeno.

42

Rada tieto tvrdenia popiera.

43

V tejto súvislosti treba najprv pripomenúť, že povinnosť odôvodniť akt spôsobujúci ujmu, ktorá je upravená v článku 296 druhom odseku ZFEÚ, má za cieľ jednak poskytnúť dotknutej osobe údaje dostatočné na to, aby vedela, či je akt dôvodný alebo či má prípadne vadu umožňujúcu napadnúť jeho platnosť na súde Európskej únie, a jednak umožniť tomuto súdu preskúmať zákonnosť tohto aktu. Takto stanovená povinnosť odôvodnenia predstavuje základnú zásadu práva Únie, od ktorej sa možno odchýliť iba z naliehavých dôvodov. Odôvodnenie preto v zásade musí byť oznámené dotknutej osobe v rovnakom čase ako akt, ktorý jej spôsobuje ujmu, pričom jeho neexistenciu nemožno napraviť tým, že sa dotknutá osoba dozvie dôvody aktu v konaní na súde Únie (rozsudok zo 7. decembra 2011, HTTS/Rada, T‑562/10 , EU:T:2011:716 , bod 32 ).

47

Napokon odôvodnenie aktu Rady, ktorým sa ukladá reštriktívne opatrenie, musí identifikovať nielen právny základ tohto opatrenia, ale aj presné a konkrétne dôvody, pre ktoré sa Rada v rámci výkonu svojej diskrečnej posudzovacej právomoci domnieva, že také opatrenie sa má vzťahovať na dotknutú osobu (rozsudky z 15. novembra 2012, Rada/Bamba, C‑417/11 P , EU:C:2012:718 , bod 52 , a z 25. marca 2015, Central Bank of Iran/Rada, T‑563/12 , EU:T:2015:187 , bod 55 ).

48

V prejednávanej veci treba zdôrazniť, že predmetom rozhodnutia 2017/2282 je predĺžiť zápis mena žalobcu na spornom zozname pri zachovaní dôvodov, ktoré Rada zohľadnila v čase pôvodného zápisu jeho mena vo vykonávacom rozhodnutí 2017/905, ktoré zmenilo rozhodnutie 2010/788. Vykonávacím rozhodnutím 2018/569 Rada aktualizovala dôvody zápisu mena žalobcu do sporného zoznamu.

49

Podľa žalobcu sú takéto dôvody osobitne stručné, pretože Rada neuvádza žiadnu konkrétnu výhradu, ktorá by umožnila pripísať mu obvinenia vznesené voči nemu v odôvodnení.

53

Ako správne tvrdí Rada, takéto odôvodnenie uvádza špecifické a konkrétne dôvody, pre ktoré sa na žalobcu uplatňovali kritériá zápisu, a najmä na jednej strane uvádza jasne identifikovateľný právny základ, ktorý odkazuje na kritériá zápisu, a na druhej strane sa zakladá na dôvodoch vzťahujúcich sa na činnosti žalobcu, ktoré mu umožňujú pochopiť dôvody, ktoré odôvodnili zápis jeho mena do sporného zoznamu. Okrem toho bol žalobcovi známy kontext prijatia napadnutých rozhodnutí, keďže na Všeobecnom súde v podstate napadol zákonnosť prvého zápisu jeho mena, ako bolo spomenuté v bodoch 20 a 24 vyššie, a keďže dôvody tohto zápisu sú v napadnutých rozhodnutiach značne podobné. Jeho znalosť tohto kontextu navyše potvrdzuje list, ktorý zaslal Rade 31. októbra 2017 a ktorý je pripojený k žalobe ako príloha A.3.

54

V dôsledku toho žalobca nemohol dôvodne nevedieť, že keď Rada v napadnutých rozhodnutiach v podstate potvrdila dôvody pôvodného zápisu jeho mena do sporného zoznamu, o ktorom bolo rozhodnuté vo vykonávacom rozhodnutí 2017/905, odkázala na skutočnosť, že vzhľadom na jeho úlohy guvernéra Kasai Central až do októbra 2017 mal faktickú možnosť priamo ovplyvniť bezpečnostné sily a PNC v tejto provincii, ktoré sa zúčastnili na vyššie uvedených aktoch násilia.

55

S prihliadnutím na dôvody zápisu mena žalobcu do sporného zoznamu bol posledný uvedený žalobca schopný napadnúť dôvodnosť reštriktívnych opatrení prijatých voči nemu. To napokon urobil v rámci druhej časti druhého žalobného dôvodu založenej na zjavne nesprávnom posúdení.

V replike žalobca na jednej strane tvrdí, že počas vypracovania rôznych správ, ktoré Rada použila na podloženie napadnutých rozhodnutí, nebol nikdy vypočutý Spoločným úradom OSN pre ľudské práva (UNJHRO), čo nerešpektuje kritériá stanovené v judikatúre, a preukazuje, že mal byť vypočutý pred prijatím napadnutých rozhodnutí, a to tým skôr, že 31. októbra 2017 a 15. februára 2018 predložil Rade dôkazy, ktoré mohli spochybniť opodstatnenosť zohľadnených dôvodov. Na druhej strane žalobca tvrdí, že oproti pôvodnému rozhodnutiu o zápise jeho mena do sporného zoznamu Rada na účely prijatia napadnutých rozhodnutí zohľadnila nové dôkazy voči nemu.

59

Rada popiera tieto tvrdenia, pričom zdôrazňuje, že rozhodnutie 2017/2282 sa zakladá na rovnakých dôvodoch, aké odôvodnili pôvodný zápis mena žalobcu do sporného zoznamu podľa vykonávacieho rozhodnutia 2017/905. Z toho vyplýva, že nebola povinná vypočuť žalobcu pred prijatím rozhodnutia 2017/2282. Navyše Rada vo svojich pripomienkach k návrhu na úpravu žaloby tvrdí, že tvrdenia, na ktoré sa žalobca odvolal v žalobe, nemožno použiť v prípade návrhu na úpravu žaloby, pretože počas konania, ktoré viedlo k prijatiu vykonávacieho rozhodnutia 2018/569, došlo medzi Radou a zástupcom žalobcu k výmene korešpondencie, ktorá mu umožnila podať pripomienky k novým dôvodom zápisu jeho mena do sporného zoznamu navrhnutým Radou.

60

Na úvod treba pripomenúť, že článok 41 ods. 2 písm. a) Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“) upravuje právo každého na vypočutie pred prijatím akéhokoľvek individuálneho opatrenia, ktoré by sa ho mohlo nepriaznivo dotýkať.

63

Naopak v prípade každého ďalšieho rozhodnutia o zmrazení finančných prostriedkov, ktorým sa meno osoby alebo subjektu už zaradeného na zoznam osôb a subjektov, ktorých finančné prostriedky sa zmrazujú, na tomto zozname ponecháva, už tento efekt prekvapenia nie je nevyhnutný na zabezpečenie účinnosti opatrenia, takže pred prijatím takého rozhodnutia v zásade musia byť dotknutej osobe alebo subjektu oznámené skutočnosti zohľadnené v ich neprospech a takisto im musí byť poskytnutá možnosť byť vypočutý (rozsudok z 21. decembra 2011, France/People’s Mojahedin Organization of Iran, C‑27/09 P , EU:C:2011:853 , bod 62 ).

64

V tejto súvislosti Súdny dvor zdôraznil, že ochrana, ktorú ponúka požiadavka oznámenia skutočností zohľadnených v neprospech a právo predložiť pripomienky pred prijatím rozhodnutí, ktoré ponechávajú meno osoby alebo subjektu na zozname osôb alebo subjektov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, je základnou a nevyhnutnou súčasťou práva na obhajobu. To platí tým skôr, že dotknuté reštriktívne opatrenia majú významný vplyv na práva a slobody osôb a skupín, ktorých sa týkajú (rozsudok z 21. decembra 2011, France/People’s Mojahedin Organization of Iran, C‑27/09 P , EU:C:2011:853 , bod 64 ).

65

Toto právo byť vypočutý pred prijatím takýchto rozhodnutí existuje vtedy, keď Rada v rozhodnutí, ktorým ponecháva meno osoby zapísané na tomto zozname, zohľadnila nové skutočnosti proti tejto osobe, a to skutočnosti, ktoré neboli zohľadnené v pôvodnom rozhodnutí o zápise jej mena do tohto zoznamu (pozri v tomto zmysle rozsudky z 18. júna 2015, Ipatau/Rada, C‑535/14 P , EU:C:2015:407 , bod 26 a citovanú judikatúru, a zo 7. apríla 2016, Central Bank of Iran/Rada, C‑266/15 P , EU:C:2016:208 , bod 33 ).

69

V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že reštriktívne opatrenia majú ochrannú a pojmovo predbežnú povahu a ich platnosť vždy závisí od trvania skutkových a právnych skutočností, ktoré viedli k ich prijatiu, ako aj od potreby ich ponechania v platnosti, aby sa dosiahol ich cieľ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. marca 2014, Yusef/Komisia, T‑306/10 , EU:T:2014:141 , body 62 a 63 ). Práve v tomto zmysle článok 9 ods. 2 rozhodnutia 2010/788, zmenený rozhodnutím 2016/2231, stanovuje, že reštriktívne opatrenia proti Konžskej demokratickej republike sa uplatňujú do 12. decembra 2017, a „ak Rada dospeje k záveru, že jeho ciele neboli dosiahnuté, podľa potreby sa obnovia alebo zmenia“.

70

Z toho vyplýva, že pri pravidelnom preskúmaní týchto reštriktívnych opatrení prináleží Rade, aby vykonala aktualizované posúdenie situácie, a vypracovala zhodnotenie vplyvu takýchto opatrení, aby určila, či tieto opatrenia umožnili dosiahnuť ciele sledované pôvodným zápisom mien dotknutých osôb a subjektov do sporného zoznamu alebo či je stále možné vyvodiť vo vzťahu k uvedeným osobám a subjektom rovnaký záver.

71

V tejto súvislosti v rozsudku z 27. septembra 2018, Ezz a i./Rada ( T‑288/15 , EU:T:2018:619 , bod 316 a citovaná judikatúra), Všeobecný súd rozhodol, že dodržanie práva na obhajobu vyžaduje, aby Rada pred prijatím rozhodnutia o obnovení reštriktívnych opatrení voči žalobcom oznámila žalobcom skutočnosti, na základe ktorých pri pravidelnom preskúmaní sporných opatrení aktualizovala informácie, ktoré odôvodnili pôvodný zápis ich mena do zoznamu osôb, na ktoré sa vzťahujú tieto reštriktívne opatrenia.

Z listín nachádzajúcich sa v spise však vyplýva, že Rada, ako to potvrdila na pojednávaní v odpovedi na otázku Všeobecného súdu, pri prijatí rozhodnutia 2017/2282 zohľadnila okrem informácií, ktorými už disponovala v čase pôvodného zápisu mena žalobcu do sporného zoznamu, aj informácie obsiahnuté v internom dokumente z 23. októbra 2017 so spisovou značkou COREU CFSP/1492/17. Po prvé sa v tomto dokumente z 23. októbra 2017 spomínalo, že k tomuto dňu nebol uverejnený časový rozvrh volieb a že nezávislá národná volebná komisia 11. októbra 2017 oznámila, že na organizáciu volieb treba aspoň 504 dní. Po druhé sa v tom istom dokumente uvádzalo, že Misia Organizácie Spojených národov v Konžskej demokratickej republike (Monusco) podala správu jednak o zhoršení bezpečnostnej situácie v mnohých častiach Konžskej demokratickej republiky a jednak o náraste nestability v regiónoch po odchode civilného obyvateľstva opúšťajúceho zóny konfliktu. Po tretie sa v tomto dokumente konštatovalo, že slobody združovania, názoru a prejavu boli stále potlačované, ako to preukazuje zákaz demonštrácie proti neuverejneniu časového rozvrhu volieb a zablokovanie sociálnych médií po oznámení generálneho štrajku v auguste 2017.

74

Rovnako zo záverov Rady z 11. decembra 2017 vyplýva, že Rada v čase prijatia rozhodnutia 2017/2282 vedela o ďalšej aktualizovanej informácii, ktorou bolo oznámenie časového rozvrhu volieb, ktoré 5. novembra 2017 stanovilo prezidentské voľby na 23. decembra 2018. Toto oznámenie však Komisii nezabránilo, aby sa domnievala, že v Konžskej demokratickej republike trval status quo .

78

Za týchto okolností sa treba domnievať, že rozhodnutie 2017/2282 bolo prijaté na záver konania, počas ktorého nebolo dodržané právo žalobcu na obhajobu.

79

Takýto záver platí aj v prípade vykonávacieho rozhodnutia 2018/569. Hoci je pravda, že pred prijatím tohto rozhodnutia Rada informovala žalobcu o svojom úmysle aktualizovať dôvody zápisu jeho mena do sporného zoznamu, zo spisu nevyplýva, že ku dňu prijatia uvedeného rozhodnutia boli žalobcovi oznámené nové skutočnosti uvedené v internom dokumente z 23. októbra 2017 so spisovou značkou COREU CFSP/1492/17 a v záveroch Rady z 11. decembra 2017.

80

Napriek tomu však zo všetkého, čo bolo uvedené, nemožno vyvodiť, že skutočnosť, že Rada neoznámila žalobcovi nové skutočnosti pripomenuté v bode 79 vyššie, ako aj okolnosť, že žalobca nemohol odovzdať svoje pripomienky k týmto skutočnostiam predtým, než Rada prijala napadnuté rozhodnutia, vedú k ich zrušeniu.

84

Okrem toho v odpovedi na otázku Všeobecného súdu na pojednávaní žalobca nespochybnil ako takú existenciu status quo v Konžskej demokratickej republike medzi okamihom pôvodného zápisu jeho mena do sporného zoznamu, o ktorom sa rozhodlo 29. mája 2017, a prijatím napadnutých rozhodnutí o zachovaní sporných reštriktívnych opatrení.

85

Za týchto okolností sa nemožno domnievať, že ak by žalobcovi boli oznámené skutočnosti uvedené v bodoch 73 a 74 vyššie pred prijatím napadnutých rozhodnutí, mohol by byť výsledok konania odlišný. Rovnako to, že Rada zohľadnila určité nové skutočnosti pri obnovení reštriktívnych opatrení voči žalobcovi, nemôže spôsobiť nezákonnosť týchto rozhodnutí.

86

Okrem toho, pokiaľ žalobca na podporu druhej časti prvého žalobného dôvodu vyvodzuje tvrdenie z okolnosti, že ho UNJHRO nevypočul počas vypracovania správ, na ktoré sa Rada odvolala pri podložení napadnutých rozhodnutí, stačí uviesť, že súdy Únie nemajú právomoc preskúmavať súlad vyšetrovaní vedených orgánmi Organizácie Spojených národov (OSN) so základnými právami (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. júla 2017, Badica a Kardiam/Rada, T‑619/15 , EU:T:2017:532 , bod 65 ).

Prostredníctvom druhého žalobného dôvodu žalobca tvrdí, že Rada sa dopustila pochybení, keď dospela k záveru, že „sa podieľa[l] na plánovaní, riadení alebo páchaní činov, ktoré predstavujú závažné porušovanie alebo zneužívanie ľudských práv v Konžskej demokratickej republike“.

90

Prejednávaný žalobný dôvod sa skladá z dvoch častí. V prvej časti žalobca v podstate tvrdí, že Rada sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď ponechala zápis jeho mena na spornom zozname na základe konaní, ktoré v okamihu prijatia napadnutých rozhodnutí už skončili. V druhej časti žalobca napáda posúdenie Rady týkajúce sa jeho povinností a úloh, ako aj existenciu dostatočne presných a konkrétnych skutkových okolností na podporu ponechania zápisu jeho mena na spornom zozname.

– O prvej časti druhého žalobného dôvodu

91

V prvej časti druhého žalobného dôvodu žalobca tvrdí, že skutočnosti, ktoré Rada zohľadnila v dôvodoch zápisu jeho mena do sporného zoznamu, sa stali v minulosti. Z použitia prítomného času oznamovacieho spôsobu v článku 3 ods. 2 rozhodnutia 2010/788, zmenenom rozhodnutím 2016/2231, vyplýva, že skutočnosti vytýkané osobám alebo subjektom, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia, majú v čase obnovenia zápisu trvať. Keďže sa však žalobca v deň prijatia napadnutých rozhodnutí nezúčastňoval na skutkoch, ktoré mu boli vytýkané, spôsobuje to obsolétnosť sporných reštriktívnych opatrení.

95

Po druhé skutočnosť, že dôvody zápisu mena žalobcu do sporného zoznamu odkazujú na skutočnosti, ktoré nastali pred prijatím napadnutých rozhodnutí a boli k týmto dňom ukončené, nevyhnutne neznamená obsolétnosť reštriktívnych opatrení ponechaných voči nemu týmito rozhodnutiami. Keďže Rada sa zjavne rozhodla odkázať v dôvodoch zápisu mena žalobcu do sporného zoznamu na konkrétne situácie zahŕňajúce policajné sily pôsobiace na území Kasai Central, kde bol žalobca guvernérom, do úvahy prichádza len konanie v minulosti. Takýto odkaz preto nemožno považovať za irelevantný len z dôvodu, že k danému konaniu došlo vo viac či menej dávnej minulosti (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. apríla 2015, Tomana a i./Rada a Komisia, T‑190/12 , EU:T:2015:222 , bod 236 ).

96

Tento výklad je potvrdený článkom 9 ods. 2 druhou vetou rozhodnutia 2010/788, zmeneného rozhodnutím 2017/2282, podľa ktorej sa reštriktívne opatrenia obnovia alebo zmenia, ak Rada dospeje k záveru, že ich ciele neboli dosiahnuté. Ak nemá byť toto ustanovenie zbavené svojho potrebného účinku, treba sa domnievať, že umožňuje ponechať na spornom zozname mená osôb a subjektov, ktoré sa nedopustili žiadneho nového porušenia ľudských práv počas obdobia predchádzajúceho preskúmaniu, ak je to odôvodnené vzhľadom na všetky relevantné okolnosti, a najmä vzhľadom na to, že neboli dosiahnuté ciele sledované reštriktívnymi opatreniami (pozri analogicky rozsudok z 23. októbra 2008, People’s Mojahedin Organization of Iran/Rada, T‑256/07 , EU:T:2008:461 , bod 108 ).

97

Na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobca, teda dôvody zápisu jeho mena do sporného zoznamu nepriznávajú reštriktívnym opatreniam, ktoré mu boli uložené a ktoré boli obnovené napadnutými rozhodnutiami, trestnoprávnu povahu.

1.

Žaloba sa zamieta.

2.

Pán Alex Kande Mupompa je povinný nahradiť trovy konania.

Gervasoni

Madise

( ) Uvádzajú sa iba tie body rozsudku, ktorých uverejnenie považuje Všeobecný súd za užitočné.