T-406/18

62018TJ0406

ROZSUDOK

VŠEOBECNÉHO SÚDU (desiata rozšírená komora)

z 12. februára 2025 ( *1 )

„Hospodárska a menová únia – Banková únia – Jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností (SRM) – Jednotný fond na riešenie krízových situácií (SRF) – Rozhodnutie SRB o výpočte príspevkov ex ante na príspevkové obdobie 2018 – Články 4, 14 a 16 delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/63 – Zásada riadnej správy vecí verejných“

Vo veci T‑406/18,

de Volksbank NV , so sídlom v Utrechte (Holandsko), v zastúpení: A. Kleinhout, T. Waterbolk, P. Post a M. van Zandvoort, advokáti,

vedľajšia účastníčka konania,

VŠEOBECNÝ SÚD (desiata rozšírená komora),

v zložení: predseda komory A. Kornezov, sudcovia E. Buttigieg, G. Hesse, D. Petrlík (spravodajca) a L. Spangsberg Grønfeldt,

tajomník: S. Jund, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania,

po pojednávaní z 9. júla 2024,

Žalobkyňa, predtým SNS Bank NV, je úverovou inštitúciou so sídlom v Holandsku.

3

V roku 2016 prešla skupina zložená zo SNS Bank a jej dvoch dcérskych spoločností ASN Bank NV a RegioBank NV reštrukturalizáciou, na základe ktorej sa 31. decembra 2016 tieto dve dcérske spoločnosti zlúčili so SNS Bank, ktorá bola k 1. januáru 2017 premenovaná na Volksbank (ďalej len „zlúčenie z roku 2016“).

4

Zlúčenie ASN Bank a RegioBank (ďalej len „prebraté dcérske spoločnosti“), uskutočnené úverovou inštitúciou SNS Bank k 31. decembru 2016, viedlo k odňatiu bankových povolení týchto prvých dvoch inštitúcií, v dôsledku čoho žalobkyňa zostala v roku 2017 jedinou inštitúciou, ktorá patrila do pôsobnosti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 ( Ú. v. EÚ L 225, 2014, s. 1 ).

5

8

Napadnuté rozhodnutie obsahuje hlavnú časť a tri prílohy.

9

V hlavnej časti tohto rozhodnutia je opísaný postup určenia príspevkov ex ante na príspevkové obdobie 2018, ktorý sa vzťahuje na všetky inštitúcie.

10

Konkrétne v oddiele 6 uvedeného rozhodnutia SRB stanovila ročnú cieľovú úroveň uvedenú v článku 4 vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) 2015/81 z 19. decembra 2014, ktorým sa bližšie určujú jednotné podmienky uplatňovania nariadenia č. 806/2014, pokiaľ ide o príspevky ex ante do jednotného fondu na riešenie krízových situácií ( Ú. v. EÚ L 15, 2015, s. 1 ), na príspevkové obdobie 2018 (ďalej len „ročná cieľová úroveň“).

14

V prvej fáze SRB v súlade s článkom 70 ods. 2 druhým pododsekom písm. a) nariadenia č. 806/2014 vypočítala „základný ročný príspevok“ každej inštitúcie. Na účely tohto výpočtu SRB najprv zohľadnila celkové záväzky dotknutej inštitúcie, ktoré zahŕňali najmä sumy vlastných zdrojov a krytých vkladov (ďalej len „celkový záväzok“), ako boli predložené k 31. decembru 2016. Následne od celkových záväzkov odpočítala vlastné zdroje a priemer krytých vkladov tejto inštitúcie v roku 2016, vypočítavaný štvrťročne, s cieľom získať jej čisté záväzky (ďalej len „čistý záväzok“). Napokon SRB porovnala čisté záväzky uvedenej inštitúcie s čistými záväzkami všetkých inštitúcií povolených na území všetkých členských štátov podieľajúcich sa na jednotnom mechanizme riešenia krízových situácií (SRM).

15

Pokiaľ ide konkrétne o príspevkové obdobie 2018, SRB vypočítala čisté záväzky dotknutých inštitúcií, a teda ich základný ročný príspevok, pričom zohľadnila výšku celkových záväzkov týchto inštitúcií na základe údajov k 31. decembru 2016 a odpočítala priemernú sumu krytých vkladov, vypočítavanú štvrťročne, uvedených inštitúcií v roku 2016.

16

V súlade s článkom 5 ods. 1 delegovaného nariadenia 2015/63 SRB odpočítala určité druhy záväzkov od čistých záväzkov inštitúcie, ktoré je potrebné zohľadniť pri určovaní základného ročného príspevku.

Návrhy účastníkov konania

20

Žalobkyňa v podstate navrhuje, aby Všeobecný súd:

–

zrušil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa jej týka,

–

zamietol žalobu ako neprípustnú,

–

subsidiárne zamietol žalobu ako nedôvodnú,

–

ešte subsidiárnejšie, v prípade zrušenia zachoval účinky pôvodného rozhodnutia počas obdobia šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku,

–

zamietol žalobu ako nedôvodnú,

–

uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.

Právny stav

25

Žalobkyňa tvrdí, že SRB porušila viaceré právne pravidlá, keď vypočítala jej príspevok ex ante na príspevkové obdobie 2018 a keď najmä uplatnila metodiku na výpočet jej základného ročného príspevku. Žalobkyňa konkrétne vytýka SRB, že vypočítala jej čisté záväzky na základe údajov z rôznych dátumov, pretože SRB použila údaje z obdobia po zlúčení v roku 2016 na určenie celkovej výšky jej záväzkov, hoci na určenie výšky jej krytých vkladov čiastočne použila údaje z obdobia pred týmto zlúčením. Takáto metodika by tak viedla k nadhodnoteniu jej čistých záväzkov.

–

tretí žalobný dôvod sa zakladá na porušení zásady proporcionality,

–

štvrtý žalobný dôvod na porušení zásady právnej istoty,

–

piaty žalobný dôvod na porušení zásady rovnosti zaobchádzania.

SRB vo svojich pripomienkach k vyjadreniu z 26. septembra 2022 v podstate vzniesla dve námietky neprípustnosti, z ktorých prvá bola vznesená voči návrhom žalobkyne proti pôvodnému rozhodnutiu a druhá voči vyjadreniu z 26. septembra 2022.

O prípustnosti návrhov proti pôvodnému rozhodnutiu

30

SRB tvrdí, že návrhy proti pôvodnému rozhodnutiu sú neprípustné, pretože návrh na zrušenie tohto rozhodnutia sa stal bezpredmetným, keďže toto rozhodnutie bolo zrušené ex tunc .

31

Na pojednávaní žalobkyňa vyhlásila, že vezme späť svoje návrhy proti pôvodnému rozhodnutiu, ak by Všeobecný súd konštatoval, že toto rozhodnutie bolo zrušené a nahradené napadnutým rozhodnutím.

35

Napadnuté rozhodnutie bolo prijaté 8. augusta 2022 a v súlade s tým, čo stanovuje článok 4 jeho výroku, nadobudlo účinnosť 12. apríla 2018, t. j. v čase, keď nadobudlo účinnosť pôvodné rozhodnutie.

36

Z vyššie uvedeného vyplýva, ako tvrdí SRB, že pôvodné rozhodnutie bolo zrušené a nahradené napadnutým rozhodnutím, pokiaľ ide o žalobkyňu.

37

Za týchto podmienok to treba chápať tak, že žalobkyňa na pojednávaní vzala svoje návrhy proti pôvodnému rozhodnutiu späť. V dôsledku uvedeného už nie je potrebné preskúmať námietku neprípustnosti, ktorú vzniesla SRB proti týmto návrhom.

V tejto súvislosti z článku 86 ods. 1 a 2 rokovacieho poriadku, v znení platnom v danom čase, vyplýva, že ak je akt, ktorého zrušenie sa navrhuje, nahradený alebo zmenený iným aktom s rovnakým predmetom, žalobca môže pred skončením ústnej časti konania alebo pred rozhodnutím Všeobecného súdu, že vec bude prejednaná bez ústnej časti konania, upraviť žalobu tak, aby prihliadala na túto novú okolnosť. Úprava žaloby sa musí vykonať samostatným podaním a v lehote stanovenej v článku 263 šiestom odseku ZFEÚ, v ktorej možno podať návrh na zrušenie aktu, ktorý odôvodňuje úpravu žaloby.

41

V súlade s článkom 86 ods. 4 písm. a) a b) rokovacieho poriadku návrh na úpravu žaloby musí obsahovať najmä upravené návrhy a ak je to potrebné, aj upravené dôvody a tvrdenia.

42

V tejto súvislosti z judikatúry vyplýva, že hoci je úplne odôvodnené stanoviť na úpravu žaloby určité formálne požiadavky, tieto požiadavky nie sú samoúčelné, a naopak ich cieľom je zabezpečiť kontradiktórnosť konania a riadny výkon spravodlivosti Bolo by pritom v rozpore s riadnym výkonom spravodlivosti a so štruktúrou konania vyžadovať od žalobcu, ktorý prispôsobil svoje návrhy, aby v návrhu na úpravu žaloby zopakoval rovnaké žalobné dôvody a tvrdenia, ako sú tie, ktoré uviedol na podporu svojich návrhov proti pôvodne napadnutému aktu (pozri rozsudok z 24. januára 2019, Haswani/Rada, C‑313/17 P , EU:C:2019:57 , body 35 a 36 a citovanú judikatúru).

43

Ako totiž bolo uvedené v bodoch 7 a 32 až 36 vyššie, napadnuté rozhodnutie zrušilo a nahradilo pôvodné rozhodnutie s cieľom napraviť jeho nedostatok odôvodnenia, ktorý SRB konštatovala v nadväznosti na rozsudok z 15. júla 2021, Komisia/Landesbank Baden‑Württemberg a SRB ( C‑584/20 P a C‑621/20 P , EU:C:2021:601 ), a uznesenia z 3. marca 2022, SRB/Portigon a Komisia ( C‑664/20 P , neuverejnené, EU:C:2022:161 ), a z 3. marca 2022, SRB/Hypo Vorarlberg Bank ( C‑663/20 P , neuverejnené, EU:C:2022:162 ).

47

Treba však konštatovať, že samotná náprava nedostatku odôvodnenia pôvodného rozhodnutia nemá vplyv na hlavnú otázku predloženú touto žalobou, ktorá sa týka metodiky, ktorú SRB uplatnila na výpočet príspevku ex ante žalobkyne a konkrétnejšie na určenie jej čistých záväzkov.

48

Za týchto podmienok žalobkyňa nemusela považovať za potrebné zmeniť žalobné dôvody a tvrdenia uvedené na podporu svojej žaloby v nadväznosti na prijatie napadnutého rozhodnutia.

49

O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 103 ods. 2 smernice 2014/59, článku 70 ods. 2 nariadenia č. 806/2014 a článku 4 ods. 1 delegovaného nariadenia 2015/63 z dôvodu, že na určenie čistých záväzkov žalobkyne boli použité neporovnateľné údaje

52

Žalobkyňa vytýka SRB, že použila údaje z rôznych dátumov na výpočet jej čistých záväzkov, keďže SRB získala sumu jej celkových záväzkov na základe údajov k 31. decembru 2016, hoci vypočítala výšku jej krytých vkladov podľa štvrťročného priemeru za rok 2016. Takýmto prístupom SRB porušila článok 103 ods. 2 smernice 2014/59, článok 70 ods. 2 nariadenia č. 806/2014 a článok 4 ods. 1 delegovaného nariadenia 2015/63.

53

Z dôvodu zlúčenia z roku 2016 medzi žalobkyňou a zanikajúcimi dcérskymi spoločnosťami by totiž celkové záväzky založené na údajoch z konca roka žalobkyne zahŕňali záväzky žalobkyne, ako aj týchto dcérskych spoločností, zatiaľ čo pri výbere priemernej výšky krytých vkladov žalobkyne SRB nezohľadnila kryté vklady týchto inštitúcií počas prvých troch štvrťrokov. SRB teda neodpočítala všetky kryté vklady zahrnuté do súvahy žalobkyne k 31. decembru 2016, čo by bolo v rozpore s logikou odpočítania uvedených vkladov.

54

Po prvé SRB uplatnila tú istú metodiku na všetky inštitúcie, v dôsledku čoho žalobkyňa svojou argumentáciou v podstate žiada, aby sa s ňou zaobchádzalo inak ako s ostatnými inštitúciami. Takéto zaobchádzanie však nie je odôvodnené.

58

Po druhé metodika výpočtu krytých vkladov, ako sa uplatňuje v napadnutom rozhodnutí, je v súlade s článkami 4, 5, 14 a 16 delegovaného nariadenia 2015/63.

59

Po tretie žalobkyňa nevie preukázať, ako by mal výpočet vykonaný SRB porušovať článok 103 ods. 2 smernice 2014/59 či článok 70 ods. 2 nariadenia č. 806/2014. Jej argumentácia sa opiera výlučne o tvrdenia založené na abstraktných zásadách koherencie a spravodlivosti.

60

V tejto súvislosti z odôvodnení 27, 28 a 31 napadnutého rozhodnutia, ako aj z vyhlásení SRB na pojednávaní vyplýva, že na účely výpočtu čistých záväzkov žalobkyne, a teda jej základného ročného príspevku, SRB použila jednak výšku celkových záväzkov žalobkyne k 31. decembru 2016, čím vychádzala z údajov z obdobia po zlúčení v roku 2016, a jednak priemernú výšku jej krytých vkladov vypočítavanú štvrťročne v priebehu roka 2016, a teda túto sumu určila na základe údajov, ktoré z veľkej časti predchádzali uvedenému zlúčeniu.

64

Žalobkyňa tak tvrdí, že SRB tým, že použila metodiku opísanú v bode 63 vyššie, porušila článok 103 ods. 2 smernice 2014/59, článok 70 ods. 2 nariadenia č. 806/2014 a článok 4 ods. 1 delegovaného nariadenia 2015/63. Okrem toho tvrdí, že uplatnenie uvedenej metodiky by neumožnilo SRB náležite zohľadniť jej skutkovú situáciu a jej skutočný rizikový profil, pričom v skutočnosti tvrdí, že SRB mala uplatniť uvedené ustanovenia vzhľadom na zásadu riadnej správy vecí verejných, ktorá vyžaduje, aby orgány Únie starostlivo a nestranne preskúmali všetky relevantné skutočnosti posudzovanej veci.

65

Na účely posúdenia dôvodnosti tejto argumentácie treba v prvom rade pripomenúť, že z článku 4 ods. 1 delegovaného nariadenia 2015/63 vyplýva, že SRB prináleží vypočítať príspevok ex ante každej inštitúcie na základe informácií, ktoré poskytla v súlade s článkom 14 tohto delegovaného nariadenia.

66

V tejto súvislosti SRB tvrdí, že článok 4 ods. 2, ako aj články 5 a 16 delegovaného nariadenia 2015/63 obsahujú údaje o časových obdobiach referenčného roku N‑2, ktoré sú relevantné na určenie výšky krytých vkladov, ktorá je odpočítaná od celkových záväzkov v rámci výpočtu základného ročného príspevku. Konkrétne podľa SRB z uvedených ustanovení vyplýva, že takéto časové obdobia zodpovedajú účelu štvrťrokov referenčného roka N‑2, v dôsledku čoho jej prináleží, aby pri uvedenom výpočte zohľadnila priemernú výšku krytých vkladov počas tohto roka, ktorá sa vypočítava štvrťročne.

70

Na účely preskúmania tohto žalobného dôvodu nie je potrebné posúdiť, či článok 4 ods. 2 a články 5 a 16 delegovaného nariadenia 2015/63 umožňujú SRB zohľadniť takúto priemernú sumu krytých vkladov na účely výpočtu základných ročných príspevkov, či dokonca jej ukladajú povinnosť to zohľadniť.

71

Z písomností žalobkyne totiž vyplýva, že nevyhnutne nespochybňuje použitie priemernej výšky krytých vkladov, vypočítanej štvrťročne, na účely výpočtu čistých záväzkov, ale vytýka SRB predovšetkým to, že na účely tohto výpočtu použila údaje týkajúce sa rôznych časových období.

72

Na účely zachovania rovnováhy právomocí, ktorá je charakteristická pre inštitucionálnu štruktúru Únie, však takáto voľná úvaha, ktorú Komisia zverila SRB, musí byť jasne vymedzená a jej používanie musí podliehať prísnej kontrole vzhľadom na objektívne kritériá, ktoré vyplývajú z právnej úpravy, ktorou je SRB viazaná (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 18. júna 2024, Komisia/SRB, C‑551/22 P , EU:C:2024:520 , body 70 a 72 ).

76

Treba sa teda najmä ubezpečiť, že SRB uplatnila uvedenú voľnú úvahu v súlade s právnymi normami vyššej právnej sily, a konkrétnejšie v súlade s účelom a všeobecnou štruktúrou právneho aktu, ktorý predstavuje jej právny základ, a to smernice 2014/59 (pozri bod 61 vyššie), ako aj so všeobecnými právnymi zásadami, akou je zásada riadnej správy vecí verejných (pozri v tomto zmysle rozsudky z 30. septembra 2010, EMI Group, C‑581/08 , EU:C:2010:559 , bod 42 ; z 26. mája 1998, Costacurta/Komisia, T‑177/96 , EU:T:1998:109 , bod 45 , a z 3. októbra 2019, BASF a REACH & colours/ECHA, T‑806/17 , neuverejnený, EU:T:2019:724 , bod 79 ).

77

V tejto súvislosti treba na jednej strane pripomenúť, že zásada riadnej správy vecí verejných, ako je zakotvená v článku 41 Charty základných práv Európskej únie, ukladá inštitúciám a orgánom Únie povinnosť starostlivo a nestranne preskúmať všetky relevantné skutočnosti posudzovanej veci (pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. novembra 1991, Technische Universität München, C‑269/90 , EU:C:1991:438 , bod 14 ; z 9. septembra 2008, Bayer CropScience a i./Komisia, T‑75/06 , EU:T:2008:317 , bod 84 , a z 23. septembra 2009, Estónsko/Komisia, T‑263/07 , EU:T:2009:351 , bod 99 ).

81

Práve v tomto kontexte Všeobecný súd už rozhodol, že základný ročný príspevok musí odrážať veľkosť inštitúcií s cieľom zabezpečiť, aby sa SRM poskytli dostatočné finančné zdroje na účinné uplatňovanie nástrojov riešenia krízových situácií a aby inštitúcie boli motivované k tomu, aby fungovali na základe menej rizikového modelu, a to najmä tým, že znížia svoje čisté záväzky (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. decembra 2023, Banque postale/SRB, T‑383/21 , EU:T:2023:845 , body 175 a 176 ).

82

Za týchto podmienok prináleží SRB, aby vypočítala základné ročné príspevky tak, aby dostatočne presne odrážali veľkosť dotknutých inštitúcií, ako aj súvisiace riziko v závislosti od ich záväzkov, aby inštitúcie so značnými záväzkami platili vyššie príspevky ex ante ako inštitúcie s obmedzenejšími záväzkami – s výhradou úpravy týchto príspevkov vzhľadom na dotknuté ukazovatele rizika – a aby inštitúcie boli motivované prijať menej rizikové spôsoby fungovania najmä znížením výšky svojich čistých záväzkov.

83

Hoci metodika opísaná v bode 63 vyššie môže vo všeobecnosti dostatočne presne odrážať veľkosť dotknutých inštitúcií, môže to byť inak v určitých osobitných prípadoch, ku ktorým môže dôjsť, keď sa celkové záväzky a kryté vklady danej inštitúcie v referenčnom roku N‑2 výrazne menia nad rámec bežných výkyvov takýchto záväzkov počas roka. Tento vývoj môže vyplývať najmä zo zmeny štruktúry uvedenej inštitúcie, ktorá vznikla v dôsledku zlúčenia alebo prebratia.

87

SRB pri výpočte čistých záväzkov žalobkyne, a teda jej základného ročného príspevku, vychádzala z metodiky opísanej v bode 63 vyššie, podľa ktorej použila výšku celkových záväzkov žalobkyne na základe údajov k 31. decembru 2016, zatiaľ čo pri výške krytých vkladov, ktorá je odpočítaná od celkovej výšky záväzkov, zohľadnila priemernú výšku jej krytých vkladov, vypočítanú štvrťročne, v priebehu roka 2016.

88

Pokiaľ teda ide o kryté vklady, ktoré boli odpočítané od celkovej sumy záväzkov v rámci výpočtu čistých záväzkov žalobkyne, metodika opísaná v bode 63 vyššie zohľadnila zlúčenie z roku 2016 len čiastočne. Ako totiž vyplýva z poznámky pod čiarou 22 napadnutého rozhodnutia, SRB spočítala štyri sumy krytých vkladov, ktoré žalobkyňa vlastnila na konci každého štvrťroka 2016, a následne celkovú výšku týchto súm vydelila štyrmi, aby získala ich štvrťročný priemer. V dôsledku toho, pokiaľ ide o prvé tri štvrťroky roku 2016, SRB zohľadnila len kryté vklady žalobkyne bez toho, aby zahŕňala kryté vklady prebratých dcérskych spoločností. Až na konci posledného štvrťroka tohto roka, teda po zlúčení v roku 2016, SRB zohľadnila výšku krytých vkladov žalobkyne, ktoré zahŕňali aj výšku krytých vkladov týchto dcérskych spoločností. Z uvedeného vyplýva, že výška krytých vkladov žalobkyne, ktorá bola odpočítaná od celkovej sumy jej záväzkov na účely výpočtu čistých záväzkov, pozostávala približne len z jednej štvrtiny krytých vkladov, ktoré uvedené dcérske spoločnosti vlastnili v priebehu roka 2016.

89

Naopak, pokiaľ ide o určenie výšky celkových záväzkov žalobkyne, SRB vychádzala len zo stavu jej celkových záväzkov k 31. decembru 2016, teda zo sumy vyplývajúcej zo zlúčenia v roku 2016. Nezohľadnila tak sumy celkových záväzkov žalobkyne na konci prvých troch štvrťrokov 2016, ktoré nezahŕňali celkové záväzky prebratých dcérskych spoločností. Z uvedeného vyplýva, že suma celkových záväzkov žalobkyne zahŕňala všetky záväzky týchto dcérskych spoločností, pričom táto suma zahŕňala aj všetky kryté vklady žalobkyne k 31. decembru 2016, vrátane všetkých krytých vkladov uvedených dcérskych spoločností (pozri bod 14 vyššie).

93

Tento záver nie je spochybnený argumentáciou SRB.

94

Po prvé aj za predpokladu, ako tvrdí SRB, že na účely výpočtu čistých záväzkov žalobkyne bola povinná podľa článku 4 ods. 1 a 2 a článkov 5 a 16 delegovaného nariadenia 2015/63 zohľadniť priemernú sumu krytých vkladov vypočítavanú štvrťročne, tieto ustanovenia jej neukladajú povinnosť zohľadniť v rámci tohto výpočtu údaje týkajúce sa rôznych časových období.

95

Po druhé SRB nemôže odôvodniť uplatnenie metodiky, ako je uvedená v bode 63 vyššie, snahou zabezpečiť súlad metodiky výpočtu čistých záväzkov s metodikou uplatniteľnou na určenie ročnej cieľovej úrovne.

99

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba vyhovieť prvému žalobnému dôvodu a zrušiť napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne, bez toho, aby bolo potrebné preskúmať ostatné žalobné dôvody.

O časovom obmedzení účinkov rozsudku

100

SRB navrhuje, aby Všeobecný súd v prípade zrušenia napadnutého rozhodnutia zachoval účinky tohto rozhodnutia až do jeho nahradenia, alebo aspoň počas obdobia šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, pretože žalobkyňa bude naďalej povinná prispievať do SRF, pričom vrátenie je až do prijatia nového rozhodnutia neprimerané.

101

Článok 264 druhý odsek ZFEÚ sa teda vykladal najmä tak, že z dôvodov právnej istoty, ale aj z dôvodov, ktorých cieľom je zabrániť diskontinuite alebo regresii vo vykonávaní politík uskutočňovaných alebo podporovaných Úniou, umožňuje zachovať účinky zrušeného aktu počas primeranej lehoty (pozri rozsudok z 27. januára 2021, Poľsko/Komisia, T‑699/17 , EU:T:2021:44 , bod 61 a citovanú judikatúru).

105

Pokiaľ ide konkrétnejšie o oblasť výberu príspevkov ex ante , súd Únie zachoval časové účinky zrušených aktov, ak by vrátenie takýchto príspevkov v nadväznosti na uvedené zrušenie mohlo zbaviť SRF finančných prostriedkov, ktoré sa mohli ukázať ako nevyhnutné na zabezpečenie stability eurozóny a finančnej stability Únie. Mohlo by to tak byť najmä v prípade, ak by SRB bola povinná uhradiť okrem výšky príspevku ex ante inštitúcie, ktorá podala žalobu, aj výšku príspevkov ex ante iných inštitúcií, ktoré podali podobnú žalobu, pričom uviedli rovnaký žalobný dôvod ako ten, ktorému sa vyhovelo v predmetnej žalobe [pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. júla 2021, Komisia/Landesbank Baden‑Württemberg a SRB, C‑584/20 P a C‑621/20 P , EU:C:2021:601 , bod 177 , a z 10. apríla 2024, Dexia/SRB (Príspevky ex ante 2022), T‑411/22 , vec v odvolacom konaní, EU:T:2024:216 , body 70 až 74 ].

106

V prejednávanej veci treba na jednej strane konštatovať, že výška príspevku ex ante , ktorý by mala byť žalobkyni vrátená za príspevkové obdobie 2018 v nadväznosti na zrušenie napadnutého rozhodnutia, má obmedzený rozsah v porovnaní s celkovou výškou finančných prostriedkov, ktoré má SRF k dispozícii.

110

Za týchto podmienok nie je potrebné vyhovieť návrhu SRB na zachovanie účinkov napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne.

O trovách

111

Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku sa účastníkovi konania, ktorý vo veci nemal úspech, uloží povinnosť nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže SRB nemala vo veci úspech, znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania žalobkyne v súlade s jej návrhmi.

112

na rok 2018 týchto inštitúcií do jednotného fondu na riešenie krízových situácií, sa zrušuje v rozsahu, v akom sa týka spoločnosti Volksbank NV .

2.

SRB znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli spoločnosti Volksbank.

3.

Európska komisia znáša svoje vlastné trovy konania.

Kornezov