T-422/18
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62018TN0422
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2018364SK.01001402.xml
8.10.2018
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 364/14
Žaloba podaná 6. júla 2018 – RATP/Komisia
(Vec T-422/18)
(2018/C 364/15)
Jazyk konania: francúzština
Účastníci konania
Žalobca: Régie autonome des transports parisiens (RATP) (Paríž, Francúzsko) (v zastúpení: E. Morgan de Rivery, P. Delelis a C. Lavin, advokáti)
Žalovaná: Európska komisia
Návrh
Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
zrušil na základe článku 263 ZFEÚ rozhodnutie Komisie z 5. marca 2018, ktorým sa poskytol prístup k dokumentom na základe žiadosti o prístup k dokumentom zaregistrovaným pod číslom GestDem 2017/7530 podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, a
—
v každom prípade uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza päť žalobných dôvodov.
1.
Prvý žalobný dôvod sa zakladá na tom, že Komisia porušila článok 4 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie ( Ú. v. ES L 145, 2001, s. 43 ; Mim. vyd. 01/003, s. 331), ako aj článok 5 ods. 3 písm. b) a článok 5 ods. 6 oddielu, ktorý sa týka ustanovení vykonávajúcich nariadenie č. 1049/2001, Kódexu dobrého úradného postupu zamestnancov Komisie pripojeného k Rokovaciemu poriadku Komisie [K(2000) 3614 ( Ú. v. ES L 308, 2000, s. 26 ; Mim. vyd. 01/003, s. 213)], keďže Komisia nemohla sprístupniť sporné dokumenty bez toho, aby o tom neinformovala žalobcu.
2.
Druhý žalobný dôvod sa zakladá na tom, že Komisia porušila zásadu riadnej správy, ktorá je zakotvená v článku 41 ods. 1 Charty základných práv, povinnosť konať s náležitou starostlivosťou, ako vyplýva z relevantnej judikatúry, a teda účel nariadenia č. 1049/2001, ktorým je podľa článku 1 písm. c) tohto nariadenia „podporiť dobrú administratívnu prax v prístupe k dokumentom“.
3.
Tretí žalobný dôvod sa zakladá na tom, že Komisia porušila článok 4 ods. 2 prvú, druhú a tretiu zarážku nariadenia č. 1049/2001 tým, že odmietla uplatniť výnimky, ktorých sa dovolával žalobca. Tento žalobný dôvod sa delí na tri časti:
—
prvá časť vychádza z toho, že Komisia porušila článok 4 ods. 2 tretiu zarážku nariadenia č. 1049/2001 tým, že úmyselne odmietla uplatniť všeobecnú domnienku dôvernosti týkajúcu sa dokumentov;
—
druhá časť vychádza z toho, že Komisia porušila článok 4 ods. 2 druhú zarážku nariadenia č. 1049/2001 tým, že odmietla zohľadniť zásah do súdnych konaní, ktorý spôsobilo sprístupnenie dokumentov;
—
tretia časť vychádza z toho, že Komisia porušila článok 4 ods. 2 prvú zarážku nariadenia č. 1049/2001, článok 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, článok 7 Charty základných práv, ako aj článok 339 ZFEÚ tým, že nezohľadnila obchodné, finančné a strategické záujmy žalobcu.
4.
Štvrtý žalobný dôvod sa zakladá na tom, že Komisia porušila článok 4 ods. 1 písm. b), ako aj článok 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov ( Ú. v. ES L 8, 2001, s. 1 ; Mim. vyd. 13/026, s. 102) tým, že odmietla utajiť totožnosť fyzickej osoby, ktorá je pôvodcom sporných dokumentov.
5.
Piaty žalobný dôvod sa zakladá na tom, že Komisia porušila povinnosť uviesť odôvodnenie podľa článku 296 ZFEÚ tým, že žalobcovi vopred ani po zaslaní dokumentov neoznámila dôvody, pre ktoré mohla odovzdať tieto dokumenty.