← Späť na vyhľadávanie
Všeobecný súd Európskej únie·24.8.2018

T-509/18

Zrušuje
Súd
Všeobecný súd Európskej únie
IČS
62018TN0509

C_2018399SK.01003902.xml

5.11.2018

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 399/39

Žaloba podaná 24. augusta 2018 – Česká republika/Komisia

(Vec T-509/18)

(2018/C 399/54)

Jazyk konania: čeština

Účastníci konania

Žalobkyňa: Česká republika (v zastúpení: M. Smolek, J. Pavliš, O. Serdula a J. Vláčil)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

zrušil vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2018/873 z 13. júna 2018, ktorým sa z financovania Európskou úniou vylučujú určité výdavky vynaložené členskými štátmi v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a v rámci Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) v rozsahu, v akom vylučuje výdavky v celkovej výške 151 116,65 eur vynaložené Českou republikou, a

uložil Európskej komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby, žalobkyňa uvádza tri žalobné dôvody.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na porušení článku 52 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky (ďalej len „nariadenie č. 1306/2013“). Komisia sa totiž nesprávne domnieva, že obdobie medzi návštevami kontrolných orgánov u toho istého poľnohospodárskeho podniku nesmie prekročiť obdobie stanovené v článku 25 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 809/2014 zo 17. júla 2014, ktorým sa stanovujú pravidlá uplatňovania nariadenia č. 1306/2013 v súvislosti s integrovaným administratívnym a kontrolným systémom, opatreniami na rozvoj vidieka a krížovým plnením (ďalej len „nariadenie č. 809/2014“).

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na porušení zásady legitímnej dôvery. Aj ak by totiž v tejto veci došlo k porušeniu nariadenia č. 809/2014 ( quod non ), Česká republika oprávnene nadobudla legitímnu dôveru o súlade svojho systému kontrol s právom Únie na základe záverov Komisie z predchádzajúceho auditu, kde Komisia súhlasila, že kontroly na mieste sa v Českej republike uskutočňovali v súlade s právom Únie.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na porušení článku 52 ods. 1 a 2 nariadenia č. 1306/2013. Aj ak by totiž v tejto veci došlo k porušeniu nariadenia č. 809/2014 ( quod non ), Komisia do výpočtu finančnej korekcie zahrnula tiež prostriedky vyplatené poľnohospodárskym podnikom, v prípade ktorých pri kontrolách na mieste preukázateľne nedošlo k porušeniu nariadenia č. 809/2014. Komisia teda uložila finančnú korekciu aj za údaje, ktoré nemožno považovať za neoprávnene vynaložené a v prípade ktorých neexistovalo žiadne riziko pre fondy Únie.

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Oznamenie T-509/18 – Všeobecný súd Európskej únie | AI Pravnik