← Späť na vyhľadávanie
Všeobecný súd Európskej únie·1.9.2018

T-531/18

Zamieta
Súd
Všeobecný súd Európskej únie
IČS
62018TN0531

C_2018399SK.01004501.xml

5.11.2018

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 399/45

Žaloba podaná 26. mája 2018 – LL-CARPENTER/Komisia

(Vec T-531/18)

(2018/C 399/60)

Jazyk konania: čeština

Účastníci konania

Žalobkyňa: LL-CARPENTER s.r.o. (Praha, Česká republika) (v zastúpení: J. Buřil, advokát)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

zrušil rozhodnutie Európskej komisie C(2018) 4138 final z 26. júna 2018 vo veci AT.40037 – Carpenter/Subaru, ktorým Európska komisia podľa článku 13 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (ďalej len „nariadenie č. 1/2003“) a článku 7 ods. 2 nariadenia Komisie (ES) č. 773/2004 zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podľa článkov 81 a 82 Zmluvy o založení ES (ďalej len „nariadenie č. 773/2004“) zamietla sťažnosť žalobkyne podľa článku 7 nariadenia č. 1/2003 zo 6. septembra 2012 pre porušenie článku 101 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, a

uložil Európskej komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby, žalobkyňa uvádza uvádzajú dva žalobné dôvody.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že napadnuté rozhodnutie trpí vadou spočívajúcou v nesprávnom právnom posúdení a zjavne nesprávnom posúdení skutkového stavu.

Európska komisia nesprávne posúdila skutkový stav, keď dospela k záveru, že žalobkyňou namietané protisúťažné konanie (v časti, ktorá sa týka Českej republiky) riešil vnútroštátny orgán na ochranu hospodárskej súťaže v Českej republike, a dospela k nesprávnemu právnemu posúdeniu prípadu v tom zmysle, že boli splnené podmienky na uplatnenie článku 13 nariadenia č. 1/2003 (v časti, ktorá sa týka Českej republiky).

Európska komisia nepreskúmala dôkladne všetky skutkové a právne okolnosti, s ktorými ju žalobkyňa oboznámila, a z toho dôvodu nesprávne posúdila skutkový stav, keď dospela k záveru, že písomné vyjadrenie žalobkyne nevedú k inému posúdeniu sťažnosti a že pravdepodobnosť toho, že sa zistí porušenie článku 101 ZFEÚ sa zdá byť malá, a dospela k nesprávnemu právnemu posúdeniu prípadu v tom zmysle, že sú splnené podmienky pre uplatnenie článku 7 ods. 2 nariadenia č. 773/2004.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že napadnuté rozhodnutie trpí procesnou vadou spočívajúcou v tom, že Európska komisia vo svojom rozhodnutí neuvádza dostatočné odôvodnenie.

Európska komisia neuviedla, z akých priorít vychádzala pri rozhodovaní, že v danej veci nevykoná ďalšie vyšetrovanie, a odkázala len na očakávané vysoké náklady ďalších vyšetrovaní.

Európska komisia neodôvodnila, akým spôsobom hodnotila dôkazy a z akého dôvodu nezohľadnila skutkové a právne okolnosti, s ktorými ju žalobkyňa oboznámila, a prečo svoje rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti založila len na tvrdeniach vyplývajúcich z jedného písomného vyjadrenia spoločnosti, proti ktorej sťažnosť smeruje.

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Oznamenie T-531/18 – Všeobecný súd Európskej únie | AI Pravnik