Všeobecný súd Európskej únie·8.10.2018

T-608/18

Súd: Všeobecný súd Európskej únie
IČS: 62018TN0608
Zdroj: eur-lex.europa.eu ↗

C_2019004SK.01003001.xml

7.1.2019

Úradný vestník Európskej únie

C 4/30

Žaloba podaná 8. októbra 2018 – Sammut/Parlament

(Vec T-608/18)

(2019/C 4/41)

Jazyk konania: maltčina

Účastníci konania

Žalobca: Mark Anthony Sammut (Foetz, Luxembursko) (v zastúpení: P. Borg Olivier, lawyer)

Žalovaný: Európsky parlament

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

—

zrušil na základe článku 270 ZFEÚ rozhodnutie Európskeho parlamentu zo 6. júla 2018 prijaté podľa článku 90 ods. 2 Služobného poriadku, ktorým Európsky parlament zamietol sťažnosť žalobcu, ktorou sa žalobca domáhal toho, aby sa z jeho hodnotiacej správy za rok 2016 odstránilo vyhlásenie týkajúce sa toho, že údajne neinformoval menovací orgán o svojom úmysle vydať v roku 2016 knihu s názvom „L-Aqwa fl-Ewropa. Il-Panama papers u il-Poter“ [„Európska jednotka. Panamské dokumenty a Moc“]; a v dôsledku toho,

—

čiastočne zrušil rozhodnutie generálneho riaditeľa Generálneho riaditeľstva pre preklady zo 4. januára 2018; a v dôsledku toho,

—

nariadil odstránenie vyššie uvedeného vyhlásenia z hodnotiacej správy (bod 3 týkajúci sa správania žalobcu – Súlad s pravidlami a postupmi);

—

vyčísliť ujmu, ktorá žalobcovi vznikla v dôsledku týchto rozhodnutí;

—

uložil žalovanému povinnosť nahradiť škodu, ktorá vznikla žalobcovi v dôsledku týchto rozhodnutí;

—

uložil menovaciemu orgánu povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza tri žalobné dôvody.

Prvý žalobný dôvod je založený na porušení článku 17a Služobného poriadku v tom zmysle, že týmto ustanovením má byť chránené základné právo na slobodu prejavu zaručené článkom 10 Zmluvy o ochrane ľudských práv a základných slobôd a článkom 11 Listiny základných práv Európskej únie. Ďalej musí byť medzi právami a povinnosťami nastolená rovnováha, keďže nie všetky práva majú absolútnu povahu.

Druhý žalobný dôvod je založený na nesprávnom výklade článku 17a Služobného poriadku v tom zmyslu, že téma knihy sa netýka „práce Únie“, a teda žalobca nebol nijako povinný vopred informovať menovací orgán o svojom úmysle. Slova „ktorá súvisí s“ odkazujú na obsah dokumentu, ktorého zmyslom je zaoberať sa „prácou Únie“. To znamená, že úradník je povinný informovať menovací orgán a získať jeho súhlas len vtedy, ak akokoľvek súvisela s prácou Únie. Z toho vyplývajúcou povinnosťou menovacieho orgánu je vykladať to, čo predstavuje „prácu Únie“, striktne, a nie široko. Žalobca ďalej tvrdí, že

—

rozhodnutie nie je riadne odôvodnené, keďže je založené len na obyčajnom názore, nie na faktoch alebo na právnych úvahách,

—

povinnosť uložená menovacím orgánom je rozsiahlejšia ako povinnosť stanovená v Služobnom poriadku,

—

rozhodnutie je založené na neprimeranom výkone právomoci posúdenia,

—

slová „záležitosť, ktorá súvisí s prácou Únie“ sa viažu ku kontextu, ktorý je možné vzhľadom na činnosti Únie vyvodiť z iných usmernení;

—

vzhľadom na to, že v knihe nie je nijaká zmienka o žalobcovej práci alebo o práci Únie, žalobca neporušil svoju povinnosť dôvery, lojálnosti a nestrannosti vo vzťahu k Únii,

—

z judikatúry Súdneho dvora, najmä z jeho rozsudku zo 6. marca 2001 (Connolly v. Komise (C-274/99 P, EU:C:2001:127, body 43 až 62), vyplývajú viaceré informácie relevantné na účely posúdenia žaloby a uplatňovania článku 17a Služobného poriadku.

Tretí žalobný dôvod je založený na nemajetkovej ujme, ktorá bola spôsobená žalobcovi v dôsledku rozhodnutia, a to na jeho pracovisku ako aj v jeho osobnom živote, a na dopade, aký malo toto rozhodnutie na jeho literárnu tvorbu. V dôsledku toho je nevyhnutné vyčísliť ujmu, a následne priznať mu náhradu za ňu.