← Späť na vyhľadávanie
Všeobecný súd Európskej únie·Uznesenie·21.7.2020

T-334/18

ECLI:EU:T:2020:352

Zamieta
Súd
Všeobecný súd Európskej únie
IČS
62018TO0334

62018TO0334

UZNESENIE

VŠEOBECNÉHO SÚDU (piata komora)

z 21. júla 2020 ( *1 )

„Konanie – Určenie výšky trov konania – Neprípustnosť“

Vo veci T‑334/18 DEP,

Bodegas Altún, SL , so sídlom v Baños de Ebro (Španielsko), v zastúpení: I. Temiño Ceniceros a J. Oria Sousa‑Montes, advokáti,

žalobkyňa,

proti

Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) , v zastúpení: S. Palmero Cabezas a H. O’Neill, splnomocnení zástupcovia,

žalovanému,

ďalší účastník konania pred odvolacím senátom EUIPO a vedľajší účastník konania pred Všeobecným súdom:

Codorníu, SA , so sídlom v Esplugues de Llobregat (Španielsko), v zastúpení: M. Ceballos Rodríguez a E. Stoyanov Edissonov, advokáti,

ktorej predmetom je návrh na určenie výšky trov konania, ktoré má vedľajší účastník konania nahradiť žalobkyni v nadväznosti na rozsudok z 27. júna 2019, Bodegas Altún/EUIPO – Codorníu (ANA DE ALTUN) ( T‑334/18 , neuverejnený, EU:T:2019:451 ),

VŠEOBECNÝ SÚD (piata komora),

v zložení: predseda komory D. Spielmann (spravodajca), sudcovia U. Öberg a R. Mastroianni,

tajomník: E. Coulon,

vyhlásil toto

Uznesenie

Skutkové okolnosti, konanie a návrhy účastníkov konania

1

Žalobkyňa, spoločnosť Bodegas Altún, SL, podala 31. mája 2013 na Úrade Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) prihlášku ochrannej známky Európskej únie podľa nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Európskej únie ( Ú. v. EÚ L 78, 2009, s. 1 ), v znení zmien [nahradeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 zo 14. júna 2017 o ochrannej známke Európskej únie ( Ú. v. EÚ L 154, 2017, s. 1 )]. Dňa 1. októbra 2013 podal vedľajší účastník konania, spoločnosť Codorníu, SA, na základe článku 41 nariadenia č. 207/2009 (teraz článok 46 nariadenia 2017/1001) námietku proti zápisu prihlasovanej ochrannej známky. Dňa 28. novembra 2014 námietkové oddelenie konštatovalo, že existuje pravdepodobnosť zámeny medzi prihlasovanou ochrannou známkou a staršou ochrannou známkou. Dňa 22. januára 2015 podala žalobkyňa proti rozhodnutiu námietkového oddelenia odvolanie na EUIPO na základe článkov 58 až 64 nariadenia č. 207/2009 (teraz články 66 až 71 nariadenia 2017/1001). Rozhodnutím z 9. decembra 2015 druhý odvolací senát EUIPO rozhodnutie námietkového oddelenia zrušil.

2

Vedľajší účastník konania podal proti rozhodnutiu druhého odvolacieho senátu EUIPO z 9. decembra 2015 žalobu o neplatnosť na Všeobecný súd. V rozsudku z 18. septembra 2017, Codorníu/EUIPO – Bodegas Altún (ANA DE ALTUN) ( T‑86/16 , neuverejnený, EU:T:2017:627 ), Všeobecný súd vyhovel tejto žalobe, zrušil rozhodnutie odvolacieho senátu a uložil EUIPO a žalobkyni povinnosť znášať svoje vlastné trovy konania a nahradiť polovicu trov konania, ktoré vynaložil vedľajší účastník konania.

3

V nadväznosti na rozsudok z 18. septembra 2017, ANA DE ALTUN ( T‑86/16 , neuverejnený, EU:T:2017:627 ), bola námietka proti zápisu postúpená prvému odvolaciemu senátu EUIPO, ktorý v rozhodnutí zo 14. marca 2018 dospel k záveru, že z dôvodov hospodárnosti konania treba námietku preskúmať z hľadiska článku 8 ods. 5 nariadenia 2017/1001 a odvolanie podané žalobkyňou zamietol.

4

Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 31. mája 2018 žalobkyňa podala žalobu, ktorou sa domáhala zrušenia rozhodnutia prvého odvolacieho senátu EUIPO zo 14. marca 2018.

5

Všeobecný súd v rozsudku z 27. júna 2019, Bodegas Altún/EUIPO – Codorníu (ANA DE ALTUN) ( T‑334/18 , neuverejnený, EU:T:2019:451 ), zrušil rozhodnutie prvého odvolacieho senátu EUIPO zo 14. marca 2018 a uložil EUIPO a vedľajšiemu účastníkovi konania povinnosť znášať svoje vlastné trovy konania a nahradiť polovicu trov konania, ktoré vynaložila žalobkyňa.

6

Žalobkyňa uvádza, že sa pokúsila zmierlivo získať od vedľajšieho účastníka konania náhradu trov konania súvisiacich s vecou, v ktorej bol vydaný rozsudok z 27. júna 2019, ANA DE ALTUN ( T‑334/18 , neuverejnený, EU:T:2019:451 ), ale k dohode nedospeli.

7

Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 20. decembra 2019 podala žalobkyňa na základe článku 170 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu návrh na určenie výšky trov konania, v ktorom navrhuje, aby Všeobecný súd vyhlásil návrh za prípustný a určil výšku nahraditeľných trov konania, ktoré majú zaplatiť účastníci konania, ktorí nemali úspech vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 27. júna 2019, ANA DE ALTUN ( T‑334/18 , neuverejnený, EU:T:2019:451 ).

8

EUIPO predložil svoje pripomienky k návrhu na určenie výšky trov konania 18. februára 2020. Popiera, že by ho kontaktovala žalobkyňa v súvislosti s náhradou trov konania, a pokiaľ ide o vec samu, navrhuje, aby Všeobecný súd stanovil celkovú výšku nahraditeľných trov konania, ktoré by mal zaplatiť rovnakým dielom s vedľajším účastníkom konania, na 6000 eur.

9

Vedľajší účastník konania predložil svoje pripomienky 20. februára 2020. Spochybňuje prípustnosť návrhu žalobkyne na určenie výšky trov konania z dôvodu, že nevznikli námietky v zmysle článku 170 rokovacieho poriadku. Tvrdí, že v každom prípade spor medzi účastníkmi konania stále prebieha a že čiastočné určenie výšky trov konania nie je namieste. Navrhuje, aby Všeobecný súd zamietol návrh na určenie výšky trov konania a uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania vynaložené v rámci tohto konania. Subsidiárne navrhuje, aby Všeobecný súd vyčíslil aj trovy konania, ktoré jej vznikli vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 18. septembra 2017, ANA DE ALTUN ( T‑86/16 , neuverejnený, EU:T:2017:627 ).

10

Žalobkyňa predložila 6. marca 2020 svoje vyjadrenie k pripomienkam EUIPO a vedľajšej účastníčky konania, o ktorom Všeobecný súd rozhodol, že nebude založené do spisu.

Právny stav

11

Podľa článku 170 rokovacieho poriadku v prípade námietok proti nahraditeľným trovám konania Všeobecný súd rozhodne uznesením, proti ktorému nemožno podať opravný prostriedok, a to po tom, ako účastníkovi konania, ktorého sa návrh týka, poskytol možnosť predložiť pripomienky.

12

Z tohto ustanovenia vyplýva potreba preskúmať v prejednávanej veci existenciu námietky proti nahraditeľným trovám konania pred podaním návrhu na určenie výšky trov konania [uznesenie z 24. januára 2017, Natorski a Pokrywa/EUIPO – PIS Opakowania (Časť dverí), T‑251/14 DEP , neuverejnené, EU:T:2017:39 , bod 13 ].

13

Po prvé, ako zdôrazňuje EUIPO, zo spisu nevyplýva, že by ho žalobkyňa kontaktovala v súvislosti s náhradou trov konania a že by teda EUIPO spochybňoval nahraditeľné trovy konania.

14

Stačí teda konštatovať, že vzhľadom na neexistenciu sporu s EUIPO, pokiaľ ide o výšku nahraditeľných trov konania alebo ich uhradenie, je návrh žalobkyne vo vzťahu k EUIPO neprípustný.

15

Po druhé žalobkyňa tvrdí, že sa bezúspešne pokúšala získať od zástupcu vedľajšieho účastníka konania náhradu predmetných trov konania.

16

Vedľajší účastník konania spochybňuje prípustnosť návrhu na určenie výšky trov konania, pretože žalobkyňa od neho zaplatenie uvedených trov konania nepožadovala.

17

Všeobecný súd konštatuje, že návrh na určenie výšky trov konania okrem toho, že neobsahuje vyčíslenie požadovanej sumy ani žiadny údaj týkajúci sa predmetných výdavkov, a v tejto súvislosti odkazuje iba na prílohu, neodkazuje ani na žiadnu žiadosť o zaplatenie trov konania, ktorá by bola zaslaná vedľajšiemu účastníkovi konania.

18

Je pravda, že z informácií uvedených v spise vyplýva, že žalobkyňa a vedľajší účastník konania zvažovali možnosť zmierlivého a úplného vyriešenia sporu týkajúceho sa dotknutých ochranných známok vrátane trov konania.

19

Ako však bolo pripomenuté v bode 12 vyššie, treba overiť, či ku dňu podania návrhu existovala námietka proti nahraditeľným trovám konania, a to najmä pokiaľ ide o ich výšku alebo ich uhradenie (pozri v tomto zmysle uznesenie z 9. novembra 2017, Nestlé Unternehmungen Deutschland/Lotte, C‑586/15 P‑DEP , neuverejnené, EU:C:2017:855 , body 9 a 10 a citovanú judikatúru).

20

Aj keď žiadne ustanovenie rokovacieho poriadku neukladá účastníkovi konania povinnosť zdokumentovať svoje nároky v štádiu nadviazania kontaktu, ktoré predchádza podaniu návrhu na určenie výšky trov konania (pozri v tomto zmysle uznesenie z 20. júna 2013, Marcuccio/Komisia, T‑16/09 P‑DEP , neuverejnené, EU:T:2013:330 , bod 7 ), nič to nemení na tom, že účastníkovi konania povinnému nahradiť trovy konania musí byť umožnené, aby sa pred podaním návrhu na určenie výšky trov konania vyjadril k výdavkom požadovaným zo strany navrhovateľa.

21

Hoci v prejednávanej veci sa medzi žalobkyňou a vedľajším účastníkom konania predpokladala dohoda o zmierlivom a úplnom vyriešení sporu týkajúceho sa dotknutej ochrannej známky, z informácií uvedených v spise nevyplýva, že by otázka trov konania bola vedľajšiemu účastníkovi konania predložená oddelene od zvyšku dohody, aby sa tak mohol s plnou znalosťou veci vyjadriť k tejto otázke nezávisle od diskusií o merite sporu.

22

Za týchto podmienok nemôže skutočnosť, že medzi žalobkyňou a vedľajším účastníkom konania nedošlo k uzavretiu dohody o zmierlivom a úplnom vyriešení sporu, sama osebe stačiť na to, aby bolo možné dospieť k záveru o existencii námietky proti výške nahraditeľných trov konania alebo proti ich uhradeniu v zmysle článku 170 ods. 1 rokovacieho poriadku.

23

Preto je potrebné konštatovať, že tento návrh je neprípustný aj v rozsahu, v akom sa týka vedľajšieho účastníka konania.

24

Z toho vyplýva, že vzhľadom na neexistenciu námietky proti nahraditeľným trovám konania pred týmto návrhom na určenie výšky trov konania, treba tento návrh zamietnuť ako neprípustný.

O trovách

25

Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

26

Keďže žalobkyňa nemala vo veci úspech, treba rozhodnúť, že bude znášať vlastné trovy konania a nahradí trovy konania, ktoré v tomto konaní vznikli vedľajšiemu účastníkovi konania, v súlade s jej návrhmi.

27

Keďže EUIPO nepožadoval nahradiť trovy tohto konania, treba rozhodnúť, že bude znášať svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (piata komora)

nariadil:

1.

Návrh na určenie výšky trov konania sa zamieta ako neprípustný.

2.

Spoločnosť Bodegas Altún, SL znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré v tomto konaní vznikli spoločnosti Codorníu, SA.

3.

Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) znáša svoje vlastné trovy konania.

V Luxemburgu 21. júla 2020.

Súdny tajomník

E. Coulon

Predseda

D. Spielmann

( *1 ) Jazyk konania: španielčina.

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.