T-422/18

žalobkyňa,

proti

Európskej komisii , v zastúpení: A. Buchet, W. Mölls a C. Ehrbar, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

ktorej predmetom je návrh podaný na základe článku 263 ZFEÚ, a smerujúci k zrušeniu rozhodnutia Generálneho riaditeľstva Komisie pre mobilitu a dopravu z 5. marca 2018, ktoré sa týka žiadosti o prístup k dokumentom RATP, v rozsahu, v akom priznáva čiastočný prístup k týmto dokumentom,

VŠEOBECNÝ SÚD (tretia komora),

Dňa 19. decembra 2017 bola Európskej komisii doručená na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie ( Ú. v. ES L 145, 2001, s. 43 ; Mim. vyd. 01/003, s. 331) žiadosť o prístup k viacerým dokumentom, ktorá bola zapísaná pod číslom GESTDEM 2017/7530 (ďalej len „pôvodná žiadosť o prístup“), týkajúca sa najmä troch dokumentov (ďalej len „sporné dokumenty“) vypracovaných žalobkyňou, spoločnosťou Régie autonome des transports parisiens (RATP).

2

Spornými dokumentmi sú:

–

list z 21. mája 2012 predsedu predstavenstva a generálneho riaditeľa žalobkyne zaslaný predsedovi Komisie,

–

Dňa 19. marca 2018 žiadateľ o prístup zaslal generálnemu sekretariátu Komisie na základe článku 7 nariadenia č. 1049/2001 opakovanú žiadosť o prístup k sporným dokumentom v celom ich rozsahu (ďalej len „opakovaná žiadosť o prístup“).

5

Dňa 20. apríla 2018 DG Move oznámilo žiadateľovi o prístup, že sa stala chyba pri zasielaní napadnutého rozhodnutia a že sporné dokumenty mu nemali byť oznámené. DG Move požiadalo žiadateľa o prístup, aby sporné dokumenty nevytlačil, neuchoval alebo nepoužil a vymazal správy, ktoré mu boli predtým zaslané.

6

Dňa 25. apríla 2018 DG Move požiadalo žiadateľa o prístup, aby podpísal vyhlásenie, v ktorom sa tento žiadateľ zaväzoval, po prvé, že nebude využívať, oznamovať, šíriť, vyhotovovať kópie a zaobchádzať s cenzurovanými verziami sporných dokumentov, poskytnutými 5. marca 2018, alebo s ich obsahom, po druhé, že nezverejní ich obsah, a po tretie, že zničí každú elektronickú alebo papierovú verziu sporných dokumentov. Žiadateľ o prístup v ten istý deň zaslal vlastnoručne podpísané vyhlásenie.

7

Dňa 7. júna 2018 generálny tajomník Komisie prijal rozhodnutie v súvislosti s opakovanou žiadosťou o prístup (ďalej len „rozhodnutie zo 7. júna 2018“) (pozri bod 4 vyššie). V tomto rozhodnutí odmietol každé zverejnenie sporných dokumentov z dôvodu, že ich zverejnenie by ovplyvnilo prebiehajúce súdne konania vo veciach T‑250/18, RATP/Komisia a T‑250/18 R, RATP/Komisia.

11

Dňa 12. júna 2018 Komisia oznámila žalobkyni napadnuté rozhodnutie, zoznam 27 dokumentov, ktoré Komisia označila ako dokumenty, ktorých sa týkala pôvodná žiadosť o prístup, ako aj sporné dokumenty, ktoré boli zaslané žiadateľovi o prístup.

Konanie a návrhy účastníkov konania

12

Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 6. júla 2018 podala žalobkyňa žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.

–

zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.

15

V námietke neprípustnosti Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

–

v prvom rade vyhlásil žalobu o neplatnosť za neprípustnú z dôvodu jej bezpredmetnosti,

–

zamietol námietku neprípustnosti,

–

vyhovel jej žalobe,

–

zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.

19

V tejto súvislosti treba uviesť, že Komisia na podporu svojej námietky neprípustnosti neuvádza, že došlo k zániku predmetu počas konania, ale že žaloba bola bezpredmetnou v čase jej podania. Podľa článku 130 ods. 1 rokovacieho poriadku žalovaná strana môže požiadať Všeobecný súd, aby rozhodol o neprípustnosti bez prejednania veci samej a neexistencia predmetu žaloby v čase jej podania je dôvodom neprípustnosti.

20

Okrem toho a v každom prípade podľa článku 129 rokovacieho poriadku môže Všeobecný súd po vypočutí hlavných účastníkov konania bez návrhu kedykoľvek rozhodnúť o prekážke konania z dôvodu verejného záujmu odôvodneným uznesením. Vzhľadom na to, že neprípustnosť žaloby z dôvodu neexistencie predmetu v čase jej podania predstavuje prekážku konania z dôvodu verejného záujmu, Všeobecný súd môže rozhodnúť o tejto otázke bez návrhu.

21

Na základe toho žalobkyňa nesprávne tvrdí, že námietka neprípustnosti vznesená Komisiou je neprípustná.

24

Komisia sa subsidiárne domnieva, že predmetná žaloba musí byť vyhlásená za neprípustnú z dôvodu, že žalobkyňa nemala pri podaní tejto žaloby žiaden záujem na konaní proti napadnutému rozhodnutiu, keďže toto rozhodnutie už dávno prestalo mať voči nej účinky.

25

Komisia nepopiera, že následkom omylu odovzdala sporné dokumenty v ich cenzurovanom znení žiadateľovi o prístup listom z 5. marca 2018 a že tak nemala urobiť. Domnieva sa však, že hneď, ako sa zistilo toto pochybenie, podnikla všetko pre to, aby to na žalobkyňu nemalo žiaden vplyv. Podľa Komisie bolo toto konanie účinné, keďže žiadateľ o prístup sa písomne zaviazal, že nebude využívať sporné dokumenty a že úplne vymaže každý ich písomný alebo elektronický záznam. Komisia sa domnieva, že žalobkyňa veľmi dobre vedela o obsahu týchto písomných záväzkov, keďže od konca apríla 2018 disponovala dokumentom, v ktorom sú uvedené.

26

Komisia sa preto domnieva, že žalobkyňa nesprávne tvrdí na jednej strane, že sporné dokumenty v ich cenzurovanom znení sú prístupné erga omnes , a na druhej strane, že mala stále záujem na konaní v deň podania tejto žaloby, pričom viac než dva mesiace predtým napadnuté rozhodnutie prestalo mať voči nej akékoľvek účinky. Podľa Komisie žalobkyňa tvrdí, ale nepreukazuje, že sporné dokumenty sú „potenciálne“ v rukách jej konkurentov.

Podľa žalobkyne napadnuté rozhodnutie voči nej vyvoláva právne účinky, pretože na jednej strane vyhlásenie žiadateľa o prístup z 25. apríla 2018 nemohlo zrušiť účinok zverejnenia sporných dokumentov erga omnes počas siedmich týždňov, ktoré predchádzali záväzku obsiahnutému v tomto vyhlásení, a na druhej strane uvedené vyhlásenie, ako aj rozhodnutie zo 7. júna 2018 mohli mať záväzný účinok iba voči Komisii a žiadateľovi o prístup. Podľa žalobkyne v priebehu vyššie uvedeného obdobia siedmich týždňov mohli sporné dokumenty prejsť rukami konkurenčných hospodárskych subjektov a mohli byť použité vo vnútroštátnych súdnych konaniach, ktoré viedli k rovnakým prejudiciálnym otázkam ako tie, ktoré boli položené v spojených veciach Mobit a Autolinee Toscane (C‑350/17 a C‑351/17). Hoci žalobkyňa nemôže posúdiť rozsah tohto odovzdania, domnieva sa, že zásada riadnej správy veci verejných vyžadovala od Komisie povinnosť zistiť, ako žiadateľ o prístup použil sporné dokumenty na účely zrušenia, za predpokladu, že to bolo možné, účinku erga omnes napadnutého rozhodnutia. Podľa žalobkyne opatrenia prijaté Komisiou smerujúce k náprave jej chyby boli zjavne neschopné napraviť oznámenie, ktorého účinok erga omnes bol nadobudnutý a definitívny. Žalobkyňa sa domnieva, že skutočnosť, že Komisia sa v rozhodnutí zo 7. júna 2018 rozhodla nezverejniť sporné dokumenty v rozsahu, v akom by toto zverejnenie ovplyvnilo súdne konania začaté voči Komisii vo veciach T‑250/18 R a T‑250/18, nielen nemá vplyv na účinok erga omnes zverejnenia, ale potvrdzuje, že zverejnenie, ktoré už viedlo k zásahu do uvedených súdnych konaní, musí byť považované za dôvod ďalších zásahov v budúcnosti. Na základe toho sa žalobkyňa domnieva, že má stále záujem na zrušení napadnutého rozhodnutia.

32

Žalobkyňa sa domnieva, že má záujem na konaní, a na tom, aby bolo napadnuté rozhodnutie zrušené, z nasledujúcich dôvodov:

–

po prvé na účely zabránenia tomu, aby v budúcnosti nedošlo k akejkoľvek ďalšej protiprávnosti, ktorá by bola v rozpore s jej záujmami z dôvodu používania, doteraz pravidelného, sporných dokumentov v prejudiciálnych konaniach. Prístup pozostávajúci zo schválenia postupu Komisie v tejto veci by viedol k akceptácii toho, že jej útvary odovzdávajú prísne dôverné dokumenty, či už omylom alebo nie, žiadateľom o prístup a že tieto odovzdania dokumentov sú následne „napravené“ o niekoľko týždňov neskôr podpisom vyhlásení zaväzujúcich iba Komisiu a dotknutého žiadateľa o prístup a žiadne tretie osoby,

–

po druhé napadnuté rozhodnutie ostane platné erga omnes vo vzťahu ku všetkým, ktorí mali prístup k sporným dokumentom z dôvodu pochybenia Komisie, s výnimkou žiadateľa o prístup, adresáta rozhodnutia zo 7. júna 2018. Žalobkyňa sa predovšetkým domnieva, že tieto dokumenty stále existujú a môžu byť voči nej použité pri každej relevantnej príležitosti v rámci vnútroštátnych súdnych konaní alebo súdnych konaní na úrovni Európskej únie. Je jednoznačne v jej záujme mať možnosť domôcť sa toho, aby bol každý zverejnený materiálny akt, ktorý v súčasnosti umožňuje pokračovanie in aeternum používania sporných dokumentov erga omnes , vyhlásený za neplatný súdom Únie, ukončiac tak zákonným a záväzným spôsobom, s možnosťou vymáhania na súde, každé možné budúce použitie uvedených dokumentov.

Okrem toho treba pripomenúť, že akt, ktorý bol späťvzatý a nahradený iným aktom, úplne prestáva byť súčasťou právneho poriadku Únie. Späťvzatie aktu má teda zvyčajne účinky ex tunc (pozri v tomto zmysle uznesenia z 28. mája 1997, Proderec/Komisia, T‑145/95 , EU:T:1997:74 , bod 26 ; zo 14. septembra 2011, Taliansko/Komisia, T‑239/10 , neuverejnené, EU:T:2011:471 , bod 22 , a z 8. júna 2017, Elevolution – Engenharia/Komisia, T‑691/16 , neuverejnené, EU:T:2017:395 , bod 28 a citovanú judikatúru).

36

Pokiaľ ide o prejednávanú vec, po napadnutom rozhodnutí nasledovala opakovaná žiadosť žiadateľa o prístup v zmysle článku 7 ods. 2 nariadenia č. 1049/2001, smerujúca k tomu, aby Komisia prehodnotila svoje stanovisko. V nadväznosti na túto žiadosť generálny tajomník Komisie prijal, pri uplatnení článku 8 nariadenia č. 1049/2001, rozhodnutie zo 7. júna 2018, ktorým v celom rozsahu zamietol prístup k sporným dokumentom.

37

Rozhodnutie zo 7. júna 2018 teda zrušilo a nahradilo napadnuté rozhodnutie (pozri v tomto zmysle rozsudky z 2. októbra 2014, Strack/Komisia, C‑127/13 P , EU:C:2014:2250 , bod 89 , a z 24. mája 2011, NLG/Komisia, T‑109/05 a T‑444/05 , EU:T:2011:235 , bod 102 a citovanú judikatúru). Vzhľadom na to, že napadnuté rozhodnutie predstavovalo iba prvé stanovisko Komisie, ktoré bolo v celom rozsahu nahradené rozhodnutím zo 7. júna 2018, je to toto posledné uvedené rozhodnutie, ktoré ukončilo konanie a má povahu rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. októbra 2003, Co‑Frutta/Komisia, T‑47/01 , EU:T:2003:272 , body 30 až 32 ).

41

Bolo síce rozhodnuté, že žaloba o neplatnosť sa nemusí stať bezpredmetnou pokiaľ akt, ktorého zrušenie sa navrhuje, bol späťvzatý v priebehu konania a ak si žalobca zachová dostatočný právny záujem na vyhlásení rozsudku, ktorým bude tento akt zrušený (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 7. júna 2007, Wunenburger/Komisia, C‑362/05 P , EU:C:2007:322 , body 47 a 50 až 52 ; z 27. septembra 2002, Tideland Signal/Komisia, T‑211/02 , EU:T:2002:232 , body 48 a 49 , a uznesenie zo 14. septembra 2011, Taliansko/Komisia, T‑239/10 , neuverejnené, EU:T:2011:471 , bod 23 ).

42

V prejednávanej veci však žaloba žalobkyne bola bezpredmetnou už v čase jej podania (pozri bod 38 vyššie).

43

Okrem toho, keďže žalobkyňa tvrdí, že zrušenie napadnutého rozhodnutia by umožnilo zabrániť tomu, aby sa protiprávnosť, ktorou je údajne postihnuté, zopakovala v budúcnosti, treba uviesť, že každá z protiprávností uvádzaných žalobkyňou úzko súvisí so špecifickými okolnosťami prejednávanej veci a že žalobkyňa dostatočne neodôvodnila riziko, že sa zopakujú v budúcnosti. Naopak, správanie Komisie, tak ako je opísané v bodoch 5 a 6 vyššie, v nadväznosti na chybné zverejnenie sporných dokumentov preukazuje, že riziko, že k takémuto zverejneniu dôjde v budúcnosti, nie je preukázané.

Napokon v súvislosti s tým, že žalobkyňa odôvodňuje svoj záujem na konaní z dôvodu čiastočného zverejnenia sporných dokumentov v nadväznosti na prijatie napadnutého rozhodnutia, treba uviesť, že zrušenie napadnutého rozhodnutia neumožní vrátenie situácie do pôvodného stavu. Hoci rozsudok Všeobecného súdu o zrušení napadnutého rozhodnutia má účinok erga omnes z dôvodu absolútnej právnej sily rozhodnutej veci a spôsobuje jeho zánik s retroaktívnym účinkom voči všetkým osobám podliehajúcim súdnej právomoci [pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. júna 2006, P & O European Ferries (Vizcaya) a Diputación Foral de Vizcaya/Komisia, C‑442/03 P a C‑471/03 P , EU:C:2006:356 , bod 43 a citovanú judikatúru], toto zrušenie nenapravuje účinky zverejnenia sporných dokumentov po prijatí uvedeného rozhodnutia. Zrušenie napadnutého rozhodnutia by teda nezvrátilo účinky zverejnenia sporných dokumentov, keďže oboznámenie sa všetkých osôb, ktoré ich čítali, s týmito informáciami, je okamžité a nezvratné. Zrušenie napadnutého rozhodnutia nemôže teda žalobkyni priniesť prospech.

46

Rozhodnutie Všeobecného súdu zamietnuť žalobu o neplatnosť napadnutého rozhodnutia ako neprípustnú z dôvodu bezpredmetnosti však nijako neovplyvňuje možnosť žalobkyne podať žalobu o náhradu škody, pokiaľ sa domnieva, že výkon napadnutého rozhodnutia jej spôsobil ujmu. Pri uplatnení zásady samostatnej povahy opravných prostriedkov totiž účastník konania môže postupovať tak, že podá žalobu o náhradu škody bez toho, aby ho akékoľvek ustanovenie zaväzovalo domáhať sa zrušenia protiprávneho aktu, ktorý mu spôsobil škodu (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 14. septembra 1999, Komisia/AssiDomän Kraft Products a i., C‑310/97 P , EU:C:1999:407 , bod 59 , a z 28. februára 2018, Vakakis kai Synergates/Komisia, T‑292/15 , EU:T:2018:103 , bod 30 ).

Žalobkyňa sa domnieva, že Komisiu treba zaviazať na náhradu všetkých trov konania z dôvodu, že jej námietka neprípustnosti musí byť zamietnutá a že návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Saugmandsgaard Øe v spojených veciach Mobit a Autolinee Toscane ( C‑350/17 a C‑351/17 , EU:C:2018:869 ) odmietajú výklad podaný Komisiou o pôsobnosti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1370/2007 z 23. októbra 2007 o službách vo verejnom záujme v železničnej a cestnej osobnej doprave, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 1191/69 a (EHS) č. 1107/70 ( Ú. v. EÚ L 315, 2007, s. 1 ).

50

Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyňa nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania v súlade s návrhom Komisie.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (tretia komora)

nariadil:

E. Coulon

Predseda

S. Frimodt Nielsen

( *1 ) Jazyk konania: francúzština.