T-751/18

žalobkyňa,

proti

Európskej komisii , v zastúpení: J.‑F. Brakeland a A. Becker, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

ktorej predmetom je návrh podaný na základe článku 263 ZFEÚ na zrušenie listu Komisie Ares(2018) 5413709 z 22. októbra 2018 oznamujúceho odňatie úspor emisií CO 2 dosiahnutých prostredníctvom ekologických inovácií priradených k vozidlám spoločnosti Daimler AG vybavených vysokoúčinnými alternátormi Bosch HED EL 7‑150 a 175 plus,

VŠEOBECNÝ SÚD (druhá komora),

V rámci cieľa Európskej únie znížiť emisie oxidu uhličitého (CO 2 ) z ľahkých úžitkových vozidiel pri súčasnom zabezpečení riadneho fungovania vnútorného trhu Európsky parlament a Rada Európskej únie prijali nariadenie (ES) č. 443/2009 z 23. apríla 2009, ktorým sa stanovujú výkonové emisné normy nových osobných automobilov ako súčasť integrovaného prístupu Spoločenstva na zníženie emisií CO 2 z ľahkých úžitkových vozidiel ( Ú. v. ES L 140, 2009, s. 1 ).

2

Na účely dosiahnutia tohto cieľa článok 4 nariadenia č. 443/2009 stanovuje, že každý výrobca osobných automobilov zabezpečí v kalendárnom roku začínajúcom 1. januára 2012 a v každom nasledujúcom kalendárnom roku, že jeho priemerné špecifické emisie CO 2 neprekročia jeho cieľovú hodnotu špecifických emisií určenú v súlade s prílohou I tohto nariadenia alebo v prípade, v ktorom sa výrobcovi udelila výnimka podľa článku 11 tohto nariadenia, v súlade s uvedenou výnimkou.

3

Určenie cieľovej hodnoty špecifických emisií výrobcu sa uskutočňuje podľa článku 4 nariadenia č. 443/2009 v spojení s prílohou I tohto nariadenia. Okrem toho na účely určenia priemerných špecifických emisií CO 2 výrobcu členské štáty zistia údaje uvedené v článku 8 nariadenia č. 443/2009 v spojení s prílohou II tohto nariadenia, predovšetkým emisie CO 2 všetkých nových osobných automobilov registrovaných na ich území v priebehu predchádzajúceho roka, určené v rámci typového schválenia vozidiel a uvedené v osvedčení o zhode stanovenom v článku 18 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/46/ES z 5. septembra 2007, ktorou sa zriaďuje rámec pre typové schválenie motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá (Rámcová smernica) ( Ú. v. EÚ L 263, 2007, s. 1 ).

7

Zníženie emisií CO 2 nových osobných automobilov stanovené nariadením č. 443/2009 má okrem ochrany životného prostredia za cieľ riadne fungovanie vnútorného trhu a je zamerané predovšetkým na stimulovanie investícií do nových technológií. S cieľom podporiť dlhodobú konkurencieschopnosť európskeho automobilového priemyslu preto nariadenie „aktívne podporuje ekologickú inováciu a zohľadňuje budúci technický rozvoj“ (pozri odôvodnenie 13 nariadenia č. 443/2009).

8

Článok 12 nariadenia č. 443/2009 týkajúci sa ekologických inovácií v dôsledku toho stanovuje, že sa zohľadnia úspory emisií CO 2 dosiahnuté prostredníctvom využitia inovačných technológií. Na tento účel sa pri výpočte priemerných špecifických emisií CO 2 výrobcu odpočítajú tieto úspory od špecifických emisií CO 2 z automobilov, v ktorých boli tieto technológie použité.

9

Komisia na tento účel prijala 25. júla 2011 vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 725/2011, ktorým sa ustanovuje proces schvaľovania a certifikácie inovačných technológií na znižovanie emisií CO 2 z osobných automobilov podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 443/2009 ( Ú. v. EÚ L 194, 2011, s. 19 ).

12

Pokiaľ ide o certifikáciu úspor emisií CO 2 vykonanú príslušnými vnútroštátnymi schvaľovacími orgánmi a o zohľadnenie certifikovaných úspor emisií CO 2 pri určení priemerných špecifických emisií CO 2 určitého výrobcu, vykonávacie nariadenie č. 725/2011 stanovuje vo svojom článku 12 preskúmanie certifikácií Komisiou uskutočnené ad hoc . Spôsoby tohto preskúmania ad hoc a prípadné následky, ktoré z neho môžu vyplynúť, sú definované v odsekoch 1 až 3 tohto článku.

Okolnosti predchádzajúce sporu a skutkové okolnosti, ktoré nastali po podaní žaloby

13

Dňa 30. januára 2015 Komisia prijala vykonávacie rozhodnutie (EÚ) 2015/158 o schválení dvoch vysokoúčinných alternátorov spoločnosti Robert Bosch GmbH ako inovačnej technológie na znižovanie emisií CO 2 z osobných automobilov podľa nariadenia č. 443/2009 ( Ú. v. EÚ L 26, 2015, s. 31 ).

14

Komisia konštatovala, že úspory emisií CO 2 certifikované zo strany KBA boli oveľa vyššie než úspory emisií CO 2 , ktoré mohli byť preukázané pri uplatnení testovacej metódy stanovenej článkom 1 ods. 3 vykonávacieho rozhodnutia 2015/158 v spojení s prílohou vykonávacieho rozhodnutia Komisie 2013/341/EÚ z 27. júna 2013 o schválení účinného alternátora Valeo Efficient Generation ako inovačnej technológie na znižovanie emisií CO 2 z osobných automobilov podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 443/2009 ( Ú. v. EÚ L 179, 2013, s. 98 ).

18

Listom zo 7. marca 2018 Komisia informovala žalobkyňu o zistených rozdieloch a stanovila jej lehotu 60 dní na predloženie dôkazu o tom, že certifikované úspory emisií CO 2 boli správne.

19

Dňa 16. marca 2018 žalobkyňa potvrdila prijatie listu zo 7. marca 2018 a navrhla Komisii, aby ju telefonicky kontaktovala.

20

V liste Ares(2018) 5413709 z 22. októbra 2018 oznamujúcom odňatie úspor emisií CO 2 dosiahnutých prostredníctvom ekologických inovácií priradených vozidlám spoločnosti Daimler AG vybaveným vysokoúčinnými alternátormi Bosch HED EL 7‑150 a 175 plus (ďalej len „napadnutý akt“) Komisia v podstate žalobkyni oznámila, že v nadväznosti na výmeny informácií s ňou a výrobcom sporných ekologických inovácií dospela k záveru, že rozdiely zistené v súvislosti s úrovňou úspor emisií CO 2 vyplývali z použitia rozdielnych testovacích metód. Komisia na základe toho oznámila žalobkyni, že úspory emisií CO 2 certifikované s odkazom na vykonávacie rozhodnutie 2015/158 nemohli byť zohľadnené pri výpočte jej priemerných špecifických emisií CO 2 za rok 2017. Komisia napokon vyzvala žalobkyňu, aby overila zoznam dotknutých vozidiel a aby jej oznámila každú chybu alebo opomenutie v lehote jedného mesiaca od doručenia daného listu.

24

Žalobkyňa listom z 22. novembra 2018 potvrdila zoznam dotknutých vozidiel a spochybnila konštatovania Komisie uvedené v napadnutom akte.

25

Listom zo 7. februára 2019 Komisia odpovedala na pripomienky, ktoré žalobkyňa uviedla vo svojom liste z 22. novembra 2018.

26

29

Žalobkyňa predložila svoje pripomienky k tejto námietke 6. mája 2019.

30

Žalobkyňa vo svojej žalobe navrhuje, aby Všeobecný súd:

–

zrušil napadnutý akt,

–

uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania.

32

Žalobkyňa vo svojich pripomienkach k námietke neprípustnosti navrhuje, aby Všeobecný súd:

–

zamietol námietku neprípustnosti,

Právny stav

35

V článku 130 ods. 1 a 7 rokovacieho poriadku sa stanovuje, že ak žalovaný o to žiada, Všeobecný súd rozhodne o neprípustnosti alebo nepríslušnosti pred prejednaním veci samej. Keďže v prejednávanej veci Komisia požiadala o rozhodnutie o neprípustnosti a Všeobecný súd považuje vec za dostatočne objasnenú na základe písomností v spise, rozhodne bez ďalšieho konania.

36

Komisia na podporu námietky neprípustnosti v podstate po prvé uvádza, že napadnutý akt nevyvoláva voči žalobkyni žiaden záväzný právny účinok, na základe čoho pri neexistencii aktu spôsobujúceho ujmu chýba platný predmet žaloby v zmysle článku 263 ZFEÚ. Komisia v tejto súvislosti v podstate tvrdí, že iba vykonávacie rozhodnutie 2019/583, ktorým právne záväzným spôsobom určila priemerné špecifické emisie CO 2 žalobkyne za rok 2017, vyvoláva právne účinky. Po druhé uvádza, že žalobkyňa nemá žiaden záujem na konaní, aj keby sa vzalo do úvahy jej právo na účinnú súdnu ochranu podľa článku 47 Charty základných práv Európskej únie.

37

Konkrétne, ak ide o akty alebo rozhodnutia, ktoré sa vyhotovujú vo viacerých fázach interného konania, napadnuteľnými aktmi sú v zásade len opatrenia, ktoré vyjadrujú konečné stanovisko inštitúcie na konci tohto konania, s výnimkou predbežných opatrení, ktorých cieľom je pripraviť konečné rozhodnutie (rozsudky z 11. novembra 1981, IBM/Komisia, 60/81 , EU:C:1981:264 , bod 10 , a z 27. júna 1995, Guérin automobiles/Komisia, T‑186/94 , EU:T:1995:114 , bod 39 ).

41

Inak je to len v prípade, ak akty alebo rozhodnutia prijaté v rámci prípravného konania s konečnou platnosťou uzatvárajú osobitné konanie odlišné od konania, ktoré má umožniť inštitúcii rozhodnúť vo veci samej (rozsudok z 11. novembra 1981, IBM/Komisia, 60/81 , EU:C:1981:264 , bod 11 , a uznesenie z 9. júna 2004, Camós Grau/Komisia, T‑96/03 , EU:T:2004:172 , bod 30 ).

42

Okrem toho dočasný akt nemôže byť predmetom žaloby ani vtedy, keď je preukázané, že na protiprávnosť tohto aktu sa možno odvolávať na podporu žaloby proti konečnému rozhodnutiu, ktorého je uvedený akt prípravnou fázou. Za takých podmienok poskytuje žaloba proti rozhodnutiu, ktorým sa konanie končí, záruku dostatočnej súdnej ochrany (rozsudok z 13. októbra 2011, Deutsche Post a Nemecko/Komisia, C‑463/10 P a C‑475/10 P , EU:C:2011:656 , bod 53 ; pozri tiež v tomto zmysle rozsudky z 11. novembra 1981, IBM/Komisia, 60/81 , EU:C:1981:264 , bod 12 , a z 24. júna 1986, AKZO Chemie a AKZO Chemie UK/Komisia, 53/85 , EU:C:1986:256 , bod 19 ).

43

Ako bolo pripomenuté v bodoch 7 a 8 vyššie, nariadenie č. 443/2009 vo svojom článku 12 podporuje rozvoj ekologickej inovácie stanovením možnosti pre výrobcov získať zníženie svojich priemerných špecifických emisií CO 2 , pokiaľ svoje vozidlá vybavia inovačnými technológiami umožňujúcimi zníženie emisií CO 2 . Ide teda o stimulačný režim zavedený s cieľom podporovať výrobcov, ktorí investujú do ekologických inovácií. Odsek 2 článku 12 nariadenia č. 443/2009 okrem toho stanovuje, že Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov podrobné ustanovenia pre postup schvaľovania inovačných technológií umožňujúcich znížiť emisie CO 2 osobných automobilov.

47

Vykonávacie nariadenie č. 725/2011 bolo prijaté v tomto kontexte. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že predmetom vykonávacieho nariadenia č. 725/2011 je podľa jeho článku 1 stanoviť postup, ktorý sa má dodržiavať pri podávaní žiadosti a hodnotení, schvaľovaní a certifikácii inovačných technológií, ktorými sa znižujú emisie CO 2 osobných automobilov podľa článku 12 nariadenia č. 443/2009.

48

Z tohto dôvodu sa postup schvaľovania inovačnej technológie ako ekologickej inovácie a postup certifikácie úspor CO 2 dosiahnutých prostredníctvom ekologických inovácií, stanovené vykonávacím nariadením č. 725/2011, neoddeliteľne spájajú s výpočtom priemerných špecifických emisií CO 2 výrobcov, ktorý je upravený v nariadení č. 443/2009. V tejto súvislosti treba uviesť, že schválenie ako ekologickej inovácie a certifikácia úspor emisií CO 2 získaná výrobcom podľa vykonávacieho nariadenia č. 725/2011 nesledujú iný cieľ než zníženie priemerných špecifických emisií výrobcu a nie sú využívané v inom kontexte, než je kontext nariadenia č. 443/2009.

52

Žalobkyňa uvádza, že článok 12 vykonávacieho nariadenia č. 725/2011, na ktorom sa zakladá napadnutý akt, dáva Komisii k dispozícii osobitný postup preskúmania ad hoc a priznáva jej právomoc rozhodnúť, že nezohľadní certifikované úspory emisií CO 2 pri výpočte priemerných špecifických emisií CO 2 výrobcu na ďalší kalendárny rok. Právomoc prijať rozhodnutie o nezohľadnení certifikovaných úspor teda predstavuje z hľadiska všeobecnej štruktúry zákona záverečný bod postupu preskúmania uvedeného v článku 12 vykonávacieho nariadenia č. 725/2011, ktorý sa líši od postupu stanoveného v článku 12 nariadenia č. 443/2009. Z tohto dôvodu treba odkaz Komisie v napadnutom akte na článok 12 vykonávacieho nariadenia č. 725/2011 v spojení s vyhlásením, podľa ktorého certifikované úspory emisií CO 2 nemôžu byť zohľadnené, považovať za rozhodnutie prijaté na základe článku 12 ods. 2 vykonávacieho nariadenia č. 725/2011, ktorý Komisii priznáva práve túto právomoc.

53

Žalobkyňa predovšetkým zdôrazňuje, že s ohľadom na jeho kontext a na odkaz na článok 12 vykonávacieho nariadenia č. 725/2011 treba slovný zvrat „may not“, použitý v štvrtom odseku napadnutého aktu vo vete „As a result, the Commission hereby notifies you of the eco‑innovation CO 2 savings certified by reference to Implementing Decision (EU) 2015/158 that may not be taken into account for the calculation of the average specific emissions of Daimler AG in 2017“ [V dôsledku toho Vám Komisia týmto oznamuje úspory emisií CO 2 dosiahnuté prostredníctvom ekologických inovácií a certifikované s odkazom na vykonávacie rozhodnutie (EÚ) 2015/158, ktoré nemôžu byť zohľadnené pri výpočte priemerných špecifických emisií spoločnosti Daimler AG na rok 2017] chápať ako zásadné vyhlásenie a nie ako jednoduché „predbežné oznámenie“ alebo jednoduchú možnosť budúceho opatrenia.

Komisia môže takisto informovať výrobcu vždy, keď zistí odchýlky alebo nezrovnalosti v testovacej metóde alebo inovačnej technológii v porovnaní s informáciami, ktoré dostala ako súčasť žiadosti o schválenie uvedenej inovačnej technológie ako ekologickej inovácie, alebo je informovaná o takýchto odchýlkach alebo nezrovnalostiach.

Výrobca môže Komisii do 60 dní od prijatia oznámenia poskytnúť dôkazy, ktorými preukáže presnosť certifikovaných úspor CO 2 . Na žiadosť Komisie poskytne správu o interakcii rozličných ekologických inovácií uvedenú v článku 7 ods. 3.

2. Ak Komisia nedostane dôkazy uvedené v odseku 1 v uvedenej lehote, alebo ak dodané dôkazy považuje za neuspokojujúce, môže rozhodnúť, že certifikované úspory CO 2 nezohľadní pri výpočte priemerných špecifických emisií daného výrobcu na ďalší kalendárny rok.

3. Výrobca, ktorého certifikované úspory emisií CO 2 sa už neberú do úvahy, môže požiadať o novú certifikáciu príslušných vozidiel v súlade s postupom stanoveným v článku 11, alebo v prípade potreby môže požiadať o zmenu rozhodnutia o schválení v súlade s článkom 12a, ktorá musí byť podložená dôkazmi, ktoré sa vyžadujú na potvrdenie vhodnosti testovacej metódy a úrovne úspor emisií CO 2 dosiahnutej prostredníctvom inovačnej technológie.“

56

Po druhé treba uviesť, že v rámci napadnutého aktu z 22. októbra 2018 Komisia v súvislosti s výpočtom priemerných špecifických emisií CO 2 žalobkyne za rok 2017 uviedla, že jej preskúmania týkajúce sa úspor súvisiacich so spornými ekologickými inováciami jej neumožnili dospieť k rovnakým výsledkom, ako sú tie, ktoré uviedla žalobkyňa, a že z tohto dôvodu nebude môcť zohľadniť certifikované úspory emisií CO 2 .

60

Skutočnosť, že z napadnutého aktu skutočne vyplýva, že Komisia dospela k záveru, pokiaľ ide o certifikované úspory emisií CO 2 , ktorý mohol ovplyvniť výpočet priemerných špecifických emisií CO 2 žalobkyne, však neznamená, že ide o konečné rozhodnutie prijaté v rámci odlišného postupu, než je ten, ktorý viedol k prijatiu vykonávacieho rozhodnutia 2019/583. Skutočnosť, že napadnutý akt spomína práve budúci výpočet priemerných špecifických emisií CO 2 žalobkyne, ktorý mal nasledovať, totiž preukazuje, že napadnutý akt nemá konečnú povahu a zodpovedá iba jednej etape postupu vedúceho k výpočtu priemerných špecifických emisií CO 2 žalobkyne. V tomto zmysle treba pripomenúť, že článok 8 ods. 4 nariadenia č. 443/2009 stanovuje, že Komisia informuje každého výrobcu o predbežnom výpočte, ktorý sa na neho vzťahuje, aby jej mohol v súlade s článkom 8 ods. 5 tohto nariadenia oznámiť každú chybu v údajoch, ktoré boli zohľadnené pri výpočte. Informovanie žalobkyne prostredníctvom napadnutého aktu teda patrí do rámca otvoreného dialógu medzi Komisiou a výrobcami na účely výpočtu ich priemerných špecifických emisií.

61

V tejto súvislosti treba okrem toho zdôrazniť, že v odôvodneniach 11 až 13 vykonávacieho rozhodnutia 2019/583 Komisia uviedla preskúmanie ad hoc , ku ktorému pristúpila v súvislosti so spornými ekologickými inováciami použitými žalobkyňou, výsledok tohto preskúmania, teda že certifikované úspory emisií CO 2 dvoch vysokoúčinných alternátorov nainštalovaných do niektorých automobilov vyrobených žalobkyňou neboli potvrdené, a napokon dôsledok tohto zistenia: nezohľadnenie týchto certifikovaných úspor pri výpočte priemerných špecifických emisií žalobkyne za rok 2017, ktoré je predmetom daného vykonávacieho rozhodnutia.

65

Napokon po tretie, pokiaľ ide konkrétnejšie o tvrdenie žalobkyne založené na tom, že napadnutý akt predstavuje rozhodnutie, ktorým sa vykonávajú právomoci zverené Komisii na základe článku 12 ods. 2 vykonávacieho nariadenia č. 725/2011, treba uviesť, že tento odsek sa týka výlučne výpočtu priemerných špecifických emisií výrobcu na nasledujúci kalendárny rok, zatiaľ čo napadnutý akt sa týka výpočtu daných emisií za rok 2017.

66

Okrem toho a v každom prípade treba uviesť, že aj za predpokladu, že by napadnutý akt mohol mať vplyv na výpočet priemerných špecifických emisií výrobcu na nasledujúci kalendárny rok, teda na rok 2019, žalobkyňa sa bude môcť v rámci žaloby o neplatnosť podanej proti vykonávaciemu rozhodnutiu potvrdzujúcemu alebo meniacemu predbežný výpočet jej priemerných špecifických emisií CO 2 na daný rok odvolať na nezákonnosť, ktorou je prípadne toto rozhodnutie postihnuté.

67

Napadnutý akt preto treba považovať za prípravné opatrenie v konaní týkajúcom sa výpočtu priemerných špecifických emisií CO 2 žalobkyne, a nemôže byť teda predmetom žaloby o neplatnosť.

V tejto súvislosti treba uviesť, že takéto účinky nie sú výslovne stanovené v článku 12 vykonávacieho nariadenia č. 725/2011 a nevyhnutne ani automaticky nevyplývajú z konštatovania Komisie vedúceho k nezohľadneniu certifikovaných úspor emisií CO 2 pri výpočte priemerných špecifických emisií výrobcu. Odsek 3 tohto článku týkajúci sa postupu výrobcu v tejto situácii totiž stanovuje, že uvedený výrobca môže buď požiadať o novú certifikáciu, alebo požiadať o zmenu rozhodnutia o schválení. Žiadna zmena ani preskúmanie osvedčení o zhode vydaných výrobcom a dokumentácie typového schválenia vydanej príslušným vnútroštátnym schvaľovacím orgánom sa však v tomto štádiu nevyžadujú. Napokon, v odpovedi na otázku položenú Všeobecným súdom prostredníctvom opatrenia na zabezpečenie priebehu konania Komisia potvrdila, že dokumentácia typového schválenia a osvedčenie o zhode sa nestali chybnými, pokiaľ sa konštatovalo, že certifikované úspory emisií CO 2 nemohli byť zohľadnené pri výpočte priemerných špecifických emisií CO 2 výrobcu.

71

Po druhé žalobkyňa uvádza, že článok 12 ods. 3 vykonávacieho nariadenia č. 725/2011 tým, že vyzýva výrobcu požiadať o novú certifikáciu, potvrdzuje právne záväzný charakter rozhodnutia o nezohľadnení certifikovaných úspor emisií CO 2 .

72

Toto tvrdenie je neúčinné na účely určenia, či napadnutý akt je, alebo nie je prípravným opatrením. Možnosť ponúknutá výrobcovi článkom 12 ods. 3 vykonávacieho nariadenia č. 725/2011 totiž v žiadnom prípade neovplyvňuje postup výpočtu jeho priemerných špecifických emisií CO 2 za rok, v ktorom certifikované úspory emisií CO 2 neboli zohľadnené. Skutočnosť, že daný článok uvádza, že „[v]ýrobca, ktorého certifikované úspory CO 2 sa už neberú do úvahy“, preukazuje, že možnosť požiadať o novú certifikáciu je otvorená pre výrobcu, ktorého situácia je konečná, inak povedané pre toho, u koho je isté, že certifikované úspory emisií CO 2 neboli zohľadnené, čo vyplýva, ako bolo uvedené v bodoch 58 a 63 vyššie, z konečného rozhodnutia týkajúceho sa výpočtu priemerných špecifických emisií výrobcov.

V tejto súvislosti treba uviesť, že z napadnutého aktu skutočne vyplýva, že Komisia očakávala pripomienky žalobkyne len v súvislosti so zoznamom dotknutých vozidiel. Piaty odsek tohto aktu totiž odkazuje na prípadné chyby alebo opomenutia uvedené v zozname dotknutých vozidiel, čo je potvrdené skutočnosťou, že záver tohto odseku je v podstate ten, že v prípade absencie akejkoľvek pripomienky zo strany žalobkyne sa bude zoznam považovať za správny. Hoci Komisia vyzvala žalobkyňu len na overenie zoznamu dotknutých vozidiel, ostáva pravdou, že tým oznámila žalobkyni svoj úmysel pokračovať s ňou v dialógu. Žalobkyňa vo svojom liste z 22. novembra 2018 však nielen vysvetlila, prečo nesúhlasila so závermi Komisie týkajúcimi sa preskúmaní certifikovaných úspor emisií CO 2 v prejednávanej veci, ale Komisia vo svojom liste zo 7. februára 2019 odpovedala na pripomienky žalobkyne, ukazujúc tým, že dialóg o tejto otázke nebol ukončený. Napokon treba uviesť, že Komisia v liste zo 7. februára 2019 na záver v podstate uviedla, že práve dokončovala vykonávacie rozhodnutie 2019/583, a spresnila, že v ňom uvedie podrobné dôvody nezohľadnenia certifikovaných úspor emisií CO 2 .

76

Z vyššie uvedeného vyplýva, že tak ako tvrdila Komisia, napadnutý akt predstavuje prípravné opatrenie, a nie je teda napadnuteľným aktom. Žalobu preto treba zamietnuť ako neprípustnú z dôvodu neexistencie aktu spôsobujúceho ujmu žalobkyni.

O trovách

77

Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

Žaloba sa zamieta ako neprípustná.

2.

Spoločnosť Daimler AG je povinná nahradiť trovy konania.

V Luxemburgu 22. januára 2020

Tajomník

E. Coulon