← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·3.12.2020

C-62/19

Spája konania
Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62019CA0062

C_2021035SK.01000701.xml

1.2.2021

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 35/7

Rozsudok

Súdneho dvora (štvrtá komora) z 3. decembra 2020 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunalul Bucureşti – Rumunsko) – Star Taxi App SRL/Unitatea Administrativ Teritorială Municipiul Bucureşti prin Primar General, Consiliul General al Municipiului Bucureşti

(Vec C-62/19) ( 1 )

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Článok 56 ZFEÚ - Uplatniteľnosť - Výlučne vnútroštátna situácia - Smernica 2000/31/ES - Článok 2 písm. a) - Pojem „služby informačnej spoločnosti“ - Článok 3 ods. 2 a 4 - Článok 4 - Uplatniteľnosť - Smernica 2006/123/ES - Služby - Kapitola III (Sloboda poskytovateľov usadiť sa) a kapitola IV (Voľný pohyb služieb) - Uplatniteľnosť - Články 9 a 10 - Smernica (EÚ) 2015/1535 - Článok 1 ods. 1 písm. e) a f) - Pojem „pravidlo o službách“ - Pojem „technický predpis“ - Článok 5 ods. 1 - Opomenutie oznámenia vopred - Použiteľnosť - Činnosť spájania osôb, ktoré sa chcú prepraviť v rámci mesta, a vodičov povolených taxislužieb prostredníctvom aplikácie pre smartfóny - Kvalifikácia - Vnútroštátna právna úprava, ktorá podriaďuje túto činnosť systému predchádzajúceho povolenia)

(2021/C 35/09)

Jazyk konania: rumunčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunalul Bucureşti

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Star Taxi App SRL

Žalovaní: Unitatea Administrativ Teritorială Municipiul Bucureşti prin Primar General, Consiliul General al Municipiului Bucureşti

za účasti: IB, Camera Nažională a Taximetriştilor din România, D’Artex Star SRL, Auto Cobălcescu SRL, Cristaxi Service SRL

Výrok

rozsudku

1.

Článok 2 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode), ktorý odkazuje na článok 1 ods. 1 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1535 z 9. septembra 2015, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti, sa má vykladať v tom zmysle, že v zmysle týchto ustanovení sprostredkovateľská služba spočívajúca v tom, že prostredníctvom aplikácie pre smartfóny za odmenu spája osoby, ktoré sa chcú prepraviť v rámci mesta, a vodičov oprávnených taxislužieb, pričom poskytovateľ uvedenej služby uzavrel s týmto cieľom zmluvy o dodaní služieb s týmito vodičmi za protihodnotu spočívajúcu v platení mesačného predplatného, ale neodosiela im objednávky, nestanovuje ceny jázd, ani nezabezpečuje ich úhradu od týchto osôb, ktoré ju platia priamo vodičovi taxislužby, a navyše ani neuskutočňuje kontrolu kvality vozidiel a ich vodičov, ani správania sa týchto vodičov, predstavuje „službu poskytovanú informačnou spoločnosťou“.

2.

Článok 1 ods. 1 písm. f) smernice 2015/1535 sa má vykladať v tom zmysle, že právna úprava miestneho orgánu, ktorá podriaďuje poskytovanie sprostredkovateľskej služby, ktorej predmetom je pomocou aplikácie pre smartfóny za odmenu skontaktovať osoby, ktoré sa chcú prepraviť v rámci mesta, s vodičmi oprávnených taxislužieb, a na ktorú sa vzťahuje kvalifikácia „služby poskytovanej informačnou spoločnosťou“ v zmysle článku 1 ods. 1 písm. b) smernice 2015/1535, získaniu predchádzajúceho povolenia, ktorému už podliehajú iní poskytovatelia služieb rezervácie taxislužby, nepredstavuje „technický predpis“ v zmysle tohto prvého uvedeného ustanovenia.

3.

Článok 56 ZFEÚ, článok 3 ods. 2 a 4 smernice 2000/31, ako aj článok 16 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu sa majú vykladať v tom zmysle, že sa neuplatňujú na spor, v ktorom sa všetky relevantné okolnosti obmedzujú na vnútroštátnu sféru jediného členského štátu.

Článok 4 smernice 2000/31 sa má vykladať v tom zmysle, že sa neuplatňuje na právnu úpravu členského štátu, ktorá podriaďuje poskytovanie sprostredkovateľskej služby, ktorej predmetom je pomocou aplikácie pre smartfóny za odmenu skontaktovať osoby, ktoré sa chcú prepraviť v rámci mesta, s vodičmi oprávnených taxislužieb, a na ktorú sa vzťahuje kvalifikácia „služby informačnej spoločnosti“ v zmysle článku 2 písm. a) smernice 2000/31, ktorý odkazuje na článok 1 ods. 1 písm. b) smernice 2015/1535, získaniu predchádzajúceho povolenia, ktorému už podliehajú iní poskytovatelia služieb rezervácie taxislužby.

Články 9 a 10 smernice 2006/123 sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia právnej úprave členského štátu, ktorá podriaďuje poskytovanie sprostredkovateľskej služby, ktorej predmetom je pomocou aplikácie pre smartfóny za odmenu skontaktovať osoby, ktoré sa chcú prepraviť v rámci mesta, s vodičmi oprávnených taxislužieb, získaniu predchádzajúceho povolenia na výkon ich činnosti, keďže podmienky získania tohto povolenia nezodpovedajú technickým požiadavkám, stanoveným v tomto článku, vzhľadom na to, že ukladajú najmä technické požiadavky nevhodné pre dotknutú službu, čo prislúcha overiť vnútroštátnemu súdu.

( 1 ) Ú. v. EÚ C 164, 13.5.2019 .

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Zhrnutie C-62/19 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik