C-186/19
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62019CA0186
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2020378SK.01000901.xml
9.11.2020
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 378/9
Rozsudok
Súdneho dvora (prvá komora) z 3. septembra 2020 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Hoge Raad der Nederlanden – Holandsko) – Supreme Site Services GmbH, Supreme Fuels GmbH & Co KG, Supreme Fuels Trading Fze/Supreme Headquarters Allied Powers Europe
(Vec C-186/19) ( 1 )
(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Súdna spolupráca v občianskych veciach - Nariadenie (EÚ) č. 1215/2012 - Článok 1 ods. 1 - Pôsobnosť - Občianske a obchodné veci - Súdna právomoc - Výlučné právomoci - Článok 24 bod 5 - Spory týkajúce sa výkonu rozsudkov - Návrh medzinárodnej organizácie založený na exekučnej imunite, ktorým sa domáha zrušenia zaistenia pohľadávky u tretej osoby, ako aj uloženia zákazu opätovného zaistenia pohľadávky)
(2020/C 378/10)
Jazyk konania: holandčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Hoge Raad der Nederlanden
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobkyne: Supreme Site Services GmbH, Supreme Fuels GmbH & Co KG, Supreme Fuels Trading Fze
Žalovaná: Supreme Headquarters Allied Powers Europe
Výrok
rozsudku
1.
Článok 1 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach sa má vykladať v tom zmysle, že pod pojem „občianske a obchodné veci“ spadá návrh na nariadenie predbežného opatrenia podaný na súde členského štátu, v rámci ktorého sa medzinárodná organizácia odvoláva na svoju exekučnú imunitu, aby dosiahla tak zrušenie zaistenia pohľadávky u tretej osoby, ktoré bolo vykonané v inom členskom štáte, než je štát sídla súdu, na ktorý bol návrh podaný, ako aj uloženie zákazu opätovného zaistenia pohľadávky na základe tých istých skutkových okolností, a na základe ktorého sa začalo konanie prebiehajúce súčasne s konaním vo veci samej, ktoré sa týka pohľadávky vyplývajúcej z údajného nezaplatenia za pohonné látky, ktoré boli dodané pre mierovú misiu zabezpečovanú touto organizáciou, pokiaľ pri podaní tohto návrhu nejde o výkon právomocí orgánu verejnej moci v zmysle práva Únie, čo prináleží posúdiť vnútroštátnemu súdu.
2.
Článok 24 bod 5 nariadenia č. 1215/2012 sa má vykladať v tom zmysle, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia podaný na súd členského štátu, v rámci ktorého sa medzinárodná organizácia odvoláva na svoju exekučnú imunitu s cieľom dosiahnuť tak zrušenie zaistenia pohľadávky u tretej osoby, ktoré sa vykonalo v inom členskom štáte, než je štát sídla súdu, na ktorý bol návrh podaný, ako aj uloženie zákazu takého opätovného zaistenia na základe tých istých skutkových okolností, nepatrí do výlučnej právomoci súdu členského štátu, v ktorom sa zaistenie pohľadávky u tretej osoby vykonalo.
( 1 ) Ú. v. EÚ C 155, 6.5.2019 .