← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·24.9.2020

C-223/19

Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62019CA0223

C_2020399SK.01001202.xml

23.11.2020

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 399/12

Rozsudok

Súdneho dvora (tretia komora) z 24. septembra 2020 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Landesgericht Wiener Neustadt – Rakúsko) – YS/NK

(Vec C-223/19) ( 1 )

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Rovnosť zaobchádzania v zamestnaní a povolaní - Smernice 2000/78/ES a 2006/54/ES - Pôsobnosť - Zákaz nepriamej diskriminácie na základe veku alebo pohlavia - Odôvodnenia - Vnútroštátna právna úprava, ktorá stanovuje zrážku z dôchodkov vyplácaných priamo ich poberateľom podnikmi, ktoré sú ovládané prevažne štátom, ako aj zrušenie indexácie výšky dôchodkov - Články 16, 17, 20 a 21 Charty základných práv Európskej únie - Uplatniteľnosť - Diskriminácia na základe majetku - Zásah do zmluvnej slobody - Porušenie práva vlastniť majetok - Článok 47 Charty základných práv - Právo na účinný prostriedok nápravy)

(2020/C 399/16)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Landesgericht Wiener Neustadt

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: YS

Žalovaná: NK

Výrok

rozsudku

1.

Smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania, sa majú vykladať v tom zmysle, že do ich pôsobnosti patria právne predpisy členského štátu, podľa ktorých jednak časť sumy podnikového dôchodku, ktorý sa zamestnávateľ zmluvne zaviazal vyplácať priamo svojmu bývalému zamestnancovi, sa má strhávať pri zdroji uvedeným zamestnávateľom, a jednak zmluvne dohodnutá indexácia sumy tejto dávky je zbavená účinku.

2.

Článok 5 písm. c) a článok 7 písm. a) bod iii) smernice 2006/54 sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia právnej úprave členského štátu, podľa ktorej sú poberatelia dôchodku, ktorý sa podnik ovládaný štátom zaviazal na základe dohody im priamo vyplácať a ktorý presahuje určité prahové hodnoty stanovené v tejto právnej úprave, zbavení jednak sumy zrazenej z časti tohto dôchodku, ktorá presahuje niektorú z týchto prahových hodnôt, a jednak nároku na uplatnenie zmluvne dohodnutej indexácie uvedeného dôchodku, aj keď percento bývalých pracovníkov, ktorých výška takéhoto podnikového dôchodku bola dotknutými vnútroštátnymi ustanoveniami ovplyvnená, je podstatne vyššie u bývalých pracovníkov mužského pohlavia, na ktorých sa vzťahujú tieto ustanovenia, než u bývalých pracovníkov ženského pohlavia, na ktorých sa vzťahujú tieto ustanovenia, pokiaľ sú tieto dôsledky odôvodnené objektívnymi skutočnosťami, ktoré vôbec nesúvisia s diskrimináciou na základe pohlavia, čo musí overiť vnútroštátny súd.

3.

Článok 2 ods. 1 a článok 2 ods. 2 písm. b) smernice 2000/78 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni právnej úprave členského štátu, podľa ktorej sú poberatelia dôchodku, ktorý sa podnik ovládaný štátom na základe dohody zaviazal priamo im vyplácať a ktorý presahuje určité prahové hodnoty stanovené v tejto právnej úprave, zbavení jednak sumy zrazenej z časti tohto dôchodku, ktorá presahuje niektorú z týchto prahových hodnôt, a jednak nároku na uplatnenie zmluvne dohodnutej indexácie uvedeného dôchodku len z jediného dôvodu, že sa uvedená právna úprava vzťahuje len na poberateľov, ktorí presiahli určitý vek.

4.

Články 16, 17, 20 a 21 Charty základných práv Európskej únie sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia právnej úprave členského štátu, podľa ktorej sú poberatelia dôchodku, ktorý sa podnik ovládaný štátom na základe dohody zaviazal priamo im vyplácať a ktorý presahuje určité prahové hodnoty stanovené v tejto právnej úprave, zbavení jednak sumy zrazenej z časti tohto dôchodku, ktorá presahuje niektorú z týchto prahových hodnôt, a jednak nároku na uplatnenie zmluvne dohodnutej indexácie uvedeného dôchodku.

5.

Článok 47 Charty základných práv Európskej únie sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojom právnom poriadku nestanovil samostatný opravný prostriedok, ktorého hlavným cieľom má byť preskúmanie súladu vnútroštátnych ustanovení vykonávajúcich právo Únie s týmto právom, pokiaľ existuje možnosť incidenčne podať návrh na takéto preskúmanie.

( 1 ) Ú. v. EÚ C 187, 3.6.2019 .

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Zhrnutie C-223/19 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik