← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·8.7.2021

C-428/19

Priznáva
Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62019CA0428

C_2021338SK.01000201.xml

23.8.2021

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 338/2

Rozsudok

Súdneho dvora (prvá komora) z 8. júla 2021 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Gyulai Közigazgatási és Munkaügyi Bíróság – Maďarsko) – OL, PM, RO/Rapidsped Fuvarozási és Szállítmányozási Zrt.

(Vec C-428/19) ( 1 )

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Smernica 96/71/EHS - Článok 1 ods. 1, ako aj články 3 a 5 - Vysielanie pracovníkov v rámci poskytovania služieb - Vodiči v medzinárodnej cestnej doprave - Dodržiavanie minimálnych mzdových taríf štátu vyslania - Denné príplatky - Nariadenie (ES) č. 561/2006 - Článok 10 - Odmena poskytovaná zamestnancom v závislosti od spotrebovaného paliva)

(2021/C 338/02)

Jazyk konania: maďarčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Gyulai Közigazgatási és Munkaügyi Bíróság

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: OL, PM, RO

Žalovaná: Rapidsped Fuvarozási és Szállítmányozási Zrt.

Výrok

rozsudku

1.

Smernica 96/71/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 16. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb sa má vykladať v tom zmysle, že sa uplatňuje na prípady nadnárodného poskytovania služieb v odvetví cestnej dopravy.

2.

Článok 3 ods. 1 a článok 6 smernice 96/71 v spojení s jej článkom 5 sa majú vykladať v tom zmysle, že vyžadujú, aby v prípade, že zamestnávateľ usadený v jednom členskom štáte poruší ustanovenia iného členského štátu v oblasti minimálnej mzdy, mohli pracovníci vyslaní z prvého členského štátu napadnúť toto porušenie voči tomuto zamestnávateľovi na súde tohto prvého členského štátu, ak je príslušný.

3.

Článok 3 ods. 7 druhý pododsek smernice 96/71 sa má vykladať v tom zmysle, že denný príplatok, ktorého výška sa líši v závislosti od dĺžky vyslania pracovníka, predstavuje prídavok, ktorý sa špecificky vzťahuje na vysielanie a ktorý sa považuje za súčasť minimálnej mzdy, pokiaľ sa nevypláca ako náhrada skutočne vynaložených nákladov spojených s vyslaním, ako sú cestovné náklady, stravné a ubytovacie náklady, alebo pokiaľ nezodpovedá príplatku, ktorý má vplyv na pomer medzi plnením pracovníka na jednej strane a prijatým protiplnením na strane druhej.

4.

Článok 10 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 z 15. marca 2006 o harmonizácii niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Rady (EHS) č. 3821/85 a (ES) č. 2135/98 a zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3820/85, sa má vykladať v tom zmysle, že v zásade nebráni tomu, aby podnik cestnej dopravy priznal vodičom prémiu z dosiahnutej úspory za nižšiu spotrebu paliva v pomere k prejdenej vzdialenosti. Takáto prémia by však bola v rozpore so zákazom stanoveným v tomto ustanovení, ak by namiesto toho, aby bola spojená len s úsporou paliva, kompenzovala takúto úsporu v závislosti od prejdenej vzdialenosti a/alebo množstva tovaru, ktorý sa má prepraviť, spôsobom, ktorý by podnecoval vodiča k správaniu, ktoré by mohlo ohroziť bezpečnosť na cestách a/alebo ktorým by sa mohol dopustiť porušení nariadenia č. 561/2006.

( 1 ) Ú. v. EÚ C 95, 23.3.2020 .

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Zhrnutie C-428/19 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik