C-580/19
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62019CA0580
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2021182SK.01001101.xml
10.5.2021
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 182/11
Rozsudok
Súdneho dvora (veľká komora) z 9. marca 2021 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Verwaltungsgericht Darmstadt – Nemecko) – RJ/Stadt Offenbach am Main
(Vec C-580/19) ( 1 )
(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Bezpečnosť a ochrana zdravia pracovníkov - Organizácia pracovného času - Smernica 2003/88/ES - Článok 2 - Pojem „pracovný čas“ - Čas pracovnej pohotovosti vo forme nepretržitej dostupnosti - Profesionálni hasiči - Smernica 89/391/EHS - Články 5 a 6 - Psychosociálne riziká - Povinnosť prevencie)
(2021/C 182/14)
Jazyk konania: nemčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Verwaltungsgericht Darmstadt
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobca: RJ
Žalovaný: Stadt Offenbach am Main
Výrok
rozsudku
Článok 2 bod 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času sa má vykladať v tom zmysle, že čas pracovnej pohotovosti vo forme nepretržitej dostupnosti, počas ktorého pracovník musí byť schopný so svojou zásahovou uniformou a služobným vozidlom, ktoré mu poskytol zamestnávateľ, s využitím oprávnení spočívajúcich vo výnimkách zo zákona o cestnej premávke a v práve prednosti viažucich sa na toto vozidlo dostaviť sa na hranice mesta, v ktorom sa nachádza jeho služobný útvar, v lehote 20 minút, predstavuje v celom rozsahu „pracovný čas“ v zmysle tohto ustanovenia, len pokiaľ z celkového posúdenia všetkých okolností veci, predovšetkým z dôsledkov takej lehoty, a prípadne z priemernej pravidelnosti zásahov počas tejto doby, vyplýva, že obmedzenia uložené tomuto pracovníkovi počas uvedenej doby sú takej povahy, že objektívne a veľmi významne ovplyvňujú možnosť tohto pracovníka slobodne nakladať v tejto dobe s časom, v rámci ktorého sa od neho výkon práce nepožaduje, a venovať tento čas svojim vlastným záujmom.
( 1 ) Ú. v. EÚ C 372, 04.11.2019 .