C-712/19
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62019CA0712
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2021138SK.01000801.xml
19.4.2021
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 138/8
Rozsudok
Súdneho dvora (siedma komora) z 25. februára 2021 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal Supremo – Španielsko) – Novo Banco SA/Junta de Andalucía
(Vec C-712/19) ( 1 )
(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Sloboda usadiť sa - Voľný pohyb kapitálu - Dane - Daň zaťažujúca vklady klientov v držbe úverových inštitúcií - Odpočítania na účely dane priznané výlučne inštitúciám, ktoré majú sídlo alebo pobočky na území autonómneho spoločenstva Andalúzia - Odpočítania na účely dane priznané výlučne v prípade investícií na projekty realizované v tomto autonómnom spoločenstve - Spoločný systém dane z pridanej hodnoty (DPH) - Smernica 2006/112/ES - Článok 401 - Zákaz vyberať iné vnútroštátne dane, ktoré majú charakter daní z obratu - Pojem „daň z obratu“ - Charakteristické znaky DPH - Neexistencia)
(2021/C 138/10)
Jazyk konania: španielčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Tribunal Supremo
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobkyňa: Novo Banco SA
Žalovaná: Junta de Andalucía
Výrok
rozsudku
1.
Sloboda usadiť sa zakotvená v článku 49 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že pokiaľ ide odpočítania uplatniteľné na hrubú sumu dane z vkladov uskutočnených klientmi úverových inštitúcií, ktorých ústredie alebo pobočky sa nachádzajú na území regiónu členského štátu,
—
bráni odpočítaniu sumy vo výške 200 000 eur z hrubej sumy tejto dane v prípade úverových inštitúcií, ktorých sídlo sa nachádza na území tohto regiónu,
—
nebráni odpočítaniu, z hrubej sumy uvedenej dane, sumy vo výške 5 000 eur za každú pobočku usadenú na území uvedeného regiónu, pričom táto posledná uvedená suma sa v prípade každej pobočky nachádzajúcej sa v obci s menej ako 2 000 obyvateľmi zvyšuje na 7 500 eur, pokiaľ tieto odpočítania nemajú v skutočnosti za následok diskrimináciu založenú na mieste sídla dotknutých úverových inštitúcií, ktorá by nebola odôvodnená, čo prináleží posúdiť vnútroštátnemu súdu.
Článok 63 ods. 1 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že pokiaľ ide o daň z vkladov uskutočnených klientmi úverových inštitúcií, ktorých ústredie alebo pobočky sa nachádzajú na území regiónu členského štátu, bráni tomu, aby sa z hrubej sumy tejto dane vykonalo odpočítane vo výške rovnajúcej sa úverom, pôžičkám a investíciám určeným na projekty realizované v tomto regióne, pokiaľ tieto odpočítania sledujú čisto hospodársky cieľ.
2.
Článok 401 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá zavádza daň, ktorú majú platiť úverové inštitúcie z dôvodu držby vkladov klientov a podľa ktorej základ dane zodpovedá aritmetickému priemeru štvrťročného zostatku týchto vkladov, pričom znášanie tejto dane nie je možné preniesť na tretie osoby.
( 1 ) Ú. v. EÚ C 423, 16.12.2019 .