C-799/19
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62019CA0799
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2021035SK.01001701.xml
1.2.2021
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 35/17
Rozsudok
Súdneho dvora (ôsma komora) z 25. novembra 2020 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Okresný súd Košice I – Slovensko) – NI, OJ, PK/Sociálna poisťovňa
(Vec C-799/19) ( 1 )
(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Sociálna politika - Smernica 2008/94/ES - Články 2 a 3 - Ochrana zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa - Pojmy „neuspokojené nároky zamestnancov“ a „platobná neschopnosť zamestnávateľa“ - Pracovný úraz - Smrť zamestnanca - Náhrada nemajetkovej ujmy - Vymáhanie pohľadávky od zamestnávateľa - Nemožnosť - Záručná inštitúcia)
(2021/C 35/22)
Jazyk konania: slovenčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Okresný súd Košice I
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobcovia: NI, OJ, PK
Žalovaná: Sociálna poisťovňa
Výrok
rozsudku
1.
Článok 2 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/94/ES z 22. októbra 2008 o ochrane zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa sa má vykladať v tom zmysle, že zamestnávateľ sa nemôže považovať za „platobne neschopného“, ak bol voči nemu podaný návrh na vykonanie exekúcie v súvislosti so súdom priznaným nárokom na náhradu ujmy, ale pohľadávka bola v exekučnom konaní označená za nevymožiteľnú pre de facto platobnú neschopnosť tohto zamestnávateľa. Prináleží však vnútroštátnemu súdu, aby overil, či sa podľa článku 2 ods. 4 tejto smernice dotknutý členský štát rozhodol rozšíriť ochranu zamestnancov stanovenú uvedenou smernicou na takú situáciu platobnej neschopnosti, ktorá je ustanovená v konaniach, ktoré sú odlišné od konaní uvedených v tomto článku 2 ods. 1 a ktoré sú upravené vnútroštátnym právom.
2.
Článok 1 ods. 1 a článok 3 smernice 2008/94/ES sa má vykladať v tom zmysle, že náhradu škody, ktorú má zamestnávateľ vyplatiť pozostalým príbuzným z titulu nemajetkovej ujmy vzniknutej v dôsledku smrti zamestnanca spôsobenej pracovným úrazom, možno považovať za „nárok zamestnancov vyplývajúci z pracovnoprávnych zmlúv alebo pracovnoprávnych vzťahov“ v zmysle článku 1 ods. 1 tejto smernice len v prípade, že uvedená náhrada škody spadá pod pojem „odmena“, tak ako je spresnený vnútroštátnym právom, čo prislúcha určiť vnútroštátnemu súdu.
( 1 ) Ú. v. EÚ C 19, 20.1.2020 .