← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·15.4.2021

C-846/19

Odmieta
Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62019CA0846

C_2021217SK.01001102.xml

7.6.2021

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 217/11

Rozsudok

Súdneho dvora (tretia komora) z 15. apríla 2021 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal d'arrondissement – Luxembursko) – EQ/Administration de l'Enregistrement, des Domaines et de la TVA

(Vec C-846/19) ( 1 )

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Daň z pridanej hodnoty (DPH) - Smernica 2006/112/ES - Ekonomická činnosť - Poskytovanie služieb za protihodnotu - Článok 2 ods. 1 písm. c) a článok 9 ods. 1 - Oslobodenie od dane - Článok 132 ods. 1 písm. g) - Poskytovanie služieb úzko súvisiacich so sociálnou starostlivosťou alebo činnosťou v oblasti sociálneho zabezpečenia - Služby poskytované advokátom v rámci poverení ochrany plnoletých osôb nespôsobilých na právne úkony - Subjekty uznané za subjekty sociálnej povahy)

(2021/C 217/15)

Jazyk konania: francúzština

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunal d'arrondissement

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: EQ

Žalovaný: Administration de l'Enregistrement, des Domaines et de la TVA

Výrok

rozsudku

1.

Článok 9 ods. 1 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že ekonomickou činnosťou v zmysle tohto ustanovenia je poskytovanie služieb uskutočňované v prospech plnoletých osôb nespôsobilých na právne úkony, ktorých účelom je chrániť ich pri úkonoch v občianskom živote, ktorých plnenie je poskytovateľovi zverené súdnym orgánom na základe zákona a odmena za ktoré je stanovená tým istým orgánom paušálne alebo na základe posúdenia v každej jednotlivej veci s prihliadnutím najmä na finančnú situáciu nespôsobilej osoby, pričom táto odmena môže byť navyše v prípade nemajetnosti tejto osoby hradená štátom, pokiaľ sú tieto služby poskytované za protihodnotu, poskytovateľ z nich získava trvalý príjem a celková výška odmeny za túto činnosť je určená podľa kritérií, ktorých cieľom je zabezpečiť pokrytie prevádzkových nákladov, ktoré tomuto poskytovateľovi vznikli.

2.

Článok 132 ods. 1 písm. g) smernice 2006/112 sa má vykladať v tom zmysle, že na jednej strane poskytovanie služieb v prospech plnoletých osôb nespôsobilých na právne úkony, ktorých cieľom je chrániť ich pri úkonoch v občianskom živote, predstavuje „poskytovanie služieb úzko súvisiacich so sociálnou starostlivosťou alebo činnosťou v oblasti sociálneho zabezpečenia“, a na druhej strane, že nie je vylúčené, že advokát poskytujúci služby sociálnej povahy môže byť na účely svojho podniku a v hraniciach uvedených služieb uznaný za subjekt sociálnej povahy, pričom takéto uznanie prizná súdny orgán len vtedy, ak dotknutý členský štát odmietnutím tohto uznania prekročil hranice voľnej úvahy, ktorú v tomto ohľade má.

3.

Zásada ochrany legitímnej dôvery nebráni tomu, aby daňová správa uplatnila daň z pridanej hodnoty (DPH) na určité plnenia týkajúce sa predchádzajúceho obdobia v situácii, keď táto správa už niekoľko rokov akceptuje daňové priznania k DPH zdaniteľnej osoby, ktoré plnenia rovnakej povahy nezahŕňajú do zdaniteľných plnení, a keď zdaniteľná osoba nemôže získať späť splatnú DPH od osôb, ktoré za tieto plnenia zaplatili, pričom na už vyplatené odmeny treba potom nahliadať tak, že už túto DPH zahŕňajú.

( 1 ) Ú. v. EÚ C 54, 17.2.2020 .

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Zhrnutie C-846/19 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik