C-857/19
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62019CA0857
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2021138SK.01001101.xml
19.4.2021
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 138/11
Rozsudok
Súdneho dvora (ôsma komora) z 25. februára 2021 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Najvyšší súd Slovenskej republiky – Slovensko) – Slovak Telekom a.s./Protimonopolný úrad Slovenskej republiky
(Vec C-857/19) ( 1 )
(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Hospodárska súťaž - Článok 102 ZFEÚ - Zneužitie dominantného postavenia - Rozdelenie právomocí medzi Európsku komisiu a vnútroštátne orgány hospodárskej súťaže - Nariadenie (ES) č. 1/2003 - Článok 11 ods. 6 - Zbavenie vnútroštátnych orgánov hospodárskej súťaže ich právomoci - Zásada ne bis in idem - Článok 50 Charty základných práv Európskej únie)
(2021/C 138/13)
Jazyk konania: slovenčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Najvyšší súd Slovenskej republiky
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobkyňa: Slovak Telekom a.s.
Žalovaný: Protimonopolný úrad Slovenskej republiky
Výrok
rozsudku
1.
Článok 11 ods. 6 prvá veta nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch [101 a 102 ZFEÚ] sa má vykladať v tom zmysle, že orgány hospodárskej súťaže členských štátov strácajú svoju právomoc uplatňovať články 101 a 102 ZFEÚ, pokiaľ Európska komisia začne konanie na účely prijatia rozhodnutia, ktorým sa konštatuje porušenie týchto ustanovení, v rozsahu, v akom sa tento formálny akt týka tých istých údajných porušení článkov 101 a 102 ZFEÚ, ktorých sa dopustil ten istý alebo tie isté podniky na tom istom alebo tých istých tovarových a geografických trhoch počas toho istého alebo tých istých období, ako sú tie, ktoré sú predmetom konania alebo konaní, ktoré predtým začali tieto orgány.
2.
Zásada ne bis in idem , ako je zakotvená v článku 50 Charty základných práv Európskej únie, sa má vykladať v tom zmysle, že sa uplatňuje na také porušenia práva hospodárskej súťaže, akým je zneužitie dominantného postavenia uvedené v článku 102 ZFEÚ, a zakazuje, aby sa podnik znova uznal za zodpovedný alebo bol znovu stíhaný z dôvodu protisúťažného správania, za ktoré už bol sankcionovaný alebo v prípade ktorého bolo konštatované, že zaň nie je zodpovedný, a to v skoršom rozhodnutí, proti ktorému už nie je možný opravný prostriedok. Naopak, táto zásada sa neuplatní, ak je podnik stíhaný a sankcionovaný samostatne a nezávisle orgánom hospodárskej súťaže členského štátu a Európskou komisiou za porušenia článku 102 ZFEÚ, ktoré sa týkajú odlišných tovarových alebo geografických trhov, alebo ak orgán hospodárskej súťaže členského štátu stratí svoju právomoc podľa článku 11 ods. 6 prvej vety nariadenia č. 1/2003.
( 1 ) Ú. v. EÚ C 36, 3.2.2020 .