C-949/19
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62019CA0949
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2021182SK.01001801.xml
10.5.2021
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 182/18
Rozsudok
Súdneho dvora (prvá komora) z 10. marca 2021 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Naczelny Sąd Administracyjny – Poľsko) – M.A./Konsul Rzeczypospolitej Polskiej w N.
(Vec C-949/19) ( 1 )
(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo - Vízová politika - Dohovor, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda - Článok 21 ods. 2a - Charta základných práv - Článok 47 - Právo na účinný prostriedok nápravy pred súdom - Zamietnutie udelenia dlhodobého víza konzulom - Povinnosť členského štátu zaručiť opravný prostriedok pred súdom proti rozhodnutiu o zamietnutí udelenia takéhoto víza)
(2021/C 182/25)
Jazyk konania: poľština
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Naczelny Sąd Administracyjny
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobca: M.A.
Žalovaný: Konsul Rzeczypospolitej Polskiej w N.
Výrok
rozsudku
1.
Článok 21 ods. 2a Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda zo 14. júna 1985 uzatvorená medzi vládami štátov hospodárskej únie Beneluxu, Nemeckej spolkovej republiky a Francúzskej republiky o postupnom zrušení kontrol na ich spoločných hraniciach, podpísaného v Schengene 19. júna 1990, ktorý nadobudol platnosť 26. marca 1995, a bol zmenený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 610/2013 z 26. júna 2013, sa má vykladať v tom zmysle, že sa neuplatňuje na štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorému bolo zamietnuté udelenie dlhodobého víza.
2.
Právo Únie, najmä článok 34 ods. 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/801 z 11. mája 2016 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely výskumu, štúdia, odborného vzdelávania, dobrovoľníckej služby, výmenných programov žiakov alebo vzdelávacích projektov a činnosti aupair, sa má s ohľadom na článok 47 Charty základných práv Európskej únie vykladať v tom zmysle, že členským štátom ukladá povinnosť upraviť konanie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiam o zamietnutí udelenia víza na účely štúdia v zmysle tejto smernice, ktorého podrobnosti sa riadia právnym poriadkom každého členského štátu pri dodržaní zásad ekvivalencie a efektivity, pričom toto konanie musí zaručiť v určitom štádiu možnosť súdneho preskúmania. Vnútroštátnemu súdu prináleží overiť, či žiadosť o udelenie dlhodobého národného víza na účely štúdia, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, patrí do pôsobnosti tejto smernice.
( 1 ) Ú. v. EÚ C 191, 8.6.2020 .