C-21/19

62019CC0021

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

HENRIK SAUGMANDSGAARD ØE

prednesené 19. marca 2020 ( 1 )

Spojené veci C‑21/19 až C‑23/19

Trestné konania

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Gerechtshof Arnhem‑Leeuwarden (Odvolací súd Arnhem‑Leeuwarden, Holandsko)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Životné prostredie – Preprava odpadu v rámci Európskej únie – Smernica 2008/98/ES – Článok 5 ods. 1 – Pojem ‚vedľajšie produkty‘ – Pôsobnosť nariadenia (ES) č. 1013/2006 – Článok 1 ods. 3 písm. d) – Nariadenie (ES) č. 1069/2009 – Pojem ‚vedľajšie živočíšne produkty‘ a ‚kategórie materiálov‘ – Uplatnenie na zmesi vedľajších živočíšnych produktov a odpadu neklasifikovaného ako nebezpečný – Riziko zneužívajúceho obchádzania“

I. Úvod

1.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Gerechtshof Arnhem‑Leeuwarden (Odvolací súd Arnhem‑Leeuwarden, Holandsko), sa týka právnych predpisov Únie v oblasti odpadov, a konkrétne prepravy vedľajších živočíšnych produktov zmiešaných s odpadom, ktorý nie je klasifikovaný ako nebezpečný.

2.

A.

Právo Únie

1. Právne predpisy týkajúce sa odpadov

a) Smernica 2008/98/ES

5.

Článok 2 ods. 2 smernice 2008/98/ES ( 5 ) stanovuje:

Článok 5 tejto smernice, nazvaný „Vedľajšie produkty“, stanovuje:

„1. Látka alebo vec, ktorá je výsledkom výrobného procesu, ktorého primárnym cieľom nie je výroba tejto veci, sa môže považovať za vedľajší produkt a nie za odpad, ako sa uvádza v článku 3 bode 1, iba ak sú splnené tieto podmienky:

a)

ďalšie používanie látky alebo veci je isté;

b)

látka alebo vec sa môže použiť priamo bez ďalšieho spracovania iného ako bežný priemyselný postup;

7.

V odôvodnení 11 nariadenia č. 1013/2006 sa uvádza:

„Je potrebné predísť duplicite s [nariadením č. 1774/2002], ktoré už obsahuje ustanovenia pokrývajúce celé zasielanie, smerovanie a pohyb (zber, dopravu, manipuláciu, spracovanie, používanie, zhodnotenie alebo zneškodňovanie, vedenie záznamov, sprievodné doklady a sledovateľnosť) živočíšnych vedľajších produktov v rámci, do a zo Spoločenstva.“

8.

Článok 1 ods. 3 písm. d) tohto nariadenia stanovuje:

„Z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia sa vylučuje:

10.

Článok 12 ods. 1 písm. c) tohto nariadenia stanovuje:

„1. Ak sa podalo oznámenie o plánovanej preprave odpadu určeného na zhodnotenie, príslušný orgán miesta určenia a príslušný orgán miesta odoslania môže… vzniesť odôvodnené námietky na základe jedného alebo viacerých nasledujúcich dôvodov a podľa zmluvy:

…

c)

plánovaná preprava alebo zhodnotenie nebude v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi v krajine odoslania, ktoré súvisia so zhodnocovaním odpadu, vrátane prípadov, keď sa plánovaná preprava odpadu bude týkať odpadu určeného na zhodnotenie v zariadení, ktoré má nižšie normy spracovania pre určitý odpad, než sú normy v krajine odoslania, pri rešpektovaní potreby zabezpečiť správne fungovanie vnútorného trhu;

a)

živočíšne vedľajšie produkty: celé telá alebo časti zvierat alebo výrobky živočíšneho pôvodu uvedené v článkoch 4, 5 a 6 neurčené na ľudskú spotrebu vrátane vajíčok, embryí a spermií;

…

d)

materiál skupiny 3: živočíšne vedľajšie produkty uvedené v článku 6;

…“

14.

Článok 1 uvedeného nariadenia stanovuje:

„Týmto nariadením sa ustanovujú predpisy vzťahujúce sa na verejné zdravie a zdravie zvierat pre vedľajšie živočíšne produkty a odvodené produkty s cieľom predchádzať rizikám pre verejné zdravie a zdravie zvierat pochádzajúcim z týchto produktov a minimalizovať ich, a najmä chrániť bezpečnosť potravinového a krmivového reťazca.“

15.

Článok 3 uvedeného nariadenia stanovuje:

„Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto pojmy:

Články 8, 9 a 10 nariadenia č. 1069/2009 definujú materiál kategórie 1, kategórie 2 a kategórie 3.

17.

Článok 41 tohto nariadenia, nazvaný „Dovoz a tranzit“, vo svojom odseku 2 stanovuje:

„Odchylne od odseku 1 sa dovoz a tranzit:

…

b)

b)

vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov, ktoré boli zmiešané s ktorýmkoľvek z odpadov označených v rozhodnutí [2000/532] ako rizikový alebo ním kontaminované, uskutočňuje výlučne v súlade s požiadavkami nariadenia… č. 1013/2006.“

19.

Článok 48 tohto nariadenia, nazvaný „Kontroly v súvislosti so zasielaním do iných členských štátov“, stanovuje:

„1. Pokiaľ má prevádzkovateľ záujem zaslať materiál kategórie 1, materiál kategórie 2 a mäsokostnú múčku alebo živočíšny tuk z materiálov kategórie 1 a kategórie 2 do iného členského štátu, informuje príslušný orgán členského štátu pôvodu a príslušný orgán členského štátu určenia.

Na základe žiadosti prevádzkovateľa členský štát určenia [príslušný orgán členského štátu určenia – neoficiálny preklad ] v určenej časovej lehote rozhodne:

i)

ak sa v prípade odvodených produktov nevykonala tlaková sterilizácia, musí sa vykonať, alebo

ii)

vedľajšie živočíšne produkty alebo odvodené produkty musia spĺňať všetky podmienky na zaslanie zásielky odôvodnené v záujme ochrany verejného zdravia a zdravia zvierat, aby sa zabezpečilo, že sa s týmito vedľajšími živočíšnymi produktmi a odvodenými produktmi nakladá v súlade s týmto nariadením.

2. Formuláre žiadostí prevádzkovateľov uvedených v odseku 1 sa môžu prijať v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 52 ods. 3.

3. Príslušný orgán členského štátu pôvodu informuje prostredníctvom systému Traces príslušný orgán členského štátu miesta určenia o zaslaní každej zásielky do členského štátu určenia v súlade s rozhodnutím 2004/292/ES[ ( 8 )], pričom uvedie:

…“

20.

Článok 54 nariadenia č. 1069/2009 znie:

„Nariadenie… č. 1774/2002 sa zrušuje s účinnosťou od 4. marca 2011.

Odkazy na nariadenie… č. 1774/2002 sa považujú za odkazy na toto nariadenie…“.

B.

„… Za odpad sa v nijakom prípade nepovažujú materiály, zmesi alebo veci, ktoré sú vedľajšími produktmi v zmysle článku 5 [smernice 2008/98], pokiaľ tieto vedľajšie produkty spĺňajú podmienky stanovené v uvedenom článku a kritériá uvedené na tento účel vo vykonávacom opatrení prijatom podľa uvedeného článku [smernice 2008/98] alebo vo výnose prijatom ministrom.“

III. Spory vo veci samej, prejudiciálne otázky a konanie pred Súdnym dvorom

23.

V rámci troch trestných konaní Openbaar Ministerie (prokuratúra, Holandsko) vytýka spoločnosti P.F. Kamstra Recycling BV a dvom fyzickým osobám, XN a YO, pracujúcim pre túto spoločnosť (ďalej spoločne len „Kamstra Recycling“), že v období od 10. júna 2011 do 19. júna 2012 prevážali z Holandska do Nemecka bez predchádzajúceho oznámenia príslušným orgánom alebo bez ich súhlasu podľa nariadenia č. 1013/2006 zmes soľného roztoku a živočíšnych tkanív, zmes odpadového tuku a soľného roztoku, zmes čistiarenského kalu a iného (neznámeho) odpadu, zmes čistiarenského kalu a odpadu (mliečnych výrobkov) a zmes splaškových kalov zo spracovania odpadových vôd a bielkovinového koncentrátu.

24.

Vnútroštátny súd uvádza, že minimálne jednu alebo dve z týchto zmesí tvorili sčasti vedľajšie živočíšne produkty a sčasti iný materiál a že v prípade vedľajších živočíšnych produktov išlo o materiál kategórie 3 v zmysle článku 10 nariadenia č. 1069/2009. Zmesi boli určené na použitie v zariadení na výrobu bioplynu v Nemecku. Prepravy dotknuté vo veci samej neboli oznámené príslušným orgánom a tieto orgány na ne ani nevydali súhlas.

28.

Obžalovaní uznávajú, že je síce pravda, že v nariadení č. 1069/2009 sa už neuvádza, že materiály obsahujúce vedľajšie živočíšne produkty musia byť kvalifikované ako vedľajšie živočíšne produkty. Tvrdia však, že toto nariadenie podľa ich názoru nemalo v úmysle zmeniť definíciu pojmu „vedľajšie živočíšne produkty“ uvedenú v nariadení č. 1774/2002. Obžalovaní na podporu tohto stanoviska odkázali na znalecký posudok z 10. marca 2016, ktorého vykonanie nariadil v prvostupňovom konaní Rechtbank Gelderland (súd v Gelderlande, Holandsko). Na zmesi vedľajších živočíšnych produktov, s výnimkou zmesí vedľajších živočíšnych produktov obsahujúcich nebezpečný odpad, sa tak rovnako vzťahuje definícia pojmu „vedľajšie živočíšne produkty“ uvedená v nariadení č. 1069/2009, a to bez ohľadu na podiel vedľajších živočíšnych produktov v zmesi v pomere k iným materiálom.

29.

Rechtbank Gelderland (súd v Gelderlande) sa riadil stanoviskom uvedeným v znaleckom posudku a oslobodil obžalovaných spod obžaloby za skutky, ktoré im boli vytýkané. Prokuratúra následne podala na vnútroštátny súd odvolanie proti uvedeným rozhodnutiam o oslobodení spod obžaloby.

30.

Vnútroštátny súd sa v prvom rade pýta, aké je prepojenie medzi pojmom „vedľajšie produkty“ uvedeným v článku 5 smernice 2008/98 a pojmom „vedľajšie živočíšne produkty“ uvedeným v nariadení č. 1069/2009. Konkrétne sa pýta, či materiál, ktorý nemožno kvalifikovať ako vedľajší produkt v zmysle tejto smernice, možno predsa len považovať za „vedľajší živočíšny produkt“ v zmysle tohto nariadenia, a teda ho vylúčiť z pôsobnosti nariadenia č. 1013/2006 podľa jeho článku 1 ods. 3.

34.

Za týchto okolností Gerechtshof Arnhem‑Leeuwarden (Odvolací súd Arnhem‑Leuvarde) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.

Platí, že materiál, ktorý nie je vedľajším produktom v zmysle smernice 2008/98, nie je per definitionem ani vedľajším živočíšnym produktom v zmysle nariadenia č. 1069/2009, a teda tento materiál nie je vylúčený z pôsobnosti nariadenia č. 1013/2006 podľa článku 1 ods. 3 tohto nariadenia č. 1013/2006? Alebo nie je vylúčené, aby sa na látku vzťahovala definícia ‚vedľajších živočíšnych produktov‘ v zmysle nariadenia č. 1069/2009, ak takáto látka nespĺňa podmienky stanovené článkom 5 ods. 1 smernice 2008/98, a teda automaticky nepatrí do pôsobnosti nariadenia č. 1013/2006?

2.

Ako sa má chápať pojem preprava, ktorá podlieha požiadavkám na schválenie uvedeným v nariadení č. 1774/2002 (teraz nariadenie č. 1069/2009), v zmysle článku 1 ods. 3 nariadenia č. 1013/2006: Myslí sa tým preprava vedľajších živočíšnych produktov (z jedného členského štátu do druhého členského štátu) bez ohľadu na to, do ktorej kategórie tento materiál patrí? Alebo ide o prepravu materiálu uvedeného v článku 48 nariadenia č. 1069/2009 (pôvodne článok 8 nariadenia č. 1774/2002), ktorý sa obmedzuje na vedľajšie živočíšne produkty a odvodené produkty v zmysle tohto ustanovenia, teda na materiál kategórie 1, materiál kategórie 2 a niektoré z nich odvodené produkty vrátane spracovanej živočíšnej bielkoviny pochádzajúcej z materiálu kategórie 3?

Postupne budem analyzovať každú z uvedených troch otázok, pričom hneď na úvod zdôrazňujem, že druhá otázka v zásade preberá otázku, na ktorú Súdny dvor odpovedal v rozsudku ReFood, avšak vnútroštátny súd nemal túto odpoveď k dispozícii, keďže rozsudok Súdneho dvora bol vyhlásený až po zaslaní jeho návrhu na začatie prejudiciálneho konania.

A.

O prvej otázke

37.

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má definícia „vedľajších živočíšnych produktov“ v zmysle článku 3 bodu 1 nariadenia č. 1069/2009 vykladať v spojení s definíciou „vedľajšieho produktu“ uvedenou v článku 5 smernice 2008/98, takže pod pojem „vedľajšie živočíšne produkty“ spadá iba materiál, ktorý je zároveň aj „vedľajším produktom“ v zmysle tejto smernice.

38.

Po tretie, ako uvádza Komisia, za „vedľajší produkt“ v zmysle článku 5 smernice 2008/98 sa môže považovať iba látka alebo vec, pri ktorej je isté, že bude neskôr použitá bez ďalšieho spracovania iného ako bežný priemyselný postup. Tým sa vylučuje možnosť spracovania „vedľajšieho produktu“, a to najmä prostredníctvom sterilizácie, zatiaľ čo v prípade „vedľajších živočíšnych produktov“ sa takéto spracovanie špecificky predpokladá. ( 10 )

42.

Po štvrté smernica 2008/98 výslovne uvádza, ( 11 ) že sa neuplatňuje na živočíšne vedľajšie produkty, na ktoré sa vzťahuje nariadenie č. 1069/2009, ( 12 ) okrem tých, ktoré sú určené na spálenie, skládkovanie alebo použitie v zariadeniach na výrobu bioplynu alebo kompostu. V týchto troch prípadoch sa smernica 2008/98 uplatňuje na „vedľajšie živočíšne produkty“ bez toho, aby odkazovala na pojem „vedľajší produkt“ v zmysle článku 5 tejto smernice.

43.

Z toho vyplýva, že materiál, ktorý nie je „vedľajším produktom“ v zmysle smernice 2008/98, môže byť napriek tomu „vedľajším živočíšnym produktom“ v zmysle nariadenia č. 1069/2009.

44.

Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta Súdneho dvora, ako treba vykladať článok 1 ods. 3 písm. d) nariadenia č. 1013/2006. Vnútroštátny súd sa tým snaží zistiť, či sú všetky prepravy vedľajších živočíšnych produktov bez ohľadu na kategóriu, do ktorej tieto produkty patria, vylúčené z pôsobnosti nariadenia č. 1013/2006, alebo či sú z pôsobnosti tohto nariadenia vylúčené iba niektoré z týchto prepráv. Práve táto otázka bola predmetom návrhu na začatie prejudiciálneho konania vo veci ReFood, v ktorej som predniesol návrhy ( 14 ) a v ktorej bol vydaný rovnomenný rozsudok. Ako som uviedol v bode 36 vyššie, tento rozsudok bol vyhlásený až po podaní návrhu na Súdny dvor v prejednávanej veci.

47.

Navrhujem preto, aby Súdny dvor pripomenul svoje rozhodnutie uvedené v bode 62 rozsudku ReFood, teda že článok 1 ods. 3 písm. d) nariadenia č. 1013/2006 sa má vykladať v tom zmysle, že preprava vedľajších živočíšnych produktov, na ktoré sa vzťahuje nariadenie č. 1069/2009, je vylúčená z pôsobnosti nariadenia č. 1013/2006, okrem prípadov, keď nariadenie č. 1069/2009 výslovne stanovuje uplatňovanie nariadenia č. 1013/2006.

48.

Predmetné prípady sú uvedené v článku 41 ods. 2 písm. b), v článku 43 ods. 5 písm. b) a v článku 48 ods. 6 nariadenia č. 1069/2009. Všetky tieto prípady sa týkajú zmesí vedľajších živočíšnych produktov a nebezpečných produktov.

C.

Táto problematickosť vyplýva zo skutočnosti, že nariadenie č. 1069/2009 sa výslovne nezaoberá otázkou zmesí vedľajších živočíšnych produktov a odpadu neklasifikovaného ako nebezpečný, ďalej zo skutočnosti, že definícia vedľajších živočíšnych produktov uvedená v tomto nariadení vyvoláva otázky týkajúce sa uplatniteľnosti tohto nariadenia na tieto zmesi, a napokon zo skutočnosti, že pokiaľ ide o odpad, ktorý nie je klasifikovaný ako nebezpečný, prepojenie s nariadením č. 1013/2006 je nejasné.

52.

Táto otázka vzniká v nasledujúcom kontexte. Podnik uskutočnil z Holandska prepravu najmä čistiarenského kalu, ( 16 ) ktorý v prejednávanej veci predstavuje odpad neklasifikovaný ako nebezpečný, zmiešaného s vedľajším živočíšnym produktom kategórie 3 na účely ich spracovania v zariadení na výrobu bioplynu v Nemecku. Táto preprava sa podľa toho, či sa táto zmes považuje za vedľajší živočíšny produkt, za odpad alebo za vedľajší živočíšny produkt aj odpad zároveň, riadi nariadením č. 1069/2009, nariadením č. 1013/2006, alebo tiež obomi týmito nariadeniami.

53.

Dôležité sú praktické otázky. Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu a z písomných pripomienok prokuratúry vyplýva, že predmetný kal, posudzovaný sám osebe, a teda nie v spojení s vedľajšími živočíšnymi produktmi, sa považuje za „odpad“ a na jeho prepravu sa vzťahuje postup predchádzajúceho oznámenia a súhlasu stanovený nariadením č. 1013/2006. Ak sa po zmiešaní s vedľajším živočíšnym produktom kategórie 3 považuje za vedľajší živočíšny produkt tejto kategórie a vzťahuje sa naň iba nariadenie č. 1069/2009, k jeho preprave sa doloží iba obchodný doklad obsahujúci podrobné informácie o povahe predmetného materiálu a prípadne tiež veterinárne osvedčenie ( 17 ) a postup oznamovania a súhlasu nie je potrebný. Postup je teda oveľa zložitejší, ak sa uplatňuje nariadenie č. 1013/2006. ( 18 )

Ako bolo pripomenuté v bode 47 vyššie, Súdny dvor rozhodol, že článok 1 ods. 3 písm. d) nariadenia č. 1013/2006 vylučuje z pôsobnosti tohto nariadenia prepravu vedľajších živočíšnych produktov, na ktoré sa vzťahuje nariadenie č. 1069/2009, okrem prípadov, v ktorých toto nariadenie výslovne stanovuje uplatňovanie nariadenia č. 1013/2006. ( 19 ) Súdny dvor konštatoval, že o takýto prípad ide pri zmesiach vedľajších živočíšnych produktov a nebezpečného odpadu, ktoré sú výslovne uvedené v nariadení č. 1069/2009 ako materiál, na ktorý sa vzťahuje nariadenie č. 1013/2006. ( 20 ) Súdny dvor naproti tomu zdôraznil, že preprava vedľajších živočíšnych produktov kategórie 3 nepatrí medzi prípady výslovne uvedené v nariadení č. 1069/2009, a preto nepatrí do pôsobnosti nariadenia č. 1013/2006. ( 21 )

57.

Vyplýva z tohto rozsudku, že vzhľadom na to, že zmesi vedľajších živočíšnych produktov a odpadu neklasifikovaného ako nebezpečný nie sú výslovne uvedené v týchto prípadoch, nevzťahuje sa na ne nariadenie č. 1013/2006, ale nariadenie č. 1069/2009?

58.

Tento názor zastávajú spoločnosť Kamstra Recycling, holandská vláda a Komisia. Prvé dve sa domnievajú, že pokiaľ ide o vedľajší živočíšny produkt kategórie 3 zmiešaný s odpadom neklasifikovaným ako nebezpečný, zmes patrí do tej istej kategórie. Komisia sa domnieva, že preprava takejto zmesi sa musí považovať za prepravu materiálu kategórie 2. Francúzska vláda sa domnieva, že na prepravu takýchto zmesí sa vzťahuje nariadenie č. 1069/2009, pokiaľ ide o vedľajšie živočíšne produkty obsiahnuté v týchto zmesiach, a nariadenie č. 1013/2006, pokiaľ ide o iný materiál predstavujúci odpad neklasifikovaný ako nebezpečný, z ktorého sú zmesi zložené. ( 22 )

2. Pochybnosti vyvolané definíciou „vedľajších živočíšnych produktov“ a „kategórií“

62.

Vedľajšie živočíšne produkty sú definované v článku 3 bode 1 nariadenia č. 1069/2009 ako celé telá zvierat alebo ich časti, produkty živočíšneho pôvodu alebo iné produkty získané zo zvierat, ktoré nie sú určené na ľudskú spotrebu, vrátane oocytov, embryí a spermy.

63.

Hoci sa pojem „živočíšne vedľajšie produkty“ uvedený v nariadení č. 1774/2002 približoval k tejto definícii, líšil sa v rozsahu, v akom odkazoval na články 4, 5 a 6 tohto nariadenia, ktoré definovali tri kategórie vedľajších živočíšnych produktov. ( 24 ) Tieto definície pritom zahŕňali pre každú kategóriu nielen zoznam konkrétne označených vedľajších živočíšnych produktov, ale aj „ všetky materiály obsahujúce tieto vedľajšie produkty “. ( 25 )

64.

Ako uvádza vnútroštátny súd, doslovný výklad nariadenia založený iba na týchto definíciách vedie k vylúčeniu zmesí vedľajších živočíšnych produktov s inými materiálmi z pôsobnosti tohto nariadenia, avšak zohľadnenie ďalších ustanovení nariadenia, najmä tých, ktoré sa týkajú zmesí vedľajších živočíšnych produktov s nebezpečným odpadom, a genéza týchto ustanovení by mohli brániť takémuto záveru.

68.

V dôsledku toho je potrebné poukázať v nasledujúcej časti na tieto ďalšie ustanovenia, ktoré boli preskúmané v rozsudku ReFood, ako aj na genézu nariadenia č. 1069/2009.

3. Ustanovenia týkajúce sa zmesí vedľajších živočíšnych produktov a nebezpečného odpadu

69.

Zmesi vedľajších živočíšnych produktov s nebezpečným odpadom sú uvedené v článku 41 ods. 2 písm. b), v článku 43 ods. 5 písm. b) a v článku 48 ods. 6 nariadenia č. 1069/2009. Tieto ustanovenia s prihliadnutím na prípravné práce umožňujú vyvodiť stanovisko normotvorcu, pokiaľ ide o prepravu zmesí týchto vedľajších produktov s odpadom neklasifikovaným ako nebezpečný .

73.

Ako totiž vyplýva z týchto prípravných prác, ( 26 ) Európskemu parlamentu bol predložený návrh na zmenu rozsahu výnimiek stanovených v článkoch 41, 43 a 48 nariadenia č. 1069/2009. Cieľom navrhovaných zmien ( 27 ) bolo, aby sa zmesi vedľajších živočíšnych produktov s akýmkoľvek odpadom, nebezpečným aj nie nebezpečným, dovážali do Únie alebo vyvážali mimo Úniu, tranzitovali cez Úniu alebo odosielali z jedného členského štátu do druhého iba v súlade s nariadením č. 1013/2006.

74.

Treba konštatovať, že keď Parlament, a teda normotvorca zamietol tieto pozmeňujúce návrhy, ( 28 ) preskúmal otázku režimu uplatniteľného na prepravu zmesí vedľajších živočíšnych produktov s odpadom neklasifikovaným ako nebezpečný a úmyselne vylúčil, že by sa na prepravu týchto zmesí vzťahovala pôsobnosť nariadenia č. 1013/2006.

75.

Dodávam, že normotvorca tým nevylúčil tieto zmesi z pôsobnosti nariadenia č. 1069/2009, ale len z pôsobnosti výnimky. Z toho vyplýva, že toto nariadenie sa vzťahuje na zmesi tak s nebezpečným odpadom, ako aj s odpadom neklasifikovaným ako nebezpečný , avšak nariadenie č. 1013/2006 sa vzťahuje iba na prepravu zmesí s nebezpečným odpadom.

79.

Pokiaľ ide o ciele nariadenia č. 1069/2009, pripomínam po prvé, že z odôvodnení 5 a 6 nariadenia č. 1069/2009 vyplýva, že normotvorca sa snažil stanoviť súdržný a komplexný rámec zdravotných predpisov uplatniteľných na vedľajšie živočíšne produkty, a najmä na ich prepravu, ktoré sú primerané existujúcim zdravotným rizikám a ktoré zohľadňujú environmentálne riziká. ( 30 ) Nariadenie č. 1069/2009 tak predstavuje osobitnú právnu úpravu, teda lex specialis vo vzťahu k nariadeniu č. 1013/2006, ktorá zahŕňa akékoľvek nakladanie s vedľajšími živočíšnymi produktmi.

80.

Po druhé, ako vyplýva z odôvodnenia 11 nariadenia č. 1013/2006 a z článku 2 ods. 2 písm. b) smernice 2008/98, normotvorca sa snažil zabrániť prekrývaniu medzi nariadením č. 1069/2009 a nariadením č. 1013/2006 a tým aj zbytočnej duplicite, ako aj v zásade vyňať prepravu vedľajších živočíšnych produktov z pôsobnosti právnej úpravy v oblasti odpadov. ( 31 )

81.

Súdny dvor prevzal tieto kľúčové prvky svojej analýzy a v bode 56 rozsudku ReFood rozhodol, že normotvorca chcel nariadením č. 1069/2009 zaviesť „úplný rámec pravidiel uplatňujúcich sa na prepravu vedľajších živočíšnych produktov a pokiaľ nie je výslovne stanovené inak, vyňať prepravu vedľajších živočíšnych produktov, na ktoré sa vzťahuje, z uplatňovania nariadenia č. 1013/2006“. Inak povedané, úmyslom normotvorcu bolo, aby sa nariadenie č. 1069/2009 vzťahovalo na všetky prepravy vedľajších živočíšnych produktov vrátane zmesí s odpadom, pričom podriadil prepravu zmesí vedľajších živočíšnych produktov s nebezpečným odpadom osobitnému režimu nariadenia č. 1013/2006.

85.

V tejto fáze analýzy treba spresniť dôsledky, ktoré je potrebné vyvodiť z uplatňovania nariadenia č. 1069/2009 na zmesi vedľajších živočíšnych produktov s odpadom neklasifikovaným ako nebezpečný.

4. Dôsledky vyplývajúce z uplatňovania nariadenia č. 1069/2009

86.

Podľa môjho názoru z uplatňovania nariadenia č. 1069/2009 vyplýva, že preprava zmesí vedľajších živočíšnych produktov s odpadom neklasifikovaným ako nebezpečný sa musí riadiť pravidlami uplatniteľnými na kategóriu, do ktorej patria dotknuté vedľajšie živočíšne produkty. Pokiaľ teda ide, tak ako v prejednávanej veci, o zmesi vedľajších živočíšnych produktov kategórie 3 s odpadom neklasifikovaným ako nebezpečný, uplatnia sa pravidlá uplatniteľné na prepravu tejto kategórie vedľajších živočíšnych produktov.

87.

Francúzska vláda uviedla, že podľa jej názoru sa na zmesi vedľajších živočíšnych produktov s odpadom neklasifikovaným ako nebezpečný vzťahuje súbežné uplatňovanie oboch nariadení. Táto vláda uviedla, že keby sa uplatňovalo iba nariadenie č. 1069/2009, Francúzsko by nemohlo vzniesť námietku proti tomu, aby sa na jeho územie prepravoval čistiarenský kal zmiešaný s vedľajšími živočíšnymi produktmi pochádzajúci z iných členských štátov na účely aplikovania do pôdy, ako by to mohlo urobiť na základe článku 12 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 1013/2006. ( 36 ) Uvedená vláda tiež poukázala na riziko, že zmes čistiarenského kalu s odpadom zo supermarketov by sa prepravovala do Francúzska na takéto účely bez toho, aby bola dodržaná vnútroštátna právna úprava, ktorá v tejto oblasti ukladá prísne pravidlá. Bez oznámenia tejto prepravy v súlade s nariadením č. 1013/2006 by príslušné orgány miesta určenia nevedeli o tejto preprave a nemohli by stanoviť podmienky pre túto prepravu alebo dokonca zakázať jej odoslanie.

90.

93.

Je samozrejme pravda, že pokiaľ ide o zmesi materiálov patriacich do rôznych kategórií, so zmesou sa má zaobchádzať ako so zmesou patriacou do kategórie, ktorá ukladá najprísnejší režim, ( 38 ) pričom tento prístup sa zdá byť v súlade so všeobecne uplatniteľnou logikou v oblasti odpadov ( 39 ).

94.

Zdôrazňujem však, že normotvorca uviedol, že zavedením nariadenia č. 1069/2009 chce znížiť administratívne zaťaženie hospodárskych subjektov pri zachovaní vysokej úrovne ochrany zdravia. ( 40 ) Podľa môjho názoru nie je teda potrebné uplatňovať prísnejší režim okrem prípadov stanovených v tomto nariadení. ( 41 ) Domnievam sa pritom, že Súdny dvor by išiel práve nad rámec prípadov stanovených normotvorcom, ak by sa domnieval, že na prepravu zmesí vedľajších živočíšnych produktov kategórie 3 s odpadom neklasifikovaným ako nebezpečný sa má uplatniť režim stanovený pre kategóriu 2.

95.

Po prvé pravidlá pre uplatňovanie najprísnejšieho režimu sú stanovené len pre zmesi vedľajších živočíšnych produktov rôznych kategórií, ( 42 ) a nie pre zmesi vedľajších živočíšnych produktov s inými materiálmi.

99.

Nariadenie č. 1069/2009 však vôbec nestanovuje takéto rozdielne zaradenie podľa činností, ktoré sa s dotknutým materiálom vykonávajú. Ako vyplýva z odôvodnenia 29 a článku 7 nariadenia č. 1069/2009, jediným relevantným kritériom pre zaradenie vedľajších živočíšnych produktov je stupeň rizika, a nie vykonávaná činnosť. Zaradenie vedľajšieho živočíšneho produktu do kategórie sa teda vzťahuje na všetky činnosti vykonávané s týmto vedľajším produktom, od jeho zberu cez jeho použitie až po jeho odstránenie. Z toho vyplýva, že zmes materiálov, na ktoré sa vzťahuje nariadenie č. 1069/2009, obsahujúcu odpad neklasifikovaný ako nebezpečný nemožno zaradiť do prísnejšej kategórie, v tomto prípade do kategórie 2, iba na účely jej prepravy.

100.

Preto sa domnievam, že pokiaľ ide o zmes vedľajších živočíšnych produktov kategórie 3 s odpadom neklasifikovaným ako nebezpečný, takáto zmes patrí do tejto kategórie a na prepravu tejto zmesi v Únii sa vzťahujú pravidlá týkajúce sa vedľajších živočíšnych produktov tejto kategórie.

101.

Vnútroštátny súd sa ešte pýta, či sa takéto zmesi majú považovať za vedľajšie živočíšne produkty bez ohľadu na podiel vedľajších živočíšnych produktov v týchto zmesiach.

Súdnemu dvoru boli predložené viaceré príklady konaní považovaných za zneužívajúce.

105.

Spomenul som už riziko, na ktoré poukázala francúzska vláda, že čistiarenský kal zmiešaný s vedľajšími živočíšnymi produktmi kategórie 3 by sa na účely aplikovania do pôdy prepravoval bez toho, aby o tom boli informované príslušné orgány členského štátu určenia, a aplikoval by sa v rozpore s vnútroštátnymi predpismi.

106.

Holandská vláda zas spomenula možnosť, že by sa odpad neklasifikovaný ako nebezpečný nakladal do kamiónov, ktoré neboli dostatočne vyčistené po preprave vedľajších živočíšnych produktov, a v rozpore s ustanoveniami nariadenia č. 1013/2006 by sa považoval za zmes, ktorú upravuje nariadenie č. 1069/2009.

107.

Pripomínam, že predpokladom existencie zneužívajúceho konania je splnenie subjektívneho prvku a objektívneho prvku. ( 46 ) Prvý uvedený prvok vyžaduje, aby hlavným cieľom predmetného konania bolo získať výhodu vyplývajúcu z právnej úpravy Únie tým, že sa umelo vytvoria podmienky potrebné na jej získanie. ( 47 ) Druhý uvedený prvok označuje súhrn objektívnych skutočností, z ktorých vyplýva, že aj napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených právnou úpravou Únie nebol dosiahnutý cieľ sledovaný touto právnou úpravou. ( 48 )

111.

Pridanie malých množstiev vedľajších živočíšnych produktov do odpadu neklasifikovaného ako nebezpečný, akým je napríklad čistiarenský kal, môže za určitých okolností predstavovať zneužívajúce konanie.

112.

To by bol prípad pridania škatule od mlieka s jediným cieľom obísť uplatnenie nariadenia č. 1013/2006 a uplatniť miernejší postup podľa nariadenia č. 1069/2009.

113.

Aj v prípade vedľajších živočíšnych produktov kategórie 1 alebo kategórie 2 totiž napriek tomu, že nariadenie č. 1069/2009 zohľadňuje životné prostredie, ( 49 ) ak sa na prepravu zmesí vedľajších živočíšnych produktov s odpadom neklasifikovaným ako nebezpečný vzťahuje iba toto nariadenie, môžu pretrvávať pochybnosti o vysledovateľnosti tohto odpadu. Ako tvrdila francúzska vláda na pojednávaní pred Súdnym dvorom, tento fakt možno vysvetliť skutočnosťou, že z oznámenia o preprave týchto zmesí nutne s presnosťou nevyplýva iný materiál, než vedľajšie živočíšne produkty.

117.

Okrem toho poznamenávam, že článok 48 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 1069/2009 umožňuje podriadiť prepravu vedľajších živočíšnych produktov kategórie 1 alebo kategórie 2 podmienkam, ktorých cieľom je ochrana verejného zdravia a zdravia zvierat, nespomína však riziká súvisiace so životným prostredím.

118.

Rozumiem obavám súvisiacim so životným prostredím, ktoré boli vyjadrené v tejto veci, domnievam sa však, že tieto obavy nedovoľujú, aby Súdny dvor vykladal nariadenie č. 1069/2009 takým spôsobom, ktorý by bez existencie príslušného právneho základu sprísňoval podmienky uložené hospodárskym subjektom, ako to navrhujú francúzska vláda a Komisia. Ich návrhy nemôžu predstavovať prijateľný výklad nariadenia č. 1069/2009. V prípade, ak by bolo možné preukázať existenciu uvádzaných rizík, prináležalo by normotvorcovi Únie, aby zmenil platnú právnu úpravu, najmä nariadenie č. 1069/2009.

119.

1.

Definícia „vedľajších živočíšnych produktov“ v zmysle článku 3 bodu 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009 z 21. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov neurčených na ľudskú spotrebu a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1774/2002 (nariadenie o vedľajších živočíšnych produktoch), je nezávislá od definície „vedľajšieho produktu“ uvedenej v článku 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98 z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc, takže materiál môže byť vedľajším živočíšnym produktom bez toho, aby bol vedľajším produktom v zmysle tejto smernice.

2.

Článok 1 ods. 3 písm. d) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 zo 14. júna 2006 o preprave odpadu sa má vykladať v tom zmysle, že preprava vedľajších živočíšnych produktov, na ktoré sa vzťahuje nariadenie č. 1069/2009, je vylúčená z pôsobnosti nariadenia č. 1013/2006, okrem prípadov, keď nariadenie č. 1069/2009 výslovne stanovuje uplatňovanie nariadenia č. 1013/2006.

Predmetné prípady sú uvedené v článku 41 ods. 2 písm. b), v článku 43 ods. 5 písm. b) a v článku 48 ods. 6 nariadenia č. 1069/2009. Všetky tieto prípady sa týkajú zmesí vedľajších živočíšnych produktov a nebezpečných produktov.

3.

( 5 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc ( Ú. v. EÚ L 312, 2008, s. 3 ).

( 6 ) Nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady z 3. októbra 2002, ktorým sa stanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa živočíšnych vedľajších produktov neurčených pre ľudskú spotrebu ( Ú. v. ES L 273, 2002, s. 1 ; Mim. vyd. 03/037, s. 92). Uvedené nariadenie bolo zrušené a nahradené nariadením č. 1069/2009.

( 7 ) Rozhodnutie Komisie z 3. mája 2000 nahradzujúce rozhodnutie 94/3/ES, ktorým sa vydáva zoznam odpadov podľa článku 1 písm. a) smernice Rady 75/442/EHS o odpadoch a rozhodnutie Rady 94/904/ES, ktorým sa vydáva zoznam nebezpečných odpadov podľa článku 1 ods. 4 smernice Rady 91/689/EHS o nebezpečných odpadoch ( Ú. v. ES L 226, 2000, s. 3 ; Mim. vyd. 15/005, s. 151).

( 8 ) Rozhodnutie Komisie z 30. marca 2004 o zavedení systému TRACES a o zmene rozhodnutia 92/486/EHS ( Ú. v. EÚ L 94, 2004, s. 63 ; Mim. vyd. 03/043, s. 637)

( 9 ) Pozri bod 6 vyššie.

( 10 ) Pozri najmä článok 2 písm. g) bod iii), článok 3 bod 19, článok 12 písm. a) bod ii), článok 13 písm. d), článok 14 písm. k) a článok 24 písm. a) nariadenia č. 1069/2009.

( 17 ) Pozri článok 21 ods. 2 nariadenia č. 1069/2009.

( 18 ) Pozri rozsudok ReFood, bod 39.

( 19 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát. Pozri rozsudok ReFood, body 55, 56 a 62.

( 20 ) Pozri rozsudok ReFood, body 53 a 54.

( 21 ) Pozri rozsudok ReFood, bod 55.

( 22 ) Rakúska vláda rovnako ako prokuratúra predložili pripomienky len počas písomnej časti konania, a teda bez využitia rozsudku ReFood. Rakúska vláda sa domnieva, že na prepravu zmesí vedľajších živočíšnych produktov a odpadu neklasifikovaného ako nebezpečný sa vzťahuje nariadenie č. 1013/2006. Prokuratúra sa podobne ako francúzska vláda, avšak v rozpore s názorom holandskej vlády domnieva, že na prepravu takýchto zmesí sa vzťahuje súbežné uplatňovanie nariadenia č. 1013/2006 a nariadenia č. 1069/2009.

( 29 ) Pozri poznámku pod čiarou 26 vyššie.

( 30 ) Pozri rozsudok ReFood, bod 49.

( 31 ) Pozri rozsudok ReFood, body 44, 46 a 47.

( 32 ) Nariadenie Komisie z 25. februára 2011, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1069/2009, ktorým sa ustanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov neurčených na ľudskú spotrebu, a ktorým sa vykonáva smernica Rady 97/78/ES, pokiaľ ide o určité vzorky a predmety vyňaté spod povinnosti veterinárnych kontrol na hraniciach podľa danej smernice ( Ú. v. EÚ L 54, 2011, s. 1 ), naposledy zmenené vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2019/1177 z 10. júla 2019,( Ú. v. EÚ L 185, 2019, s. 26 ) (ďalej len „nariadenie č. 142/2011“).

( 33 ) Poznámky ku kolónke týkajúcej sa prepravovaného tovaru totiž odkazujú na zoznam tovaru, v ktorom sú uvedené takéto zmesi, o ktorých sa musia vyplniť tieto údaje: „[povaha vedľajšieho živočíšneho produktu alebo odvodeného produktu] zmiešaného s odpadom neklasifikovaným ako nebezpečný [kód EURAL]“.

( 34 ) Pozri napríklad článok 21 nariadenia č. 1069/2009 týkajúci sa zberu, prepravy a vysledovateľnosti.

( 41 ) Pozri napríklad osobitné pravidlá uplatniteľné najmä na prepravu kuchynského odpadu uvedené v článku 21 ods. 4 nariadenia č. 1069/2009 a výnimku stanovenú v článku 48 ods. 6 tohto nariadenia.

( 42 ) Pozri článok 8 písm. g) nariadenia č. 1069/2009, podľa ktorého do kategórie 1 sú zaradené zmesi materiálu kategórie 1, buď s materiálom kategórie 2, alebo materiálom kategórie 3 alebo materiálom oboch kategórií, ako aj článok 9 písm. g) tohto nariadenia, podľa ktorého do kategórie 2 sú zaradené zmesi materiálu kategórie 2 s materiálom kategórie 3.

( 43 ) Pozri článok 5 písm. g) nariadenia č. 1774/2002.

( 44 ) Tieto produkty boli odvtedy preklasifikované do kategórie 3, ktorá sa považuje za vhodnejšiu vzhľadom na ich nebezpečnosť, a to v článku 10 písm. b) bode iii) a v článku 10 písm. k) bode iii) nariadenia č. 1069/2009.

( 45 ) Francúzska vláda na pojednávaní pred Súdnym dvorom uviedla, že zmes určená na spracovanie v zariadení na výrobu kompostu alebo bioplynu by z dôvodu prechodu do kategórie 2 musela prejsť najskôr tlakovou sterilizáciou, čo by bolo pre hospodárske subjekty osobitne zaťažujúce a nákladné.

( 46 ) Pozri návrhy, ktoré som predniesol vo veci Argos Supply Trading ( C‑4/15 , EU:C:2016:223 , point 110).