C-63/19

proti

Talianskej republike

„Nesplnenie povinnosti členským štátom – Článok 258 ZFEÚ – Smernica 2003/96/ES – Zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny – Regionálny zákon prijatý regiónom Friuli‑Venezia Giulia (Taliansko) – Príspevok na nákup benzínu a nafty pre obyvateľov dotknutého regiónu – Kvalifikácia tohto príspevku – Oslobodenie od spotrebnej dane alebo jej zníženie – Pojem kompenzácia celej výšky zdaňovania alebo jeho časti – Porušenie článkov 4 a 19 smernice 2003/96 – Dôkaz o nesplnení povinnosti“

I. Úvod

1.

Európska komisia svojou žalobou navrhuje, aby Súdny dvor určil, že Talianska republika si tým, že uplatňovala zníženie sadzieb spotrebnej dane stanovené regionálnymi právnymi predpismi, ktoré prijal región Friuli‑Venezia Giulia (Taliansko), z benzínu a nafty, ktoré sa používajú ako motorové palivá, v rámci predaja týchto výrobkov obyvateľom tohto regiónu, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článkov 4 a 19 smernice Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca Spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny ( 2 ).

Smernica 2003/96

4.

Odôvodnenia 2 až 5, 9, 13 a 15 smernice 2003/96 znejú takto:

„(2)

neexistencia ustanovení [Únie], ktoré by ukladali minimálne sadzby zdanenia na elektrinu a energetické výrobky iné, ako sú minerálne oleje, môže negatívne ovplyvniť náležité fungovanie vnútorného trhu;

(3)

(9)

členským štátom by sa mala poskytnúť pružnosť potrebná na vymedzenie a vykonávanie politík prispôsobených ich vnútroštátnym podmienkam;

…

(13)

zdaňovanie čiastočne určuje cenu energetických výrobkov a elektriny;

…

„1. Úrovne zdaňovania, ktoré členské štáty uplatňujú na energetické výroby a elektrinu vymenované v článku 2[,] nemôžu byť nižšie ako minimálne úrovne zdaňovania predpísané touto smernicou.

2. Na účely tejto smernice je ‚úroveň zdaňovania‘ celková záťaž uložená ohľadom všetkých nepriamych daní (okrem [dane z pridanej hodnoty – DPH]) vypočítavaná priamo alebo nepriamo z množstva energetických výrobkov a elektriny v čase uvoľnenia na spotrebu.“

7.

Článok 6 smernice 2003/96 znie takto:

„Členské štáty môžu slobodne zavádzať oslobodenie od daní alebo daňové úľavy v úrovni zdaňovania predpísanej touto smernicou buď:

a)

8.

Podľa článku 18 ods. 1 smernice 2003/96 odchylne od ustanovení tejto smernice je členským štátom povolené ďalej uplatňovať zníženia úrovní zdanenia alebo oslobodenia stanovené v prílohe II. Po prechádzajúcom preskúmaní Radou Európskej únie na základe návrhu Komisie toto povolenie uplynie 31. decembra 2006 alebo dátumom určeným v prílohe II.

9.

Článok 19 tejto smernice stanovuje:

„1. Okrem ustanovení stanovených v predchádzajúcich článkoch, najmä v článkoch 5[,] 15 a 17, Rada môže na návrh Komisie ktorémukoľvek členskému štátu jednomyseľne povoliť zavedenie ďalších oslobodení od dane alebo daňových úľav z osobitných politických dôvodov.

Členský štát, ktorý si želá zaviesť takéto opatrenie, informuje o ňom Komisiu a tiež Komisii poskytuje všetky dôležité a potrebné informácie.

B.

Talianske právo

11.

V súlade s článkom 5 bodom 3 Statuto speciale della Regione autonoma Friuli‑Venezia Giulia (osobitný štatút autonómneho regiónu Friuli‑Venezia Giulia), prijatým prostredníctvom legge costituzionale (ústavný zákon) z 31. januára 1963 ( 3 ), v znení uplatniteľnom na spor, má tento región okrem iného zákonodarnú právomoc, pokiaľ ide o zavedenie regionálnych poplatkov uvedených v článku 51 tohto štatútu.

12.

Podľa článku 49 bodu 7a osobitného štatútu autonómneho regiónu Friuli‑Venezia Giulia tomuto regiónu pripadá 29,75 % príjmov zo spotrebnej dane z benzínu a 30,34 % príjmov zo spotrebnej dane z nafty, ktoré boli spotrebované v tomto regióne na prepravné účely a vybraté na jeho území.

stanovuje opatrenia na podporu nákupu motorových palív pre cestnú prepravu jednotlivcov;

b)

stanovuje opatrenia na podporu používania motorov, ktoré sú čiastočne alebo úplne nezávislé od motorových palív v cestnej premávke;

c)

podporuje výskum a vývoj technológií zameraných na výrobu motorov, ktoré sú čiastočne alebo úplne nezávislé od motorových palív;

d)

1.

sú fyzické osoby, ktoré majú bydlisko v regióne a sú vlastníkmi alebo spoluvlastníkmi dopravných prostriedkov, ktoré zakladajú nárok na príspevok na nákup motorových palív na prepravné účely, konkrétne motorové palivá, ktoré sa načerpávajú do vozidiel a motocyklov, alebo osoby, ktoré majú užívacie právo k týmto dopravných prostriedkom alebo ich majú prenajaté v rámci finančného nájmu alebo lízingu,

…

b)

‚dopravné prostriedky‘ sú automobily a motocykle zapísané vo verejných registroch vozidiel regiónu, vrátane dopravných prostriedkov prenajatých v rámci nájmu alebo lízingu, pokiaľ patria príjemcom;

…

3. Suma príspevku na nákup benzínu uvedená v odseku 2 sa zvýši o 7 centov na liter a suma príspevku na nákup nafty uvedená v odseku 2 sa zvýši o 4 centy na liter v prípade príjemcov, ktorí majú bydlisko v obciach nachádzajúcich sa v horskej alebo polohorskej oblasti, ktoré sú označené ako znevýhodnené alebo čiastočne znevýhodnené v smernici Rady 75/273/EHS z 28. apríla 1975 o zozname Spoločenstva týkajúcom sa znevýhodnených poľnohospodárskych oblastí v zmysle smernice 75/268/EHS (Taliansko) [ neoficiálny preklad ][ ( 5 )], a v obciach uvedených v [rôznych rozhodnutiach Komisie týkajúcich sa regionálnej pomoci].

4. Z dôvodov súvisiacich s momentálnou hospodárskou situáciou alebo na základe regionálnych rozpočtových požiadaviek a po porade s príslušnou komisiou výkonného orgánu sa príspevky uvedené v odseku 2 a úroveň zvýšenia uvedená v odseku 3 môžu rozhodnutím výkonného orgánu regiónu upraviť v rozsahu 10 centov, resp. 8 centov na liter samostatne pre benzín a naftu najviac na obdobie troch mesiacov, ktoré možno predĺžiť. Toto rozhodnutie sa uverejní v úradnom vestníku regiónu.

4a. Bez toho, aby bola dotknutá celková vyváženosť rozpočtu, výkonný orgán regiónu môže v reakcii na mimoriadnu hospodársku situáciu rozhodnutím, ktoré bude platiť najneskôr do 30. septembra 2012, zvýšiť príspevky uvedené v odseku 3 najviac o 10 centov na liter.

5. Príjemcovia majú nárok na príspevky uvedené v odseku 2 za každé načerpanie vykonané elektronickými formami stanovenými týmto zákonom na všetkých predajných miestach, ktoré sa nachádzajú na území regiónu.

17.

Článok 4 regionálneho zákona č. 14/2010, nazvaný „Požiadavky a podmienky na získanie povolenia“, v odsekoch 1 a 3 stanovuje, že povolenie na získanie zníženia ceny vydáva dotknutým osobám Camera di commercio, industria, artigianato ed agricoltura (Obchodná, priemyselná, živnostenská a poľnohospodárska komora, Taliansko) ( 6 ) provincie, v ktorej má dotknutá osoba bydlisko, a že identifikátor možno použiť výlučne na načerpanie paliva do vozidla, pre ktoré bolo vydané povolenie, a môže ho použiť jedine príjemca alebo iná osoba, ktorú príjemca úradne splnomocnil na používanie tohto vozidla, pričom príjemca naďalej zodpovedá za každé zneužitie identifikátora.

18.

Článok 5 tohto regionálneho zákona, nazvaný „Forma elektronického vyplácania“, stanovuje:

„1. Na získanie príspevku na nákup motorových palív na prepravné účely v elektronickej forme príjemca predloží prevádzkovateľovi zariadení, v ktorých sa nachádzajú POS (ďalej len ‚prevádzkovatelia‘), umiestnených na území regiónu Friuli‑Venezia Giulia, identifikátor týkajúci sa dopravného prostriedku, pre ktorý bol tento identifikátor vydaný.

2. Prevádzkovateľ je povinný overiť, či dopravný prostriedok, do ktorého sa načerpá palivo, je skutočne dopravným prostriedkom, ktorý zodpovedá identifikátoru. Toto overenie možno vykonať aj pomocou vizuálnych a elektronických prístrojov alebo zariadení umožňujúcich elektronicky kontrolovať zhodu vozidla, do ktorého sa načerpáva palivo, s údajmi uvedenými v použitej karte.

20.

Článok 9 regionálneho zákona č. 14/2010, nazvaný „Vyplácanie príspevku“, stanovuje:

„1. Prevádzkovatelia zariadení, ktoré sú vybavené POS, sú oprávnení vyplácať príspevok na nákup motorového paliva na prepravné účely elektronicky.

2. Prevádzkovatelia nevyplatia príspevok na nákup motorového paliva, ak sa ukáže, že identifikátor predložený na tento účel bol vydaný pre iný dopravný prostriedok než ten, do ktorého sa má načerpať palivo, alebo že tento identifikátor je deaktivovaný.

3. Prevádzkovatelia sú povinní elektronicky oznámiť miestnej príslušnej obchodnej komore… v ten istý deň alebo v nasledujúci pracovný deň údaje o množstve predaných motorových palív na prepravné účely.

4. Na účely oznamovania uvedeného v odseku 3 musia prevádzkovatelia zaregistrovať prostredníctvom POS údaje o celkových predaných množstvách motorového paliva na prepravné účely, ktoré vyplývajú zo záznamov na stojanoch a sú zaznamenané v registri Ufficio tecnico di finanza [Finančný technický úrad, Taliansko].“

III. Okolnosti predchádzajúce sporu a konanie pred podaním žaloby

22.

Komisia 1. decembra 2008 zaslala Talianskej republike na základe článku 258 ZFEÚ výzvu týkajúcu sa uplatňovania znížených sadzieb spotrebnej dane z benzínu a nafty, ktoré sa používajú ako motorové palivá, v rámci predaja týchto výrobkov obyvateľom regiónu Friuli‑Venezia Giulia. Podľa Komisie boli právne predpisy, ktoré stanovovali toto zníženie sadzieb spotrebnej dane, v rozpore s právnou úpravou Únie týkajúcou sa zdaňovania energetických výrobkov, keďže nepatrili k možným oslobodeniam od dane a daňovým úľavám stanoveným v smernici 2003/96.

23.

25.

Talianska republika s cieľom zabrániť presunom na účely načerpania plnej benzínovej nádrže za nižšiu cenu v Slovinsku (ďalej len „palivová turistika“) požiadala a dostala počas roka 1996 výnimku z článku 8 ods. 4 smernice 92/81/EHS ( 9 ), aby mohla uplatňovať zníženú sadzbu spotrebnej dane z motorových palív v regióne Friuli‑Venezia Giulia ( 10 ). Talianskej republike bolo následne na základe článku 18 smernice 2003/96 dovolené ďalej uplatňovať zníženie sadzby spotrebnej dane z benzínu spotrebovaného na území tohto regiónu až do 31. decembra 2006. Talianska republika podala 17. októbra 2006 žiadosť o výnimku na základe článku 19 smernice 2003/96 pre územie regiónu Friuli‑Venezia Giulia. Táto žiadosť bola následne v decembri 2006 vzatá späť.

26.

Talianska republika listom z 1. apríla 2009 odpovedala na výzvu, pričom vysvetlila, že systém upravený regionálnym zákonom č. 47/96, ktorý Komisia spochybnila, bol zmenený prostredníctvom legge regionale n. 14, norme speciali in materia di impianti di distribuzione di carburanti e modifiche alla legge regionale 12 novembre 1996, n. 47 in materia di riduzione del prezzo alla pompa dei carburanti per autotrazione nel territorio regionale (regionálny zákon č. 14, ktorým sa stanovujú osobitné pravidlá týkajúce sa zariadení na čerpanie motorových palív a ktorým sa mení regionálny zákon č. 47 z 12. novembra 1996 o znížení ceny motorových palív na čerpacej stanici na území regiónu) ( 11 ) z 5. decembra 2008. Tento posledný uvedený zákon stanovoval, že kompenzácie sa už nebudú vyplácať dodávateľom motorových palív, ale priamo prevádzkovateľom zariadení na čerpanie motorových palív.

30.

Dňa 11. júla 2014 Komisia doručila Talianskej republike doplňujúcu výzvu týkajúcu sa regionálneho zákona č. 14/2010 z dôvodu, že nový mechanizmus platieb, ktoré obchodná komora uskutočňovala v prospech prevádzkovateľov čerpacích staníc, podľa jej názoru zavádza zníženie spotrebnej dane, ktoré má formu kompenzácie tejto dane a ktoré nie je stanovené v smernici 2003/96 a ktoré ani nepovolila Rada na základe článku 19 tejto smernice.

31.

Talianska republika listom zo 4. septembra 2014 predložila svoje pripomienky týkajúce sa tejto doplňujúcej výzvy.

32.

Dňa 11. decembra 2015 Komisia zaslala Talianskej republike odôvodnené stanovisko, na ktoré Talianska republika odpovedala listom z 11. februára 2016.

určil, že Talianska republika si tým, že uplatňovala zníženie sadzieb spotrebnej dane na základe regionálnych právnych predpisov, ktoré prijal región Friuli‑Venezia Giulia, ktoré stanovujú systém príspevku na nákup benzínu a nafty, ktoré sa používajú ako motorové palivá, v rámci predaja týchto výrobkov obyvateľom tohto regiónu, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článkov 4 a 19 smernice 2003/96, a

–

uložil Talianskej republike povinnosť nahradiť trovy konania.

35.

Talianska republika navrhuje, aby Súdny dvor:

–

A.

Tvrdenia Komisie

37.

Komisia poukazuje na to, že spotrebná daň je nepriamou daňou, ktorá sa vyberá zo spotreby určitých výrobkov a že ekonomickú ťarchu vyplývajúcu z tejto dane znáša konečný spotrebiteľ. Podľa jej názoru je úplne nepochybné, že konkrétnym cieľom a následkom opatrenia zavedeného regiónom Friuli‑Venezia Giulia je zmierniť ťarchu, ktorú znáša konečný spotrebiteľ, a tak znížiť jeho daňové zaťaženie v tejto oblasti.

38.

S cieľom preukázať, že predmetné právne predpisy zahŕňajú zníženie sadzieb spotrebnej dane, ktoré smernica 2003/96 nedovoľuje, Komisia zdôrazňuje, že systematika tejto smernice vyžaduje, aby sa na celom území každého členského štátu uplatňovala jednotná úroveň zdaňovania určitého výrobku alebo určitého použitia. Komisia spresňuje, že táto smernica naopak nevyžaduje, aby predajná cena pre konečného spotrebiteľa bola na celom území členského štátu rovnaká, keďže uvedená smernica sa týka zdaňovania energetických výrobkov, avšak neupravuje predajnú cenu týchto výrobkov.

42.

Komisia na podporu svojho názoru uvádza, že príspevok na nákup motorových palív sa poskytuje formou fixnej sumy za určité kúpené množstvo motorového paliva, čo zodpovedá výpočtovej metóde používanej pri určovaní výšky spotrebnej dane.

43.

Komisia pripomína, že – ako vyplýva z rozsudku z 25. apríla 2013, Komisia/Írsko ( 12 ) – v súlade s tým, čo stanovuje článok 6 písm. c) smernice 2003/96, jednou z foriem, v ktorých členské štáty môžu poskytovať oslobodenie od daní alebo daňové úľavy v úrovni zdaňovania, je „kompenzácia celej výšky zdaňovania alebo jeho časti“. Pre konštatovanie existencie kompenzácie spotrebnej dane v zmysle uvedeného ustanovenia je pritom podľa jej názoru nepodstatné jednak to, že osoba, ktorá vykonáva uvoľnenie na spotrebu, a teda je povinná platiť spotrebnú daň, v tomto prípade dodávateľ motorových palív, nie je osoba, ktorá dostáva regionálny príspevok, v tomto prípade prevádzkovateľ čerpacej stanice, a jednak to, že z tohto príspevku má napokon prospech konečný spotrebiteľ, pre ktorého sa v dôsledku toho zníži cena na čerpacej stanici. Tento výklad podľa jej názoru vyplýva z potreby zachovať potrebný účinok ustanovení smernice 2003/96. Domnieva sa, že kvalifikácia príspevku na nákup motorových palív ako kompenzácie spotrebnej dane však nevyžaduje, aby sa preukázalo, že jediným cieľom predmetného opatrenia je obísť ustanovenia tejto smernice.

44.

Okrem toho Komisia zastáva názor, že pre kvalifikáciu príspevku na nákup motorových palív ako „kompenzácie spotrebnej dane“ je rozhodujúce konštatovanie, že tento príspevok sa vypláca zo štátnych prostriedkov alebo – tak ako v prejednávanom prípade – z regionálnych prostriedkov. Kompenzácia vyplácaná z verejných prostriedkov totiž podľa jej názoru spôsobuje neutralizáciu zdanenia výrobku.

48.

Pokiaľ ide napokon o súvislosť medzi príspevkom poskytovaným obyvateľom regiónu Friuli‑Venezia Giulia a zložkou ceny motorového paliva, ktorá sa týka spotrebnej dane, Komisia poznamenáva, že skutočnosť, že sadzby spotrebnej dane a príspevok sa nezhodujú, je irelevantná, keďže kompenzácia spotrebnej dane môže byť aj čiastočná. Okolnosť, že časť ceny motorového paliva, ktorú tvoria náklady na výrobu tohto paliva, je vyššia než suma vyplácaná z titulu predmetného príspevku, je podľa Komisie tiež irelevantná a nič nemení na tom, že vyplácanie tohto príspevku predstavuje kompenzáciu spotrebnej dane.

B.

Tvrdenia Talianskej republiky

49.

52.

Talianska republika uznáva, že zásada, podľa ktorej úroveň zdaňovania určitého výrobku alebo určitého použitia musí byť na celom území daného členského štátu jednotná, vyplýva zo systematického výkladu smernice 2003/96. Talianska republika tiež uznáva, že „pružnosť potrebná na vymedzenie a vykonávanie politík prispôsobených ich vnútroštátnym podmienkam“, ktorá sa priznáva členským štátom podľa odôvodnenia 9 tejto smernice, neznamená, že členské štáty môžu slobodne zavádzať odlišné úrovne zdaňovania, lebo to môžu robiť len v rámci ustanovení uvedenej smernice, ktoré v tejto súvislosti stanovujú výnimky. Podľa jej názoru je teda potrebné, aby sledovaný cieľ patril medzi prípady vymenované najmä v článkoch 5, 15 a 17 smernice 2003/96. Uvádza, že ak ide o odlišné ciele súvisiace s „osobitnými politickými dôvodmi“, dotknutý členský štát musí v súlade s tým, čo stanovuje článok 19 tejto smernice, požiadať o povolenie Radu, ktorá môže jednomyseľne povoliť zavedenie ďalších oslobodení od dane alebo daňových úľav. Talianska republika zdôrazňuje, že tieto obmedzenia platia len v rozsahu, v akom chce členský štát zaviesť opatrenie spočívajúce v „oslobodení od dane alebo znížení úrovne zdaňovania“ energetických výrobkov, a preto je jasné, že na vnútroštátne opatrenie, ktoré nemá taký účinok, sa nevzťahujú uvedené obmedzenia.

53.

V tejto súvislosti sa Talianska republika domnieva, že kľúčovým ustanovením na rozhodnutie prejednávaného sporu je článok 6 písm. c) smernice 2003/96, ktorý stanovuje, že do pôsobnosti tejto smernice patria prípady, v ktorých sa oslobodenie od daní alebo daňové úľavy v úrovni zdaňovania stanovené touto smernicou uskutočňujú „kompenzáciou celej výšky zdaňovania alebo jeho časti“. Podľa tohto členského štátu Komisia vykladá článok 6 písm. c) uvedenej smernice príliš extenzívne, keďže sa domnieva, že každá forma subvencie alebo príspevku týkajúceho sa tovaru, ktorý podlieha spotrebnej dani, je kompenzáciou spotrebnej dane, a preto predstavuje obchádzanie tejto smernice, len preto, že sa financuje z verejných prostriedkov.

57.

Podľa Talianskej republiky na to, aby sa predmetné opatrenie považovalo za kompenzáciu spotrebnej dane na účely smernice 2003/96, treba preukázať jednak to, že toto opatrenie dosahuje rovnaký cieľ ako kompenzácia dane osobe povinnej platiť daň, ktorá ju predtým zaplatila, a jednak to, že výlučným alebo hlavným účelom uvedeného opatrenia je obísť ustanovenia tejto smernice, najmä jej články 5, 15, 16, 17 a 19. Talianska republika tvrdí, že ak vnútroštátne opatrenie nespĺňa tieto kritériá, naopak nepatrí do pôsobnosti uvedenej smernice a nemá podliehať nijakému povoleniu.

58.

Talianska republika v tejto súvislosti spresňuje, že z rozsudku z 25. apríla 2013, Komisia/Írsko ( 15 ), nemožno vyvodiť, že článok 6 písm. c) smernice 2003/96 sa vzťahuje na každý prípad subvencie alebo príspevku z verejných prostriedkov, ktorý sa týka tovaru podliehajúceho spotrebnej dani, ale skôr že toto ustanovenie zahŕňa len finančné plnenia, ktoré nejako súvisia s pôvodne zaplatenou spotrebnou daňou.

59.

Talianska republika, ktorá uplatňuje tieto úvahy na príspevok na nákup motorových palív upravený regionálnym zákonom č. 14/2010, zdôrazňuje, že okrem toho, že sporná zľava sa poskytuje konečným spotrebiteľom, neexistuje nijaká súvislosť medzi daňou, ktorú pôvodne zaplatili osoby povinné platiť daň, a peňažnou sumou, ktorá sa neskôr poskytuje obyvateľom regiónu Friuli‑Venezia Giulia z regionálneho rozpočtu. Predmetný príspevok je podľa jej názoru odôvodnený oprávnenými cieľmi a jeho cieľom ani následkom nie je obchádzanie ustanovení smernice 2003/96.

1.

osobami, ktoré majú prospech z predmetného opatrenia, sú fyzické osoby, ktoré majú bydlisko na území regiónu Friuli‑Venezia Giulia a nie sú povinné platiť spotrebnú daň;

2.

príspevok sa nefinancuje z príjmov zo spotrebnej dane, ktoré štát previedol na región, ale zo všeobecných príjmov regiónu;

3.

príspevok sa poskytuje obyvateľom dotknutého regiónu aj za načerpanie paliva uskutočnené mimo územia tohto regiónu;

7.

predmet dotknutého opatrenia sa – na rozdiel od prípadu, o ktorý išlo vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 25. apríla 2013, Komisia/Írsko ( 16 ) – netýka zložky ceny motorového paliva, ktorú tvorí spotrebná daň, a

8.

nie je možné objektívne spojiť príspevok poskytovaný občanom, ktorí majú bydlisko v dotknutom regióne, so zložkou ceny motorových palív na čerpacej stanici, ktorú tvorí spotrebná daň; tento príspevok sa naopak vzťahuje na zložku ceny motorového paliva, ktorú tvoria výrobné náklady a ktorá je vyššia, keďže jeho účelom je vyrovnať tieto náklady v regióne, ktorý sa vyznačuje nedostatočnou infraštruktúrou; Talianska republika v tejto súvislosti poukazuje na to, že veľké rozdiely v cenách v rôznych regiónoch na území Talianska sú spôsobené len zložkou, ktorú tvoria výrobné náklady a ktorú ako takú ovplyvňuje úroveň infraštruktúry, ktorá existuje v každom regióne.

62.

Talianska republika cituje aj rozsudok Corte costituzionale (Ústavný súd, Taliansko) č. 185/2011 zo 7. júna 2011, v ktorom tento súd uviedol, že príspevok na nákup motorových palív nemá za cieľ ani následok zníženie pôvodne zaplatenej spotrebnej dane. Tento členský štát uvádza, že Corte costituzionale (Ústavný súd) v tomto rozsudku, v ktorom sa zdôrazňuje podstatný rozdiel medzi predchádzajúcim systémom a systémom upraveným regionálnym zákonom č. 14/2010, konštatoval, že spotrebná daň bola v čase uvoľnenia motorového paliva na spotrebu v plnej výške zaplatená, že nedošlo k nijakému zníženiu úrovne zdaňovania a že príspevok poskytovaný príjemcom nemôže predstavovať kompenzáciu, keďže koneční spotrebitelia motorového paliva nie sú povinní platiť túto daň.

65.

Španielske kráľovstvo sa domnieva, že regionálnu pomoc vyjadrená fixnou hodnotou, ktorá je nižšia než náklady na výrobu motorových palív a ktorá sa riadi právnou úpravou, ktorá nemá daňovú povahu, nemožno považovať za prostriedok, ktorého cieľom je znížiť daňové náklady spojené s motorovými palivami. Uvádza skutočnosti, ktoré podľa jeho názoru umožňujú potvrdiť úplnú nezávislosť sporného príspevku od spotrebnej dane:

1.

spotrebnú daň v plnej výške vyberá štát v čase uvoľnenia na spotrebu,

2.

príspevok sa nefinancuje zo spotrebnej dane, ktorú štát prevedie na región Friuli‑Venezia Giulia, ale zo všeobecných príjmov tohto regiónu (príspevok sa poskytuje aj vtedy, keď príjemcovia načerpajú palivo v iných talianskych regiónoch),

66.

Tento členský štát vysvetľuje, že predajnú cenu motorových palív pre konečného spotrebiteľa tvoria viaceré zložky, a to poprvé cena surovej ropy a rafinérska prirážka, po druhé náklady na predaj a prepravu do predajného miesta a po tretie daňové zložky ceny (spotrebná daň, DPH). Poukazuje na to, že predajná cena sa z dôvodu týchto rôznych faktorov mení podľa území daného členského štátu. Smernica 2003/96 podľa jeho názoru v nijakom prípade nevyžaduje, aby predajná cena pre konečného spotrebiteľa bola na celom území štátu rovnaká.

67.

Za týchto podmienok podľa Španielskeho kráľovstva nie je možné preukázať podobnosť medzi spotrebnou daňou, ktorú osoba povinná platiť daň odviedla do Erario (štátna pokladnica, Taliansko) za celkové množstvo motorových palív uvoľnených na spotrebu, na jednej strane a na druhej strane výškou príspevku, ktorý región Friuli‑Venezia Giulia vypláca obyvateľom za motorové palivá, ktoré si kúpili.

VI. Posúdenie

68.

Článok 3 uvedeného zákona stanovuje fixný príspevok na liter na nákup benzínu a nafty, ktorý sa vypláca pri nákupe motorového paliva na čerpacej stanici. Ak sú splnené podmienky stanovené v regionálnom zákone č. 14/2010, príspevok vyplatia priamo prevádzkovatelia čerpacích zariadení prostredníctvom zodpovedajúceho zníženia ceny, ktorá sa má zaplatiť za motorové palivo. Prevádzkovatelia čerpacích staníc teda v podstate poskytujú príjemcom zľavu z ceny „na čerpacej stanici“. Príspevok sa líši v závislosti od typu motorového paliva a oblasti, v ktorom má osoba, ktorá si kúpi motorové palivo, bydlisko. Výšku príspevku tiež možno zmeniť z dôvodov súvisiacich s momentálnou hospodárskou situáciou alebo na základe regionálnych rozpočtových požiadaviek.

72.

Článok 10 regionálneho zákona č. 14/2010 stanovuje, že regionálny správny orgán preplatí prevádzkovateľom čerpacích staníc príspevky na nákup motorového paliva, ktoré boli vyplatené príjemcom, spravidla raz za týždeň. Kompenzácie sa vyplácajú na základe údajov uložených v počítačovej databáze.

73.

Príjemcami príspevku sú teda koneční spotrebitelia motorových palív, ktorí majú bydlisko v regióne Friuli‑Venezia Giulia. Tento príspevok nevypláca tento región priamo týmto spotrebiteľom, ale vopred ho vypláca príjemcom subjekt, ktorý je súčasťou distribučného reťazca, ktorému uvedený región následne preplatí vynaložené náklady.

74.

77.

V prejednávanej veci teda prináleží Komisii, aby preukázala, že Talianska republika si tým, že uplatňovala zníženie sadzieb spotrebnej dane, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článkov 4 a 19 smernice 2003/96.

78.

Ako vyplýva z jej odôvodnení 2 až 5 a 24, smernica 2003/96 tým, že stanovuje harmonizovaný režim zdaňovania energetických výrobkov a elektriny, má za cieľ podporovať náležité fungovanie vnútorného trhu v odvetví energetiky tým, že vylúči najmä narušenie hospodárskej súťaže. ( 20 ) Na dosiahnutie tohto cieľa má táto smernica znížiť rozdiely vo vnútroštátnych úrovniach energetickej dane, keďže ide o faktor, ktorý je škodlivý pre náležité fungovanie vnútorného trhu. Na tento účel upravuje stanovenie minimálnych úrovní zdaňovania na úrovni Únie ako prostriedok na zníženie rozdielov vo vnútroštátnych úrovniach zdaňovania. Ide o oblasť, ktorá je len čiastočne harmonizovaná, keďže uvedená smernica sa obmedzuje na stanovenie harmonizovaných minimálnych úrovní zdanenia, pričom sa ňou nevykonala úplná harmonizácia sadzieb spotrebných daní z energetických výrobkov a elektriny. ( 21 )

79.

Pripomínam, že článok 4 ods. 1 smernice 2003/96 stanovuje zásadu, že „úrovne zdaňovania, ktoré členské štáty uplatňujú na energetické výroby a elektrinu…[,] nemôžu byť nižšie ako minimálne úrovne zdaňovania predpísané touto smernicou“. Článok 19 ods. 1 prvý pododsek tejto smernice zasa stanovuje, že „okrem ustanovení stanovených v predchádzajúcich článkoch, najmä v článkoch 5[,] 15 a 17, Rada môže na návrh Komisie ktorémukoľvek členskému štátu jednomyseľne povoliť zavedenie ďalších oslobodení od dane alebo daňových úľav z osobitných politických dôvodov“.

83.

Viaceré ustanovenia smernice 2003/96 poskytujú členským štátom možnosť uplatňovať oslobodenia od dane, znížené sadzby a odlišné úrovne zdaňovania výrobkov podliehajúcich spotrebnej dani. Ide najmä o články 5, 7 a 15 až 19 tejto smernice. Tieto ustanovenia svedčia o tom, že normotvorca Únie ponechal členským štátom určitú mieru voľnej úvahy v oblasti spotrebných daní. ( 22 ) Ide však o obmedzenú mieru voľnej úvahy, keďže túto možnosť zaviesť odlišné sadzby dane, oslobodenia od dane alebo znížené sadzby spotrebnej dane, ktorú majú členské štáty, možno uplatniť len v prísnom súlade s podmienkami, ktoré stanovujú príslušné ustanovenia uvedenej smernice.

84.

Na uplatňovanie odstupňovanej sadzby v určitom regióne teda členský štát musí využiť článok 19 smernice 2003/96 a požiadať o povolenie na základe tohto ustanovenia. Pritom je nesporné, že Talianska republika v rámci uplatňovania systému príspevku na nákup motorových palív upraveného regionálnym zákonom č. 14/2010 nepožiadala o také povolenie. Komisia sa preto domnieva, že odchýlka od zásady jednotnej sadzby pre určitý výrobok alebo určité použitie, ktorá vyplýva z toho, čo Komisia považuje za zníženie sadzieb spotrebnej dane z motorových palív pre obyvateľov regiónu Friuli‑Venezia Giulia, predstavuje porušenie článkov 4 a 19 smernice 2003/96.

85.

Na určenie, že Talianska republika si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z týchto ustanovení, je najprv potrebné overiť, či príspevok na nákup motorových palív pre obyvateľov regiónu Friuli‑Venezia Giulia možno posudzovať ako oslobodenie od dane alebo zníženie úrovne zdaňovania.

89.

Možno sa vzhľadom na tieto skutočnosti a tvrdenia, ktoré uviedli účastníci konania, domnievať, že Komisia z právneho hľadiska dostatočne preukázala, že príspevok na nákup motorových palív možno považovať za zníženie spotrebnej dane? Presnejšie povedané, preukázala Komisia, že tento príspevok možno posudzovať ako „kompenzáciu výšky zdaňovania“ v zmysle článku 6 písm. c) smernice 2003/96?

90.

Nemyslím si to.

91.

Súhlasím síce s názorom Komisie, že jednak skutočnosť, že hospodársky subjekt, ktorý je povinný platiť spotrebnú daň (dodávateľ motorového paliva), je odlišný od hospodárskeho subjektu, ktorému sa vypláca regionálny príspevok (prevádzkovateľ čerpacej stanice), a jednak skutočnosť, že z tohto príspevku majú prospech koneční spotrebitelia, nebráni konštatovaniu, že uvedený príspevok by sa mohol posudzovať ako kompenzácia spotrebnej dane, a teda viesť k zníženiu úrovni zdaňovania.

95.

Prejednávaná žaloba vyvoláva v tejto súvislosti určitú neistotu, ktorá ju odlišuje od veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 25. apríla 2013, Komisia/Írsko ( 29 ).

96.

V tejto veci – ako vyplývalo z článku 18 ods. 1 prvého pododseku smernice 2003/96 a z prílohy II tejto smernice – bolo Írsku povolené, aby odchylne od ustanovení tejto smernice do 31. decembra 2006 uplatňovalo znížené sadzby a oslobodenia od dane z motorových palív určených pre vozidlá používané zdravotne postihnutými osobami. Bolo nesporné, že kompenzácia spotrebnej dane z motorových palív určených pre také vozidlá, ktorú stanovovali írske právne predpisy, sa po 31. decembri 2006 v Írsku ďalej uplatňovala, hoci tomuto členskému štátu nebolo povolené uplatňovať ju. ( 30 ) Súdny dvor preto mohol dospieť k záveru, že kompenzácia spotrebnej dane upravená írskymi právnymi predpismi od 31. decembra 2006, keď prestala platiť výnimka, ktorá bola udelená Írsku, nebola v súlade s článkom 4 ods. 1 smernice 2003/96, ktorý vyžaduje dodržanie minimálnych úrovní zdaňovania energetických výrobkov a elektriny. ( 31 )

97.

Nebolo sporné, že predmetné právne predpisy upravovali kompenzáciu spotrebnej dane z motorových palív určených pre vozidlá používané zdravotne postihnutými osobami. Spornou otázkou bolo určenie, či túto kompenzáciu možno posudzovať ako nepovolené oslobodenie od spotrebnej dane, ktoré odporuje ustanoveniam smernice 2003/96.

101.

Vzhľadom na vysvetlenia, ktoré poskytla Talianska republika, konkrétne považujem názor, ktorý zastáva Komisia, že príspevok financovaný zo štátnych alebo regionálnych prostriedkov, ktorého výska sa vypočíta v závislosti od množstva energetického výrobku, ktorý na základe smernice 2003/96 podlieha spotrebnej dani, v podstate predstavuje zníženie spotrebnej dane, za nedostatočne podložený.

102.

Konkrétne sa domnievam – tak ako Talianska republika –, že konštatovanie, že uvedený príspevok na nákup motorových palív pochádza z regionálnych prostriedkov, nie je dostatočnou podmienkou na odôvodnenie záveru, že ide o zníženie spotrebnej dane. Navyše poukazujem na to, že – na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy – v právnej úprave obsiahnutej v regionálnom zákone č. 14/2010 sa už neuvádza, že tento príspevok sa financuje z časti spotrebnej dane, ktorú štát previedol na región Friuli‑Venezia Giulia.

103.

106.

Tiež poznamenávam, že Komisia súhlasí s tvrdením, ktoré uviedlo Španielske kráľovstvo, že smernica 2003/96 vôbec nevyžaduje, aby predajná cena pre konečného spotrebiteľa bola na celom území štátu rovnaká. Ako Komisia správne uvádza, skutočnosť, že členský štát zavedie odlišnú predajnú cenu pre verejnosť na území štátu za určitý energetický výrobok, nie je sama osebe z hľadiska smernice 2003/96 problematická, aj keď zložka týkajúca sa zdanenia tohto výrobku je jednou zo zložiek tejto ceny.

107.

V tomto zmysle poukazujem na to, že podľa odôvodnenia 13 smernice 2003/96 „zdaňovanie čiastočne určuje cenu energetických výrobkov a elektriny“. Domnievam sa, že Komisia v rámci prejednávanej žaloby nepreukázala, že predmetný príspevok sa dotýka práve tejto daňovej zložky ceny motorového paliva.

108.

Na účely určenia, že Talianska republika si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článkov 4 a 19 smernice 2003/96, sa však Súdny dvor nemôže uspokojiť s tvrdením, že príspevok na nákup motorových palív má z matematického hľadiska za následok zníženie časti ceny, ktorú predstavuje spotrebná daň. Konštatovanie Komisie, že tento príspevok má za následok zníženie nákladov, ktoré musí vynaložiť konečný spotrebiteľ pri kúpe motorových palív, nestačí na preukázanie, že ide o zníženie daňových nákladov, ktoré musí tento spotrebiteľ vynaložiť. Toto tvrdenie možno posudzovať ako predpoklad, pokiaľ nie je podporené konkrétnymi a podloženými dôkazmi.

112.

Okrem toho tvrdenie, že tak spotrebná daň, ako aj príspevok sa počítajú v závislosti od množstva motorového paliva, samo osebe neumožňuje preukázať, že pri poskytnutí príspevku dochádza k zníženiu daňových nákladov na motorové palivo.

113.

Napokon poznamenávam, že čiastočnú harmonizáciu úrovní zdaňovania energetických výrobkov a elektriny, ktorá bola vykonaná smernicou, 2003/96 treba – ako to vyplýva z odôvodnenia 9 tejto smernice – zosúladiť s potrebou „poskytnúť [členským štátom] pružnosť potrebn[ú] na vymedzenie a vykonávanie politík prispôsobených ich vnútroštátnym podmienkam“. Domnievam sa, že extenzívny výklad článku 6 písm. c) tejto smernice, ktorý obhajuje Komisia, nerešpektuje takto vyžadovanú rovnováhu medzi čiastočnou harmonizáciou úrovní zdaňovania a sledovaním cieľov všeobecného záujmu členskými štátmi. Taký výklad totiž podľa môjho názoru nadmerne obmedzuje činnosti členských štátov, a to najmä v sociálnej oblasti a v oblasti životného prostredia, pokiaľ sa tieto činnosti týkajú výrobkov, ktoré patria do pôsobnosti uvedenej smernice.

114.

Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že zatiaľ čo Talianska republika predložila Súdnemu dvoru konkrétne a podložené skutočnosti na preukázanie, že príspevok na nákup motorových palív je úplne oddelený od pôvodného daňového vzťahu, Komisii sa podľa môjho názoru nepodarilo preukázať existenciu súvislosti medzi spotrebnou daňou, ktorú dodávatelia motorového paliva pôvodne zaplatili štátu, a takým príspevkom. Preto sa nemožno domnievať, že Komisia z právneho hľadiska dostatočne preukázala, že Talianska republika porušila články 4 a 19 smernice 2003/96.

V súlade s článkom 140 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku Španielske kráľovstvo ako vedľajší účastník konania znáša vlastné trovy konania.

VIII. Návrh

118.

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol takto:

1.

Žaloba sa zamieta.

( 3 ) GURI č. 29 z 1. februára 1963, s. 554.

( 4 ) Bollettino ufficiale della Regione č. 19 z 13. augusta 2010.

( 5 ) Ú. v. ES L 128, 1975, s. 72 .

( 6 ) Ďalej len „obchodná komora“.

( 7 ) GURI č. 302 z 29. decembra 1995, s. 5.

( 8 ) Bollettino ufficiale della Regione č. 33 z 11. novembra 1996 (ďalej len „regionálny zákon č. 47/96“).

( 13 ) Komisia uvádza vykonávacie rozhodnutie Rady 2011/776/EÚ z 24. novembra 2011 a vykonávacie rozhodnutie Rady (EÚ) 2017/1767 z 25. septembra 2017, ktorými sa Spojenému kráľovstvu v súlade s článkom 19 smernice 2003/96/ES povoľuje uplatňovať znížené úrovne zdanenia na pohonné hmoty dodávané na ostrovy Inner and Outer Hebrides, Northern Isles, ostrovy v ústí rieky Clyde a na súostroví Scilly ( Ú. v. EÚ L 317, 2011, s. 34 , a Ú. v. EÚ L 250, 2017, s. 69 ), ako aj vykonávacie rozhodnutie Rady (EÚ) 2015/356 z 2. marca 2015, ktorým sa Spojenému kráľovstvu povoľuje uplatňovať v určitých zemepisných oblastiach rozlíšené úrovne zdanenia motorových palív v súlade s článkom 19 smernice 2003/96/ES ( Ú. v. EÚ L 61, 2015, s. 24 ). V takých prípadoch Rada vzala na vedomie, že v týchto oblastiach bola priemerná cena benzínu a plynového oleja vyššia než na ostatnom území Spojeného kráľovstva. Vzhľadom na ostrovnú povahu určitých regiónov v jednom prípade a na špecifickú povahu dotknutých oblastí (vrátane nízkeho počtu obyvateľov a dodávky menších objemov pohonných hmôt) v druhom prípade sa Rada rozhodla udeliť túto výnimku. Komisia uvádza, že mechanizmus zavedený Spojeným kráľovstvom pre pohonné hmoty dodávané na ostrovy Hebrides, ostrovy v ústí rieky Clyde a súostrovie Scilly, schválený Radou na základe článku 19 smernice 2003/96, je v podstate zhodný s mechanizmom, ktorý sa v súčasnosti používa v regióne Friuli‑Venezia Giulia.

( 14 ) C‑55/12 , neuverejnený, EU:C:2013:274 .

( 15 ) C‑55/12 , neuverejnený, EU:C:2013:274 .

( 16 ) C‑55/12 , neuverejnený, EU:C:2013:274 .

( 23 ) Pozri rozsudok z 25. apríla 2013, Komisia/Írsko ( C‑55/12 , neuverejnený, EU:C:2013:274 , bod 37 ).

( 24 ) Pozri rozsudok z 25. apríla 2013, Komisia/Írsko ( C‑55/12 , neuverejnený, EU:C:2013:274 , bod 38 ).

( 25 ) Pozri rozsudok z 25. apríla 2013, Komisia/Írsko ( C‑55/12 , neuverejnený, EU:C:2013:274 , bod 39 ).

( 26 ) Pozri rozsudok z 25. apríla 2013, Komisia/Írsko ( C‑55/12 , neuverejnený, EU:C:2013:274 , bod 40 ).

( 27 ) Pozri rozsudok z 25. apríla 2013, Komisia/Írsko ( C‑55/12 , neuverejnený, EU:C:2013:274 , bod 41 ).

( 28 ) C‑55/12 , neuverejnený, EU:C:2013:274 .