C-97/19

proti

Hauptzollamt Köln

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Finanzgericht Düsseldorf (Finančný súd Düsseldorf, Nemecko)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92 –Colný kódex Spoločenstva – Colné vyhlásenie – Oprava colného vyhlásenia – Oprava mena deklaranta jeho nahradením menom osoby, ktorá získala dovozné licencie – Zrušenie platnosti colného vyhlásenia – Zastúpenie“

1.

Článok 78 ods. 1 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva ( Ú. v. ES L 302, 1992, s. 1 ; Mim. vyd. 02/004, s. 307, ďalej len „Colný kódex z roku 1992“), ktorý bol účinný do 30. apríla 2016, stanovoval, že colné orgány môžu z vlastného podnetu alebo na žiadosť deklaranta opraviť colné vyhlásenie po prepustení tovaru uvedeného v tomto vyhlásení. Otázka, ktorá bola nastolená v tomto návrhu na začatie prejudiciálneho konania, je, či toto ustanovenie umožnilo colným orgánom opraviť meno deklaranta, ak z dôvodu toho, čo sa javí ako omyl v dobrej viere, bola totožnosť deklaranta nesprávne uvedená.

Piate a šieste odôvodnenie Colného kódexu z roku 1992 stanovovali:

„keďže v záujme toho, aby sa zabezpečila rovnováha medzi požiadavkami colných orgánov na riadne uplatňovanie colných právnych predpisov na strane jednej a právom podnikateľských subjektov na spravodlivé zaobchádzanie na strane druhej, musia byť týmto orgánom okrem iného poskytnuté rozsiahle kontrolné právomoci a spomínaným podnikateľským subjektom musí byť poskytnuté právo odvolať sa; keďže odvolací systém si bude vyžadovať, aby Spojené kráľovstvo zaviedlo nové administratívne postupy, ktoré nemôžu nadobudnúť účinnosť pred 1. januárom 1995;

keďže by sa vzhľadom na mimoriadny význam zahraničného obchodu spoločenstva mali colné formality a kontroly zrušiť alebo ich prinajmenšom zachovať na minimálnej úrovni.“

5.

Článok 5 Colného kódexu z roku 1992 stanovoval:

„1. Za podmienok ustanovených v článku 64 odsek 2 s výnimkou predpisov prijatých na základe článku 243 odsek 2 písmeno b), si môže každá osoba v konaniach pred colnými orgánmi stanoviť zástupcu, ktorý môže vykonať všetky úkony a formality ustanovené colnými predpismi.

–

v priamom zastúpení, alebo

–

v nepriamom zastúpení,

a to tak, že zástupca musí byť colným zástupcom, ktorý vykonáva svoju podnikateľskú činnosť na území daného členského štátu.

3. S výnimkou prípadov uvedených v článku 64 odsek 2 písmeno b) a odseku 3 musí byť zástupca pôsobiaci v spoločenstv[e].

2. Avšak,

a)

ak vyplývajú z prijatia colného vyhlásenia pre určitú osobu zvláštne povinnosti, môže byť colné vyhlásenie podané iba touto osobou, alebo na jej účet;

b)

deklarant musí pôsobiť v spoločenstve.

Podmienka pôsobenia v spoločenstve sa však neuplatní pre osoby, ktoré:

„Deklarantovi môže byť na základe jeho žiadosti povolené, aby opravil jeden alebo viac údajov uvedených v colnom vyhlásení po tom, ako bolo prijaté colnými orgánmi.

Žiadna oprava colného vyhlásenia sa však nepovolí, ak o jej vykonanie deklarant požiada po tom, ako colné orgány:

a)

oznámili deklarantovi, že vykonajú prehliadku tovaru; alebo,

b)

zistili, že uvedené údaje sú nesprávne; alebo,

2. Po prepustení tovaru už nie je možné colné vyhlásenie zrušiť, s výnimkou prípadov vymedzených v súlade s postupom výboru.

3. Zrušenie colného vyhlásenia sa nedotýka použitia platných predpisov trestného a priestupkového práva.“

9.

Článok 78 Colného kódexu z roku 1992 stanovoval:

„1. Po prepustení tovaru môžu colné orgány z vlastného podnetu alebo na žiadosť deklaranta colné vyhlásenia opraviť.

2. Po prepustení tovaru môžu colné orgány kontrolovať obchodné doklady a iné údaje vzťahujúce sa k dovozným alebo vývozným operáciám s tovarom alebo k následným obchodným operáciám s týmto tovarom s cieľom presvedčiť sa o správnosti údajov uvedených v colnom vyhlásení. Kontrolu je možné vykonať u deklaranta alebo inej osoby, ktorá sa priamo alebo nepriamo obchodne podieľa na uvedených operáciách, alebo u akejkoľvek inej osoby, ktorá má u seba uvedené doklady a údaje na obchodné účely. Colné orgány môžu taktiež prehliadať tovar, pokiaľ ho ešte je možné predložiť.

b)

prepustením takéhoto tovaru do colného režimu dočasné použitie, s čiastočným oslobodením od dovozného cla.

2. Colný dlh vzniká v okamihu prijatia daného colného vyhlásenia.

3. Dlžníkom je deklarant. V prípade nepriameho zastúpenia je dlžníkom taktiež osoba, na ktorej účet sa colné vyhlásenie predkladá.

Ak je colné vyhlásenie s návrhom na prepustenie tovaru do jedného z colných režimov uvedených v odseku 1 vystavené na základe údajov, v dôsledku ktorých neboli celé clo alebo jeho časť vybraté, každá osoba, ktorá poskytla údaje k vystaveniu colného vyhlásenia a ktorá si bola alebo si mala byť vedomá, že takéto údaje nie sú pravdivé, môže byť taktiež považovaná za dlžníka v súlade s platnými národnými predpismi.“

11.

Vrátenie alebo odpustenie nebude povolené, ak skutočnosti, ktoré viedli k zaplateniu alebo zapísaniu sumy cla do účtovnej evidencie, ktorá nebola dlžná na základe právnych predpisov, vyplývajú z úmyselného konania dotknutej osoby.

2. Dovozné alebo vývozné clo bude vrátené alebo odpustené na základe žiadosti podanej príslušnému colnému úradu v lehote 3 rokov odo dňa, kedy bola suma tohto cla oznámená dlžníkovi.

Táto lehota bude predĺžená, ak dotknutá osoba preukáže, že nemohla podať žiadosť v stanovenej lehote z dôvodov nepredvídateľných okolností alebo vyššej moci.

Colné orgány vrátia alebo odpustia clo z vlastného podnetu, ak v tejto lehote zistia, že nastala niektorá zo skutočností uvedených v odseku 1, prvý a druhý pododsek.“

II. Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

13.

Colný úrad prijal vyhlásenie a stanovil clo, ktoré má zaplatiť Pfeifer & Langen ako dlžník colného dlhu, uplatnením zníženej sadzby 252,50 eura za tonu. Colné orgány odpočítali dovezené množstvá z licencií, ktoré boli vydané spoločnosti Zahărul Oradea. Pfeifer & Langen následne zaplatila dovozné clo.

17.

Po inšpekcii DPH, Pfeifer & Langen kontaktovala colné orgány dvoma listami z 10. a 11. januára 2013, v ktorých požadovala preskúmanie colného vyhlásenia z 24. februára 2012, pretože mala pochybnosti, či si mohla uplatniť zníženú colnú sadzbu pre trstinový cukor. ( 2 )

18.

Rozhodnutím z 24. januára 2013 colný úrad žiadal od spoločnosti Pfeifer & Langen zaplatenie cla vo výške 83158,41 eura. Táto suma bola získaná uplatnením riadnej sadzby za dovoz trstinového cukru, konkrétne 419 eur za tonu. Na podporu tohto rozhodnutia colný úrad uviedol, že Pfeifer & Langen by nemala mať prospech zo zníženej sadzby z dôvodu, že dovozné licencie boli v skutočnosti vydané spoločnosti Zahărul Oradea.

19.

22.

Colný úrad tvrdí, že Pfeifer & Langen nikdy nedostala údajné informácie od colnej úradníčky a že údaje, ktoré Pfeifer & Langen poskytla vo svojom colnom vyhlásení, neboli nesprávne. Keďže urobila colné vyhlásenie vo svojom vlastnom mene a vzdala sa tak práva využiť splnomocnenie, platne získala štatút deklaranta.

23.

Vnútroštátny súd má pochybnosti o tom, či by za týchto okolností bolo možné opraviť colné vyhlásenie vo veci samej tak, že deklarantom by nebola Pfeifer & Langen, ale Zahărul Oradea, zastúpená spoločnosťou Pfeifer & Langen. Poukázal na skutočnosť, že Hoge Raad der Nederlanden (Najvyšší súd, Holandsko) a Finanzgericht Hamburg (Finančný súd Hamburg, Nemecko) nedávno dospeli k záveru, že článok 78 ods. 3 Colného kódexu z roku 1992 neumožňuje opraviť meno osoby, ktorá je uvedená ako deklarant v colnom vyhlásení.

24.

Za týchto okolností sa Finanzgericht Düsseldorf (Finančný súd Düsseldorf) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

Na úvod je potrebné pripomenúť, že ako vyplýva z článku 59 ods. 1 Colného kódexu z roku 1992, všetok tovar určený na prepustenie do colného režimu musel byť uvedený v colnom vyhlásení. ( 4 ) Podľa článku 4 ods. 17 tohto kódexu colné vyhlásenie predstavuje úkon, ktorým osoba stanovenou formou a spôsobom prejavuje vôľu, aby bol tovar prepustený do navrhovaného colného režimu. ( 5 ) Ak colné vyhlásenie nebolo overované, článok 71 ods. 2 tohto kódexu stanovoval, že sa má uplatniť taký colný režim, do ktorého je tovar prepúšťaný, ktorý zodpovedá tomu, čo je uvedené v tomto vyhlásení. ( 6 ) Okrem tohto prejavu úmyslu deklarant musel v súlade s článkom 62 ods. 1 Colného kódexu z roku 1992 poskytnúť všetky informácie potrebné na to, aby umožnili identifikáciu tovaru a predpisov, ktorým podlieha. ( 7 ) Ako bolo uvedené v článku 62 ods. 2, k colnému vyhláseniu museli byť pripojené všetky doklady, ktorých predloženie bolo nevyhnutné na účel uplatňovania predpisov upravujúcich colný režim, do ktorého bol tovar navrhovaný v colnom vyhlásení.

27.

Pred nadobudnutím účinnosti Colného kódexu z roku 1992 1. januára 1994 bolo deklarantovi zakázané opravovať svoje colné vyhlásenie po prepustení tovaru. Tento zákaz bol zrušený novým znením článku 78. Od tohto momentu bolo colným orgánom umožnené opraviť colné vyhlásenie na žiadosť deklaranta predloženú po prepustení tovarov. Články 65 a 78 Colného kódexu z roku 1992 tak zaviedli dva odlišné režimy, pokiaľ ide o zmeny colného vyhlásenia, a to režim uplatniteľný pred prepustením tovaru a režim uplatniteľný po jeho prepustení. ( 8 )

31.

Ak sa v konečnej analýze ukázalo, že clá zaplatené deklarantom prekročili sumu, ktorá by mala byť zaplatená, ak by nedošlo k omylu, mal by tento deklarant nárok na opravu. ( 14 ) Táto oprava sa mala vykonať v súlade s článkom 236 Colného kódexu z roku 1992, ak boli splnené podmienky stanovené v tomto ustanovení. Tieto podmienky obsahovali ustanovenie, podľa ktorého sa žiadosť o preskúmanie musí predložiť v stanovenej lehote, ktorá bola v zásade tri roky. ( 15 )

32.

Ak sa naopak zaplatené clá ukázali ako nedostatočné, pretože suma cla vyplývajúca z colného dlhu nebola zaúčtovaná alebo bola zaúčtovaná na nižšiu úroveň, ako je dlžná suma, colné orgány môžu v súlade s článkom 220 a nasl. Colného kódexu z roku 1992 požiadať o zaplatenie rozdielu po dobu troch rokov odo dňa vzniku colného dlhu.

33.

V tejto súvislosti nemecké colné orgány, česká vláda a holandská vláda tvrdia, že právomoc na opravu, uvedená v článku 78 Colného kódexu z roku 1992, zakazuje opravu mena deklaranta. Tvrdia, že vzhľadom na to, že toto ustanovenie predstavovalo výnimku z toho, čo by bolo zásadou neodvolateľnosti colného vyhlásenia, preto by malo byť vykladané striktne. Opravy colného vyhlásenia, ktoré bolo možné vykonať na základe článku 78 Colného kódexu z roku 1992, boli teda obmedzené na osobitné situácie, ktoré nezahŕňali chybu v mene deklaranta.

37.

Po štvrté, keďže znenie článku 78 ods. 1 Colného kódexu z roku 1992 sa týkalo deklaranta, malo by sa usudzovať, že meno deklaranta nebolo súčasťou prvkov, ktoré bolo možné opraviť.

38.

Aj keď sa tieto tvrdenia môžu zdať na prvý pohľad presvedčivé, domnievam sa však, že v skutočnosti nie sú potvrdené znením, kontextom a cieľmi článku 78, ani judikatúrou Súdneho dvora. Podľa ustálenej judikatúry je na účely výkladu určitého ustanovenia práva Únie potrebné zohľadniť nielen jeho znenie, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou. ( 16 )

39.

Pokiaľ ide o znenie článku 78 Colného kódexu z roku 1992, možno konštatovať, že sa javí ako celkom všeobecné a otvorené ustanovenie. Najmä článok 78 ods. 3 Colného kódexu z roku 1992 nestanovoval vylúčenie niektorých prvkov ex ante z colného vyhlásenia, a to na základe toho, že ich nemožno zmeniť. ( 17 ) Ak by sa plánovalo, že určité prvky colného vyhlásenia ako napríklad totožnosť deklaranta by mali zostať nedotknuteľné a nemohli by byť opravené mechanizmom podľa článku 78 ods. 3, normotvorca Únie by to mohol jednoducho stanoviť. Na rozdiel od toho, ako uviedol Súdny dvor v bode 63 vo veci Overland Footwear ( 18 ), článok 78 ods. 3 „nerozlišuje medzi chybami alebo opomenutiami, pri ktorých je možná oprava, a inými, pri ktorých oprava nie je možná“.

43.

Pokiaľ ide o povinnosť jasne stanovenú článkom 5 ods. 4 Colného kódexu z roku 1992, aby každý zástupca musel vyhlásiť, že koná v prospech zastupovanej osoby, tá preukazuje, že uvedenie mena deklaranta môže za určitých okolností predstavovať omyl v zmysle článku 78 tohto kódexu, ktorý, ako vysvetlím nižšie, je práve jednou z podmienok uplatnenia tohto ustanovenia.

44.

V tejto súvislosti chcem pripomenúť, že článok 76 ods. 1 písm. a) tohto kódexu stanovoval, že na účel zjednodušeného uskutočnenia formalít a postupov v čo najväčšom rozsahu, a bez toho, aby tým bol narušený riadny priebeh konania, môžu colné orgány za podmienok stanovených v súlade s postupom výboru povoliť, aby vyhlásenie neobsahovalo niektoré prvky požadovaných informácií. Z uvedeného je možné usudzovať, že okrem určitých výnimiek, ktoré uvediem nižšie, nemusí byť obsah tohto vyhlásenia ihneď a v celom rozsahu konečný.

45.

Súdny dvor samozrejme mohol niekedy vyvolať dojem, že sa zdráhal vykladať toto ustanovenie príliš extenzívne. Súdny dvor napríklad konštatoval, že vzhľadom na to, že Colný kódex z roku 1992 nevyžadoval od colných orgánov systematické vykonávanie tohto overovania, očakávalo sa, že deklarant poskytne colným orgánom úplné a presné informácie. ( 23 ) Táto povinnosť by mala za následok zásadu neodvolateľnosti colného vyhlásenia, ktoré bolo prijaté, pričom výnimky z tejto zásady sú striktne vymedzené v predpisoch Únie upravujúcich túto oblasť. ( 24 ) Súdny dvor v tejto súvislosti tiež konštatoval, že prípady, v ktorých pripustil úpravu prevodnej hodnoty a posteriori , sa obmedzujú na špecifické situácie týkajúce sa predovšetkým chýb v kvalite alebo fungovaní výrobku zistených po prepustení do voľného obehu. ( 25 )

49.

Podľa môjho názoru je toto všetko odôvodnené samotným cieľom Colného kódexu z roku 1992, ktorý bol podľa piateho odôvodnenia tohto kódexu zameraný na zabezpečenie riadneho uplatňovania sadzieb, ktoré sú v ňom uvedené, a súčasne na zabezpečenie rýchlych a účinných konaní tak v záujme hospodárskych subjektov, ako aj colných orgánov formou oslobodenia colných orgánov od povinnosti vykonávať systematické kontroly všetkého tovaru uvedeného v colnom vyhlásení, ako aj formou zachovania colných formalít a kontrol podľa šiesteho odôvodnenia tohto kódexu na minimálnej úrovni. ( 34 ) Na rozdiel od iných právnych systémov, v ktorých je deklarant iba povinný poskytnúť faktické informácie týkajúce sa tovaru, uložil tento kódex dlžníkovi povinnosť sformulovať svoje vyhlásenie tak, aby ho zaväzovalo. Táto formula umožnila colným orgánom vykonávať kontroly rýchlejšie a efektívnejšie.

50.

Bolo by však potrebné uznať, že to tiež zahŕňalo úsilie hospodárskych subjektov vykladať právne texty, ktoré sú často zložité. Za týchto okolností je nevyhnutné, že sa vyskytnú chyby v dobrej viere. Účelom článku 78 Colného kódexu z roku 1992 bolo zabezpečiť to a umožniť, aby colné orgány moli opraviť tieto chyby, aspoň ak je to možné spôsobom, ktorý by nepoškodzoval legitímne práva a záujmy ostatných (v tomto zmysle vrátane colných orgánov). To všetko potvrdzuje judikatúra Súdneho dvora, ktorá doteraz uznala iba tri okolnosti, za ktorých možno potvrdiť právo colných orgánov zamietnuť žiadosť o opravu colného vyhlásenia. ( 35 )

51.

Prvý dôvod zamietnutia vyplýval zo vzájomného pôsobenia článkov 65 a 78 Colného kódexu z roku 1992. Keďže článok 78 sa uplatňoval iba na žiadosti o opravy podané po prepustení tovaru, t. j. v štádiu, keď už presnosť informácií týkajúcich sa dotknutého tovaru nemohla byť overená, článok 78 tak treba vykladať takým spôsobom, že neumožňoval opraviť žiadne informácie týkajúce sa povahy alebo vlastností tovaru uvedeného vo vyhlásení. ( 36 )

55.

V každom prípade tvrdenie, že oprava mena deklaranta by viedla k zrušeniu vyhlásenia, vychádza z predpokladu, že rozdiel medzi opravou a zrušením vyhlásenia závisí od prvkov vyhlásenia, ktoré sa majú opraviť. Článok 66 Colného kódexu z roku 1992 však stanovil možnosť zrušenia len v dvoch prípadoch, a to v prípade, keď deklarant preukázal, že tovar bol v colnom vyhlásení navrhnutý do príslušného režimu omylom, alebo že vzhľadom na zvláštne okolnosti tovar už nemohol byť naďalej prepustený do colného režimu, do ktorého bol navrhnutý v colnom vyhlásení. ( 41 ) V praxi to znamená, že k zrušeniu mohlo dôjsť najmä vtedy, keď sa hospodársky subjekt nakoniec rozhodol nevykonať colnú operáciu alebo ak sa zmenilo colné miesto určenia tovaru. ( 42 )

56.

Túto druhú hypotézu by bolo možné oprávnene chápať tak, že obmedzuje pôsobnosť článku 78 v tom, že voľba colného režimu, hneď ako je sporný hlavný účel colného vyhlásenia, môže byť zmenená iba prostredníctvom zrušenia predmetného colného vyhlásenia. Aby bol zachovaný potrebný účinok „ effet utile “ článku 66, mohlo by sa to považovať za jedinú informáciu, ktorá vyžadovala zrušenie vyhlásenia na to, aby bola opravená. Ako je však uvedené vyššie, zdá sa, že Súdny dvor konštatoval, že colný režim pridelený tovaru deklarantom mohol byť opravený v zmysle článku 78. ( 43 )

57.

V každom prípade, mimo tento kontext, rozdiel medzi zrušením a opravou sa zrejme v zásade nezakladal na povahe prvkov, ktoré sa majú zmeniť. Ak by nebolo možné opraviť niektoré ďalšie údaje, podstatne by to obmedzilo možnosť colných orgánov určiť colný dlh vo výške, ktorá mala byť splatná vzhľadom na skutočnú situáciu. Je tiež možné poznamenať, že pokiaľ by platilo, že určité údaje by bolo možné opraviť iba zrušením, tieto údaje by nikdy nebolo možné opraviť z podnetu administratívy, aj keby to bolo nevyhnutné, pretože administratíva by nemohla nahradiť deklaranta pri vypracovaní nového vyhlásenia.

61.

Po druhé sa nezdá, že by zmena totožnosti deklaranta mohla ohroziť ciele colných predpisov. Naopak, cieľ špecificky sledovaný článkom 78 Colného kódexu z roku 1992, ktorým bolo zosúladenie colného režimu so skutočnou situáciou, podporuje záver, že takúto opravu by malo byť možné urobiť.

62.

Uvedomujem si však zvýšené riziko podvodu, ktoré by mohla predstavovať akákoľvek právomoc opraviť vyhlásenie. Boj proti podvodom je samozrejme tiež jedným z cieľov, ktoré sleduje Colný kódex z roku 1992. ( 46 ) Domnievam sa však, že podľa Colného kódexu z roku 1992 v prípade mena deklaranta táto zmena nemala za následok významné zvýšenie tohto rizika. Deklarant by sa nemal zamieňať s dovozcom a vývozcom. Ako je uvedené v článku 64 ods. 1 tohto kódexu, osoba, ktorá má byť deklarantom, musí byť schopná „príslušnému colnému orgánu predložiť predmetný tovar alebo zabezpečiť jeho predloženie so všetkými dokladmi, ktorých predloženie je nevyhnutné pre uplatňovanie predpisov upravujúcich colný režim, do ktorého je tovar navrhovaný v colnom vyhlásení“ ( 47 ).

63.

Je pravda, že okrem Colného kódexu z roku 1992 iné colné predpisy priznávali určité výhody, napríklad výhodu preferenčného colného sadzobníka alebo vývoznú náhradu pod podmienkou, že dovozca alebo vývozca tovaru je deklarant. Napríklad v konaní vo veci samej článok 24 nariadenia Komisie (ES) č. 1291/2000 ( 48 ) stanovoval, že colnú deklaráciu musí vyplniť oprávnený držiteľ, alebo ak existuje, postupník licencie alebo certifikátu, alebo ich zástupca v zmysle článku 5 ods. 2 Colného kódexu z roku 1992.

67.

Po prvé článok 74 ods. 1 Colného kódexu z roku 1992 stanovoval, že colný dlh musí byť zaplatený alebo zabezpečený predtým, ako je nariadené jeho prepustenie. ( 52 ) Vzhľadom na to, že na jednej strane článok 78 sa uplatňoval, keď už bolo nariadené toto prepustenie, a teda po zaplatení alebo zabezpečení colného dlhu, a na druhej strane by každá oprava totožnosti deklaranta nevyhnutne viedla k subrogácii práv a povinností z pôvodného deklaranta na nového deklaranta, meno deklaranta sa mohlo opraviť iba vtedy, ak sa existujúca zábezpeka alebo platba mohla previesť na nového deklaranta alebo ak tento deklarant buď colný dlh zaplatil, alebo vytvoril novú zábezpeku. Riziko nezaplatenia colného dlhu sa preto v praxi nezdá byť väčšie iba preto, že bolo zmenené meno deklaranta.

68.

Po druhé, pokiaľ ide o dovozy, o aké ide vo veci samej, článok 201 ods. 3 pododsek 2 Colného kódexu z roku 1992 stanovoval, že ak sa colné vyhlásenie podáva na základe nesprávnych údajov, „každá osoba, ktorá poskytla údaje k vystaveniu colného vyhlásenia a ktorá si bola alebo si mala byť vedomá, že takéto údaje nie sú pravdivé, môže byť taktiež považovaná za dlžníka v súlade s platnými národnými predpismi“. Keďže prvý deklarant nevyhnutne musel poskytnúť iné údaje uvedené vo vyhlásení, hoci by sa preukázali ako nepravdivé, mohol by sa tiež pokladať za zodpovedného za colný dlh.

69.

Najmä vzhľadom na toto pravidlo nie som presvedčený, že, ako tvrdila holandská vláda, oprava mena deklaranta by sa mala v každom prípade povoliť iba pre opravy, ktorých výsledkom bola zmena priameho zastúpenia na nepriame zastúpenie, keďže iba posledné uvedené umožní pôvodnému deklarantovi zostať dlžníkom colného dlhu. Vzhľadom na znenie článku 201 ods. 3 pododseku 2 Colného kódexu z roku 1992, aj keď bolo meno deklaranta opravené tak, aby odrážalo skutočnosť, že pôvodne uvedená osoba bola zastúpená novým deklarantom, pôvodný deklarant by pravdepodobne zostal dlžníkom colného dlhu, pretože bol tým, ktorý pôvodne poskytol informácie.

Keďže článok 78 Colného kódexu z roku 1992 nevylúčil meno deklaranta z rozsahu možných opráv a keďže sa zdá, že všeobecný súd rozhodol, že neprišlo k zneužitiu práva, ( 55 ) kľúčovou otázkou, ktorú treba preskúmať, je, že ak boli colné orgány v spore vo veci samej oprávnené zamietnuť opravu mena deklaranta, či uvedenie mena deklaranta, bola výsledkom skutočného omylu alebo nedorozumenia alebo výsledkom úmyselného výberu. ( 56 ) Toto je podľa môjho názoru skutočná povaha diskrečnej právomoci udelenej colným orgánom podľa článku 78 ods. 1 tohto kódexu („… môžu… colné vyhlásenia opraviť …“), pretože ak je po preskúmaní žiadosti o opravu zrejmé, že vyhlásenie neodzrkadľuje skutočný stav vecí, potom sa v zásade musí opraviť, s výnimkou prípadu, keď by to poškodilo ciele, ktoré sleduje colná právna úprava, a tým aj legitímne práva a záujmy iných strán, a najmä finančné záujmy Únie, v prospech ktorej colné orgány vyberajú clo.

73.

Na zodpovedanie otázky položenej vnútroštátnym súdom je preto potrebné overiť, či za okolností, o aké ide vo veci samej, môže byť uvedenie spoločnosti Pfeifer & Langen ako deklaranta považované za dôsledok omylu.

74.

Aj tu dal Súdny dvor tomuto pojmu relatívne širší rozsah. Súdny dvor napríklad konštatoval, že pojem „omyl“ zahŕňal neúmyselné opomenutia, a to aj v prípadoch, keď existencia takýchto opomenutí bola zrejme odvodená z jedinej skutočnosti, že deklarant podal žiadosť o opravu vyhlásenia. ( 57 ) Vo veci CEVA Freight Holland ( 58 ) Súdny dvor rozhodol, že deklarant môže požiadať o úpravu prevodnej hodnoty tovaru, zatiaľ čo určenie tejto hodnoty závisí od výberu metódy výpočtu, ( 59 ) ak bola takáto žiadosť podaná ako reakcia na opravu vykonanú colnými orgánmi v súvislosti s colnou podpoložkou. ( 60 ) Zdá sa teda, že pojem omyl sa netýka iba podstatných chýb, ale aj akéhokoľvek vyhlásenia urobeného v rozpore s colným pravidlom.

Podľa článku 5 ods. 4 tohto kódexu, ak deklarant koná v prospech hlavného zodpovedného „musí“ vyhlásiť, že koná v prospech zastúpenej osoby a uviesť, či ide o priame alebo nepriame zastúpenie, a preukázať sa plnou mocou. Ak teda deklarant koná v prospech hlavného zodpovedného, ale nevyhlási to, deklarant porušuje článok 5 ods. 4 prvý pododsek Colného kódexu z roku 1992.

78.

Okrem toho v prejednávanej veci je potrebné uviesť, že colné orgány uplatnili zvýhodnené sadzobné zaobchádzanie na Pfeifer & Langen, a odpočítali sumu dovozov z certifikátov spoločnosti Zahărul Oradea. Colné orgány teda implicitne, ale nevyhnutne zastávali názor, že Pfeifer & Langen konala v prospech spoločnosti Zahărul Oradea, ale aj vo svoj prospech, čo je predpokladom, ktorý je v rozpore s článkom 5 ods. 2 Colného kódexu z roku 1992. Toto ustanovenie, ktoré je taxatívne, pokiaľ ide o právo na colné zastúpenie, ( 61 ) stanovuje iba možnosť konať v mene a na účet ostatných alebo vo vlastnom mene, ale na účet ostatných.

79.

Článok 5 ods. 4 druhý pododsek Colného kódexu z roku 1992 samozrejme stanovuje, že „osoba, ktorá nevyhlási, že koná v mene alebo na účet inej osoby, alebo vyhlási, že koná v mene alebo na účet inej osoby bez plnej moci, sa považuje za osobu konajúcu vo svojom vlastnom mene a na vlastný účet“. Skutočnosť, že opravným prostriedkom pre prípad porušenia článku 5 ods. 4 prvého pododseku Colného kódexu z roku 1992 je uplatnenie domnienky, však nemení skutočnosť, že, ako vyplýva z použitia slovesa „musí“, deklarant bol povinný vyhlásiť, že konal v mene alebo na účet inej osoby. Pokiaľ preto osoba neuplatní splnomocnenie, dopúšťa sa prihlasovateľ nesprávnosti v zmysle článku 78 Colného kódexu z roku 1992.

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na otázku, ktorú položil Finanzgericht Düsseldorf (Finančný súd Düsseldorf, Nemecko), takto:

Článok 78 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva, sa má vykladať v tom zmysle, že ak colný deklarant uviedol, že koná výlučne vo vlastnom mene, aj keď mu bolo nariadené, aby podal colné vyhlásenie v prospech a v mene tretej osoby, po prepustení tovaru je možné toto colné vyhlásenie opraviť tak, aby sa hlavný zodpovedný stal deklarantom, ak možno predložiť dôkaz o existencii takého splnomocnenia pred podaním colného vyhlásenia.

( 1 ) Jazyk prednesu: angličtina.

( 2 ) Hoci spis neobsahuje žiadne podrobnosti týkajúce sa tejto kontroly DPH, je potrebné zdôrazniť, že článok 85 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty ( Ú. v. EÚ L 347, 2006, s. 1 ) stanovuje, že „základom dane pri dovoze tovaru je hodnota určená na colné účely v súlade s platnými ustanoveniami Spoločenstva”.

( 7 ) Pozri rozsudok z 5. októbra 2006, ASM Lithography ( C‑100/05 , EU:C:2006:645 , bod 33 ).

( 8 ) Pozri rozsudky z 20. októbra 2005, Overland Footwear ( C‑468/03 , EU:C:2005:624 , body 61 až 64 ), a z 10. júla 2019, CEVA Freight Holland ( C‑249/18 , EU:C:2019:587 , bod 29 ).

( 9 ) Pozri rozsudky z 20. októbra 2005, Overland Footwear ( C‑468/03 , EU:C:2005:624 , bod 65 ), a z 10. júla 2019, CEVA Freight Holland ( C‑249/18 , EU:C:2019:587 , bod 30 ).

( 10 ) Kurzívou zdôraznil generálny advokát.

( 11 ) Pozri rozsudok z 20. októbra 2005, Overland Footwear ( C‑468/03 , EU:C:2005:624 , bod 46 ).

( 12 ) Pozri rozsudok z 20. októbra 2005, Overland Footwear ( C‑468/03 , EU:C:2005:624 , bod 50 ). Súdny dvor uznal, že vyhlásenie môže byť predmetom niekoľkých žiadostí o opravu. Pozri rozsudok z 10. decembra 2015, Veloserviss ( C‑427/14 , EU:C:2015:803 , bod 25 ), ktorý v jazyku konania, konkrétne lotyšskom, používa výraz „atkārtotu pārskatīšanu“. Vo francúzškom znení je tento bod formulovaný takto: „… ne contient de restriction ni en ce qui concerne la possibilité pour les autorités douanières de répéter une révision…“ (Kurzívou zdôraznil generálny advokát).

( 19 ) Pozri rozsudky z 20. októbra 2005, Overland Footwear ( C‑468/03 , EU:C:2005:624 , bod 70 ), a z 20. decembra 2017, Hamamatsu Photonics Deutschland ( C‑529/16 , EU:C:2017:984 , bod 30 ).

( 20 ) Podľa môjho názoru skutočnosť, že normotvorca vložil článok 78, a navyše ustanovenia týkajúce sa právneho režimu vyhlásenia (články 59 až 77), do hlavy IV o colne schválenom určení alebo použití, možno vysvetliť samotnou skutočnosťou, že hlavným účelom vyhlásenia je určenie uplatniteľného colného režimu. Preto bolo potrebné určiť právny režim uplatniteľný na toto vyhlásenie predtým, ako sa spresnia jeho dôsledky.

( 21 ) Rozsudok zo 14. januára 2010, Terex Equipment a i. ( C‑430/08 a C‑431/08 , EU:C:2010:15 , bod 56 ).

( 22 ) Aby bolo možné vykonať túto opravu, pôvodnému deklarantovi muselo byť udelené plnomocenstvo, pretože iba pod touto podmienkou, v súlade s článkom 5 ods. 4 Colného kódexu z roku 1992, mohol pôvodný deklarant požiadať o opravu v prospech nového deklaranta. Okrem toho je potrebné zdôrazniť, že vzhľadom na to, že článok 78 sa týka opravy vyhlásenia a nie jeho nahradenia, nový deklarant musel byť považovaný za toho, na koho prešli práva a povinnosti pôvodného deklaranta, vrátane prípadných lehôt.

( 23 ) Článok 199 nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva ( Ú. v. ES L 253, 1993, s. 1 , Mim. vyd. 02/006, s. 3), tiež stanovuje, že deklarant je zodpovedný za správnosť informácií uvedených vo vyhlásení. Avšak, keďže toto nariadenie predstavuje predpis nižšej právnej sily, ktorý bol navyše čiastočne zrušený z dôvodu porušenia ustanovení Colného kódexu z roku 1992 (pozri rozsudok z 12. októbra 2017, X, C‑661/15 , EU:C:2017:753 , bod 67 ), nemožno ho zohľadniť pri výklade ustanovení tohto kódexu.

( 29 ) Pozri rozsudok z 20. októbra 2005, Overland Footwear ( C‑468/03 , EU:C:2005:624 , bod 70 ). Avšak v bode 30 rozsudku z 20. decembra 2017, Hamamatsu Photonics Deutschland ( C‑529/16 , EU:C:2017:984 ), Súdny dvor konštatoval, že prípady, ktoré pripúštali úpravu prevodnej hodnoty a posteriori , sa obmedzovali na špecifické situácie týkajúce sa predovšetkým chýb v kvalite alebo fungovaní výrobku zistených po prepustení do voľného obehu.

( 30 ) Pozri rozsudok zo 14. januára 2010, Terex Equipment a i. ( C‑430/08 a C‑431/08 , EU:C:2010:15 , bod 65 ).

( 31 ) Pozri rozsudok z 12. júla 2012, Südzucker a i. ( C‑608/10, C‑10/11 a C‑23/11 , EU:C:2012:444 , bod 47 ).

( 32 ) Pozri rozsudok zo 16. októbra 2014, VAEX Varkens‑en Veehandel ( C‑387/13 , EU:C:2014:2296 , bod 52 ).

( 33 ) Je pravda, že Súdny dvor konštatoval, že colné orgány majú širokú mieru voľnej úvahy pri rozhodovaní, či vyhovieť žiadosti deklaranta o opravu alebo nie. Pozri rozsudok z 10. decembra 2015, Veloserviss ( C‑427/14 , EU:C:2015:803 , bod 27 ). Je však nevyhnutné uviesť toto vyjadrenie do kontextu, konkrétne, že odkazuje na možnosť administratívy vykonať preskúmanie ex offo . Pokiaľ ide o opatrenia nasledujúce po žiadosti o opravu, vzhľadom na uvedenú judikatúru Súdneho dvora sa zdá, že miera voľnej úvahy je pomerne obmedzená. Podľa môjho názoru bolo použitie pojmu „môžu“ v článku 78 vysvetlené skutočnosťou, že toto ustanovenie uznáva tak možnosť administratívy opraviť určité informácie, ako aj existenciu práva registranta požiadať o opravu vyhlásenia.

( 34 ) Pozri rozsudok z 27. februára 2014, Greencarrier Freight Services Latvia ( C‑571/12 , EU:C:2014:102 , bod 32 ). Pozri tiež rozsudok z 15. septembra 2011, DP skupina ( C‑138/10 , EU:C:2011:587 , bod 37 ).

( 40 ) Pozri rozsudok zo 14. januára 2010, Terex Equipment a i. ( C‑430/08 a C‑431/08 , EU:C:2010:15 , body 53 až 66 ). V tejto veci colný zástupca konajúci na účet spoločnosti Terex alebo kupujúcich uviedol vo vývozných vyhláseniach kód colného režimu 10 00, ktorý označuje vývoz tovaru Spoločenstva namiesto kódu 31 51, ktorý označuje spätný vývoz tovaru podmienečne oslobodeného od cla. Súdny dvor v bode 65 konštatoval, že článok 78 Colného kódexu z roku 1992 umožňuje opraviť vývozné vyhlásenie tovaru s cieľom opraviť kód colného režimu. V rozsahu, v akom Súdny dvor urobil všeobecné závery týkajúce sa pôsobnosti článku 78 Colného kódexu, možno tento rozsudok chápať tak, že možnosť zmeny výberu colného režimu existovala na základe článku 78 Colného kódexu v rozsahu, v akom bol dotknutý colný režim uplatnený nesprávne a neboli ohrozené ciele Colného kódexu z roku 1992. Riešenie, ku ktorému dospel Súdny dvor v tejto veci, možno tiež chápať tak, že sa obmedzovalo na situácie, ktoré zahŕňali chybu vo vybranom kóde. Následne tak možno na tvrdenie Súdneho dvora nazerať tak, že sa obmedzovalo na umožnenie zmeny kódov colného režimu, ktoré neboli v súlade s vybraným colným konaním, a nie na zahrnutie všeobecnej možnosti zmeniť colné konanie uvedené v colnom vyhlásení. Hoci opis skutkových okolností nešpecifikuje, či colné vyhlásenie zahŕňalo okrem uvedeného kódu aj uvedené colné konanie, tento druhý výklad by bol podľa môjho názoru viac presvedčivý. Vzhľadom totiž na článok 66 a skutočnosť, že výber colného konania je kľúčovým prvkom colného vyhlásenia, možno ho zmeniť iba prostredníctvom zrušenia colného vyhlásenia.

( 47 ) Pozri tiež rozsudky zo 14. mája 1996, Faroe Seafood a i. ( C‑153/94 a C‑204/94 , EU:C:1996:198 , body 108 a 109 ), a zo 7. apríla 2011Sony Supply Chain Solutions (Europe) ( C‑153/10 , EU:C:2011:224 , bod 28 ).

( 48 ) Nariadenie Komisie (ES) č. 1291/2000 z 9. júna 2000, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá uplatňovania systému dovozných a vývozných licencií a certifikátov s vopred stanovenou sadzbou náhrady pre poľnohospodárske výrobky ( Ú. v. ES L 152, 2000, s. 1 ; Mim. vyd. 03/029, s. 145).

( 49 ) Pozri napríklad rozsudok Südzucker a i. z 12. júla 2012 ( C‑608/10, C‑10/11 a C‑23/11 , EU:C:2012:444 , bod 56 ); zo 16. októbra 2014, Nordex Food ( C‑334/13 , EU:C:2014:2294 , bod 59 ), a zo 16. októbra 2014VAEX Varkens‑ en Veehandel ( C‑387/13 , EU:C:2014:2296 , bod 34 ).

( 50 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. júla 2012, Südzucker a i. ( C‑608/10, C‑10/11 a C‑23/11 , EU:C:2012:444 , bod 66 ).

( 51 ) Pozri napríklad rozsudok z 13. marca 2014, SICES a i. ( C‑155/13 , EU:C:2014:145 ).

( 52 ) Pozri článok 192 Colného kódexu z roku 1992.

( 59 ) Dovozca si môže slobodne vybrať medzi cenami dohodnutými pre každý z týchto predajov tú, ktorú použije ako základ na určenie colnej hodnoty príslušného tovaru za predpokladu, že bol schopný poskytnúť, pokiaľ ide o cenu, ktorú vyberie, všetky prvky a dokumenty potrebné pre colné orgány (tamže, bod 25).

( 60 ) Pozri rozsudok z 10. júla 2019, CEVA Freight Holland ( C‑249/18 , EU:C:2019:587 , body 26 , 36 až 39 ).

( ) Pozri rozsudok zo 7. apríla 2011, Sony Supply Chain Solutions (Európa) ( C‑153/10 , EU:C:2011:224 , bod 30 ).