C-155/19

62019CC0155

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

MANUEL CAMPOS SÁNCHEZ‑BORDONA

prednesené 1. októbra 2020 ( 1 )

Spojené veci C‑155/19 a C‑156/19

Federazione Italiana Giuoco Calcio (FIGC),

Federazione Italiana Giuoco Calcio (FIGC)

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podala Consiglio di Stato (Štátna rada, Taliansko)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Verejné obstarávanie tovaru, prác alebo služieb – Smernica 2014/24/EÚ – Verejný obstarávateľ – Verejnoprávna inštitúcia – Pojem – Národná futbalová federácia – Uspokojovanie potrieb vo všeobecnom záujme – Dohľad nad riadením federácie zo strany verejnoprávnej inštitúcie“

1.

V rozsudku z 11. septembra 2019 ( 2 ) Súdny dvor skúmal, či národný (taliansky) olympijský výbor vykonával „verejnú kontrolu“ nad športovými federáciami vo svojej krajine ( 3 )„na účely ich zaradenia buď v sektore verejnej správy, alebo v sektore NZISD [neziskové inštitúcie slúžiace domácnostiam]“ podľa pravidiel Európskeho systému účtov. ( 4 )

2.

4.

V článku 2 sa uvádza:

„1. Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

1.

‚verejní obstarávatelia‘ sú štátne, regionálne alebo miestne orgány, verejnoprávne inštitúcie, alebo združenia vytvorené jedným alebo viacerými takýmito orgánmi alebo jednou alebo viacerými takýmito verejnoprávnymi inštitúciami;

…

c)

sú z väčšej časti financované štátnymi, regionálnymi alebo miestnymi orgánmi alebo inými verejnoprávnymi inštitúciami; alebo ich riadenie podlieha dohľadu týchto orgánov alebo inštitúcií; alebo majú správnu, riadiacu alebo dozornú radu, v ktorej viac ako polovicu členov menujú štátne, regionálne alebo miestne orgány alebo iné verejnoprávne inštitúcie.“

B.

Talianske právo

1. Legislatívny dekrét č. 50 z 18. apríla 2016 („Kódex verejného obstarávania“)

5.

3. Legislatívny dekrét č. 242 z 23. júla 1999 o reorganizácii CONI ( 7 )

7.

Článok 1 uvádza:

„[CONI] má právnu subjektivitu podľa verejného práva… a je pod dohľadom ministerstva kultúrneho dedičstva a kultúrnych činností.“

8.

Článok 2 stanovuje:

Článok 5 stanovuje:

„1. V súlade s rozhodnutiami a smernicami Medzinárodného olympijského výboru koná Národná rada v prospech šírenia olympijského ducha a reguluje a koordinuje národnú športovú činnosť, pričom z tohto hľadiska harmonizuje činnosti FDN a pridružených športových federácií.

…

2. Úlohou Národnej rady je:

a)

prijať stanovy a ďalšie normatívne akty spadajúce do jej pôsobnosti, ako aj usmernenia, ktorými sa riadi výklad a uplatňovanie platných pravidiel;

stanoviť kritériá a podmienky, ktoré upravujú vykonávanie kontrol zo strany FDN, pridružených športových federácií a uznaných subjektov propagácie športu;

…

e b ) prijímať na návrh Národnej komisie rozhodnutia o ustanovení dohľadu nad FDN alebo pridruženými športovými federáciami v prípade, ak sa vyskytli závažné nezrovnalosti pri riadení alebo závažné porušenia športového práva zo strany riadiacich orgánov, v prípade nemožnosti fungovania týchto orgánov alebo ak nie je zaručené uskutočnenie a priebeh národných športových súťaží za riadnych podmienok;

….“

11.

Podľa článku 15:

…“

4. Stanovy CONI ( 8 )

12.

Článok 1 („Vymedzenie pojmov“) uvádza:

„1. CONI je konfederácia FDN a pridružených športových federácií.

2. CONI… je orgánom pre disciplínu, reguláciu a riadenie športových aktivít, ktoré sa považujú za základný prvok fyzickej a morálnej prípravy jednotlivca a neoddeliteľnú súčasť vzdelávania a národnej kultúry. …“

b)

stanovuje základné zásady, ktoré na účely uznania na športové účely musia spĺňať stanovy FDN, pridružených športových federácií, subjektov propagácie športu, uznaných verejnoprospešných združení a športových organizácií a združení, a prijíma Kódex športovej spravodlivosti, ktorý musia dodržiavať všetky FDN…;

c)

na základe kritérií stanovených v stanovách prijíma rozhodnutia o uznaní FDN…, pričom na tento účel zohľadňuje aj zastúpenie a olympijskú povahu športu, prípadné uznanie [Medzinárodným olympijským výborom] a športovú tradíciu danej disciplíny;

…

e)

….“

14.

Článok 7 („Národná komisia“) ods. 5 stanovuje:

„Národná komisia:

g2)

schvaľuje rozpočet a súvisiace programy činnosti, ako aj ročnú účtovnú súvahu FDN;

….“

15.

Článok 20 („Organizácia FDN“) ods. 4 stanovuje:

„FDN vykonávajú športovú činnosť a súvisiace propagačné činnosti v súlade s rozhodnutiami a pokynmi [Medzinárodného olympijského výboru] a CONI, a to aj vzhľadom na verejný rozmer niektorých aspektov tejto činnosti. V rámci športového práva sa FDN priznáva technická, organizačná a riadiaca autonómia, a to pod kontrolou CONI.“

16.

Podľa článku 21 („Podmienky uznania FDN“) ods. 3:

2. Národná komisia na základe kritérií a postupov stanovených Národnou radou schvaľuje rozpočty FDN a stanovuje finančné príspevky v ich prospech, pričom v prípade potreby určuje ich špecifické určenie s osobitným ohľadom na podporu mládežníckeho športu, prípravu na olympijské hry a činnosť na vysokej úrovni.

3. Národná komisia dohliada na riadne fungovanie FDN. Ak sa vyskytli závažné nezrovnalosti pri riadení alebo závažné porušenia športového práva zo strany federatívnych orgánov, ak nie je zaručený začiatok a uskutočnenie športových súťaží alebo ak sa preukáže nemožnosť ich fungovania, navrhne Národnej rade vymenovanie komisára.“

II. Skutkové okolnosti a prejudiciálne otázky

18.

FIGC začala rokovacie konanie vo veci zadania služieb prepravy batožiny pre potreby národných tímov a v rámci skladu federácie v Ríme na dobu troch rokov. ( 9 ) Na rokovanie pozval spoločnosť De Vellis Servizi Globali, s.r.l. (ďalej len „De Vellis“) a spoločnosť Consorzio Ge.Se.Av S. c. arl (ďalej len „Consorzio“). Táto posledná uvedená spoločnosť sa napokon stala úspešným uchádzačom.

19.

Podľa Consiglio di Stato (Štátna rada) je pred rozhodnutím, či FIGC bola povinná uplatniť pravidlá týkajúce sa verejného obstarávania, a ktorý súd je príslušný, potrebné určiť, či ju možno označiť za verejnoprávnu inštitúciu v súlade s článkom 3 ods. 1 písm. d) Kódexu verejného obstarávania, ktorý preberá článok 2 ods. 1 bod 4 smernice 2014/24.

23.

Za týchto okolností kladie Consiglio di Stato (Štátna rada) Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

„1.

a)

Možno FIGC kvalifikovať na základe charakteristík vnútroštátnej právnej úpravy v oblasti športu ako verejnoprávnu inštitúciu, t. j. subjekt zriadený na účely uspokojovania potrieb vo všeobecnom záujme, pričom nemajú priemyselnú ani komerčnú povahu?

Možno na základe právnych vzťahov medzi CONI a FIGC vyvodiť záver, že CONI má dominantný vplyv na FIGC, a to s ohľadom na zákonné právomoci, pokiaľ ide o uznávanie spoločnosti na športové účely, schvaľovanie ročnej súvahy, dohľad nad riadením a správnym fungovaním orgánov a zavedenie nútenej správy nad ňou?

b)

Sú naopak tieto právomoci nedostatočné na to, aby bola splnená požiadavka dominantného verejného vplyvu, ktorý je typický pre verejnoprávnu inštitúciu, z dôvodu kvalifikovanej účasti prezidentov a zástupcov športových federácií v základných orgánoch CONI?“

III. Konanie na Súdnom dvore

24.

Návrhy na začatie prejudiciálneho konania boli doručené do kancelárie Súdneho dvora 22. februára 2019.

Úvodná poznámka

27.

V komparatívnom európskom priestore sú podmienky vzťahu medzi FDN a orgánom verejnej moci veľmi odlišné. Pokiaľ to zjednoduším, niektoré členské štáty sa rozhodli pre „liberálne“ riešenia, ktoré priznávajú FDN najväčšiu autonómiu; ( 10 ) iné štáty sa rozhodli pre viac „intervenčný“ prístup, v ktorom môže byť intenzívny verejný dohľad, ( 11 ) a niektoré ďalšie štáty kombinujú oba modely.

28.

Vo verejnom práve je bežné, že právny poriadok poverí určité súkromné subjekty zriadené na dosiahnutie cieľov, ktoré sú spoločné pre jeho členov, uspokojením verejných cieľov, vrátane delegovania úloh, ktoré sú obvykle administratívne. ( 12 )

29.

či vzťahy medzi verejným orgánom dohľadu (CONI) a FIGC umožňujú uznať kontrolu, a aká je miera kontroly CONI nad FIGC,

–

či ju znaky FIGC odlišujú od ostatných FDN, pokiaľ ide o uplatňovanie smernice 2014/24.

31.

Ako bolo zdôraznené v rozsudku FIG a FISE, Súdny dvor nemôže priamo objasniť tieto nejasnosti, ktorých riešenie prináleží vnútroštátnemu súdu, ktorý je ako jediný oprávnený podať výklad svojho vnútroštátneho práva. ( 14 ) Následné úvahy sa preto obmedzujú na to, aby poskytli vnútroštátnemu súdu niekoľko usmernení na výklad ustanovení smernice 2014/24.

B.

Prvou z týchto požiadaviek je, že inštitúcia je zriadená na osobitný účel uspokojovania potrieb vo všeobecnom záujme, pričom nemajú priemyselnú ani komerčnú povahu. Prvá prejudiciálna otázka sa týka výkladu týchto pojmov. ( 17 )

35.

Hoci analýza formálnych aspektov týkajúcich sa zriadenia subjektu nie je prvoradá, vnútroštátny súd musí objasniť, či v prípade talianskych FDN má uznanie zo strany CONI ( 18 ) podstatnú povahu alebo či ide len o formalitu v procese získania právnej subjektivity. Tejto otázke sa budem venovať neskôr.

36.

Z vecného hľadiska, ktoré je najrelevantnejšie, sa Consiglio di Stato (Štátna rada) musí zamerať predovšetkým na obsah úloh vo verejnom záujme, ktoré zabezpečuje FIGC. Z toho možno vyvodiť, či bol zriadený na osobitný účel uspokojovania potrieb vo všeobecnom záujme (ktoré nemajú priemyselnú ani komerčnú povahu) alebo či ich de facto spĺňa objektívne. ( 19 )

37.

FIGC uznáva, že „na základe poverenia CONI… [sú mu zverené] určité vopred určené právomoci charakterizované svojím verejným účelom“, hoci podľa jej názoru sa „verejná povaha delegujúceho [subjektu] nemôže vzťahovať na delegovaný [subjekt], ktorý by ho zaväzoval nad vopred stanovené limity v poverení“ ( 22 ).

41.

Consiglio di Stato (Štátna rada) po tom, čo zdôraznila, že každá FDN je zodpovedná len za jednu športovú disciplínu a za organizovanie súťaží týkajúcich sa tejto disciplíny, uvádza, že podľa právneho režimu športu v Taliansku „ciele verejného záujmu uskutočňujú formálne súkromné subjekty, hoci sú súčasťou organizačného systému právnej štruktúry a usporiadania (a nie vyjadrenia súkromnej autonómie ) a administratívneho charakteru“ ( 23 ).

42.

Toto posúdenie je v súlade s posúdením, ktoré vykonal Súdny dvor pri analýze vzťahov medzi FDN a CONI. V rozsudku FIG a FISE poukázal na „verejné aspekty športovej činnosti, teda… vo formálnom, oficiálnom či reprezentačnom kontexte“. Rovnako sa domnieval, že tento verejný rozmer činnosti FDN sa zdôraznil „v riadnej organizácii súťaží, olympijskej príprave a športovej činnosti prevádzkovanej na vysokej úrovni“ ( 24 ).

43.

Tieto potreby vo všeobecnom záujme nemajú priemyselnú ani komerčnú povahu a ich uspokojovanie prostredníctvom FDN sa uskutočňuje v monopolnom režime ( 27 ) po delegovaní úloh vo verejnom záujme zo strany CONI. Na účely prejednávanej veci je irelevantné, že FDN vykonávajú aj pomocné činnosti inej povahy ekonomického charakteru, ako vysvetlím ďalej.

47.

Vzhľadom na uvedené sa pochybnosti Consiglio di Stato (Štátna rada) netýkajú ani tak skutočnosti, že FIGC boli pridelené úlohy vo verejnom záujme, ktoré nemajú priemyselnú ani komerčnú povahu (ktorú, opakujem, výslovne uznáva), ale miery prepojenia jeho zmluvnej činnosti s týmito úlohami vo verejnom záujme.

48.

Pochybnosť vnútroštátneho súdu podporuje skutočnosť, že podľa článku 23 ods. 1 a stanov CONI verejný charakter činnosti FDN nemení bežný súkromnoprávny režim, ktorému podliehajú ich jednotlivé akty a súvisiace subjektívne právne situácie.

49.

Téza, ktorú predniesla talianska vláda, FIGC a CONI už bola predložená Súdnemu dvoru, ktorý ju odmietol v rozsudku z 15. januára 1998, Mannesmann Anlagenbau Austria a i. ( 32 ). Priklonil sa naopak k takzvanej „infekčnej teórii“, podľa ktorej je „nepodstatné, či tento subjekt môže okrem plnenia [úloh vo všeobecnom záujme] uskutočňovať aj iné činnosti…“, takže z „podmienky stanovenej v [ustanovení zodpovedajúcom článku 2 ods. 1 bodu 4 písm. a) smernice 2014/24] nevyplýva, že je zodpovedný výlučne za uspokojovanie uvedených potrieb“ ( 33 ).

53.

Toto stanovisko bolo následne potvrdené rozsudkami BFI Holding ( 34 ), Korhonen a i. ( 35 ) a Adolf Truley ( 36 ) až do získania konečného súhlasného stanoviska v rozsudku Ing. Aigner ( 37 ). V rozsudku Ing. Aigner s ohľadom na pochybnosti vnútroštátneho súdu, pokiaľ ide o uplatnenie doktríny uvedenej v rozsudku z 15. januára 1998, Mannesmann Anlagenbau Austria a i. ( 38 ), v prípade, že činnosti verejného a súkromného charakteru toho istého subjektu boli jasne odlíšiteľné, ( 39 ) Súdny dvor potvrdil, že „z dôvodu právnej istoty, transparentnosti a predvídateľnosti, ktoré musia byť zohľadnené pri akomkoľvek zadávacom konaní, treba dodržiavať judikatúru [uvedenú v už citovaných rozsudkoch] Súdneho dvora“ ( 40 ).

54.

V každom prípade Consiglio di Stato (Štátna rada) uvádza, že zmluva, ktorá je predmetom sporu (preprava pre taliansky futbalový tím) mala charakter účelnosti vo vzťahu k plneniu úloh vo verejnom záujme zo strany FIGC, vrátane úloh týkajúcich sa národných tímov tohto športu.

55.

Druhá prejudiciálna otázka

58.

Tretia [písmeno c)] z požiadaviek uvedených v článku 2 ods. 1 bode 4 smernice 2014/24 sa skladá z troch podmienok. ( 43 ) Postačuje, ak je splnená ktorákoľvek z podmienok, aby sa požiadavka považovala za splnenú.

59.

Za týchto podmienok je predmetom diskusie len otázka, či riadenie FIGC „podlieha dohľadu“ ( 44 ) zo strany štátu alebo iných verejnoprávnych inštitúcií. Vnútroštátny súd má pochybnosti o tom, či koncepcia talianskeho právneho poriadku týkajúca sa vzťahov medzi FIGC a CONI umožňuje dospieť k záveru, že CONI má „dominantný vplyv“ na riadenie FIGC.

60.

… schvaľovať rozpočet, súvisiace programy činnosti a ročnú účtovnú súvahu národných športových federácií,

–

vykonávať kontrolu národných športových federácií vo vzťahu k verejným aspektom ich činnosti,

–

schvaľovať ‚na športové účely‘ stanovy, predpisy na vykonanie stanov, predpisy športového súdnictva a antidopingové predpisy národných športových federácií, a prípadne navrhovať vykonanie zmien v týchto textoch,

–

s cieľom zabezpečiť riadnu organizáciu športových súťaží, stanovovať kritériá a podrobnosti týkajúce sa kontrol združených športových organizácií zo strany národných športových federácií a subsidiárnej kontroly zo strany CONI v prípade nedostatkov,

–

stanovovať základné zásady, ktoré na účely uznania na športové účely musia spĺňať stanovy národných športových federácií, alebo prijímať Kódex športovej spravodlivosti, ktorý musia dodržiavať všetky národné športové federácie,

–

… vydávať vo vzťahu k národným športovým federáciám smernice týkajúce sa výkonu športovej činnosti.“

63.

66.

Analýza rôznych ukazovateľov kontroly musí byť predmetom „celkového posúdenia“, pretože „hoci v niektorých prípadoch môže na preukázanie kontroly stačiť jediný ukazovateľ, väčšinou musí v prospech existencie svedčiť viacero ukazovateľov spoločne“ ( 48 ).

67.

Súdny dvor v oblasti verejného obstarávania posúdil okrem iného tieto okolnosti odhaľujúce kontrolu nad subjektmi, ktoré možno klasifikovať ako verejnoprávne inštitúcie:

–

právomoc nariadiť ich zrušenie, vymenovať likvidátora, schváliť pozastavenie činnosti riadiacich orgánov a vymenovať predbežného správcu v prípade pochybení alebo závažných nezrovnalostí, ( 49 )

68.

V rozsudku FIG a FISE Súdny dvor po tom, čo zohľadnil celkové právomoci, ktoré má CONI vo vzťahu k FDN, ponechal na vnútroštátnom súde, aby overil, či CONI môže „skutočne a zásadne ovplyvňovať všeobecnú politiku alebo program“ FDN napriek „technickej, organizačnej a riadiacej autonómii“, ktorú FDN majú. ( 53 )

69.

Na základe rovnakého kritéria bude musieť Consiglio di Stato (Štátna rada) zvážiť rôzne skutočnosti v prejednávanej veci, čo nebráni Súdnemu dvoru, aby jej poskytol určité usmernenia k výkladu smernice 2014/24.

70.

Koncipujem ich do štyroch nadpisov.

Podľa vnútroštátneho súdu by sa „uznanie [FDN] na športové účely mohlo prirovnať k zriadeniu verejnoprávnej inštitúcie v súlade s požiadavkou týkajúcou sa účelu,“ ( 59 ) čo je v súlade s jeho tvrdeniami, podľa ktorých úlohy vo verejnom záujme zverené FDN predstavujú „dôvod ich zriadenia“ ( 60 ).

74.

Ak úlohy vo verejnom záujme priznané FDN odôvodňujú, že na to, aby boli uznané ako také zasahuje rozhodujúcim spôsobom CONI, tento zásah už odráža vplyv tejto verejnoprávnej inštitúcie v prvej fáze ich existencie.

b) Právomoci súvisiace s činnosťou FDN

75.

FDN musia vykonávať športovú činnosť v súlade s rozhodnutiami a usmerneniami CONI. ( 61 ) Hoci je im priznaná technická, organizačná a riadiaca autonómia, vykonávajú ju pod dohľadom CONI. ( 62 ) Pri výkone svojich činností verejného charakteru musia FDN konať v súlade s usmerneniami a kontrolami CONI. ( 63 )

79.

Ak je to tak, zásah orgánov verejnej moci (konkrétne CONI) vo vzťahu k FDN zjavne nie je obmedzený len na prijatie právnych alebo regulačných noriem, ktoré FDN musia dodržiavať, ( 66 ) keďže CONI môže prostredníctvom usmernení alebo iných druhov právnych aktov označiť hlavné smery činnosti FDN. V tejto súvislosti Komisia zdôrazňuje, že CONI by napríklad mohol ovplyvniť rozhodnutia FIGC týkajúce sa výberu úspešných uchádzačov verejných obstarávaní. ( 67 )

80.

Zo zoznamu oprávnení, ktoré boli zverené CONI, CONI zdôrazňuje možnosť, aby FDN boli pod jeho dohľadom v prípade: a) ak sa vyskytli závažné nezrovnalosti pri riadení alebo závažné porušenia športového práva; b) konštatovanej nemožnosti fungovania riadiacich orgánov, a c) ak nie je zaručený začiatok a priebeh športových súťaží. V týchto prípadoch môže byť menovaný komisár. ( 68 )

81.

Tieto právomoci sú v súlade so všeobecným mandátom, na základe ktorého CONI dohliada na riadne fungovanie FDN, pričom môže dokonca zrušiť ich uznanie. ( 69 )

85.

Nahradenie tohto druhu ovplyvňuje podstatu federatívnej činnosti, keďže FIGC sú zodpovedné práve za organizáciu futbalových súťaží. Ako zdôrazňuje Komisia, ( 73 ) na účely overenia, či sú kontroly nedostatočné, by CONI mal mať postavenie, ktoré by mu umožnilo pravidelne zisťovať, či FDN dodržiavajú požiadavky uložené športovým organizáciám na účel riadneho priebehu majstrovstiev. Tieto požiadavky musia byť v súlade s kritériami a podmienkami kontroly definovanými CONI.

86.

Na základe týchto hodnotiacich kritérií môže vnútroštátny súd dospieť k vlastným záverom o rozsahu dohľadu, ktorý CONI vykonáva nad FDN.

87.

V tomto kontexte musí posúdiť, či sa všeobecný dohľad nad činnosťami FDN zo strany CONI vzťahuje na spôsob, akým CONI navrhuje svoju politiku verejného obstarávania, alebo aspoň na opatrenia, ktoré musí zaviesť, aby sa organizačná autonómia FDN v tejto oblasti riadila pravidlami zverejňovania, transparentnosti, nediskriminácie a dodržiavania hospodárskej súťaže, ako sú pravidlá stanovené v smernici 2014/24. V tejto súvislosti by CONI mohol mať vplyv na zmluvnú politiku FDN.

Consiglio di Stato (Štátna rada) bude musieť znova posúdiť, či aj v prípade odmietnutia rozpočtu FDN bez možnosti jeho náhrady, ( 77 ) CONI vykonáva určitú kontrolu nad FDN, ako uvádza Komisia. ( 78 ) Keďže schválenie rozpočtov je založené na kritériách a podmienkach stanovených zo strany CONI, ( 79 ) CONI môže zohrávať dôležitú úlohu pri ich návrhu.

91.

Pri hodnotení nástrojov, ktoré má CONI k dispozícii na kontrolu hospodárskej činnosti FDN, nemožno napokon opomenúť, že CONI môže vymenovať audítorov konajúcich v rámci FDN. ( 80 )

92.

Súdny dvor rozhodol, že „audítori nie sú považovaní za ‚vedúcich zamestnancov‘, a nemôžu teda určovať ‚všeobecnú politiku a program‘ subjektu“ ( 81 ). Môžu však slúžiť ako dodatočný nástroj stáleho dohľadu nad finančnou činnosťou FDN.

93.

96.

Skutočnosť, že zrušenie sa prijíma len v osobitne závažných situáciách, nemá nijaký vplyv na jeho status dozorného mechanizmu CONI nad FDN. Ide o právomoc, ktorú možno prirovnať k právomociam, ktoré Súdny dvor preskúmal v rozsudku Komisia/Francúzsko ( 86 ), prostredníctvom ktorých bol orgán verejnej moci oprávnený nariadiť zrušenie subjektu vymenovaním likvidátora a dočasného správcu.

97.

Podľa Súdneho dvora „[aj keď] výkon právomocí, ktoré uvedené ustanovenia udeľujú príslušnému orgánu, je v skutočnosti výnimkou, predsa však zahŕňa stály dohľad , ktorý je jediným prostriedkom na zistenie závažného zlyhania alebo pochybenia riadiacich orgánov“ ( 87 ).

98.

Napokon v prípade FIGC jej zrušenie, aj keď je dobrovoľné, nevedie k rozdeleniu jej majetku uloženého v CONI. ( 88 ) Táto okolnosť podľa môjho názoru potvrdzuje, že verejný aspekt činnosti FIGC, ktorá podlieha dohľadu CONI, predurčuje celý jej právny režim. ( 89 )

Hoci z iného hľadiska, Consiglio di Stato (Štátna rada) tiež odmieta takýto prístup. Podľa jej názoru, s ktorým súhlasím:

–

na jednej strane, osoby, ktoré tvoria základné orgány CONI (aj keď sú to väčšinou osoby z FDN) „sú povinné dodržiavať úradné povinnosti, ktoré sa na nich vzťahujú, bez ohľadu na ich pôvod“,

–

na druhej strane „CONI podlieha… dohľadu ministerského orgánu…, ktorý môže nariadiť rozpustenie Národnej komisie a odvolanie prezidenta CONI…“, v prípadoch uvedených v článku 13 legislatívneho dekrétu č. 242/1999. ( 92 )

102.

1.

Podľa článku 2 ods. 1 bodu 4 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES možno národnú športovú federáciu považovať za verejnoprávnu inštitúciu, ak okrem vlastnej právnej subjektivity bola zriadená na osobitný účel uspokojovania potrieb vo všeobecnom záujme, pričom nemajú priemyselnú ani komerčnú povahu, a jej riadenie podlieha dohľadu inej verejnoprávnej inštitúcie, akou je národný olympijský výbor, ktorému právna úprava členského štátu priznáva toto postavenie.

2.

Vnútroštátny súd môže konštatovať, že národné športové federácie uspokojujú potreby vo všeobecnom záujme, pričom nemajú priemyselnú ani komerčnú povahu, ak úlohy vo verejnom záujme, ktoré sú im zverené právnym poriadkom v monopolnom režime a ktoré predstavujú dôvod existencie týchto subjektov, ktoré sa nezameriavajú na dosahovanie zisku, predstavujú jadro ich činnosti, pričom ich ostatné činnosti majú čisto účelový charakter. Na tento účel je nepodstatné, či národná športová federácia je finančne sebestačná, alebo závisí od verejných príspevkov.

3.

Na účely posúdenia, či orgán verejnej správy, akým je národný olympijský výbor, ktorý je predmetom konania vo veci samej, vykonáva dohľad nad národnými športovými federáciami, vnútroštátny súd musí vykonať posúdenie všetkých právomocí, ktoré uvedený výbor má nad riadením týchto federácií. Za nepriame dôkazy, ktorých existencia v zásade preukazuje jeho kontrolnú právomoc, možno označiť skutočnosti, že národný olympijský výbor:

–

neustále dohliada na fungovanie národných športových federácií,

–

schvaľuje rozpočet, akčný program a ročnú súvahu národných športových federácií, pričom môže menovať audítorov, ktorí ho budú zastupovať (v prípade potreby s rozhodujúcou väčšinou v kolégiu audítorov) v ich orgánoch.

4.

Kvalifikovaná, či dokonca väčšinová účasť zástupcov národných športových federácií v orgánoch národného olympijského výboru nebráni tomu, aby sa tieto federácie považovali za verejnoprávne inštitúcie, ktoré podliehajú dohľadu tohto výboru.

( 7 ) Decreto legislativo 23 luglio 1999, n. 242, riordino del Comitato olimpico nazionale italiano – CONI (GURI č. 176 z 29. júla 1999; ďalej len „legislatívny dekrét č. 242/1999“).

( 8 ) Prijaté rozhodnutím Národnej rady CONI, naposledy zmenené znenie z 2. októbra 2019, schválené dekrétom predsedu Rady ministrov z 10. januára 2020.

( 9 ) Výška zákazky bola 1000000 eur bez DPH.

( 10 ) Orgán verejnej moci sa vo všeobecnosti zaoberá len aspektmi súvisiacimi s poskytovaním dotácií.

( 11 ) V tomto poslednom prípade sú FDN obvykle subjektmi súkromného práva, ktorým právny poriadok priznáva vo väčšej alebo menšej miere úlohy vo verejnom záujme.

( 12 ) Štát sa pri využívaní súkromných združených subjektov na plnenie úloh vo verejnom záujme vyhýba potrebe vytvárať verejné štruktúry. Vlastníctvo úlohy prináleží delegujúcemu štátu, ktorý si ponecháva právomoc kontroly a dozoru s cieľom zabezpečiť, aby sa delegovaná úloha vykonávala bez toho, aby boli porušené ciele stanovené právnym poriadkom.

( 17 ) Druhú požiadavku (právna subjektivita) nebude potrebné skúmať, pretože je nesporné, že ju FIGC má. Talianske FDN majú „povahu združení, ktoré majú právnu subjektivitu podľa súkromného práva“ (bod 3.3 rozhodnutia vnútroštátneho súdu).

( 18 ) Zdá sa, že existencia FDN závisí nielen od vôle združení prvého stupňa, ktoré ju tvoria (kluby), ale aj od oficiálneho uznania zo strany CONI, bez ktorého by nezískali právnu subjektivitu.

( 19 ) „Subjekt, ktorý nebol zriadený na osobitný účel uspokojovania potrieb vo všeobecnom záujme, pričom nemajú priemyselnú ani komerčnú povahu, ale ktorý bol neskôr poverený uspokojovaním týchto potrieb, spĺňa podmienku požadovanú…, pokiaľ možno objektívne overiť, že tieto potreby uspokojuje“ [rozsudok z 12. decembra 2002, Universale‑Bau a i. ( C‑470/99 , EU:C:2002:746 ), výroková časť, bod 1].

( 20 ) V rozsudku z 13. januára 2005, Komisia/Španielsko ( C‑84/03 , EU:C:2005:14 ), Súdny dvor konštatoval, že Španielske kráľovstvo nekonalo v súlade so smernicami v oblasti verejného obstarávania práve tým, že vylúčilo subjekty súkromného práva (teda spoločnosti s obchodnou formou, na ktoré sa vzťahuje súkromné právo) z klasifikácie organizácií, ktoré sa spravujú verejným právom v zmysle týchto smerníc.

( 21 ) Bod 3.5 rozhodnutí vnútroštátneho súdu.

( 22 ) Bod 23 jeho písomných pripomienok.

( 29 ) Body 15 a 16 jej písomných pripomienok. Na svoju obhajobu uvádza rozsudok z 1. júla 2008, MOTOE ( C‑49/07 , EU:C:2008:376 ), ktorý sa však netýka FDN, ale súkromného združenia, ktoré v Grécku organizovalo automobilové preteky, ktorého postavenie podniku bolo v zmysle práva hospodárskej súťaže spochybnené. Rovnako uvádza rozsudok z 10. mája 2001, Agorà a Excelsior ( C‑223/99 , EU:C:2001:259 ), v ktorom Súdny dvor uznal (bod 39), že Ente Autonomo Fiera Internazionale di Milano uspokojoval potreby vo všeobecnom záujme, ale priemyselnej alebo komerčnej povahy tým, že organizoval veľtrhy, výstavy a iné podobné podujatia, a preto ho nemožno považovať za inštitúciu, na ktorú sa vzťahujú pravidlá verejného obstarávania.

( 30 ) FIGC uvádza (body 27 jej pripomienok), že nič neodôvodňuje, aby sa na ňu vzťahoval verejnoprávny režim, ak sleduje, tak ako v prejednávanej veci, záujmy obchodnej povahy, ktoré sa nezhodujú so záujmami CONI. CONI tvrdí (bod 42 jeho pripomienok), že neexistujú dôvody, aby FIGC podliehala v rámci svojej súkromnej zmluvnej činnosti pravidlám verejného práva.

( 31 ) Rozsudok z 15. júla 2010, Komisia/Nemecko ( C‑271/08 , EU:C:2010:426 , bod 73 a citovaná judikatúra).

( 32 ) Vec C‑44/96 , EU:C:1998:4 .

( 33 ) Rozsudok z 15. januára 1998, Mannesmann Anlagenbau Austria a i. ( C‑44/96 , EU:C:1998:4 , body 25 a 26 ).

( 34 ) Rozsudok z 10. novembra 1998 ( C‑360/96 , EU:C:1998:525 , body 55 a 56 ).

( 41 ) Podľa článku 15 ods. 2 legislatívneho dekrétu č. 242/1999 cieľom FDN „nie je dosiahnutie zisku“. Zdá sa, že vnútroštátny súd implicitne vylúčil komerčnú povahu činností FIGC, na ktorú sa však niektorí účastníci konania odvolávajú (s odkazom na jej schopnosť samofinancovania).

( 42 ) Ak by bola FIGC financovaná z väčšej časti štátnymi, regionálnymi alebo miestnymi orgánmi, alebo inými verejnoprávnymi inštitúciami, spĺňala by tak tretiu požiadavku uvedenú v článku 2 ods. 1 bode 4 smernice 2014/24. K znakom verejného financovania, ktoré sú relevantné na výklad tohto ustanovenia, pozri rozsudok z 3. októbra 2000, University of Cambridge ( C‑380/98 , EU:C:2000:529 ). Rozsudok FIG a FISE (body 95 až 107) pripúšťa, že za určitých okolností sa členské príspevky platené členmi talianskej FDN môžu kvalifikovať ako verejné platby, a prípadne odhaliť existenciu verejnej kontroly vykonávanej zo strany CONI. Na pojednávaní Komisia navrhla, aby vnútroštátny súd (ktorého návrhy na začatie prejudiciálneho konania sa netýkajú tejto otázky) mohol zohľadniť rozsudok FIG a FISE na účely posúdenia miery verejného financovania FIGC.

( 43 ) A to: i) aby inštitúcie boli z väčšej časti financované štátnymi, regionálnymi alebo miestnymi orgánmi, alebo inými verejnoprávnymi inštitúciami; ii) alebo aby ich riadenie podliehalo dohľadu týchto orgánov alebo inštitúcií; iii) alebo mali správnu, riadiacu alebo dozornú radu, v ktorej viac ako polovicu členov menujú štátne, regionálne alebo miestne orgány, alebo iné verejnoprávne inštitúcie.

( 44 ) Budem používať rovnako pojmy „dohľad“ a „kontrola“, ktoré rôzne jazykové verzie používajú v tomto ustanovení. Anglická ( supervision ), španielska ( supervisión ) a nemecká ( Aufsicht ) sa tak rozhodli pre prvý pojem, zatiaľ čo francúzska ( contrôle ) a portugalská ( controlo ) si zvolili druhý pojem. Talianska verzia používa výraz vigilanza .

( 51 ) Tamže, bod 58. V rovnakom zmysle rozsudok zo 17. decembra 1998, Komisia/Írsko ( C‑353/96 , EU:C:1998:611 , bod 38 ), týkajúci sa „právomoci ministra vydávať pokyny lesnej službe, najmä s cieľom uložiť jej povinnosť dodržiavať hlavné smery štátnej politiky v lesníckej činnosti alebo upraviť určité služby alebo zariadenia, ako aj právomoci priznané uvedenému ministrovi a ministrovi financií v oblasti financií, priznať štátu možnosť kontroly hospodárskej činnosti lesnej služby“. V rovnakom znení bod 33 rozsudku z toho istého dňa, Connemara Machine Turf ( C‑306/97 , EU:C:1998:623 ).

( 52 ) Rozsudok Adolf Truley, bod 73. Nie je to tak v prípade, ak orgán len overuje, či je rozpočet inštitúcie vyrovnaný [rozsudok z 12. septembra 2013, IVD ( C‑526/11 , EU:C:2013:543 , bod 29 )].

( 53 ) Rozsudok FIG a FISE, bod 82.

( 54 ) Článok 5 ods. 2 písm. c) a článok 15 ods. 5 legislatívneho dekrétu č. 242/1999.

( 55 ) Národnej rade CONI prináleží vymedziť zásady, s ktorými musia byť stanovy FDN v súlade na účely ich uznania [článok 5 ods. 2 písm. b) legislatívneho dekrétu č. 242/1999].

( 56 ) Článok 22 ods. 5 druhý pododsek stanov CONI.

( 63 ) Článok 23 ods. 1 a prvý pododsek stanov CONI. Ako uviedla talianska vláda na pojednávaní, toto ustanovenie treba vykladať s ohľadom na článok 15 legislatívneho dekrétu č. 242/1999. Prináleží vnútroštátnemu súdu, aby spoločne alebo oddelene posúdil legislatívny dekrét č. 242/1999 a stanovy CONI na účely objasnenia rozsahu „rozhodnutí“, „usmernení“ a „kontrol“ CONI, ktoré sa vzťahujú na FDN.

( 64 ) Pripomienky FIGC a CONI (body 37 a 29).

( 65 ) Bod 5.3.6 rozhodnutia vnútroštátneho súdu.

( 66 ) Podľa rozsudku FIG a FISE (bod 48), regulačný zásah, ktorý „[zasahuje do činnosti] tak intenzívne, že de facto určuje jej všeobecnú politiku alebo program, môže predstavovať nepriamy dôkaz o existencii kontroly“.

( 67 ) Bod 76 jej písomných pripomienok.

( 68 ) Článok 5 ods. 2 písm. e b ) legislatívneho dekrétu č. 242/1999 a článok 23 ods. 3 druhý pododsek stanov CONI.

( 75 ) Článok 15 ods. 3 legislatívneho dekrétu č. 242/1999, ako aj článok 21 ods. 4 a článok 23 ods. 2 stanov CONI.

( 76 ) Niektorí účastníci sporu neprikladajú význam činnosti CONI v oblasti účtov FDN a označujú ju skôr za svedectvo, pretože s konečnou platnosťou rozhoduje valné zhromaždenie.

( 77 ) Nesúhlas CONI znamená, že právomoc sa na tento účel prenáša na valné zhromaždenie, ktoré je zložené zo zástupcov športových organizácií (článok 20 ods. 1 stanov FIGC).

( 78 ) Bod 70 jej písomných pripomienok.

( 79 ) Článok 23 ods. 2 prvý pododsek stanov CONI.

( 80 ) Článok 7 ods. 5 písm. h1) stanov CONI.

( 87 ) Tamže, body 54 a 56. Kurzívou zvýraznil generálny advokát.

( 88 ) Článok 38 ods. 1 stanov FIGC.

( 89 ) V opačnom prípade by sa zrušenie riadilo bežnými pravidlami spoločností a kladný zostatok na klíringovom účte by sa rozdelil medzi spoločníkov. Na druhej strane to tak nie je a zostávajúci majetok je spojený so sledovaným verejným záujmom prostredníctvom jeho prisúdenia orgánu verejného dohľadu.

( 90 ) Pripomienky FIGC (body 43 až 45), CONI (body 32 až 34) a talianskej vlády (bod 26), ktoré zdôrazňujú „väčšinovú účasť [zástupcov FDN] v hlavných rozhodovacích orgánoch CONI“.

( 91 ) Rozsudok FIG a FISE, bod 89.

( 92 ) Štvrtá zarážka bodu 5.6 rozhodnutia vnútroštátneho súdu.