C-221/19

za účasti:

Pomorski Wydział Zamiejscowy Departamentu Do Spraw Przestępczości Zorganizowanej i Korupcji Prokuratury Krajowej

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Sąd Okręgowy w Gdańsku (Krajský súd Gdansk, Poľsko)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Súdna spolupráca v trestných veciach – Rámcové rozhodnutie 2008/909/SVV – Článok 8 ods. 2 až 4, článok 17 ods. 1 a článok 19 – Zohľadnenie odsúdenia vyhláseného v členskom štáte, ktorého výkon bol odovzdaný inému členskému štátu, v konaní o vydaní rozsudku ukladajúceho súhrnný trest, ktoré sa uskutočňuje v tomto inom štáte – Rámcové rozhodnutie 2008/675/SVV – Rozsah pôsobnosti – Článok 3 ods. 3 – Vplyv zohľadnenia skorších odsúdení na tieto odsúdenia“

I. Úvod

1.

Táto vec ponúka Súdnemu dvoru príležitosť spresniť vzájomný vzťah medzi pravidlami stanovenými týmito dvoma rámcovými rozhodnutiami. Presnejšie, pôjde o určenie toho, či predchádzajúce odsúdenie vyhlásené v členskom štáte možno zohľadniť v rámci takého konania o vydanie rozsudku ukladajúcemu súhrnný trest, ako je konanie, o ktoré ide vo veci samej, vtedy, keď bol výkon tohto predchádzajúceho odsúdenia odovzdaný členskému štátu, v ktorom má byť vyhlásený rozsudok ukladajúci súhrnný trest.

5.

II. Právny rámec

A.

Právo Únie

1. Rámcové rozhodnutie 2008/675

7.

Odôvodnenia 2, 3, 6, 7 a 14 rámcového rozhodnutia 2008/675 stanovujú:

Na rozdiel od iných nástrojov cieľom tohto rámcového rozhodnutia nie je vykonávanie súdnych rozhodnutí, ktoré sa prijali v jednom členskom štáte, v inom členskom štáte, ale umožnenie priznania účinkov predchádzajúceho odsúdenia vydaného v jednom členskom štáte počas nového trestného konania v inom členskom štáte, a to v takom rozsahu, v akom sa podľa práva tohto iného členského štátu zohľadňujú predchádzajúce vnútroštátne odsúdenia.

Z toho dôvodu toto rámcové rozhodnutie neustanovuje povinnosť zohľadňovať predchádzajúce odsúdenia napríklad v prípadoch, keď informácie získané podľa uplatniteľných nástrojov nie sú postačujúce, keď by vnútroštátne odsúdenie za čin, za ktorý sa uložili predchádzajúce odsúdenia, nebolo možné, alebo keď je sankcia uložená predchádzajúcim odsúdením vo vnútroštátnom právnom systéme neznáma.

(7)

Účinky odsúdenia vyhláseného v inom členskom štáte by mali byť rovnocenné účinkom vnútroštátneho rozhodnutia v predsúdnom konaní, v súdnom konaní a vo vykonávacom konaní.

…

(14)

2. Odsek 1 sa uplatňuje v predsúdnom konaní, súdnom konaní a vo vykonávacom konaní, najmä pokiaľ ide o uplatniteľné procesné pravidlá vrátane pravidiel uplatniteľných na predbežnú väzbu, kvalifikáciu trestného činu, druh a výšku trestu, ako aj pravidiel, ktorými sa riadi výkon rozhodnutia.

3. Zohľadnenie predchádzajúcich odsúdení vyhlásených v iných členských štátoch podľa odseku 1 nesmie ovplyvňovať predchádzajúce odsúdenia členského štátu, ktorý vedie nové konania, alebo jeho rozhodnutia o ich vykonaní ani ich rušiť alebo revidovať.

4. V súlade s odsekom 3 sa odsek 1 neuplatňuje, ak bolo predchádzajúce odsúdenie vnútroštátnym odsúdením členského štátu, ktorý vedie nové konanie, pokiaľ by zohľadňovanie predchádzajúceho odsúdenia v súlade s vnútroštátnym právom tohto členského štátu ovplyvňovalo predchádzajúce odsúdenia alebo rozhodnutia o ich vykonaní, rušilo ich alebo ich revidovalo.

5. Ak sa trestný čin, na ktorý sa vzťahuje nové konanie, spáchal pred vyhlásením alebo úplným vykonaním predchádzajúceho odsúdenia, odseky 1 a 2 neznamenajú, že členské štáty sú povinné uplatňovať svoje vnútroštátne pravidlá ukladania trestov, ak by uplatňovanie týchto pravidiel na zahraničné odsúdenia obmedzovalo sudcu pri ukladaní trestu v novom konaní.

Členské štáty však zabezpečia, aby ich súdy mohli v takýchto prípadoch napriek tomu zohľadňovať predchádzajúce odsúdenia vyhlásené v iných členských štátoch.“

2. Rámcové rozhodnutie 2008/909

‚trest‘ je akýkoľvek trest odňatia slobody alebo akékoľvek opatrenie zahŕňajúce pozbavenie osobnej slobody uložené na určitý alebo neurčitý čas za trestný čin na základe trestného konania;

c)

‚štát pôvodu‘ je členský štát, v ktorom bol vydaný rozsudok;

d)

‚vykonávajúci štát‘ je členský štát, ktorému bol rozsudok zaslaný na účely jeho uznania a výkonu.“

11.

„1. Príslušný orgán vykonávajúceho štátu uzná rozsudok, ktorý mu bol zaslaný v súlade s článkom 4 a v súlade s postupom podľa článku 5, a bezodkladne prijme všetky potrebné opatrenia na výkon trestu, pokiaľ nerozhodne o uplatnení jedného z dôvodov odmietnutia uznania alebo výkonu, ktoré sú ustanovené v článku 9.

2. Pokiaľ je dĺžka trvania trestu nezlučiteľná s právom vykonávajúceho štátu, príslušný orgán vykonávajúceho štátu môže rozhodnúť o prispôsobení trestu, len ak tento trest prekračuje maximálnu sadzbu stanovenú pre podobné trestné činy podľa jeho vnútroštátneho práva. Upravený trest nesmie ísť pod maximálnu sadzbu stanovenú pre podobné trestné činy podľa vnútroštátneho práva vykonávajúceho štátu.

3. Pokiaľ je druh trest[u] nezlučiteľný s právom vykonávajúceho štátu z hľadiska jeho povahy, príslušný orgán vykonávajúceho štátu ho môže prispôsobiť trestu alebo opatreniu za podobné trestné činy podľa svojho práva. Takýto trest alebo takéto opatrenie musia čo najviac zodpovedať trestu uloženému v štáte pôvodu, a preto sa trest nesmie zmeniť na peňažný trest.

4. Prispôsobený trest nesmie sprísniť trest uložený v štáte pôvodu z hľadiska druhu alebo dĺžky.“

13.

Článok 17 uvedeného rámcového rozhodnutia s názvom „Právo, ktorým sa riadi výkon“ v odseku 1 stanovuje:

Poľské právo

15.

Článok 85 ods. 4 ustawa – Kodeks karny (Trestný zákonník) ( 5 ) zo 6. júna 1997, v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej, znie takto:

„Súhrnný trest sa nevzťahuje na tresty, ktoré boli uložené rozsudkami uvedenými v článku 114a Trestného zákonníka.“

16.

Článok 114a Trestného zákonníka stanovuje:

–

použije právna úprava záväzná v mieste odsúdenia…

3. Ustanovenie § 1 sa neuplatní, ak informácie získané z registra trestov, alebo od súdu členského štátu Európskej únie, nestačia na vyslovenie záveru o odsúdení alebo ak sa uložený trest v štáte, v ktorom došlo k odsúdeniu, odpustí.“

III. Skutkové okolnosti sporu vo veci samej a prejudiciálne otázky

17.

Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že AV bol odsúdený štyrmi samostatnými rozsudkami, z ktorých tri sú rozsudkami poľských súdov, a jeden je rozsudkom vydaným nemeckým súdom.

21.

Vzhľadom na tieto skutočnosti vnútroštátny súd uvádza, že čelí problému, že nevie, či relevantné ustanovenia rámcových rozhodnutí 2008/675 a 2008/909 bránia tomu, aby rozsudok ukladajúci súhrnný trest vyhlásený v Poľsku mohol zahŕňať tresty uložené v tomto členskom štáte a tresty uložené v inom členskom štáte, ktoré sa uznávajú na účely ich výkonu v Poľsku.

22.

Vnútroštátny súd okrem toho vysvetľuje, že na základe článku 85 ods. 4 Trestného zákonníka v spojení s článkom 114a tohto zákonníka sa rozsudok ukladajúci súhrnný trest podľa poľského práva nevzťahuje na tresty uložené súdom príslušným v trestných veciach v inom členskom štáte.

23.

Pokiaľ ide konanie o vydanie rozsudku ukladajúceho súhrnný trest, upravené poľským právom, vnútroštátny súd vysvetľuje, že rozsudok, ktorým sa toto konanie končí, sa nachádza na pomedzí rozsudku vo veci samej a výkonu trestu a že pokrýva odsúdenia vyhlásené rozsudkami, ktoré nadobudli právoplatnosť, s cieľom „upraviť“ reakciu práva na spáchané trestné činy, ktoré mohli byť predmetom jediného konania, a tak „racionalizovať tresty“ bez toho, aby rozsudok ukladajúci súhrnný trest predstavoval zásah do dotknutých individuálnych rozsudkov. Rozsudok ukladajúci súhrnný trest najmä nemá vplyv na určenie viny páchateľa daného trestného činu tak, ako je uvedená v rozsudku vo veci samej.

27.

Za týchto podmienok Sąd Okręgowy w Gdańsku (Krajský súd Gdansk) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.

Má sa článok 3 ods. 3 rámcového rozhodnutia Rady [2008/675], ktorý stanovuje, že ‚zohľadnenie predchádzajúcich odsúdení vyhlásených v iných členských štátoch podľa odseku 1 nesmie ovplyvňovať predchádzajúce odsúdenia členského štátu, ktorý vedie nové konania, alebo jeho rozhodnutia o ich vykonaní ani ich rušiť alebo revidovať‘ vykladať v tom zmysle, že za porušenie podľa tohto ustanovenia sa nepovažuje len rozšírenie rozsudku ukladajúceho súhrnný trest, na trest, ktorý bol uložený rozsudkom vyhláseným v členskom štáte Európskej únie, ale aj rozšírenie predmetného súhrnného rozsudku na trest, ktorý bol prevzatý na vykonanie v inom členskom štáte spolu s rozsudkom vyhláseným v tomto štáte v rámci rozsudku ukladajúceho súhrnný trest?

2.

S ohľadom na ustanovenia rámcového rozhodnutia [2008/909] týkajúce sa zásad postupu vyhlásenia vykonateľnosti, uvedených v [jeho] článku 8 ods. 2 až 4, ako aj v článku 19 [tohto rozhodnutia]…, podľa ktorého ‚amnestiu alebo milosť môže udeliť štát pôvodu, ako aj vykonávajúci štát‘ (odsek 1), a že ‚o žiadostiach o preskúmanie rozsudku, ktorým sa ukladá trest, ktorý sa má vykonať podľa tohto rámcového rozhodnutia, môže rozhodnúť iba vykonávajúci štát‘ (odsek 2), a v článku 17 ods. 1 prvej vete, podľa ktorého ‚výkon trestu sa riadi právom vykonávajúceho štátu‘, je možné vydanie rozsudku ukladajúceho súhrnný trest, ktorý by zahrňoval aj tresty uložené v rozsudku, ktorý bol vyhlásený v inom členskom štáte, a prevzaté na vykonanie v inom členskom štáte, prostredníctvom rozsudku vyhláseného v tomto štáte v rámci rozsudku ukladajúceho súhrnný trest?“

Tento súd sa v podstate pýta, či sa majú tieto ustanovenia vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby súd členského štátu, v ktorom sa v súlade s rámcovým rozhodnutím 2008/909 má vykonať trest odňatia slobody uložený súdom iného členského štátu, vyhlásil rozsudok ukladajúci súhrnný trest pokrývajúci tresty uložené súdmi týchto dvoch členských štátov.

31.

Vnútroštátny súd žiada o objasnenie výkladu uvedených ustanovení, pričom spresňuje, že článok 85 ods. 4 Trestného zákonníka v spojení s článkom 114a toho istého zákonníka vylučuje vydanie rozsudku ukladajúceho súhrnný trest, ak tento rozsudok zahŕňa trest uložený súdom iného členského štátu.

32.

Pred rozhodnutím o otázke, či súd členského štátu, ktorému bol podaný návrh na uloženie súhrnného trestu, má alebo nemá zohľadniť odsúdenie vyhlásené predtým v inom členskom štáte, je potrebné uviesť niekoľko pripomienok k tomuto druhu konania.

A.

35.

Tým, že sa vyhýba ich matematickému sčítaniu, je ukladanie súhrnného trestu mechanizmom, ktorý umožňuje skrátiť dĺžku trestov, ktoré si musí v konečnom dôsledku odpykať osoba, ktorá spáchala viacero trestných činov vo viacčinnom súbehu a ktorá bola v dôsledku toho viackrát odsúdená. Tento mechanizmus tak napráva účinky, ktoré by mohla mať kumulácia trestov a ktoré by mohli odporovať zásade proporcionality. Spočíva v myšlienke, že čisto matematická kumulácia by bola v rozpore s jednou z hlavných funkcií trestu v modernom represívnom systéme, a to podpory opätovného začlenenia odsúdených osôb do spoločnosti. Ide tu o uplatnenie zásady individualizácie trestu, ktorá na rozdiel od jednoduchej matematickej kumulácie uložených trestov umožňuje zohľadniť správanie odsúdenej osoby, jej osobnosť, ako aj jej materiálnu, rodinnú a sociálnu situáciu. ( 6 )

36.

B.

Konanie o vydanie rozsudku ukladajúceho súhrnný trest

38.

Ukladanie súhrnného trestu predstavuje právnu techniku používanú v poľskom právnom poriadku na riešenie situácie viacčinného súbehu trestných zločinov, prečinov a daňových deliktov.

39.

Súhrnný trest má podobu osobitného trestu uloženého v nadväznosti na rozhodnutia týkajúce sa viny osoby za viacero trestných činov a trestov uložených za každý z nich (pôvodné tresty). Rozhodne o ňom konajúci súd na základe pôvodných trestov. Uloženie súhrnného trestu podlieha podmienke, že predmetné pôvodné tresty sú vykonateľné a neboli ešte vykonané v celom rozsahu. V dôsledku toho trest, ktorý už bol v celom rozsahu vykonaný, nemožno na účely uloženia súhrnného trestu spojiť s inými trestami.

Prejednávaná vec sa vzťahuje na situáciu, v ktorej sa konanie o vydanie rozsudku ukladajúceho súhrnný trest týka trestov, z ktorých bol jeden uložený poľským súdom, a druhý bol uložený súdom iného členského štátu. Ako som však už uviedol, uplatnenie článku 85 ods. 4 v spojení s článkom 114a Trestného zákonníka zrejme vylučuje možnosť uplatniť ustanovenia týkajúce sa súhrnného trestu na rozhodnutia vydané súdmi iných členských štátov. Z toho vyplýva, že na základe výlučne poľského zákona by sa mali pôvodné tresty uložené súdmi iných členských štátov vykonať kumulatívne s trestami uloženými poľskými súdmi. Výlučne na základe poľského práva by sa teda osoba odsúdená v inom členskom štáte, ktorá je na výkon trestu odovzdaná do Poľska v súlade s rámcovým rozhodnutím 2008/909, nemohla dovolávať vnútroštátnych pravidiel týkajúcich sa rozsudku ukladajúceho súhrnný trest a ukladania súhrnného trestu, ale musela by vykonať tento trest kumulatívne s trestami, ktoré jej boli uložené v Poľsku, a nie súbežne, prostredníctvom súhrnného trestu.

43.

Podstatou otázok položených vnútroštátnym súdom je, či je takýto prístup v poľskom práve zlučiteľný s pravidlami stanovenými tak rámcovým rozhodnutím 2008/675, ako aj rámcovým rozhodnutím 2008/909. Presnejšie, aký vzájomný vzťah majú mať pravidlá upravené rámcovým rozhodnutím 2008/675 a rámcovým rozhodnutím 2008/909 vtedy, keď sa výkon trestu uloženého súdom iného členského štátu odovzdá do členského štátu, v ktorom prebieha konanie o vydanie rozsudku ukladajúceho súhrnný trest? Je súd, ktorý má rozhodovať v konaní o vydanie rozsudku ukladajúceho súhrnný trest, povinný na účely stanovenia súhrnného trestu s uplatnením práva Únie zohľadniť odsúdenie vyhlásené v inom členskom štáte tak, ako by to urobil, ak by išlo o odsúdenie vyhlásené vnútroštátnym súdom?

46.

V tejto súvislosti z rozsudku z 10. augusta 2017, Zdziaszek ( 7 ), vyplýva, že konanie o vydanie rozsudku ukladajúceho súhrnný trest nemá žiaden vplyv na rozhodnutie o vine urobené v skorších rozhodnutiach, ktoré je teda definitívne. ( 8 ) Takým rozsudkom podľa Súdneho dvora dochádza k zmene výšky uloženého trestu alebo uložených trestov. ( 9 ) Treba teda rozlišovať medzi konaním tohto druhu, ktoré sa týka určenia úrovne trestov odňatia slobody, a opatreniami týkajúcimi sa postupov pri výkone trestu odňatia slobody. ( 10 )

47.

Súdny dvor tiež uviedol, že také konanie, ktorým dochádza najmä k zlúčeniu jedného či viacerých trestov, ktoré boli predtým uložené dotknutej osobe, do jediného nového trestu, nevyhnutne vedie pre dotknutú osobu k priaznivejšiemu výsledku. V nadväznosti na viacero odsudzujúcich rozsudkov, pričom každý z nich ukladá určitý trest, totiž možno uložené tresty zlúčiť do súhrnného trestu, ktorý je nižší než súčet výšok jednotlivých trestov uložených rôznymi skoršími rozhodnutiami. ( 11 ) Rozsudok ukladajúci súhrnný trest upravený v poľskom práve ide nad rámec „formálneho výpočtu“ a uznáva právomoc príslušného súdu na voľnú úvahu pri určovaní súhrnného trestu. ( 12 )

48.

Zdôrazňujem, že konanie o vydanie rozsudku ukladajúceho súhrnný trest patrí do právomoci členských štátov. Ako však vyplýva z ustálenej judikatúry Súdneho dvora, uvedené členské štáty sú povinné pri výkone tejto právomoci dodržiavať právo Únie. ( 13 ) Členské štáty, ktoré sa rozhodnú také konanie upraviť vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch, teda musia dodržiavať právo Únie, najmä také nástroje prijaté v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach, ako sú rámcové rozhodnutia 2008/675 a 2008/909. Samotný duch priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti vedie k pochybnostiam o zlučiteľnosti s právom Únie právnej úpravy členského štátu, ktorá by obmedzovala zohľadnenie predchádzajúcich odsúdení v rámci konania o vydanie rozsudku ukladajúceho súhrnný trest len na odsúdenia vyhlásené súdmi tohto členského štátu.

51.

Vzhľadom na to je jasné, že k zohľadneniu predchádzajúcich odsúdení môže dôjsť vo fáze ich výkonu.

52.

Toto vyplýva z rozsudku z 21. septembra 2017, Beškov ( 14 ).

53.

Vo veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, Súdny dvor rozhodol, že rámcové rozhodnutie 2008/675 sa má vykladať v tom zmysle, že sa vzťahuje na vnútroštátne konania, ktorých predmetom je uloženie súhrnného trestu odňatia slobody na účely výkonu, v ktorom sa zohľadní trest uložený osobe vnútroštátnym súdom, ako aj trest uložený v rámci skoršieho odsúdenia vyhláseného súdom iného členského štátu voči tej istej osobe pre iné skutky. ( 15 )

57.

Súdny dvor z toho napokon vyvodil, že rámcové rozhodnutie 2008/675 sa vzťahuje nielen na konania, ktoré súvisia s určením a dokázaním prípadnej viny stíhanej osoby, ale aj na konania súvisiace s výkonom trestu, v ktorých treba zohľadniť trest uložený skorším odsudzujúcim rozhodnutím vydaným v inom členskom štáte. Súdny dvor v tejto súvislosti konštatoval, že v prejednávanej veci patrí konanie týkajúce sa uloženia súhrnného trestu začaté na návrh pána Beškova do tejto druhej kategórie, a teda patrí do pôsobnosti tohto rámcového rozhodnutia. ( 19 )

58.

Z vyššie uvedeného najmä vyplýva, že uvedené rámcové rozhodnutie sa v zásade týka situácií, v ktorých bolo začaté nové trestné konanie proti osobe, ktorá bola odsúdená skôr v inom členskom štáte. Tento pojem „nové trestné konanie“ zahŕňa tak predsúdne konanie, súdne konanie, ako aj vykonávacie konanie. ( 20 )

59.

Na účely uplatnenia rámcového rozhodnutia 2008/675 a v súlade s tým, ako Súdny dvor rozhodol vo svojom rozsudku Beškov, treba uviesť, že k určeniu súhrnného trestu v rámci takého konania o vydanie rozsudku ukladajúceho súhrnný trest, ako je konanie, o ktoré ide vo veci samej, teda dochádza vo fáze výkonu trestu, takže toto rámcové rozhodnutie je uplatniteľné v čase vedenia takéhoto konania. Práve v rámci tohto vnútroštátneho konania, ktorého predmetom je, na účely jeho výkonu, určenie dĺžky súhrnného trestu odňatia slobody, vzniká otázka, či sa má zohľadniť trest uložený skorším odsudzujúcim rozhodnutím vydaným v inom členskom štáte.

62.

Odôvodnenie

2 rámcového rozhodnutia 2008/675 uvádza, že jeho cieľom je vykonať zásadu vzájomného uznávania súdnych rozhodnutí v trestných veciach zakotvenú v článku 82 ods. 1 ZFEÚ, ktorý nahradil článok 31 ZEÚ, na základe ktorého bolo toto rámcové rozhodnutie prijaté. Ako uvádza odôvodnenie 3 rámcového rozhodnutia, „účelom tohto rámcového rozhodnutia je ustanoviť pre členské štáty minimálnu povinnosť zohľadňovať odsúdenia vyhlásené v iných členských štátoch“.

63.

V prípade, že boli vedené viaceré trestné konania vo viacerých členských štátoch proti tej istej osobe za rôzne skutky, jednou zo základných zásad rámcového rozhodnutia 2008/675 je podľa jeho odôvodnenia 8 to, že „malo by sa čo najviac predchádzať tomu, aby sa s dotknutou osobou zaobchádzalo menej priaznivo, ako keby bolo predchádzajúce odsúdenie vnútroštátnym odsúdením“.

64.

Na tento účel je zásadou stanovenou týmto rámcovým rozhodnutím zohľadnenie odsúdenia, ktoré bolo vyhlásené v inom členskom štáte, a to v tom členskom štáte, v ktorom sa vedie nové trestné konanie, dodržiavajúc zásadu ekvivalencie. Cieľom uvedeného rámcového rozhodnutia však nie je harmonizácia dôsledkov, ktoré rôzne vnútroštátne právne predpisy priznávajú existencii skorších odsúdení.

68.

Ako uviedol generálny advokát Bot v návrhoch prednesených vo veci Beškov ( 22 ), táto požiadavka „jasne súvisí s realizáciou priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti a tým so vzájomným uznávaním, ktoré vyžaduje nielen zohľadniť cudzie rozhodnutie, ale ho aj rešpektovať“ ( 23 ). Rámcové rozhodnutie 2008/675 tak podľa Súdneho dvora prispieva k „posilňovaniu vzájomnej dôvery v európskom priestore spravodlivosti, keďže podporuje justičnú kultúru, v ktorej sa v zásade zohľadňujú predchádzajúce odsúdenia vyhlásené v inom členskom štáte“ ( 24 ).

69.

Na prvý pohľad sa zdá, že poľská právna úprava je v rozpore s vôľou, ktorú takto prejavil normotvorca Únie, a porušuje zásadu vzájomného uznávania. Treba však overiť, či v kontexte, ktorý je vlastný konaniu vo veci samej, je vylúčenie zohľadnenia odsudzujúcich rozsudkov v trestnom konaní vyhlásených súdmi iných členských štátov v súlade s pravidlami stanovenými rámcovým rozhodnutím 2008/675.

70.

Normotvorca Únie v článku 3 ods. 3 až 5 tohto rámcového rozhodnutia stanovil obmedzenia povinnosti zohľadniť v novom trestnom konaní predchádzajúce odsúdenia vyhlásené v inom členskom štáte v súlade so zásadou ekvivalencie.

74.

Súdny dvor sa konkrétne domnieval, že „vnútroštátny súd podľa tohto rámcového rozhodnutia nemôže preskúmavať skoršie odsúdenie vyhlásené v inom členskom [štáte] a už vykonané a meniť spôsoby jeho výkonu, okrem iného zrušením podmienečného odkladu, ktorý je súčasťou uloženého trestu, a jeho premenou na nepodmienečný trest odňatia slobody. Z tohto dôvodu nemôže ani nariadiť nový výkon takto zmeneného trestu“ ( 28 ).

75.

Okrem toho vo svojom rozsudku z 5. júla 2018, Lada ( 29 ), Súdny dvor spresnil, že „hoci rámcové rozhodnutie 2008/675 bráni opätovnému preskúmaniu… ktoré môže viesť k zmene kvalifikácie trestného činu a zmenu trestu uloženého v inom členskom štáte, je potrebné konštatovať, že toto rámcové rozhodnutie nebráni tomu, aby členský štát, v ktorom prebieha nové trestné konanie, mohol spresniť podmienky, za akých budú zohľadnené predchádzajúce odsúdenia vyhlásené v tomto inom členskom štáte, pričom jediným cieľom týchto spresnení je určiť, či je možné týmto odsúdeniam priznať právne účinky rovnocenné účinkom, ktoré sú priznané predchádzajúcim vnútroštátnym odsúdeniam podľa vnútroštátneho práva“ ( 30 ). Podľa Súdneho dvora „prijatie rozhodnutia umožňujúceho priznať rovnocenné právne účinky predchádzajúcemu odsúdeniu vyhlásenému v inom členskom štáte, ako sa uvádza v odôvodnení 13 rámcového rozhodnutia 2008/675, si vyžaduje preskúmanie v každom jednotlivom prípade na základe konkrétnej situácie. Táto možnosť nemôže odôvodniť zavedenie osobitného postupu uznávania odsúdení vynesených v inom členskom štáte, ktorý by bol jednak nevyhnutný na zohľadnenie uvedených odsúdení v rámci nového trestného konania a jednak by mohol viesť k zmene kvalifikácie trestného činu a uloženého trestu“ ( 31 ).

79.

Ako správne uvádza Komisia vo svojej písomnej odpovedi na otázky položené Súdnym dvorom, odôvodnenie 14 rámcového rozhodnutia 2008/675 je relevantné z dvoch hľadísk. Po prvé potvrdzuje, že prípady, v ktorých sa ukladá súhrnný trest, nie sú ako také vylúčené z pôsobnosti tohto rámcového rozhodnutia. Po druhé z tohto odôvodnenia možno vyvodiť, že uloženie súhrnného trestu môže mať vplyv na predchádzajúce odsúdenie alebo na jeho vykonanie v dvoch situáciách, konkrétne na jednej strane vtedy, keď nebolo prvé odsúdenie ešte vykonané, alebo na druhej strane vtedy, keď nebol výkon prvého odsúdenia odovzdaný do druhého členského štátu. Ak sa totiž trest odpykáva v inom členskom štáte, rozhodnutie o uložení súhrnného trestu by malo vplyv na výkon predchádzajúceho odsúdenia vyhláseného súdom tohto iného členského štátu.

80.

Naproti tomu v zásade vplyv na predchádzajúce odsúdenie ani na jeho výkon neexistuje vtedy, keď už bolo toto odsúdenie vykonané. V tejto situácii totiž nie je dotknuté právo odsudzujúceho členského štátu vykonať trest uložený jeho vlastnými súdmi za podmienok stanovených jeho vnútroštátnym právom, a to ani v prípade, keď má iný členský štát v novom trestnom konaní zohľadniť toto odsúdenie pri výkone svojej vlastnej súdnej právomoci.

81.

Bez podmienky, podľa ktorej musí byť odsúdenie vyhlásené v členskom štáte úplne vykonané, by mohlo byť uloženie súhrnného trestu nariadené v inom členskom štáte nanútené orgánom a súdom štátu, v ktorom bol vydaný odsudzujúci rozsudok, a to pokiaľ ide o výkon trestov uložených v tomto členskom štáte, a mohlo by teda narušiť právo tohto štátu zabezpečiť na svojom území výkon trestov uložených jeho vnútroštátnymi súdmi. Uloženie súhrnného trestu by teda výkon takýchto trestov ovplyvnilo, čomu bráni článok 3 ods. 3 rámcového rozhodnutia 2008/675 v spojení s odôvodnením 14 tohto rozhodnutia.

85.

Ak sa prijme tento predpoklad, prijatie rozhodnutia umožňujúceho priznať predchádzajúcemu odsúdeniu vyhlásenému v inom členskom štáte právne účinky, ktoré sú rovnocenné právnym účinkom spojeným s predchádzajúcim odsúdením, ktoré vyhlásil súd členského štátu, v ktorom sa má toto rozhodnutie prijať, ako sa uvádza v odôvodnení 13 rámcového rozhodnutia 2008/675, si vyžaduje preskúmanie v každom jednotlivom prípade na základe konkrétnej situácie. ( 33 )

86.

Keďže súd, na ktorom prebieha nové konanie, musí v súlade so svojím vnútroštátnym právom a zásadou ekvivalencie uvedenou v článku 3 ods. 1 tohto rámcového rozhodnutia určiť, aký súhrnný trest by sa mal uložiť na základe trestov uložených vo viacerých členských štátoch, musí overiť, či uloženie takého súhrnného trestu môže, alebo nemôže ovplyvniť predchádzajúce odsúdenie vyhlásené v inom členskom štáte. Toto preskúmanie sa musí vykonať v každom jednotlivom prípade tak, aby bola dodržaná zásada nezasahovania stanovená v článku 3 ods. 3 uvedeného rámcového rozhodnutia.

87.

Domnievam sa, že v takej situácii, o akú ide vo veci samej, neohrozuje konanie o uložení súhrnného trestu výkon pôvodného trestu uloženého v Nemecku.

91.

Na to, aby bolo zlučiteľné s článkom 3 ods. 3 rámcového rozhodnutia 2008/675, je však potrebné, aby konanie o vydanie rozsudku ukladajúceho súhrnný trest nemalo za následok zánik predchádzajúceho odsúdenia, aby tak bola zachovaná jeho existencia a celistvosť. Uloženie rozsudku ukladajúceho súhrnný trest má mať totiž za následok nie zánik vlastnej existencie, samostatnosti a právnych dôsledkov týchto trestov, ale rozhodnutie, že k ich výkonu dôjde súčasne s výkonom najvyššieho trestu. Z toho vyplýva, že ak by pohlcujúci trest zanikol, pohlcovaný trest by muselo byť ešte možné vykonať tak, ako bol uložený.

92.

Stručne povedané, na to, aby bolo konanie o vydanie rozsudku ukladajúceho súhrnný trest zlučiteľné s článkom 3 ods. 3 rámcového rozhodnutia 2008/675, musí toto konanie rešpektovať integritu cudzieho rozhodnutia a zachovávať zvrchovanosť súdu, ktorý ho uložil, bez toho, aby bola narušená právna sila rozhodnutej veci, ktorá sa viaže na takéto cudzie rozhodnutie. ( 34 ) V tomto ohľade by rozsudok ukladajúci súhrnný trest ovplyvnil odsúdenie vyhlásené súdom iného členského štátu vtedy, ak by viedol k uloženiu súhrnného trestu, ktorý by bol nižší ako pôvodný trest vyplývajúci z takého rozhodnutia, čo by bolo v rozpore s tým, čo stanovuje toto ustanovenie. ( 35 )

93.

Česká vláda tvrdí, že vyhlásenie rozsudku ukladajúceho súhrnný trest, ktorý sa vzťahuje na predchádzajúce odsúdenie vyhlásené v inom členskom štáte, je nevyhnutne aktom, ktorý takéto odsúdenie ovplyvňuje. Podľa tohto členského štátu totiž takýto rozsudok v podstate znamená zrušenie pôvodného rozhodnutia, zrušenie účinkov predchádzajúceho odsúdenia a ich pohltenie novým uloženým súhrnným trestom.

Z vyššie uvedených úvah vyvodzujem, že článok 3 ods. 3 rámcového rozhodnutia 2008/675 v spojení s odôvodnením 14 tohto rozhodnutia sa má vykladať v tom zmysle, že v zásade nebráni tomu, aby súd členského štátu v novom trestnom konaní, ktoré spočíva v takom konaní o vydanie rozsudku ukladajúceho súhrnný trest, o aké ide vo veci samej, zohľadnil predchádzajúce odsúdenie vyhlásené súdom iného členského štátu, ktorého výkon bol odovzdaný do členského štátu, v ktorom prebieha toto konanie, v súlade s pravidlami stanovenými rámcovým rozhodnutím 2008/909. Súdu, na ktorom prebieha konanie o vydanie rozsudku ukladajúceho súhrnný trest, však prináleží, aby po preskúmaní každého jednotlivého prípadu v závislosti od konkrétnej situácie overil, že také konanie nebude mať vplyv na predchádzajúce odsúdenia ani akékoľvek rozhodnutie týkajúce sa ich výkonu v členskom štáte, v ktorom prebieha uvedené konanie, nevyvolá ich zrušenie ani preskúmanie. Konkrétne konanie o vydanie rozsudku ukladajúceho súhrnný trest nesmie viesť k uloženiu súhrnného trestu, ktorý je nižší ako pôvodný trest vyplývajúci z odsúdenia vyhláseného súdom iného členského štátu, ani k zrušeniu účinkov tohto rozhodnutia.

97.

Zlučiteľnosť vedenia takého konania o vydanie rozsudku ukladajúceho súhrnný trest s právom Únie však v kontexte, o ktorý ide vo veci samej, teda odovzdania výkonu odsúdenia do iného členského štátu, ako je členský štát, v ktorom bolo odsúdenie vyhlásené, predpokladá overenie toho, či toto konanie nie je v rozpore s pravidlami stanovenými rámcovým rozhodnutím 2008/909. Predovšetkým treba zabezpečiť, aby boli dodržané podmienky a obmedzenia prispôsobenia takéhoto trestu, ktoré sú uvedené v tomto rámcovom rozhodnutí.

100.

V rámcovom rozhodnutí 2008/909 nevidím nijaký náznak toho, že by vedenie vo vykonávajúcom štáte takého konania o vydanie rozsudku ukladajúceho súhrnný trest, o aké ide vo veci samej, bolo na účely výkonu trestu uloženého v štáte, v ktorom bol vynesený odsudzujúci rozsudok, vylúčené. Práve naopak, pokiaľ sú pravidlá stanovené týmto rámcovým rozhodnutím dodržané a pokiaľ to právo vykonávajúceho štátu stanovuje pre vnútroštátne odsúdenia, odovzdanie trestu uloženého v inom členskom štáte do tohto vykonávajúceho členského štátu musí byť sprevádzané úplným a celým splnením povinnosti zohľadniť tento trest v rámci konania o vydanie rozsudku ukladajúceho súhrnný trest vo vykonávajúcom členskom štáte.

101.

Na rozdiel od rámcového rozhodnutia 2008/675, ktorého cieľom nie je, ako to uvádza odôvodnenie 6, výkon súdnych rozhodnutí vydaných v iných členských štátoch v danom členskom štáte, rámcové rozhodnutie 2008/909 stanovuje, že právomoc týkajúca sa výkonu trestu uloženého v členskom štáte sa odovzdáva inému členskému štátu.

102.

Cieľom tohto rámcového rozhodnutia, ako to vyplýva z jeho odôvodnenia 2, je vykonávanie zásady vzájomného uznávania súdnych rozhodnutí v trestných veciach. Podľa tejto zásady, pokiaľ rozhodnutie prijme súdny orgán v súlade s právom jeho členského štátu, rozhodnutie má plný a priamy účinok v celej Únii, takže príslušné orgány každého iného členského štátu musia napomôcť jeho vykonaniu tak, ako keby ich vydal súdny orgán ich vlastného štátu.

106.

Konkrétne článok 8 ods. 2 rámcového rozhodnutia 2008/909 umožňuje príslušnému orgánu vykonávajúceho štátu za určitých podmienok prispôsobiť trest uložený v štáte pôvodu, ak je jeho dĺžka nezlučiteľná s právom vykonávajúceho členského štátu. Tento orgán totiž môže rozhodnúť o prispôsobení takéhoto trestu len vtedy, ak je vyšší ako maximálny trest stanovený jeho vnútroštátnym právom za trestné činy rovnakej povahy, za ktoré bola osoba odsúdená. Upravený trest nesmie ísť pod maximálnu sadzbu stanovenú pre podobné trestné činy podľa vnútroštátneho práva vykonávajúceho štátu. Ak je okrem toho druh trestu uloženého v štáte pôvodu nezlučiteľný s právom vykonávajúceho štátu, článok 8 ods. 3 tohto rámcového rozhodnutia tiež umožňuje príslušnému orgánu tohto štátu prispôsobiť takýto trest trestu alebo opatreniu stanovenému jeho vlastným právom za podobné trestné činy pod podmienkou, že prispôsobený trest podľa možností zodpovedá trestu uloženému v štáte pôvodu. Takýto trest nemožno zmeniť na peňažný trest. V každom prípade článok 8 ods. 4 uvedeného rámcového rozhodnutia spresňuje, že prispôsobený trest nesmie sprísniť trest uložený v štáte pôvodu z hľadiska druhu alebo dĺžky. Napokon podľa článku 12 ods. 1 a článku 21 písm. e) rámcového rozhodnutia 2008/909 musí byť príslušnému orgánu štátu pôvodu písomne oznámené každé rozhodnutie prispôsobiť trest prijaté v súlade s článkom 8 ods. 2 a 3 rámcového rozhodnutia 2008/909.

107.

Ako som už uviedol vyššie, v prejednávanej veci sa trest odňatia slobody v trvaní piatich rokov a troch mesiacov, ako ho vo svojom rozsudku uložil Landgericht Lüneburg (Krajinský súd Lüneburg), vykoná v Poľsku. Zo spisu predloženého Súdnemu dvoru nevyplýva, že na to, aby ho bolo možné vykonať v Poľsku, by mal byť trest uložený v tomto rozsudku v súlade s článkom 8 ods. 2 alebo 3 rámcového rozhodnutia 2008/909 prispôsobený.

Vzhľadom na to vedenie konania o vydanie rozsudku ukladajúceho súhrnný trest v situácii, keď sa výkon trestu odovzdá do iného členského štátu v súlade ustanoveniami tohto rámcového rozhodnutia, podlieha dodržaniu „zásadnej povinnosti uloženej [príslušnému orgánu vykonávajúceho štátu] uznať rozsudok, ktorý mu bol zaslaný, a vykonať trest, ktorého dĺžka a povaha zodpovedajú dĺžke a povahe trestu, ako boli vymedzené v rozsudku vynesenom v štáte pôvodu“ ( 39 ). Len v prísnych medziach stanovených v článku 8 ods. 2 až 4 tohto rámcového rozhodnutia by teda mohla byť v prípade potreby upravená dĺžka alebo povaha pôvodného trestu, ktorý je predmetom konania o vydanie rozsudku ukladajúceho súhrnný trest. V tejto súvislosti poukazujem na to, že hoci to nie je predmetom konania o vydanie rozsudku ukladajúceho súhrnný trest je možné, že pred vyhlásením takéhoto rozsudku bude musieť byť dĺžka alebo povaha pôvodného trestu uloženého v inom členskom štáte v súlade s článkom 8 ods. 2 až 4 toho istého rámcového rozhodnutia prispôsobená tak, aby mohol byť skutočne vykonaný vo vykonávajúcom štáte. V takejto situácii musí byť trest, ktorý bol predmetom takéhoto prispôsobenia, následne po skončení konania o vydanie rozsudku ukladajúceho súhrnný trest vykonaný súbežne a súčasne s iným trestom v rámci súhrnného trestu.

111.

Ani v prípade článku 19 rámcového rozhodnutia 2008/909 sa mi nezdá, že by mal vplyv na zlučiteľnosť konania o vydanie rozsudku ukladajúceho súhrnný trest s týmto rámcovým rozhodnutím. Z článku 19 ods. 1 uvedeného rámcového rozhodnutia totiž vyplýva, že „amnestiu alebo milosť môže udeliť štát pôvodu, ako aj vykonávajúci štát“. Amnestia a milosť pritom ukončujú výkon trestu, ( 44 ) čo nie je ani predmetom, ani účelom konania o vydanie rozsudku ukladajúceho súhrnný trest. Pokiaľ ide navyše o článok 19 ods. 2 rámcového rozhodnutia 2008/909, podľa ktorého „o žiadostiach o preskúmanie rozsudku, ktorým sa ukladá trest, ktorý sa má vykonať podľa tohto rámcového rozhodnutia, môže rozhodnúť iba vykonávajúci štát“, vyplýva z neho, že vykonávajúci štát nemôže rozhodnúť o preskúmaní takého rozsudku a ani prijať opatrenia, ktoré by mohli zabrániť preskúmaniu tohto rozsudku v štáte pôvodu. Ani v tomto prípade nie je predmetom ani účinkom konania o vydanie rozsudku ukladajúceho súhrnný trest, preskúmanie rozhodnutia, ktoré viedlo k trestu zohľadnenému v rámci takéhoto konania. Podľa môjho názoru teda z článku 19 uvedeného rámcového rozhodnutia nemožno vyvodiť nijaké analogické poznatky, pokiaľ ide o zlučiteľnosť konania o vydanie rozsudku ukladajúceho súhrnný trest s týmto rámcovým rozhodnutím.

113.

Z vyššie uvedených úvah vyvodzujem, že článok 8, článok 17 ods. 1 a článok 19 rámcového rozhodnutia 2008/909 sa majú podľa môjho názoru vykladať v tom zmysle, že nebránia, aby sa v členskom štáte viedlo také konanie o vydanie rozsudku ukladajúceho súhrnný trest, o aké ide vo veci samej, pod podmienkou, že toto konanie dodržiava zásadnú povinnosť príslušného orgánu vykonávajúceho štátu uznať rozsudok, ktorý mu bol zaslaný, a vykonať trest, ktorého dĺžka a povaha zodpovedajú dĺžke a povahe stanovenej v rozsudku vyhlásenom v štáte pôvodu. Len v prísnych medziach stanovených v článku 8 ods. 2 až 4 tohto rámcového rozhodnutia by dĺžka alebo povaha pôvodného trestu, ktorý je predmetom konania o vydanie rozsudku ukladajúceho súhrnný trest, mohli byť v prípade potreby pred vyhlásením takéhoto rozsudku prispôsobené.

117.

Vylúčenie uplatnenia zásad proporcionality a individualizácie trestu len na základe miesta, kde bol rozsudok vyhlásený, je podľa môjho názoru v rozpore s budovaním priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti založeného na zásade vzájomného uznávania a vzájomnej dôvery medzi členskými štátmi.

118.

Naopak, keďže poľské právo upravuje konanie o vydanie rozsudku ukladajúceho súhrnný trest, vedenie takého konania s cieľom zahrnúť do súhrnného trestu trest uložený v inom členskom štáte je v plnom rozsahu v súlade s cieľmi sledovanými rámcovými rozhodnutiami 2008/675 a 2008/909. Využitie voľnej úvahy súdom, ktorý začal konať v novom konaní o vydanie rozsudku ukladajúceho súhrnný trest, totiž vedie k lepšej individualizácii trestu v štádiu jeho výkonu, ktorá spája zohľadnenie predchádzajúcej trestnej činnosti odsúdenej osoby a funkciu trestu spočívajúcu v opätovnom začlenení do spoločnosti. Bolo by v rozpore s týmito cieľmi, ako aj so zásadou vzájomného uznávania, ak by odsúdené osoby, ktoré v snahe podporiť svoje opätovné začlenenie do spoločnosti, si odpykali svoj trest v štáte svojho pôvodu, nemohli využiť konanie umožňujúce súbežný a súčasný výkon viacerých trestov z toho jediného dôvodu, že tieto tresty boli uložené trestnými súdmi viacerých členských štátov.

119.

V dôsledku toho, ak sa rešpektujú požiadavky na plnenie týchto dvoch rámcových rozhodnutí, teda zachovanie integrity cudzieho rozhodnutia, ako aj zvrchovanosti súdu, ktorý ho vyhlásil, ( 45 ) treba uprednostniť riešenie spočívajúce v zabezpečení plného účinku modernej funkcie trestu, pričom sa v štádiu výkonu trestu zohľadní predchádzajúca trestná činnosť odsúdenej osoby tak, aby sa zabezpečil účinný postih pri dodržaní zásady proporcionality a zásady individualizácie trestu.

Článok 3 ods. 3 rámcového rozhodnutia Rady 2008/675/SVV z 24. júla 2008 o zohľadňovaní odsúdení v členských štátoch Európskej únie v novom trestnom konaní v spojení s odôvodnením 14 tohto rámcového rozhodnutia sa má vykladať v tom zmysle, že v zásade nebráni tomu, aby súd členského štátu v novom trestnom konaní, ktoré spočíva v takom konaní o vydanie rozsudku ukladajúceho súhrnný trest, o aké ide vo veci samej, zohľadnil predchádzajúce odsúdenie vyhlásené súdom iného členského štátu, ktorého výkon bol odovzdaný do členského štátu, v ktorom prebieha toto konanie, v súlade s pravidlami stanovenými rámcovým rozhodnutím Rady 2008/909/SVV z 27. novembra 2008 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky v trestných veciach, ktorými sa ukladajú tresty odňatia slobody alebo opatrenia zahŕňajúce pozbavenie osobnej slobody, na účely ich výkonu v Európskej únii, zmeneným rámcovým rozhodnutím Rady 2009/299/SVV z 26. februára 2009. Súdu, na ktorom prebieha konanie o vydanie rozsudku ukladajúceho súhrnný trest, však prináleží, aby po preskúmaní každého jednotlivého prípadu v závislosti od konkrétnej situácie overil, že také konanie nebude mať vplyv na predchádzajúce odsúdenia ani akékoľvek rozhodnutie týkajúce sa ich výkonu v členskom štáte, v ktorom prebieha uvedené konanie, ani nevyvolá ich zrušenie ani preskúmanie. Konkrétne vedenie konania o vydanie rozsudku ukladajúceho súhrnný trest nesmie viesť k uloženiu súhrnného trestu, ktorý je nižší ako pôvodný trest vyplývajúci z rozsudku vyhláseného súdom iného členského štátu, ani k zrušeniu účinkov tohto rozhodnutia.

( 5 ) Dz. U. č. 88, položka 553, ďalej len „Trestný zákonník“.

( 6 ) Pozri v tejto súvislosti návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Y. Bot vo veci Beškov ( C‑171/16 , EU:C:2017:386 ), v ktorých uvádza, že „matematické sčítanie všetkých trestov, ktoré možno uložiť za konania spáchané v období, počas ktorého nedošlo ani k žiadnemu upozorneniu, ani k prevzatiu zodpovednosti, sa najčastejšie bude môcť javiť ako neprimerané s prihliadnutím na osobu páchateľa a okolnosti spáchania konaní, a teda nespravodlivé. Keď je trest nespravodlivý, bude mať s väčšou určitosťou za následok skôr revoltu, a teda recidívu, ako nápravu. Tým sa odôvodňuje právomoc priznaná súdu v oblasti posúdenia nevyhnutnej individualizácie a v medziach stanovených zákonom čo najlepšie skombinovať sankcie, ktoré sa uplatňujú na trestné činy spáchané počas tohto obdobia života páchateľa“ (bod 49).

( 7 ) ( C‑271/17 PPU , EU:C:2017:629 ).

( 8 ) Rozsudok z 10. augusta 2017, Zdziaszek ( C‑271/17 PPU , EU:C:2017:629 , bod 84 ).

( 9 ) Rozsudok z 10. augusta 2017, Zdziaszek ( C‑271/17 PPU , EU:C:2017:629 , bod 85 ).

( 10 ) Tamže.

( 17 ) Pozri rozsudok Beškov (bod 26).

( 18 ) Pozri rozsudok Beškov (bod 27).

( 19 ) Pozri rozsudok Beškov (bod 28).

( 20 ) Pozri rozsudok z 5. júla 2018, Lada ( C‑390/16 , EU:C:2018:532 , bod 30 ).

( 21 ) Pozri odôvodnenie 7 rámcového rozhodnutia 2008/675.

( 22 ) ( C‑171/16 , EU:C:2017:386 ).

( 29 ) ( C‑390/16 , EU:C:2018:532 ).

( 30 ) Pozri rozsudok z 5. júla 2018, Lada ( C‑390/16 , EU:C:2018:532 , bod 40 ).

( 31 ) Pozri rozsudok z 5. júla 2018, Lada ( C‑390/16 , EU:C:2018:532 , bod 45 ).

( 32 ) Pozri rozsudok Beškov (bod 46). Vnútroštátny súd druhého členského štátu tak nemôže zrušiť odklad, ku ktorému sa viaže trest uložený skorším odsudzujúcim rozhodnutím vydaným v inom členskom štáte, ktoré už bolo vykonané, a to tak, že ho zmení na nepodmienečný trest odňatia slobody.

( 33 ) Pozri rozsudok z 5. júla 2018, Lada ( C‑390/16 , EU:C:2018:532 , bod 45 ).

( 34 ) Pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Bot vo veci Beškov ( C‑171/16 , EU:C:2017:386 , bod 70 ).

( 41 ) V bode 72 svojich návrhov prednesených vo veci Ogňanov ( C‑554/14 , EU:C:2016:319 ) generálny advokát Bot spresnil, že v tomto rámci musia príslušné súdne orgány stanoviť postupy týkajúce sa priebehu výkonu trestu a jeho organizácie, pričom musia rozhodnúť napríklad o umiestnení do otvoreného oddielu, o povoleniach vychádzok mimo väzenského zariadenia, o čiastočne voľnom režime, o výkone trestu po častiach a odložení výkonu trestu, o opatreniach spočívajúcich v predčasnom alebo podmienečnom prepustení väzňa alebo o elektronickom monitorovaní. Uviedol tiež, že právo výkonu trestov zahŕňa tiež opatrenia, ktoré môžu byť prijaté po prepustení odsúdenej osoby na slobodu, ako je napríklad uloženie súdneho dohľadu tejto osobe, alebo jej účasť na rehabilitačných programoch, alebo opatrenia na odškodnenie obetí.

( 42 ) ( C‑271/17 PPU , EU:C:2017:629 ).

( 43 ) Rozsudok z 10. augusta 2017, Zdziaszek ( C‑271/17 PPU , EU:C:2017:629 , bod 90 ).

( 44 ) Pozri v tejto súvislosti článok 21 písm. f) rámcového rozhodnutia 2008/909, ktorý hovorí „o každom rozhodnutí o nevykonaní trestu z dôvodov uvedených v článku 19 ods. 1 [tohto rámcového rozhodnutia]“.

( 45 ) Pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Bot vo veci Beškov ( C‑171/16 , EU:C:2017:386 , bod 70 ).

( ) ( C‑573/17 , EU:C:2019:530 ).