C-320/19

62019CC0320

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

HENRIK SAUGMANDSGAARD ØE

prednesené 18. júna 2020 ( 1 )

Vec C‑320/19

Ingredion Germany GmbH

Prejednávaný návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Verwaltungsgericht Berlin (Správny súd Berlín, Nemecko), sa týka výkladu článku 3 písm. h) a článku 10a smernice 2003/87/ES ( 2 ) o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Európskej únii, ako aj článku 18 ods. 1 písm. c) a článku 18 ods. 2 druhého pododseku rozhodnutia 2011/278/EÚ ( 3 ), ktorým sa ustanovujú prechodné pravidlá harmonizácie bezodplatného prideľovania emisných kvót.

2.

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Ingredion Germany GmbH (ďalej len „Ingredion“ alebo „žalobkyňa vo veci samej“) a Spolkovou republikou Nemecko, ktorú zastupuje Umweltbundesamt (Spolkový úrad pre životné prostredie, Nemecko), ktorého predmetom je žiadosť o bezodplatné pridelenie emisných kvót pre zariadenie, ktoré treba posúdiť ako „nového účastníka“ v zmysle článku 3 písm. h) smernice 2003/87. ( 4 )

3.

V tejto súvislosti sa vnútroštátny súd pýta, či na účely určenia predbežného ročného množstva bezodplatných kvót pre jedno z podzariadení tvoriacich toto zariadenie, na ktoré treba uplatniť referenčný štandard paliva, je príslušný faktor využitia kapacity, uvedený v článku 18 ods. 1 písm. c) a článku 18 ods. 2 druhom pododseku rozhodnutia 2011/278, obmedzený na hodnotu nižšiu ako 100 %.

4.

1. Smernica 2003/87

6.

Článok 3 smernice 2003/87, nazvaný „Definície“, stanovuje:

„Na účely tejto smernice sa používajú tieto definície:

…

h)

akékoľvek zariadenie, ktoré vykonáva jednu alebo viac činností uvedených v prílohe I alebo činnosť zahrnutú do schémy Spoločenstva podľa článku 24 ods. 1 alebo 2 a ktorého kapacita bola výrazne rozšírená po 30. júni 2011, a to iba v súvislosti s týmto rozšírením.

…“

7.

Podľa článku 10a tejto smernice, nazvaného „Prechodné pravidlá harmonizácie bezodplatného prideľovania platné v celom Spoločenstve“:

„1. Do 31. decembra 2010 Komisia prijme plne harmonizované vykonávacie opatrenia pre celé Spoločenstvo…

Opatreniami uvedenými v prvom pododseku sa v možnom rozsahu určia referenčné úrovne ex ante pre celé Spoločenstvo, aby sa zabezpečilo, že sa prideľovanie uskutoční spôsobom, ktorý nemotivuje k zvyšovaniu emisií, ale naopak motivuje k znižovaniu emisií skleníkových plynov a energeticky účinným technikám, pričom sa tam, kde sú k dispozícii príslušné zariadenia, zohľadnia najúčinnejšie techniky…

8.

Článok 17 rozhodnutia 2011/278, nazvaný „Žiadosť o bezodplatné pridelenie kvót“, obsahuje odsek 4, ktorý znie takto:

„V prípade zariadení uvedených v článku 3 písm. h) smernice [2003/87], s výnimkou zariadení, pri ktorých došlo po 30. júni 2011 k významnému zvýšeniu, členské štáty vyžadujú, aby prevádzkovateľ stanovil začiatočnú inštalovanú kapacitu pre každé podzariadeni[e] podľa metodiky ustanovenej v článku 7 ods. 3 s použitím nepretržitého 90‑dňového obdobia, na základe ktorého sa začiatok bežnej činnosti stanoví ako referenčný [s použitím základného nepretržitého 90‑dňového obdobia, na základe ktorého sa stanoví začiatok bežnej činnosti – neoficiálny preklad ]. Členské štáty schvália túto začiatočnú inštalovanú kapacitu každého podzariadenia pred výpočtom kvót pridelených zariadeniu.“

9.

Článok 18 tohto rozhodnutia, nazvaný „Úrovne činnosti“, uvádza:

„1. V prípade zariadení uvedených v článku 3 písm. h) smernice [2003/87], s výnimkou zariadení, pri ktorých nastalo po 30. júni 2011 významné zvýšenie, členské štáty určia úrovne činnosti každého zariadenia takto:

…

3. V prípade zariadení, pri ktorých nastalo významné zvýšenie kapacity po 30. júni 2011, členské štáty stanovia v súlade s odsekom 1 úrovne činnosti len za pridanú kapacitu podzariadení, ktorých sa týka významné zvýšenie kapacity.

V prípade zariadení, pri ktorých nastalo po 30. júni 2011 významné zníženie kapacity, členské štáty stanovia v súlade s odsekom 1 úrovne činnosti len za zníženú kapacitu podzariadení, ktorých sa významné zníženie kapacity týka.“

10.

Článok 19 uvedeného rozhodnutia, nazvaný „Prideľovanie kvót novým účastníkom“, stanovuje:

„1. Na účely prideľovania emisných kvót novým účastníkom, s výnimkou prideľovania kvót zariadeniam uvedeným v článku 3 písm. h) tretej zarážke smernice [2003/87], členské štáty vypočítajú predbežné ročné množstvo bezodplatne pridelených emisných kvót k začiatku bežnej prevádzky zariadenia samostatne za každé podzariadenie takto:

B.

Nemecké právo

11.

§ 9 ods. 1 Treibhausgas‑Emissionshandelsgesetz (zákon o obchodovaní s emisnými kvótami skleníkových plynov) z 21. júla 2011 (BGBl. 2011 I, s. 1475) znie takto:

„1. Prevádzkovateľom zariadení sa bezodplatne pridelia emisné kvóty v súlade so zásadami upravenými v článku 10a… smernice [2003/87]… a v rozhodnutí… [2011/278]…“

12.

§ 16 ZuV 2020, nazvaný „Žiadosť o bezodplatné pridelenie emisných kvót“, uvádza:

„1. Žiadosti o bezodplatné pridelenie pre nových účastníkov sa predložia do jedného roka od začiatku riadnej prevádzky zariadenia a v prípade významného zvýšenia kapacity do jedného roka od začatia zmenenej prevádzky.

…

4. Začiatočná inštalovaná kapacita nových zariadení zodpovedá odchylne od § 4 pre každú časť zariadenia priemernej hodnote dvoch najvyšších mesačných objemov produkcie počas nepretržitého 90 dňového obdobia, na základe ktorého sa určí začiatok bežnej prevádzky, v prepočte na kalendárny rok.

…“

14.

2. Príslušný faktor využitia kapacity uvedený v odseku 1 bodoch 2 až 4 sa určí na základe informácií predložených žiadateľom o:

(1)

skutočnej prevádzke časti zariadenia do podania žiadosti a o plánovanej prevádzke zariadenia alebo časti zariadenia, plánovaných dobách údržby a výrobných cykloch;

(2)

použití techník, ktoré sú energeticky účinné a s nízkymi emisiami skleníkových plynov, a ktoré môžu mať vplyv na príslušný faktor využitia kapacity zariadenia;

(3)

(3)

pre každú časť zariadenia s hodnotou emisie paliva zodpovedá predbežné ročné množstvo bezodplatne pridelených kvót súčinu hodnoty emisie paliva a úrovne činnosti v súvislosti s palivom;

…“

III. Spor vo veci samej, prejudiciálna otázka a konanie na Súdnom dvore

16.

Žalobkyňa vo veci samej, spoločnosť Ingredion, prevádzkuje v Hamburgu (Nemecko) zariadenie na výrobu škrobových produktov. ( 7 ) Toto zariadenie obsahuje ako podzariadenia zariadenie na ohrev vzduchu a zariadenie na výrobu pary, ktoré využívajú paru a zemný plyn na výrobu tepla potrebného na výrobu škrobu.

20.

Žalobkyňa vo veci samej podala proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok. Jej opravný prostriedok bol zamietnutý rozhodnutím zo 7. júla 2017, doručeným 10. júla 2017. DEHSt pri odôvodnení tohto zamietnutia poukázal okrem rozhodnutia Komisie z 24. marca 2015 aj na usmernenia, ktoré Komisia zverejnila. ( 11 )

21.

V žalobe podanej 9. augusta 2017 na Verwaltungsgericht Berlin (Správny súd Berlín) žalobkyňa vo veci samej zotrvala na svojej žiadosti.

22.

DEHSt rozhodnutím z 28. januára 2019 zrušil svoje rozhodnutie z 1. septembra 2015 v rozsahu, v akom žiadosť o pridelenie kvót obsahovala nesprávny výpočet v prípade podzariadenia s referenčným štandardom paliva. Ingredion 20. januára 2019 v dôsledku tohto nesprávneho výpočtu upravila svoju žalobu.

26.

Za týchto okolností Verwaltungsgericht Berlin (Správny súd Berlín) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Má sa článok 18 ods. 1 písm. c) a článok 18 ods. 2 druhý pododsek rozhodnutia [2011/278] v spojení s článkom 3 písm. h) a článkom 10a smernice [2003/87] vykladať v tom zmysle, že pre nových účastníkov sa faktor využitia kapacity, ktorý je relevantný pre úroveň činnosti v súvislosti s palivom, obmedzuje na nižšiu hodnotu ako 100 %?“

27.

Ingredion, Spolková republika Nemecko a Európska komisia podali písomné pripomienky na Súdny dvor.

28.

30.

Pripomínam, že uvedený faktor umožňuje v prípade, keď je vynásobený začiatočnou inštalovanou kapacitou podzariadenia s referenčným štandardom paliva, vypočítať úroveň činnosti v súvislosti s palivom. Podľa článku 19 ods. 1 písm. c) rozhodnutia 2011/278 sa predbežné ročné množstvo bezodplatne pridelených emisných kvót následne určí vynásobením tejto úrovne činnosti hodnotou zodpovedajúceho referenčného štandardu.

31.

V tejto súvislosti uvádzam, že hoci príslušný faktor využitia kapacity v súlade s článkom 18 ods. 2 druhým pododsekom rozhodnutia 2011/278 „stanovia členské štáty na základe riadne podložených a nezávisle overených informácií… porovnaných s informáciami špecifickými za dané odvetvia“, toto ustanovenie naopak neupravuje žiadne výslovné obmedzenie hodnoty tohto faktora.

32.

Vo svojich písomných pripomienkach a na pojednávaní na Súdnom dvore účastníci konania zhodne uviedli toto konštatovanie. V podstate podporili tri rôzne tézy, ktoré možno zhrnúť takto.

Po tretie Komisia tvrdila, že v súlade s článkom 3 písm. i) a článkom 20 tohto rozhodnutia iba významné zvýšenia kapacity, teda zvýšenia aspoň v rozsahu 10 % v porovnaní so začiatočnou inštalovanou kapacitou, môžu viesť k zmene množstva kvót predbežne bezodplatne pridelených novému účastníkovi. Možnosť použiť príslušný faktor využitia kapacity na účely zohľadnenia zvýšení kapacity, ktoré tak ako v prípade spoločnosti Ingredion neprekračujú túto 10 % hranicu a na ktoré sa teda nevzťahuje mechanizmus upravený týmito ustanoveniami, by bola v rozpore so štruktúrou a cieľmi uvedeného rozhodnutia. Navyše v prípade podzariadení spojených s referenčným štandardom produktu, na ktoré sa vzťahuje úprava „nových účastníkov“, je hodnota štandardného faktora využitia kapacity vždy nižšia ako 100 %. Vzhľadom na zásadu rovnosti zaobchádzania s „novými účastníkmi“ by to malo platiť rovnako aj pre príslušný faktor využitia kapacity v prípade podzariadení s referenčným štandardom paliva.

36.

Na úvod uvádzam, že si myslím, že obavy, ktoré vyjadrila Ingredion, sa v podstate zakladajú na dĺžke základného obdobia používaného na výpočet začiatočnej inštalovanej kapacity, ktoré je podľa nej príliš krátke. Pripomínam, že podľa článku 17 ods. 4 rozhodnutia 2011/278 toto obdobie zodpovedá 90 dňom po začatí bežnej prevádzky zariadenia. ( 18 )

37.

Pokiaľ ide o určenie príslušného faktora využitia kapacity, nemecké právo umožňuje, aby bola zohľadnená skutočná prevádzka zariadenia až do podania žiadosti o pridelenie kvót. ( 19 ) Ingredion sa v podstate domnieva, že hodnota tohto faktora preto musí vyjadrovať skutočné využívanie kapacity podzariadenia tak, ako sa javí na konci tohto obdobia (v prípade spoločnosti Ingredion medzi 15. augustom 2013 a 20. júnom 2014), a to prípadne aj pomocou hodnoty vyššej ako 100 % vtedy, keď toto využívanie prekročí začiatočnú inštalovanú kapacitu.

40.

Konštatujem, že podľa článku 18 ods. 1 písm. a) a článku 18 ods. 2 prvého pododseku rozhodnutia 2011/278 sa vzorec pre výpočet úrovne činnosti podzariadení spojených s referenčným štandardom produktu líši od vzorca, ktorý sa použije v prípade podzariadení s referenčným štandardom tepla, referenčným štandardom paliva alebo podzariadení spojených s emisiami z procesov. ( 20 ) V prípade podzariadení spojených s referenčným štandardom produktu totiž príslušný faktor využitia kapacity nie je relevantný a treba vychádzať zo štandardného faktora využitia kapacity, ktorého hodnotu určuje Komisia konkrétnym a presným spôsobom. ( 21 )

41.

V tejto súvislosti podotýkam, že podľa rozhodnutia 2013/447, v ktorom bol tento faktor určený na roky 2013 až 2020, sú hodnoty pre každý z uvedených prípadov nižšie ako 1 (a teda ako 100 %) ( 22 ), čo navyše zdôraznil aj vnútroštátny súd.

42.

Priznávam, že si neviem predstaviť, že by faktor použitý na určenie úrovne činnosti pre nových účastníkov a v konečnom dôsledku na určenie množstva kvót, ktoré sa im predbežne pridelia, mohol byť v prípade podzariadení s referenčným štandardom paliva vyšší ako hodnota 100 %, hoci je táto možnosť vylúčená pre podzariadenia spojené s referenčným štandardom produktu.

46.

Myslím si teda, že ak je štandardný faktor využitia kapacity podľa rozhodnutia 2013/447 nižší ako 1 (alebo 100 %), musí to platiť aj pre príslušný faktor využitia kapacity, ktorý sa uplatňuje v prípade podzariadení s referenčným štandardom paliva. Toto obmedzenie je podľa mňa nevyhnutné na zabezpečenie rovnosti zaobchádzania so všetkými novými účastníkmi a na dodržanie hierarchie medzi týmito referenčnými štandardami. ( 25 )

C.

Výklad so zreteľom na všeobecnú štruktúru rozhodnutia 2011/278

47.

Obmedzenie príslušného faktora využitia kapacity na hodnotu nižšiu ako 100 % sa mi okrem toho javí nevyhnutné vzhľadom na všeobecnú štruktúru rozhodnutia 2011/278 a jednotlivé metódy výpočtu upravené týmto rozhodnutím v oblasti predbežného bezodplatného prideľovania kvót pre „existujúce zariadenia“ ( 26 ) a pre „zariadenia, pri ktorých došlo k významnému zvýšeniu kapacity“ ( 27 ).

V tejto súvislosti si možno klásť otázku, aká je úloha, ktorú zohráva príslušný faktor využitia kapacity v prípade podzariadení s referenčným štandardom paliva, na ktoré sa vzťahuje úprava „nových účastníkov“. Má tento faktor kompenzovať relatívne kratšiu dĺžku základného obdobia, ktoré sa používa pri výpočte začiatočnej inštalovanej kapacity týchto podzariadení, ako to tvrdí Ingredion? ( 30 )

51.

Myslím si, že na túto otázku treba odpovedať záporne.

52.

Je pravda, že rôzna dĺžka základných období zohľadňovaných pre existujúce zariadenia a pre nových účastníkov má za následok, že v prípade nových účastníkov je pravdepodobnejšie ako v prípade existujúcich zariadení, že začiatočná inštalovaná kapacita ich podzariadenia nebude vyjadrovať skutočné využitie ich kapacity. Podľa prístupu, ktorý odporúča spoločnosť Ingredion, možno toto riziko čiastočne kompenzovať tým, že sa pri určení príslušného faktora využitia kapacity zohľadnia údaje pochádzajúce z dlhšieho obdobia až do dátumu podania žiadosti o pridelenie kvót, ktoré prípadne umožnia zvýšiť úroveň činnosti podzariadení a v dôsledku toho množstvo bezodplatne pridelených kvót.

53.

55.

Vzhľadom na tieto skutočnosti sa rovnako ako Spolková republika Nemecko domnievam, že zvýšenie príslušného faktora využitia kapacity na hodnotu vyššiu alebo rovnajúcu sa 100 % v prípadoch, keď skutočné využitie kapacity takého podzariadenia, ako je podzariadenie, ktoré prevádzkuje Ingredion, dosiahne alebo prekročí jeho začiatočnú inštalovanú kapacitu, by bolo v rozpore s vedomým rozhodnutím normotvorcu obmedziť základné obdobie, ktoré sa používa na účely určenia tejto začiatočnej inštalovanej kapacity, na 90 dní po začatí bežnej prevádzky zariadenia. Takéto zvýšenie by v konečnom dôsledku odporovalo zneniu článku 17 ods. 4 tohto rozhodnutia v spojení s jeho článkom 3 písm. n), pretože by viedlo k rovnakému výsledku ako zvýšenie uvedenej kapacity.

56.

Dodávam, že ako to tvrdila Spolková republika Nemecko a Komisia, rozdielne zaobchádzanie s existujúcimi zariadeniami a s novými účastníkmi sa mi zdá v každom prípade objektívne odôvodnené, ( 33 ) keďže predbežné ročné množstvo bezodplatne pridelených kvót nezávisí od skutočných emisií príjemcu, ale od teoretických „referenčných štandardov “ vypočítaných Komisiou na základe emisií 10 % najefektívnejších zariadení v súlade s článkom 10a ods. 2 smernice 2003/87.

57.

Bez ohľadu na úpravu, ktorá sa vzťahuje na podzariadenie (t. j. úprava, ktorá sa uplatňuje na existujúce zariadenia alebo úprava, ktorá sa uplatňuje na nových účastníkov), teda predbežné množstvo bezodplatných kvót závisí od týchto teoretických referenčných štandardov, ktoré sú pre existujúce zariadenia také isté ako pre nových účastníkov. Rozdiely súvisiace s inými faktormi, ktoré vstupujú do tohto výpočtu, vyplývajú z nedostatku spoľahlivých a dlhodobých historických údajov pre zariadenia nedávno uvedené do prevádzky a z nevyhnutnosti vychádzať v dôsledku toho z odhadu ich úrovne činnosti na účely určenia predbežného množstva kvót, ktoré im možno bezodplatne prideliť.

2. O úprave, ktorá sa uplatňuje na „zariadenia, pri ktorých došlo k významnému zvýšeniu kapacity“

61.

Domnievam sa navyše, že by bolo v rozpore s mechanizmom upraveným v článku 20 rozhodnutia 2011/278, ak by príslušný faktor využitia kapacity mohol v prípade podzariadení s referenčným štandardom paliva, na ktoré sa vzťahuje úprava uplatniteľná na „nových účastníkov“, dosiahnuť alebo prekročiť hodnotu 100 % vtedy, keď zvýšenie kapacity zostáva pod hranicou 10 % stanovenou v tomto ustanovení.

62.

V tejto súvislosti pripomínam, že podľa článku 20 rozhodnutia 2011/278 množstvo emisných kvót, ktoré sa majú bezodplatne prideliť, aby sa zohľadnilo významné zvýšenie kapacity zariadenia, závisí, ako zdôraznila Spolková republika Nemecko, od dvoch podmienok upravených v článku 3 písm. i) tohto rozhodnutia.

63.

Tento úmysel normotvorcu sa mi zdá jasne vyjadrený v odôvodnení 35 rozhodnutia 2011/278, ktoré stanovuje, že „investície do značných zvýšení kapacity, ktoré poskytujú novým účastníkom prístup k rezerve…, by mali byť jednoznačné a určitého rozsahu, aby sa zabránilo predčasnému vyčerpaniu rezervy emisných kvót vytvorenej pre nových účastníkov, narušeniu hospodárskej súťaže a neprimeranej administratívnej záťaži a aby sa vo všetkých členských štátoch zabezpečilo rovnaké zaobchádzanie so zariadeniami“ ( 39 ).

67.

Dodávam, že na pojednávaní na Súdnom dvore Komisia potvrdila, že príslušný faktor využitia kapacity nesmie slúžiť na zohľadnenie prípadného zvýšenia kapacity zariadenia, keďže na toto zvýšenie sa už vzťahuje osobitný mechanizmus a limity upravené v článku 20 rozhodnutia 2011/278.

68.

Vzhľadom na uvedené sa pripájam k tomuto stanovisku.

3. Predbežný záver

71.

Pripomínam, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora na účely výkladu ustanovenia práva Únie je potrebné zohľadniť nielen jeho znenie, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou. ( 41 )

72.

Pokiaľ ide o celkový účel a ciele úpravy bezodplatného prideľovania emisných kvót zavedenej článkom 10a smernice 2003/87 a rozhodnutím 2011/278, uvádzam, že táto úprava predstavuje výnimku zo zásady obchodovania s kvótami formou aukcie, ktoré normotvorca považoval za „najjednoduchší spôsob, ktorý je vo všeobecnosti považovaný za hospodársky najefektívnejší“ ( 42 ) s prihliadnutím na cieľ „znižovania emisií skleníkových plynov finančne a ekonomicky výhodným spôsobom“ uvedený v článku 1 smernice 2003/87. ( 43 )

73.

V tejto súvislosti sa množstvo bezodplatne prideľovaných emisných kvót v súlade s článkom 10a ods. 11 tejto smernice v období od roku 2013 do roku 2020 postupne znižuje s cieľom dosiahnuť úplné zrušenie týchto bezodplatných kvót od roku 2027. ( 44 ) Bezodplatné prideľovanie emisných kvót na účely zníženia emisií skleníkových plynov sa má teda postupne zakladať výlučne na zásade obchodovania formou aukcie.

E.

Subsidiárne o miere voľnej úvahy členských štátov

77.

Z dôvodov, ktoré som už vysvetlil, sa domnievam, že otázku, či v prípade podzariadení s referenčným štandardom paliva, na ktoré sa vzťahuje úprava uplatniteľná na „nových účastníkov“, je príslušný faktor využitia kapacity obmedzený na hodnotu nižšiu ako 100 %, treba vyriešiť pomocou kontextového a teleologického výkladu založeného na všeobecnej štruktúre rozhodnutia 2011/278 a na celkovom účele a cieľoch úpravy predbežného bezodplatného prideľovania kvót. Na túto otázku sa teda nevzťahuje, ako to tvrdí Spolková republika Nemecko a nemecká vláda, voľná úvaha, ktorú majú členské štáty podľa článku 18 ods. 2 druhého pododseku rozhodnutia 2011/278.

78.

V tejto súvislosti pre úplnosť pripomínam, že pokiaľ ide o bezodplatné prideľovanie emisných kvót, normotvorca v článku 10a ods. 1 smernice 2003/87 zdôraznil požiadavku úplnej harmonizácie, keď uviedol, že „Komisia prijme plne harmonizované vykonávacie opatrenia pre celé Spoločenstvo na prideľovanie kvót“.

V. Návrh

82.

Vzhľadom na všetky prechádzajúce úvahy navrhujem odpovedať na prejudiciálnu otázku, ktorú položil Verwaltungsgericht Berlin (Správny súd Berlín, Nemecko) takto:

Článok 18 ods. 1 písm. c) a článok 18 ods. 2 druhý pododsek rozhodnutia Komisie 2011/278/EÚ z 27. apríla 2011, ktorým sa ustanovujú prechodné pravidlá harmonizácie bezodplatného prideľovania emisných kvót podľa článku 10a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES, platné v celej Únii, v spojení s článkom 3 písm. h) a článkom 10a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003, o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES, zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/29/ES z 23. apríla 2009, sa má vykladať v tom zmysle, že faktor využitia kapacity, ktorý je relevantný pre úroveň činnosti v súvislosti s palivom, je pre nových účastníkov obmedzený na hodnotu nižšiu ako 100 %.

( 1 ) Jazyk prednesu: francúzština.

( 2 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 13. októbra 2003, o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES ( Ú. v. ES L 275, 2003, s. 32 ; Mim. vyd. 15/007, s. 631), zmenená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/29/ES z 23. apríla 2009 ( Ú. v. EÚ L 140, 2009, s. 63 ) (ďalej len „smernica 2003/87“).

( 8 ) Ako som uviedol v návrhoch, ktoré som predniesol vo veci INEOS Köln ( C‑572/16 , EU:C:2017:896 , bod 58 a poznámka pod čiarou 35), v podstate platí, že „v prípade referenčných úrovní ide o určité množstvo emisií…, ktoré Komisia uznala za nevyhnutné pri výrobe určitého množstva daného výrobku“ (pozri návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veciach Borealis Polyolefine a i., C‑191/14, C‑192/14, C‑295/14, C‑389/14 a C‑391/14 až C‑393/14 , EU:C:2015:754 , bod 40 ). Na účely výpočtu predbežného ročného množstva kvót prideľovaných bezodplatne sú členské štáty v súlade s článkom 6 rozhodnutia 2011/278 povinné rozlišovať podzariadenia v závislosti od ich činnosti, aby mohli určiť, či treba uplatniť „referenčný štandard produktu“, „referenčný štandard tepla“, „referenčný štandard paliva“ alebo osobitný faktor pre „podzariadenia spojené s emisiami z procesov“ (pozri rozsudky z 8. septembra 2016, Borealis a i., C‑180/15 , EU:C:2016:647 , bod 61 , ako aj z 18. januára 2018, INEOS, C‑58/17 , EU:C:2018:19 , bod 28 ). V tejto súvislosti už Súdny dvor uviedol, že definície podzariadení spojených s referenčným štandardom produktu, referenčným štandardom tepla, referenčným štandardom paliva a s emisiami z procesov, nachádzajúce sa v článku 3 rozhodnutia 2011/278, sa navzájom vylučujú (pozri rozsudok z 8. septembra 2016, Borealis a i., C‑180/15 , EU:C:2016:647 , bod 62 ).

( 9 ) Pokiaľ ide o začiatočnú inštalovanú kapacitu, pripomínam, že článok 17 ods. 4 rozhodnutia 2011/278 v podstate stanovuje, že v prípade zariadení uvedených v článku 3 písm. h) smernice 2003/87, teda nových účastníkov, s výnimkou zariadení, pri ktorých došlo po 30. júni 2011 k významnému zvýšeniu kapacity, sa začiatočná inštalovaná kapacita každého podzariadenia určí s použitím základného „nepretržitého 90‑dňového obdobia, na základe ktorého sa začiatok bežnej činnosti stanoví ako referenčný [nepretržitého 90‑dňového obdobia, na základe ktorého sa stanoví začiatok bežnej činnosti – neoficiálny preklad ]“ (pozri rovnako bod 8 vyššie).

( 14 ) Hodnoty štandardného faktora využitia kapacity sú stanovené v súlade s prílohou rozhodnutia 2013/447/EÚ: Rozhodnutie Komisie z 5. septembra 2013 o štandardnom faktore využitia kapacity podľa článku 18 ods. 2 rozhodnutia 2011/278/EÚ ( Ú. v. EÚ L 240, 2013, s. 23 ).

( 15 ) V článku 10 ods. 1 smernice 2003/87, nazvaného „Obchodovanie s kvótami formou aukcie“, je okrem iného stanovené, že pre činnosti uvedené v prílohe I tejto smernice, s výnimkou činností leteckej dopravy, členské štáty od roku 2013 obchodujú formou aukcie „so všetkými kvótami, ktoré nie sú pridelené bezodplatne v súlade s článkami 10a a 10c tejto smernice“.

( 16 ) Na pojednávaní na Súdnom dvore Ingredion spresnila, že si nemyslí, že by mala byť zohľadnená maximálna kapacita podzariadenia ako referenčná, ale že príslušný faktor kapacity by mal odrážať skutočné využitie kapacity tohto podzariadenia.

( 17 ) Pre úplnosť dodávam, že vo svojich písomných pripomienkach Spolková republika Nemecko tvrdila, že tak stanovisko spoločnosti Ingredion, ako aj Komisie sú v súlade so smernicou 2003/87 a s rozhodnutím 2011/278. Zdôraznila však, že členské štáty sú oprávnené vychádzať z právoplatných rozhodnutí Komisie týkajúcich sa predbežného pridelenia bezodplatných kvót iným zariadeniam nachádzajúcim sa na ich území a že DEHSt so zreteľom na rozhodnutie Komisie C(2015) 1733 final z 24. marca 2015 mohol odmietnuť uplatniť príslušný faktor využitia kapacity v hodnote vyššej alebo rovnajúcej sa 100 %.

( 18 ) Spresňujem, že vo svojich písomných pripomienkach Spolková republika Nemecko tiež zdôraznila, že hlavným argumentom proti obmedzeniu príslušného faktora využitia kapacity je, že „začiatočná inštalovaná kapacita, určená v súlade s článkom 17 ods. 4 rozhodnutia 2011/278, z dôvodu krátkeho obdobia 90 dní nie vždy vyjadruje kapacitu zariadenia“.

( 24 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. apríla 2016, Borealis Polyolefine a i. ( C‑191/14, C‑192/14, C‑295/14, C‑389/14 a C‑391/14 až C‑393/14 , EU:C:2016:311 , bod 68 ). Výklad Komisie sa mi zdá potvrdený aj odôvodnením 4 rozhodnutia 2011/278, z ktorého vyplýva, že „Komisia v možnom rozsahu vypracovala referenčné úrovne pre produkty“ (kurzívou zvýraznil generálny advokát).

( 25 ) Predovšetkým z dôvodu, že v súlade s rozhodnutím 2013/447 štandardný koeficient využitia kapacity nedosahuje v žiadnom prípade hodnotu 1, si myslím, že aj príslušný faktor využitia kapacity musí striktne zostať nižší ako hodnota 100 %.

( 26 ) O definícii pojmu „existujúcich zariadení“ pozri poznámku pod čiarou 12 vyššie.

( 27 ) Pokiaľ ide o zariadenia, pri ktorých došlo k významnému zvýšeniu kapacity, spresňujem, že tieto sú zahrnuté v definícii „nového účastníka“ v článku 3 písm. h) smernice 2003/87. Ako „nový účastník“ je totiž definované nielen „akékoľvek „zariadenie…, ktoré prvýkrát získalo povolenie na emisie skleníkových plynov po 30. júni 2011“ (čo je napokon prípad podzariadenia spoločnosti Ingredion, o ktoré ide vo veci samej), ale aj „akékoľvek zariadenie…, ktorého kapacita bola výrazne rozšírená po 30. júni 2011, a to iba v súvislosti s týmto rozšírením“.

( 28 ) Jednotlivé relevantné výroby sú uvedené v článku 9 ods. 4 rozhodnutia 2011/278.

( 29 ) Ako som už uviedol v poznámke pod čiarou 9 vyššie, toto obdobie (od dvoch do štyroch rokov) je definované v článku 9 ods. 1 rozhodnutia 2011/278.

( 33 ) V tejto súvislosti pripomínam, že podľa ustálenej judikatúry zásada rovnosti zaobchádzania vyžaduje, aby sa v porovnateľných situáciách nepostupovalo rozdielne a v rozdielnych rovnako, ak takýto postup nie je objektívne odôvodnený (pozri najmä rozsudok zo 16. decembra 2008, Arcelor Atlantique a Lorraine a i., C‑127/07 , EU:C:2008:728 , bod 23 ).

( 34 ) Odsek 1 článkov 20 a 21 rozhodnutia 2011/278 v podstate stanovuje, že keď zariadenie prešlo významným zvýšením alebo znížením kapacity po 30. júni 2011, členské štáty určia na žiadosť prevádzkovateľa množstvo emisných kvót, ktoré sa majú bezodplatne prideliť, aby sa zohľadnilo toto zvýšenie alebo zníženie. V tomto prípade sa uplatní metóda definovaná v článku 19 tohto rozhodnutia, teda metóda výpočtu upravená pre nových účastníkov.

( 35 ) Táto definícia pojmu „významná zmena kapacity“ vyplýva z článku 3 písm. k) rozhodnutia 2011/278.

( 36 ) Mechanizmus upravený v článku 20 rozhodnutia 2011/278 samozrejme neumožňuje dodatočne napraviť predbežné množstvo kvót bezodplatne pridelených podzariadeniu na základe prvej podanej žiadosti. V prípade nových účastníkov je teda pravda, že prípadné podhodnotenie kapacity počas prvého pridelenia kvót nemožno neskôr kompenzovať. Komisia však na pojednávaní spresnila, že na nových účastníkov sa môže vzťahovať tento článok 20 od roka nasledujúceho po tomto prvom pridelení kvót pod podmienkou, že dôjde k významnému zvýšeniu ich kapacity.

( 37 ) Pozri článok 3 písm. l) rozhodnutia 2011/278. Zdôrazňujem, že za okolností vo veci samej Ingredion vychádza zo skutočného využitia jej podzariadenia v období od 15. augusta 2013 do 20. júna 2014, čiže v období viac ako desiatich mesiacov. Tvrdí teda, že ak je využívanie podzariadenia na konci základného 90‑dňového obdobia a pred podaním jej žiadosti o 9 % vyššie ako jeho začiatočná inštalovaná kapacita, príslušný faktor kapacity možno upraviť na základe údajov týkajúcich sa podstatne dlhšieho obdobia (aspoň o štyri mesiace) než je obdobie, ktoré sa uplatňuje v prípade významného zvýšenia kapacity (teda zvýšenia o viac ako 10 %).

( 43 ) Pozri rozsudky z 12. apríla 2018, PPC Power ( C‑302/17 , EU:C:2018:245 , bod 18 ), ako aj zo 17. mája 2018, Evonik Degussa ( C‑229/17 , EU:C:2018:323 , bod 41 ).

( 44 ) Pozri rozsudok z 20. júna 2019, ExxonMobil Production Deutschland ( C‑682/17 , EU:C:2019:518 , bod 65 a citovaná judikatúra).

( 45 ) V tejto súvislosti uvádzam, že v súlade s článkom 10a ods. 7 prvým pododsekom prvou vetou smernice 2003/87, je iba 5 % z množstva kvót na obdobie od roku 2013 do roku 2020 vyhradených pre nových účastníkov a že ide o maximálne percento.

( 46 ) V tejto súvislosti pripomínam, že v návrhoch, ktoré som predniesol vo veci ExxonMobil Production Deutschland ( C‑682/17 , EU:C:2019:167 , bod 69 ), som uviedol, že každé obmedzenie bezodplatného prideľovania kvót je súčasťou postupnej realizácie systému obchodovania so všetkými kvótami formou aukcie, ktorá bola zámerom normotvorcu.

( 47 ) C‑572/16 , EU:C:2017:896 , bod 70 .

( 48 ) Pozri rozsudok z 22. júna 2016, DK Recycling und Roheisen/Komisia ( C‑540/14 P , EU:C:2016:469 , body 52 až 55 ).