C-343/19

proti

Volkswagen AG

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Landesgericht Klagenfurt (Krajinský súd Klagenfurt, Rakúsko)]

„Prejudiciálne konanie – Nariadenie (ES) č. 1215/2012 – Súdna právomoc vo veciach nárokov z mimozmluvnej zodpovednosti – Miesto, kde došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody – Manipulácia s hodnotami emisií plynných látok v motoroch motorových vozidiel“

1.

V roku 1976 sa Súdny dvor po prvýkrát zaoberal otázkou, ktorú normotvorca nechal v článku 5 bode 3 Bruselského dohovoru ( 2 ) otvorenú. Mal rozhodnúť, či na účely určenia súdnej právomoci „miesto, kde došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody“ bolo miesto, kde vznikla táto škoda, alebo miesto, kde nastala skutočnosť, ktorá ju spôsobila. ( 3 )

I. Právny rámec. Nariadenie č. 1215/2012

5.

V odôvodnení 16 tohto nariadenia sa uvádza:

„Okrem bydliska žalovaného musia byť k dispozícii aj alternatívne kritériá právomoci založené na úzkej väzbe medzi súdom a žalobou alebo na účely uľahčenia efektívneho riadneho výkonu súdnictva. Existencia takejto úzkej väzby by mala zaručiť právnu istotu a vylúčiť, že osoba by bola žalovaná na súde členského štátu, s čím [ktorý – neoficiálny preklad ] nemohla rozumne predvídať. Je to dôležité predovšetkým v prípade sporov týkajúcich sa mimozmluvných záväzkov vyplývajúcich z porušenia práva na súkromie a práva na ochranu osobnosti vrátane poškodzovania dobrého mena.“

6.

Súčasťou kapitoly II („Právomoc“) je oddiel, nazvaný „Všeobecné ustanovenia“ (články 4, 5 a 6), a ďalší oddiel s názvom „Osobitná právomoc“ (články 7, 8 a 9).

„Osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v inom členskom štáte:

…

2.

vo veciach nárokov z mimozmluvnej zodpovednosti na súdoch podľa miesta, kde došlo alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá takýto nárok;

…“

II. Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka

12.

VKI tvrdí, že všetci spotrebitelia, ktorí jej postúpili svoje nároky, nadobudli v Rakúsku buď od oficiálnych predajcov, alebo od súkromných predajcov vozidlá vybavené motorom vyvinutým spoločnosťou Volkswagen. Tieto vozidlá boli nadobudnuté pred zverejnením manipulácií s výfukovými plynmi, ktorých sa dopustil výrobca, k čomu došlo 18. septembra 2015.

13.

Podľa názoru organizácie VKI škoda spôsobená vlastníkom vozidiel spočíva v tom, že ak by vedeli o údajnej manipulácii, pravdepodobne by tieto vozidlá nekúpili alebo by ich kúpili za nižšiu cenu. Rozdiel medzi cenou manipulovaného vozidla a skutočne zaplatenou cenou predstavuje škodu vyplývajúcu z vloženej dôvery, ktorú treba nahradiť. VKI subsidiárne odôvodňuje svoje žalobné návrhy tým, že hodnota manipulovaného vozidla je tak na trhu s novými vozidlami, ako aj na trhu s ojazdenými vozidlami, v porovnaní s iným, nemanipulovaným vozidlom podstatne nižšia.

14.

VKI tiež tvrdí, že škoda, ktorá vznikla kupujúcim, sa zvýšila z dôvodu zvýšenej spotreby paliva, nižšieho výkonu týchto vozidiel alebo ich motora alebo väčšieho opotrebovania. Okrem toho treba počítať s ďalším poklesom trhovej hodnoty dotknutých vozidiel, ktorým hrozia aj iné nevýhody, ako napríklad zákaz prevádzky alebo vyradenie z evidencie. V čase podania žaloby niektoré z týchto škôd ešte nebolo možné vyčísliť, resp. ešte nevznikli, a preto organizácia VKI z tohto hľadiska navrhuje len určiť zodpovednosť žalovanej.

„Má sa článok 7 bod 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach vykladať v tom zmysle, že v prípade okolností, o aké ide v konaní vo veci samej, možno za ‚miesto, kde došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody‘, považovať miesto v členskom štáte, kde vznikla škoda, ak takáto škoda spočíva výlučne vo finančnej strate, ktorá bezprostredne vyplynula z protiprávneho konania, ku ktorému došlo v inom členskom štáte?“

III. Analýza

A. Úvod

18.

Článok 7 bod 2 nariadenia, ktorý umožňuje žalobcovi podať žalobu na inom súde, než je súd, ktorý má všeobecnú právomoc (teda súd členského štátu, v ktorom sa nachádza bydlisko žalovaného v zmysle článku 4 ods. 1 tohto nariadenia), vždy vyvolával výkladové ťažkosti. ( 7 )

19.

Ak protiprávne konanie a jeho dôsledky nastanú v rôznych členských štátoch, vzniknú dve kritériá súdnej právomoci, keďže sa predpokladá, že vo veciach týkajúcich sa mimozmluvnej zodpovednosti obe miesta v značnej miere súvisia so sporom. Za uvedených okolností si žalobca pri podávaní žaloby môže vybrať z dvoch súdov.

23.

Kritérium, ktoré stanovuje článok 7 bod 2 nariadenia, teda zachováva svoj potrebný účinok, ktorý by sa stratil, ak by sa toto ustanovenie vykladalo len ako miesto, kde došlo k udalosti, ktorá viedla ku škode, keďže toto miesto sa obvykle zhoduje s miestom bydliska žalovaného. ( 13 ) Duplicita súdov, ktoré majú právomoc, nebola v nijakom prípade zrušená. ( 14 )

24.

Článok 7 bod 2 nariadenia nebol vytvorený s cieľom stanoviť právomoc na ochranu žalobcu. Hoci zo systematického hľadiska by sa mohol chápať ako kompenzácia pravidla actor sequitor rei ( 15 ), nevyplýva z neho, že sa musí automaticky uplatňovať priaznivo na súdy štátu, na území ktorého má poškodený bydlisko ( forum actoris ). ( 16 ) Súdny dvor to pripustil len v prípade, ak (a z dôvodu, že) miesto bydliska poškodeného je navyše miestom, kde vznikla škoda. ( 17 )

25.

Ak je údajná ujma čisto finančná, Súdny dvor stanovil niekoľko kritérií, ktoré spomeniem nižšie.

B. Odpoveď na prejudiciálnu otázku

27.

Na zodpovedanie otázky vnútroštátneho súdu, ktorá je podobná otázke, na základe ktorej bol svojho času vydaný rozsudok Universal, treba najprv objasniť povahu údajnej škody, teda či je počiatočná alebo následná, a či je hmotná alebo čisto finančná. ( 22 ) Tiež je potrebné určiť, či sú osoby, ktoré postúpili svoje práva organizácii VKI, ako osoby, ktoré majú nárok na požadované odškodnenie, priamymi alebo nepriamymi poškodenými.

28.

Následne bude potrebné – v závislosti od kvalifikácie škody – spresniť miesto, ktoré je relevantné na účely súdneho konania.

31.

Vnútroštátny súd obmedzuje škodu na samotný softvér, ktorý je zabudovaný vo vozidle a predstavuje jeho vadu. Označuje ho za počiatočnú škodu, pričom zmenšenie majetku nadobúdateľov je len následnou škodou. ( 24 )

32.

Tiež hovorí o tom, komu vznikla škoda: či vznikla spotrebiteľom, ktorých zastupuje VKI, alebo všetkým nadobúdateľom vozidiel, počnúc prvými predajcami a dovozcami. V tomto druhom prípade by subjekty, ktorých práva bráni VKI, ako poslední v reťazci neboli priamymi poškodenými.

33.

Pri skúmaní povahy škody je vhodné odlíšiť okruh udalostí, ktoré viedli ku škode, od okruhu dôsledkov (rôznych druhov ujmy), ktoré nastanú:

35.

Škoda vyplývajúca z uvedenej udalosti má podľa môjho názoru povahu počiatočnej majetkovej škody.

36.

Za bežných okolností (ak sa nevyskytne nijaká vada) nadobudnutie veci spôsobuje, že majetok jej nadobúdateľa sa zväčší o hodnotu, ktorá je prinajmenšom rovná hodnote, o ktorú sa tento majetok zmenší (a ktorú v prípade kúpy predstavuje cena, ktorá sa zaplatí za túto vec).

37.

Ak je hodnota vozidla už v okamihu kúpy nižšia než zaplatená cena, lebo vozidlo sa nadobúda s výrobnou vadou, vyplatená cena nezodpovedá prijatej hodnote. Rozdiel medzi zaplatenou cenou a hodnotou hmotnej veci prijatej ako protiplnenie vyvoláva majetkovú ujmu, ktorá vzniká súčasne s nadobudnutím vozidla (avšak zistí sa až neskôr).

41.

Strata hodnoty vozidiel sa totiž prejavila až zverejnením manipulácie s motormi. Žalobcovia môžu byť v niektorých prípadoch konečnými používateľmi, ktorí prevzali vozidlo od iného skoršieho kupujúceho: tomuto kupujúcemu však napokon nevznikla nijaká ujma, keďže škoda, ktorá v tom čase bola skrytá, sa prejavila až neskôr a dotkla sa vtedajšieho vlastníka. Z tohto dôvodu nemožno hovoriť o prenesení škody z prvých na ďalších kupujúcich.

2.

Miesto, kde nastala udalosť, ktorá viedla ku škode

42.

Vnútroštátny súd sa pýta len na určenie miesta, kde vznikla škoda, a nie na miesto, v ktorom došlo ku skutočnosti, ktorá spôsobila škodu. V návrhu na začatie prejudiciálneho konania uvádza, že podľa jeho názoru udalosť, ktorá spôsobila škodu (príčinná udalosť), nastala tam, kde boli vyrobené manipulované vozidlá, teda v Nemecku.

1) Miesto vzniku čisto finančnej ujmy podľa judikatúry Súdneho dvora

44.

Ako som už uviedol, nárok organizácie VKI nie je založený na hmotnej škode spôsobenej určitej osobe alebo veci, ale na čisto finančnej ujme.

45.

Podľa judikatúry Súdneho dvora je miestom, kde škoda vznikla, miesto, kde sa konkrétne prejavia nepriaznivé dôsledky určitej udalosti. ( 27 )

46.

V tomto zmysle pripomínam, že Súdny dvor v rozsudku z 19. februára 2002, Besix, vylúčil uplatnenie článku 5 bodu 1 Bruselského dohovoru (teraz článok 7 bod 1 nariadenia) v súvislosti so záväzkom, ktorý „nemožno lokalizovať na konkrétnom mieste ani spojiť so súdom, ktorý je osobitne vhodný na prejednávanie sporov súvisiacich s týmto záväzkom“ ( 34 ).

50.

Keďže body 1 a 2 článku 7 nariadenia sledujú rovnaké ciele blízkosti a predvídateľnosti, riešenie, ktoré platí pre bod 1, by mohlo platiť aj pre bod 2.

51.

Je pravda, že Súdny dvor nevylúčil právomoc súdov podľa miesta, kde vznikla škoda, ak je škoda len majetková. ( 35 ) Napriek tomu, hoci zachovanie uvedenej možnosti jednoznačne neodmieta, niekedy sa približuje k tomuto riešeniu. Jeho odôvodnenie nie je jednotné, ako to vyplýva z vecí, v ktorých je majetková strata dôsledkom porušení práva hospodárskej súťaže, ( 36 ) v porovnaní s vecami, v ktorých vyplýva z neúspešnej investície.

52.

V rozsudku z 29. júla 2019, Tibor‑Trans, sa posudzovala škoda spočívajúca v prirážkach zaplatených pri kúpe nákladných vozidiel z dôvodu umelo zvýšených cien: Súdny dvor sa nezameral na to, kde došlo k zaplateniu prirážok, ale na nadobudnutie nákladného vozidla na trhu, ktorého sa týkali tajné postupy. ( 39 )

53.

Opis majetkovej škody pomocou viditeľného konania alebo viditeľnej skutočnosti pomáha fyzicky spojiť túto škodu s určitým územím alebo priamo spôsobuje, že to nie je potrebné. Nevidím dôvod, prečo by sa táto metóda nemohla uplatňovať všeobecne, ( 40 ) aj keď považujem za vhodné poukázať na jej riziká: ak sa majetková škoda spätne spojí s najbližšou hmotnou okolnosťou, ktorá jej predchádzala, môže to vyústiť do obšírnych diskusií o kategóriách „počiatočnej“ a „následnej“ škody. ( 41 )

54.

Samotná majetková strata sa dostala do popredia v iných rozsudkoch, v ktorých Súdny dvor uznal, že k vzniku ujmy dochádza na účte, na ktorom je účtovne vyjadrená finančná strata. Tak je to spravidla v oblasti investícií. ( 42 )

55.

58.

Súdny dvor v doterajšej judikatúre poukázal na „osobitné okolnosti“ veci s cieľom spresniť kritérium právomoci týkajúcej sa „miesta, kde vznikla škoda“.

59.

Ako som vysvetlil, uvedený postup vyžaduje overiť existenciu okolností, ktoré zabezpečia, že miesto označené za „miesto, kde vznikla škoda“ je v súlade s požiadavkami nariadenia blízke a predvídateľné. Tak sa splnia požiadavky súdnej ochrany oboch účastníkov konania a požiadavky týkajúce sa organizácie konania. Potreba vykonať toto overenie nie je všeobecná, teda neplatí pre každý druh škody; existuje alebo môže existovať v prípade čisto majetkovej škody.

60.

Toto kritérium sa tiež nepoužíva na to, aby súd, ktorému bol predložený spor, porovnal „miesto, kde došlo k príčinnej udalosti“ a „miesto, kde vznikla škoda“ a vybral si z nich to, ktoré je vhodnejšie.

64.

Výsledok uvedeného zváženia vyjadruje primeranú rovnováhu medzi oboma zásadami, ktorá sa musí pri uplatňovaní tohto pravidla v praxi zachovať. V minulosti Súdny dvor uviedol, že nie je možné odmietnuť výsledok, ktorý vyplynie z uplatnenia kritéria formálne stanoveného v článku 7 nariadenia, aj keď v konkrétnom prípade poukazuje na súd, ktorý nemá väzbu so sporom. Žalovaného možno žalovať na súde podľa miesta, ktoré určuje toto ustanovenie, dokonca aj vtedy, keď takto určený súd nie je súdom, ktorý má so sporom najužšiu väzbu. ( 47 )

65.

Použitie slovného spojenia „súd, ktorý je objektívne najviac spôsobilý posúdiť, či sú splnené skutočnosti zakladajúce zodpovednosť žalovaného“ ( 48 ), neznamená – a to z hľadiska metódy ani výsledku – porovnanie rôznych súdov, ktoré by mohli mať právomoc na základe miesta, v ktorom nastala udalosť, a miesta, v ktorom vznikla škoda, pri hľadaní súdu, ktorý má najlepšie predpoklady rozhodnúť v každom prípade.

66.

Uvedené slovné spojenie odzrkadľuje zváženie právnej istoty a blízkosti k sporu, z ktorého vyplýva kritérium právomoci zakotvené v danom ustanovení. V iných rozsudkoch Súdny dvor používa odlišné slovné spojenia, ako napríklad slovné spojenie „osobitne úzka väzba“, ( 49 ) ktoré nezahŕňajú myšlienku porovnania. Tieto iné slovné spojenia sú podľa môjho názoru vhodnejšie, keďže nevedú k omylom, pokiaľ ide o úlohu orgánu, ktorý uplatňuje daný predpis.

faktory, na základe ktorých si účastníci konania mohli vytvoriť názor na to, kde podajú žalobu alebo kde prípadne môžu byť žalovaní v dôsledku svojho konania. ( 50 )

68.

Takto sa dajú ľahšie vysvetliť skutočnosti, ktoré Súdny dvor vymenoval v rozsudku Löber ( 51 ), ktorý je vzorom tohto nového postupu. Medzi uvedenými skutočnosťami sa nachádza pôvod platieb (miesto, kde bol vedený osobný bankový účet a vyrovnávacie bankové účty); trh, na ktorom bol rozšírený prospekt a na ktorom došlo k predaju a nadobudnutiu certifikátov; miesto, kde sa nachádzali osoby, s ktorými investorka priamo prišla do styku, a dokonca aj jej bydlisko.

69.

Tieto skutočnosti pravdepodobne prispejú k preukázaniu protiprávneho konania, škody a príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a škodou. Navyše sú to okolnosti, ktoré berú do úvahy pohľad účastníkov konania: v prípade pani Löberovej – žalobkyne – poukazovali na to, že jej investícia nemá cezhraničný charakter, ( 52 ) a pokiaľ ide o spoločnosť Barclays Bank – žalovanú –, mali ju upozorniť na možnosť, že nedostatočne informovaní jednotlivci v určitých členských štátoch uskutočnia investície, pri ktorých vznikne škoda.

b)

72.

Ak majetkovú stratu vyjadruje konkrétny fyzický predmet, bolo by možné domnievať sa, že tento predmet a miesto, kde sa tento predmet nachádza, poslúžia ako východisko pri určovaní súdnej právomoci v kontexte článku 7 bodu 2 nariadenia. ( 53 ) Miesto, kde sa tento predmet fyzicky nachádza v čase, keď vznikne strata, ( 54 ) však – tak ako v prípade bankového účtu – nie je postačujúce, a to tým skôr v prípade, ak ide o hnuteľnú vec.

73.

Miesto, kde sa nachádza vozidlo, je z pohľadu žalovaného nepredvídateľné. Z hľadiska blízkosti medzi súdom a sporom je automobil menej dôležitý než dôkaz o jeho vlastníctve a okamihu jeho kúpy, najmä ak – ako sa uvádza v návrhu na začatie prejudiciálneho konania – na vyčíslenie škody nie je potrebné posúdenie každého jednotlivého automobilu (lebo škoda bola v prípade všetkých dotknutých osôb určená vo výške rovnakého percentuálneho podielu ceny). ( 55 )

74.

Správne východisko naopak spočíva v úkone, na základe ktorého sa vec stala súčasťou majetku dotknutej osoby a vyvolala jeho zmenšenie. Miestom, kde vznikla škoda, je miesto, kde sa uskutočnila taká transakcia; súdy podľa tohto miesta budú mať medzinárodnú právomoc (a budú miestne príslušné), ak v prospech uvedeného určenia právomoci budú svedčiť aj ostatné konkrétne okolnosti veci.

Vnútroštátny súd totiž pochybuje, či kúpa a odovzdanie vozidiel v Rakúsku stačia na založenie právomoci rakúskych súdov. Podľa jeho názoru ďalšie faktory týkajúce sa okruhu udalostí svedčia v prospech súdov podľa miesta, kde nastala príčinná udalosť, teda nemeckých súdov. Tieto súdy sú podľa vnútroštátneho súdu „z hľadiska hospodárnosti konania, najmä s ohľadom na blízkosť k predmetu sporu a ľahšie dokazovanie… objektívne spôsobilejšie objasniť zodpovednosť za údajné škody“. ( 59 )

78.

Podľa názoru vnútroštátneho súdu rozsudky Súdneho dvora týkajúce sa čisto finančnej škody, ktoré zakotvujú povinnosť zohľadniť na účely článku 7 bodu 2 nariadenia kontext a osobitné okolnosti veci, mu umožňujú prikloniť sa k právomoci súdov iného štátu (Nemecka). Dodáva, že ak by sa vychádzalo z miesta nadobudnutia a odovzdania vozidiel, ohrozilo by to predvídateľnosť právomoci zo strany žalovaného, najmä preto, lebo v tomto prípade boli niektoré automobily kúpené ako ojazdené.

79.

Súhlasím s názorom Landesgericht Klagenfurt (Krajinský súd Klagenfurt), že v rámci článku 7 bodu 2 nariadenia by nestačilo, aby Rakúsko bolo územím, kde boli automobily nadobudnuté a odovzdané, ak by spoločnosť Volkswagen nemohla rozumne predpokladať, že v tomto členskom štáte môže dôjsť k uvedenej kúpe.

80.

81.

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálnu otázku, ktorú mu položil Landesgericht Klagenfurt (Krajinský súd Klagenfurt, Rakúsko), takto:

1.

Článok 7 bod 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach sa má vykladať v tom zmysle, že ak protiprávne konanie, ku ktorému došlo v jednom z členských štátov, spočíva v manipulácii s výrobkom, ktorej existencia je skrytá a vyjde najavo až po nadobudnutí výrobku v inom členskom štáte, za cenu, ktorá je vyššia než jeho skutočná hodnota:

–

nadobúdateľ uvedeného výrobku, ktorý ho vlastní v čase zverejnenia vady, je priamym poškodeným,

( 1 ) Jazyk prednesu: španielčina.

( 2 ) Bruselský dohovor z roku 1968 o právomoci a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach [ neoficiálny preklad ] ( Ú. v. ES L 299, 1972, s. 32 ).

( 3 ) Rozsudok z 30. novembra 1976, Bier ( 21/76 , EU:C:1976:166 ; ďalej len „rozsudok Bier“).

( 4 ) Okrem iného v rozsudkoch z 11. januára 1990, Dumez France a Tracoba ( C‑220/88 , EU:C:1990:8 ; ďalej len „rozsudok Dumez“); z 19. septembra 1995, Marinari ( C‑364/93 , EU:C:1995:289 ; ďalej len „rozsudok Marinari“), a z 10. júna 2004, Kronhofer ( C‑168/02 , EU:C:2004:364 ; ďalej len „rozsudok Kronhofer“). Nedávno v rozsudkoch z 21. mája 2015, CDC Hydrogen Peroxide ( C‑352/13 , EU:C:2015:335 ; ďalej len „rozsudok CDC“); z 28. januára 2015, Kolassa ( C‑375/13 , EU:C:2015:37 ; ďalej len „rozsudok Kolassa“); zo 16. júna 2016, Universal Music International Holding ( C‑12/15 , EU:C:2016:449 ; ďalej len „rozsudok Universal“), a z 12. septembra 2018, Löber ( C‑304/17 , EU:C:2018:701 ; ďalej len „rozsudok Löber“).

( 5 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach ( Ú. v. EÚ L 351, 2012, s. 1 ; ďalej len „nariadenie“).

( 6 ) Podľa organizácie VKI boli motory vybavené zakázanými rušiacimi zariadeniami v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2007 z 20. júna 2007 o typovom schvaľovaní motorových vozidiel so zreteľom na emisie ľahkých osobných a úžitkových vozidiel (Euro 5 a Euro 6) a o prístupe k informáciám o opravách a údržbe vozidiel ( Ú. v. EÚ L 171, 2007, s. 1 ), ktoré spôsobili, že na skúšobnom zariadení sa vylúčili „čisté výfukové plyny“, t. j. výfukové plyny, ktoré spĺňali stanovené limitné hodnoty. Naopak, počas skutočnej prevádzky vozidiel, teda na ceste, sa do ovzdušia uvoľnilo také množstvo škodlivých plynov, ktoré prevyšovalo tieto limitné hodnoty.

( 12 ) Rozsudok Bier, body 11 a 17; rozsudok z 22. januára 2015, Hejduk ( C‑441/13 , EU:C:2015:28 , bod 19 ), a rozsudok zo 17. októbra 2017, Bolagsupplysningen a Ilsjan ( C‑194/16 , EU:C:2017:766 , bod 26 ).

( 13 ) Rozsudok Bier, body 20 a 23, a rozsudok zo 16. júla 2009, Zuid‑Chemie ( C‑189/08 , EU:C:2009:475 ; ďalej len „rozsudok Zuid‑Chemie“, bod 31).

( 14 ) A to ani vo veciach týkajúcich sa čisto finančnej škody. Pozri poznámku pod čiarou 28 nižšie.

( 15 ) Ktoré je vyjadrené v článku 4 ods. 1 nariadenia.

( 16 ) Rozsudky z 25. októbra 2012, Folien Fischer a Fofitec ( C‑133/11 , EU:C:2012:664 , bod 46 ), a zo 16. januára 2014, Kainz ( C‑45/13 , EU:C:2014:7 , bod 31 ).

( 17 ) Rozsudok Kolassa, bod 50. V bode 32 rozsudku Löber Súdny dvor uznal skutočnosť, že majiteľka bankového účtu (na ktorom vznikla majetková ujma) mala bydlisko v Rakúsku, na účely priznania právomoci rakúskym súdom podľa „miesta, v ktorom vznikla škoda“ ako ďalšiu skutočnosť na potvrdenie tejto právomoci.

( 24 ) Pochybnosti rakúskeho súdu sa netýkajú návrhu na určenie zodpovednosti za budúcu škodu, ktorú ešte nie je možné vyčísliť a ktorá podľa organizácie VKI vyplýva z aktualizácie softvéru po dni, keď vyšla najavo počiatočná manipulácia s motormi. Keďže táto škoda nie je predmetom prejudiciálnej otázky, nebudem sa k nej vyjadrovať. Musím však poznamenať, že právomoc rakúskych súdov založená na mieste, kde vznikla škoda, podľa článku 7 bodu 2 nariadenia by bola z viacerých dôvodov sporná.

( 25 ) Rozsudok Zuid‑Chemie, bod 27: „miesto, kde škoda vznikla, si… nemožno zamieňať s miestom, kde sa odohrala samotná skutočnosť, ktorá poškodila výrobok, keďže toto miesto je v skutočnosti miestom, kde došlo k udalosti, ktorá viedla ku škode“.

( 26 ) V Nemecku sa viedla intenzívna diskusia o tom, či vlastníci vozidiel s manipulovanými motormi môžu uplatniť mimozmluvný nárok voči výrobcovi (teda o tom, či majú takto chránený právny záujem). Zdôrazňuje sa to v súdnych rozhodnutiach rôzneho typu: kladná odpoveď vyplýva z rozsudkov Landgericht Stuttgart (Krajinský súd Stuttgart, Nemecko) zo 17. januára 2019 (23 O 180/18) a Landgericht Frankfurt (Krajinský súd Frankfurt, Nemecko) z 29. apríla 2019 (2‑07 O 350/18), ako aj z rozsudku Oberlandesgericht Koblenz (Vyšší krajinský súd Koblenz, Nemecko) z 12. júna 2019 (sp. zn. 5 U 1318/18), ktorý je momentálne predmetom konania o opravnom prostriedku na Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor, Nemecko); záporná odpoveď vyplýva z rozsudku Landgericht Braunschweig (Krajinský súd Braunschweig, Nemecko) z 29. decembra 2016 (1 O 2084/15).

( 30 ) Generálny advokát Jääskinen v bode 47 návrhov, ktoré predniesol vo veci CDC ( C‑352/13 , EU:C:2014:2443 ), uviedol, že článok 5 bod 3 nariadenia č. 44/2001 sa nemá uplatniť, ak sú poškodení, ktorí si uplatňujú nárok na náhradu škody, roztrúsení vo veľkom množstve členských štátov, lebo by to vyvolalo viaceré súbežné konania s rizikom odporujúcich si rozhodnutí, čo by bolo v rozpore so všeobecným cieľom nariadenia. Súdny dvor s uvedeným návrhom, (ktorý by bol relevantný aj pre túto vec, nesúhlasil vzhľadom na počet dotknutých osôb, vzhľadom na to, že postúpenie ich práv nemá vplyv na určenie súdnej právomoci, a vzhľadom na to, že článok 7 bod 2 nariadenia stanovuje nielen medzinárodnú právomoc, ale aj miestnu príslušnosť). Kritérium týkajúce sa zabránenia viacerým konaniam teda nemá mať prednosť pred uplatnením tohto ustanovenia a vyžadovať preventívne vylúčenie súdov blízkych k sporu, ktoré sú pre účastníkov konania predvídateľné a oprávnené rozhodnúť na základe predmetného ustanovenia. V prípade existencie viacerých súbežných konaní treba túto situáciu napraviť prostredníctvom mechanizmov prekážky začatej veci a súvisiacich vecí, ktoré nariadenie tiež stanovuje (alebo v prípade viacerých konaní vedených v tom istom štáte prostredníctvom vnútroštátnych mechanizmov).

( 34 ) Rozsudok vo veci C‑256/00 , EU:C:2002:99 , bod 49 . Táto vec sa týkala záväzku zdržať sa určitého konania, ktorý nebol geograficky obmedzený.

( 35 ) Pozri judikatúru citovanú v poznámke pod čiarou 4 vyššie. Súdny dvor posudzoval otázku, či možno za „miesto, kde došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody“ považovať miesto, v ktorom vznikla škoda, ktorá je len momentálne majetková, v rozsudku Zuid‑Chemie v súvislosti so zodpovednosťou za chybné výrobky. Keďže v uvedenej veci vznikla hmotná ujma, Súdny dvor považoval túto otázku za hypotetickú, a preto na ňu neodpovedal. Z tejto neexistencie odpovede nemožno vyvodiť, že v prípade, keď vznikne majetková škoda a zároveň iná (neskoršia a nie následná) fyzická škoda, miesto, kde vznikla druhá škoda, nahradí na účely určenia medzinárodnej súdnej právomoci miesto, kde vznikla prvá škoda.

( 36 ) V tejto súvislosti sa rozsudok CDC javí ako ojedinelý prípad. Generálny advokát Jääskinen v bode 50 návrhov, ktoré predniesol v spomenutej veci ( EU:C:2014:2443 ), uviedol ako jedno z miest, kde vznikla škoda, z hospodárskeho hľadiska miesto, kde boli vykonané zmluvy, ktorých obsah bol narušený kartelom. Miesto, ktoré si napokon vybral Súdny dvor – sídlo každej z dotknutých osôb, ktoré generálny advokát uviedol ako druhú možnosť –, nebolo v neskorších rozsudkoch opäť použité.

( 37 ) Rozsudok vo veci C‑618/15 , EU:C:2016:976 , bod 33 : „V prípade porušenia podmienok selektívnej distribučnej siete prostredníctvom internetovej stránky… škoda, ktorú môže distribútor uviesť, predstavuje zníženie objemu jeho predaja v dôsledku predaja, ku ktorému došlo v rozpore s podmienkami siete, a z toho vyplývajúci ušlý zisk“.

( 44 ) Rozsudok Löber, body 31 a 36, ako aj výrok.

( 45 ) Pozri s. 9 a 10 návrhu na začatie prejudiciálneho konania.

( 46 ) Bod 17 (kurzívou zvýraznil generálny advokát).

( 47 ) Rozsudok z 29. júna 1994, Custom Made Commercial ( C‑288/92 , EU:C:1994:268 , bod 17 v spojení s bodom 16 a bod 21). Tento rozsudok sa týka osobitnej právomoci v zmluvných veciach, ale v bode týkajúcom sa žalôb založených na mimozmluvnej zodpovednosti je stanovená rovnaká zásada. Pozri v tomto zmysle v oblasti mimozmluvnej zodpovednosti rozsudok z 27. októbra 1998, Réunion européenne a i. ( C‑51/97 , EU:C:1998:509 , body 34 a 35 ).

( 48 ) Napríklad v rozsudku zo 16. januára 2014, Kainz ( C‑45/13 , EU:C:2014:7 , bod 24 ).

( 49 ) Rozsudok flyLAL, bod 27.

( 54 ) Je to okamih, v ktorom vozidlo nadobudla osoba, ktorá bola jeho vlastníkom v čase zverejnenia chyby motora.

( 55 ) Návrh na začatie prejudiciálneho konania, s. 9.

( 56 ) Z pohľadu poškodeného by so zreteľom na rozsudok Löber relevantnými okolnosťami okrem iných mohli byť, že kúpa bola dojednaná v tom istom mieste, ako aj to, že toto miesto bolo tiež miestom dodania vozidla a (tiež podľa rozsudku Löber) miestom bydliska kupujúceho.

( 57 ) Z pohľadu žalovaného by relevantnými okolnosťami okrem iných mohli byť, že žalovaný doviezol (priamo alebo prostredníctvom oficiálneho dovozcu, ktorý je s ním prepojený) vozidlá do štátu, v ktorom je žalovaný; predaj v uvedenom štáte uskutočňovaný oficiálnymi predajcami alebo distribútormi; podpora predaja prostredníctvom reklamy uskutočňovanej žalovaným alebo v jeho mene v uvedenom štáte alebo vydanie osvedčení o zhode, ktoré žalovaný preložil do jazyka uvedeného štátu.

( 58 ) Pripomínam, že článok 7 bod 2 nariadenia má za cieľ priznať medzinárodnú súdnu právomoc, ako aj miestnu príslušnosť konkrétnemu súdu v rámci určeného štátu.

( 59 ) Návrh na začatie prejudiciálneho konania, s. 9 a 10.