C-404/19

62019CC0404

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

HENRIK SAUGMANDSGAARD ØE

prednesené 3. septembra 2020 ( 1 )

Vec C‑404/19 P

Francúzska republika

2.

Podmienky uplatnenia paušálnej korekcie vo výške 100 % sú upravené v bode 3.2.5. usmernení Komisie pre výpočet finančných opráv. ( 4 ) Tento bod stanovuje, že uvedenú sadzbu je možné uplatniť, keď má kontrolný systém členského štátu natoľko závažné nedostatky, že predstavujú úplné nedodržanie pravidiel Únie, takže všetky platby sú neoprávnené.

3.

Francúzska republika na podporu svojho odvolania tvrdí, že Všeobecný súd sa v napadnutom rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že Komisia uplatnila paušálnu korekciu vo výške 100 % odôvodnene. Tento členský štát nepopiera, že kontrolný systém na Hornej Korzike mal nedostatky, takže Komisia mohla uložiť paušálnu korekciu, vytýka však Všeobecnému súdu nesprávny výklad a uplatnenie bodu 3.2.5. usmernení pri konštatovaní, že v ňom uvedené podmienky na uplatnenie sadzby 100 % boli splnené. V rámci tohto odvolacieho konania sa teda Súdny dvor bude – podľa mojich informácií po prvý raz – zaoberať podmienkami uloženia paušálnej finančnej korekcie vo výške 100 % v zmysle bodu 3.2.5. usmernení.

4.

Na záver svojej analýzy navrhnem, aby Súdny dvor odvolaniu vyhovel.

Vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 907/2014

6.

Kritériá a metodiku uplatňovania korekcií v rámci článku 52 ods. 1 nariadenia č. 1306/2013 upravuje článok 12 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 907/2014. ( 6 ) Z článku 12 ods. 6 tohto nariadenia vyplýva, že ak sa sumy, ktoré sa majú vylúčiť z financovania Úniou, nedajú určiť na základe výpočtu alebo extrapolácie podľa odsekov 2 a 3 tohto článku, ( 7 ) Komisia použije vhodné príslušné paušálne korekcie s prihliadnutím na povahu a závažnosť porušenia predpisov a svoj vlastný odhad rizika finančnej škody spôsobenej Únii.

7.

Článok 12 ods. 7 písm. c) vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 907/2014 stanovuje:

„Pri určovaní výšky paušálnych korekcií Komisia osobitne zohľadní tie okolnosti, ktoré dokazujú vyššiu závažnosť nedostatkov s väčším rizikom straty pre rozpočet Únie:

Komisia vo svojich usmerneniach vysvetlila všeobecné zásady a úroveň paušálnej korekcie, ktorú môže navrhnúť na základe článku 52 ods. 1 nariadenia č. 1306/2013 a článku 12 ods. 6 a 7 vykonávacieho nariadenia č. 907/2014. ( 8 )

9.

Pokiaľ ide o všeobecné zásady, z usmernení vyplýva, že v prípade paušálnych korekcií sa pravdepodobná finančná ujma spôsobená Únii určí na základe posúdenia rizika vyplývajúceho z nedostatku v kontrole, ktorý sa môže týkať povahy alebo kvality vykonávaných kontrol, ako aj počtu kontrol. Vychádza to zo zásady proporcionality vysvetlenej v článku 52 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013, podľa ktorej musí sadzba korekcie jasne súvisieť s finančnou ujmou vzniknutou Únii. ( 9 )

10.

Pokiaľ ide o úroveň paušálnej korekcie, podľa usmernení sa v závislosti od uvedených okolností uplatní korekcia vo výške 2 %, 3 %, 5 %, 7 % alebo 10 %. ( 10 ) Z usmernení ďalej vyplýva, že vo výnimočných prípadoch je možné použiť vyššie sadzby korekcie až do výšky 100 %. ( 11 ) Taká vyššia sadzba sa uplatní v prípadoch uvedených v článku 12 ods. 7 písm. c) vykonávacieho nariadenia č. 907/2014. Bod 3.2.5. usmernení, ktorý sa týka tohto ustanovenia, teda stanovuje:

„,Chýba uplatňovanie kontrolného systému zo strany členského štátu alebo má vážne nedostatky, a existujú dôkazy o rozsiahlych nezrovnalostiach a nedbanlivosti pri riešení neoprávnených alebo podvodných praktík‘[ ( 12 )]. V takom prípade je opodstatnená oprava vo výške 25 %, keďže je možné odôvodnene predpokladať, že možnosť beztrestne predkladať neoprávnené žiadosti zapríčiní rozpočtu Únie mimoriadne vysokú finančnú ujmu.

12.

Od 24. do 28. novembra 2014 uskutočnila Komisia vo Francúzku preskúmanie, ktoré sa týkalo odvetvia pomoci na plochu žiadanej za roky podávania žiadostí 2013 a 2014. Komisia po tomto preskúmaní oznámila jeho výsledky Francúzskej republike a následne došlo medzi touto inštitúciou a členským štátom ku korešpondencii v súvislosti s preskúmaním.

13.

Listom z 20. mája 2016 (ďalej len „oznámenie z 20. mája 2016“) Komisia Francúzskej republike oznámila, že navrhuje vylúčiť z financovania Úniou celkovú sumu 117439017,55 eura pre nesúlad uplatňovania systému pomoci vyplácanej na plochu vo Francúzku s pravidlami Únie za roky podávania žiadostí 2013 a 2014. Táto suma sa skladala zo štyroch skupín navrhovaných opráv, z ktorých sa jedna týkala priamej pomoci na plochu vyplácanej na Hornej Korzike. Išlo o paušálnu korekciu vo výške 100 %, ktorá zodpovedala sume 28973945,46 eura.

14.

Uvedená paušálna korekcia vo výške 100 % vychádzala z viacerých zistených nedostatkov najmä v súvislosti s problémami spojenými s vymedzením oprávnených plôch.

18.

Listom z 22. júna 2016 sa francúzske orgány obrátili na zmierovací orgán v súvislosti s finančnou korekciou, ktorú Komisia uplatnila na departement Horná Korzika. V podstate tvrdili, že tvrdenia, ktorými Komisia odôvodnila zamietnutie vyčíslenia, ktoré v tomto smere navrhli, neboli postačujúce z hľadiska právnej úpravy Únie a že navrhovaná paušálna korekcia pre Hornú Korziku vo výške 100 % nie je v súlade s postupmi vyčísľovania ujmy, ktoré tieto predpisy stanovujú.

19.

Zmierovací orgán 19. decembra 2016 vydal stanovisko. V podstate konštatoval, že zmierenie v tomto štádiu nie je možné a že korekcia vo výške 100 % je pravdepodobne neprimeraná vzhľadom na skutočné riziko pre EPZF. Na základe toho vyzval útvary Komisie, aby navrhli nižšiu korekciu.

20.

Dňa 21. februára 2017 vydala Komisia konečné stanovisko. Trvala na svojom pôvodnom stanovisku vysvetlenom v oznámení z 20. mája 2016, pričom uviedla, že paušálna korekcia vo výške 100 % je odôvodnená, lebo z dostupných informácií vyplýva, že nedostatky v kontrole pomoci na Hornej Korzike sú natoľko závažné, že predstavujú úplný nesúlad s pravidlami Únie a vytvárajú veľmi vysoké riziko pre EPZF.

C.

Konanie na Súdnom dvore a návrhy účastníkov konania

23.

Podaním z 23. mája 2019 Francúzska republika podala toto odvolanie proti napadnutému rozsudku. Uvedený členský štát v odvolaní spochybňuje len dôvodnosť jednej zo štyroch skupín finančných korekcií, o ktorých Všeobecný súd rozhodoval v napadnutom rozsudku, konkrétne paušálnu korekciu vo výške 100 %, ktorá sa týkala priamej pomoci na plochu vyplácanej na Hornej Korzike za roky podávania žiadostí 2013 a 2014.

24.

Francúzska republika tak vo svojom odvolaní navrhuje, aby Súdny dvor:

25.

Komisia vo svojej replike navrhuje, aby Súdny dvor:

–

zamietol odvolanie,

–

uložil Francúzskej republike povinnosť nahradiť trovy konania.

V spornom rozhodnutí bola táto korekcia odôvodnená z hľadiska osobitnej situácie departementu Horná Korzika, v ktorom Komisia zistila nedostatky, pri ktorých išlo najmä o problémy s vymedzením oprávnených plôch. ( 15 ) Komisia ďalej uviedla, že tieto nedostatky už boli zistené v rámci postupu o overení súladu za roky podávania žiadostí 2008 až 2012, a že pokiaľ nedôjde k úpravám prístupu francúzskych orgánov, paušálna korekcia vo výške 100 % sa musí uplatniť aj za roky podávania žiadostí 2013 a 2014. ( 16 )

29.

Francúzska republika pred Všeobecným súdom spochybňovala dôvodnosť tohto rozhodnutia, pričom najmä tvrdila, že podmienky na uplatnenie paušálnej korekcie vo výške 100 % upravenej v bode 3.2.5. usmernení nie sú splnené a že sporná korekcia je z tohto dôvodu neprimeraná.

30.

Všeobecný súd v napadnutom rozsudku zamietol tento žalobný dôvod ako nedôvodný. ( 17 ) Všeobecný súd konkrétne v podstate najprv v bodoch 117 a 118 napadnutého rozsudku poskytol výklad podmienok na uplatnenie sadzby 100 %, ktoré upravuje bod 3.2.5. usmernení, a potom v bodoch 134 až 136 napadnutého rozsudku uplatnil tento výklad na okolnosti veci. V tomto smere na jednej strane konštatoval, že kontrolný systém na Hornej Korzike je založený na nesprávnom vymedzení oprávnených plôch, čo je v rozpore s jednou zo základných podmienok systému pomoci na plochu, a na druhej strane, že také porušenie je natoľko závažné, že v súlade s bodom 3.2.5. usmernení predstavuje úplné nedodržanie pravidiel Únie, v dôsledku ktorého sú všetky platby neoprávnené. Všeobecný súd na základe toho konštatoval, že Komisia bola preto oprávnená uložiť spornú korekciu.

A.

Odôvodnenie, ktoré Komisia použila na uloženie spornej korekcie

34.

Na úvod chcem poukázať na to, že uloženie finančnej korekcie vo výške 100 % môže byť odôvodnené v dvoch odlišných situáciách: ak boli všetky výdavky poskytnuté bez akéhokoľvek právneho základu v práve Únie („prvá situácia“) alebo ak síce v práve Únie existuje právny základ financovania, ale kontrolný systém členského štátu má vážne nedostatky, v dôsledku čoho sú všetky platby neoprávnené („druhá situácia“). ( 18 ) Bod 3.2.5. usmernení sa týka práve druhej situácie.

35.

Komisia na Súdnom dvore potvrdila, že uloženie spornej korekcie vychádzalo z druhej situácie. Komisia však tvrdila, že sporná korekcia bola založená aj na prvej situácii. Vo svojej replike tak Komisia uviedla, že „došlo k vyplateniu pomoci bez akéhokoľvek právneho základu a zároveň k jasnému narušeniu fungovania kontrolného systému na Hornej Korzike“, čo potvrdila aj na pojednávaní. ( 19 )

Pokiaľ ide po prvé o odôvodnenie uplatnenia sadzby 100 %, treba konštatovať, že v prvej situácii je táto sadzba na úrovni právnej úpravy.

39.

Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora totiž vyplýva, že z EPZF sa financujú len zásahy uskutočnené v súlade s ustanoveniami Únie v rámci spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov. EPZF znáša iba sumy vyplatené v súlade s pravidlami stanovenými v rámci spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov. Členské štáty teda znášajú všetky ostatné vyplatené sumy, najmä tie, o ktorých sa vnútroštátne orgány nesprávne domnievali, že sú oprávnené vyplatiť ich v rámci tejto spoločnej organizácie. ( 20 )

40.

V tejto situácii je pomoc vyplatená bez právneho základu vylúčená z financovania Úniou bez ohľadu na to, či boli zistené nezrovnalosti alebo nedbanlivosť na strane vnútroštátnych orgánov. Komisia v tomto smere nemá nijakú právomoc voľnej úvahy na schválenie alebo vylúčenie výdavku z financovania Úniou. ( 21 ) Korekcia uložená v takej situácii má teda podobu jednorazovej korekcie, čo znamená, že stratu, ktorú Únia utrpela – a teda sumu, ktorá sa má vylúčiť – je možné presne určiť.

41.

Pokiaľ ide po druhé o súdne preskúmanie, z predchádzajúcich úvah vyplýva, že v prvej situácii musí Všeobecný súd preskúmať, či vnútroštátne orgány poskytli pomoc bez právneho základu v práve Únie. V rámci tohto posúdenia sa skúma, či je vyplatená pomoc v rozpore so základnými podmienkami príslušného systému pomoci, ktoré sú zásadné na určenie prípustnosti žiadosti o pomoc, takže uvedená pomoc je mimo systému pomoci. ( 25 )

45.

Naopak, v druhej situácii musí Všeobecný súd preskúmať, či Komisia mohla oprávnene usúdiť, že nedostatky kontrolného systému sú natoľko závažné, že predstavujú úplné nedodržanie pravidiel Únie, v dôsledku čoho sú všetky platby neoprávnené v zmysle bodu 3.2.5. usmernení. Inými slovami, Všeobecný súd musí preskúmať dôvodnosť odhadu skutočnej škody , ktorú utrpel rozpočet Únie, zo strany Komisie. ( 26 )

2. Odôvodnenie spornej korekcie

46.

Pokiaľ ide o spornú korekciu, podľa môjho názoru je dôvod uvedený Komisiou, podľa ktorého je táto korekcia založená aj na prvej situácii, neprípustný. Konštatujem totiž, že tento dôvod nebol uplatnený v konaní na Všeobecnom súde, ktorý v napadnutom rozsudku skúmal iba to, či je sporná korekcia odôvodnená z hľadiska bodu 3.2.5. usmernení. ( 27 ) Pripomínam, že uvedený bod sa týka druhej situácie.

49.

Výklad bodu 3.2.5. usmernení zo strany Všeobecného súdu je uvedený v bodoch 117 a 118 napadnutého rozsudku. V bodoch 117 a 118 sa Všeobecný súd odvoláva na výklad tohto bodu usmernení, ktorý je už v jeho judikatúre ustálený. ( 32 )

50.

Chcem poukázať na to, že francúzska republika spochybnila len výklad, ktorý Všeobecný súd uviedol v bode 118 napadnutého rozsudku. Tento bod 118 však odkazuje na predchádzajúci bod 117. Aby som mohol preskúmať dôvodnosť bodu 118, musím teda najprv posúdiť bod 117. Ako vysvetlím, domnievam sa, že judikatúra pripomenutá v bode 117 napadnutého rozsudku predstavuje primeraný výklad tohto bodu usmernení (časť 1.), Všeobecný súd sa však podľa môjho názoru dopustil nesprávneho právneho posúdenia v bode 118 (časť 2.).

1. Judikatúra pripomenutá v bode 117 napadnutého rozsudku

51.

54.

Následne druhý ukazovateľ (kontrolný systém neberie do úvahy základné prvky dotknutého systému pomoci a jeho ciele) kvalifikuje typ nedostatku, v dôsledku ktorého môžu byť všetky platby neoprávnené. Pripomínam, že základnými prvkami pomoci sú základné podmienky na poskytnutie pomoci, ( 33 ) a pokiaľ teda kontrolný systém neberie do úvahy jeden alebo viacero týchto prvkov, môžu byť všetky platby neoprávnené. ( 34 ) To isté platí pre ciele systému pomoci. Ak sú totiž aj základné podmienky formálne splnené, je možné, že súvisiace ciele spoločnej organizácie trhov splnené nie sú, takže všetky platby sú neoprávnené. ( 35 )

55.

Nakoniec tretí ukazovateľ (kontrolný systém svojou povahou neumožňuje odhaliť postupy príslušných subjektov, ktoré obchádzajú základné prvky alebo nimi manipulujú) vychádza z predpokladu uvedeného v článku 12 ods. 7 písm. c) nariadenia č. 907/2014, podľa ktorého existujú dôkazy o rozsiahlych nezrovnalostiach a nedbanlivosti pri riešení neoprávnených alebo podvodných praktík.

56.

Ako vyplýva z týchto troch kumulatívnych ukazovateľov, uplatnenie paušálnej sadzby 100 % má veľmi prísny rámec, a podľa môjho názoru je to správne.

Bod 118 napadnutého rozsudku ďalej stanovuje, že „z tejto judikatúry [pripomenutej v bode 117 napadnutého rozsudku] tak vyplýva, že uplatnenie korekcie vo výške 100 % nie je ani tak odôvodnené nedostatkami [v kľúčovej kontrole, ktorými trpí kontrolný systém], [ako skôr nedodržaním základných prvkov dotknutého systému pomoci a jeho cieľov]. Nesplnenie základnej podmienky alebo podmienok poskytnutia pomoci je dôvodom na vylúčenie všetkých výdavkov [rozsudok z 10. júla 2014, Grécko/Komisia, T‑376/12 , EU:T:2014:623 , bod 123 (neuverejnený)]“.

60.

Podľa môjho názoru nie je jasné, ako treba tento bod chápať a najmä aký je jeho vzťah s tromi ukazovateľmi uvedenými v bode 117 napadnutého rozsudku. Dosah tohto bodu bol teda podľa môjho názoru oprávnene predmetom diskusií na pojednávaní. Bod 118 je totiž nejasný z dvoch dôvodov.

61.

Na jednej strane konštatujem, že bod 118 odkazuje na bod 123 rozsudku Grécko/Komisia, ( 39 ) cituje ho však len čiastočne. Na druhej strane samotný dosah bodu 123 nie je jasný a podľa môjho názoru neumožňuje objasniť dosah bodu 118 napadnutého rozsudku.

62.

Podľa názoru Komisie treba body 117 a 118 chápať práve v tomto kontexte. Uvedené body teda – vo vzájomnom spojení – znamenajú, že pokiaľ pri paušálnych korekciách dochádza tak k porušeniu na úrovni vnútroštátnej právnej úpravy, ako aj k nedostatkom v kontrolnom systéme, a tieto nedostatky neumožňujú rozlíšiť, kto mal na pomoc nárok a v akej sume, paušálna korekcia vo výške 100 % je odôvodnená. V takej situácii existuje riziko, že všetky výdavky môžu byť nesprávne.

66.

Domnievam sa, že výklad, ktorý takto navrhuje Komisia, je okrem toho, že sa vzhľadom na predchádzajúce úvahy trochu vzďaľuje od napadnutého rozsudku, v každom prípade v rozpore s legislatívnym rámcom, ako aj s usmerneniami.

67.

Pokiaľ ide totiž o legislatívny rámec, je potrebné na jednej strane pripomenúť, že uloženie akejkoľvek paušálnej sadzby – bez ohľadu na jej výšku – svojou povahou znamená, že nie je možné presne určiť skutočnú stratu. Neistota s ohľadom na/v súvislosti s ujmy, ktorú Únia utrpela, je teda dôvodom na uloženie paušálnej korekcie, sama osebe však neodôvodňuje sadzbu 100 %.

68.

Čo sa týka usmernení, podľa môjho názoru ich výklad zo strany Komisie vychádza zo zámeny medzi podmienkami uplatnenia korekcie vo výške 25 % a podmienkami uplatnenia korekcie vo výške 100 %. Neschopnosť overiť, či bola pomoc poskytnutá osobám, ktoré na ňu majú nárok, je tak tiež dôsledkom úplného neuplatňovania kontrolného systému v členskom štáte, čo je dôvod na uplatnenie korekcie vo výške 25 %. V skutočnosti má každý nedostatok v kontrole týkajúci sa základného prvku, ktorý je podmienkou zákonnosti poskytnutia pomoci, za následok vznik neistoty, pokiaľ ide o to, či bola pomoc poskytnutá osobám, ktoré na ňu majú nárok. Tieto skutočnosti v dôsledku toho nemôžu byť samy osebe dôvodom na uplatnenie korekcie vo výške 100 % na základe usmernení. ( 42 ) Zhrniem to tak, že existencia neistoty v súvislosti s oprávnenosťou každej pomoci posudzovanej jednotlivo neznamená, že každá vyplatená pomoc je neoprávnená v zmysle bodu 3.2.5 usmernení.

70.

Zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že bod 117 napadnutého rozsudku predstavuje primeraný výklad bodu 3.2.5. usmernení. Navrhujem, aby ho Súdny dvor uplatnil v tomto odvolacom konaní. Čo sa týka bodu 118 napadnutého rozsudku, zdá sa, že Všeobecný súd bod 3.2.5. usmernení vykladal nesprávne, a ako vysvetlím, podľa všetkého práve tento omyl mal za následok nesprávne uplatnenie uvedeného bodu.

C.

Uplatnenie bodu 3.2.5. usmernení v prejednávanej veci Všeobecným súdom

71.

Nakoniec Všeobecný súd uviedol, že chyby vo vymedzení oprávnených plôch v systéme pomoci na plochu na Hornej Korzike natoľko ovplyvňujú integrovaný administratívny a kontrolný systém uplatňovaný na Hornej Korzike, ktorý bol navrhnutý na základe týchto chýb, že uvedený kontrolný systém nie je schopný odhaliť chyby pri určovaní poľnohospodárskych plôch, v dôsledku čoho mohli poľnohospodári v mnohých prípadoch nahlásiť neoprávnené plochy. ( 45 )

75.

V bodoch 134 až 136 napadnutého rozsudku Všeobecný súd rozhodol, že na základe tohto nesprávneho vymedzenia boli takmer systematicky schválené neoprávnené plochy, čo svedčí o dostatočne závažnom narušení fungovania kontrolného systému. Podľa názoru Všeobecného súdu tak uvedené vymedzenie nespĺňalo jednu zo zásadných základných podmienok. Všeobecný súd z toho vyvodil, že v súlade s judikatúrou citovanou v bodoch 117 a 118 napadnutého rozsudku je nedodržanie základných podmienok predmetného systému pomoci dôvodom na vylúčenie všetkých výdavkov, na základe čoho konštatoval, že dotknuté nedostatky sú natoľko závažné, že predstavujú úplné nedodržanie pravidiel Únie, v dôsledku ktorého sú všetky platby neoprávnené.

76.

Rovnako ako francúzska republika sa domnievam, že Všeobecný súd sa v bodoch 134 až 136 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď konštatoval, že nesplnenie základných podmienok predmetného systému pomoci je dôvodom na vylúčenie všetkých výdavkov v súlade s bodom 3.2.5. usmernení. Chyba má v zásade dve časti.

77.

Nesprávne vymedzenie v prejednávanej veci sa totiž týka niektorých typov plôch (krmovinové plochy s veľmi malým množstvom trávnatých porastov, ako aj určité krajinné prvky, akými sú skalnaté výstupky, bariny a hájiky), čo neznamená, že všetky plochy vyhlásené za oprávnené nimi nemali byť. Ako samotný Všeobecný súd v podstate správne konštatoval v bode 127 napadnutého rozsudku, nesprávne vymedzenie má za následok len to, že suma pomoci na plochu je vyššia , než na akú by dotknutí poľnohospodári mali nárok, keby bola poľnohospodárska plocha ich prevádzok správne posúdená. Inými slovami, Francúzska republika použila príliš široký výklad oprávnených plôch a také nedodržanie vymedzenia poľnohospodárskej plochy nemôže spôsobiť, že všetky platby budú neoprávnené. Skutočnosť, že vnútroštátna právna úprava – mimo kontrolného systému – nespĺňa túto podmienku, v dôsledku čoho poľnohospodári v mnohých prípadoch nahlásili neoprávnené plochy, v tomto smere nič nemení.

80.

Zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že v tomto bode je potrebné vyhovieť odvolaciemu dôvodu francúzskej republiky, a teda čiastočne zrušiť napadnutý rozsudok.

D.

O žalobe na Všeobecnom súde

81.

Článok 184 ods. 2 rokovacieho poriadku stanovuje, že ak je odvolanie dôvodné a Súdny dvor sám rozhodne s konečnou platnosťou o veci, rozhodne aj o trovách konania.

84.

Podľa článku 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku, ktorý sa uplatní na odvolacie konanie na základe článku 184 ods. 1 rokovacieho poriadku, účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

85.

Keďže Komisia nemala vo veci úspech, je opodstatnené uložiť jej povinnosť znášať okrem vlastných trov aj trovy konania, ktoré vznikli Francúzskej republike.

V. Návrh

–

uložil Európskej komisii povinnosť znášať okrem vlastných trov aj trovy konania, ktoré vznikli Francúzskej republike.

( 1 ) Jazyk prednesu: francúzština.

( 2 ) T‑26/18, neuverejnený, ďalej len „napadnutý rozsudok“, EU:T:2019:153 .

( 3 ) Rozhodnutie z 8. novembra 2017, ktorým sa z financovania Európskou úniou vylučujú určité výdavky vynaložené členskými štátmi v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a v rámci Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) ( Ú. v. EÚ L 292, 2017, s. 61 ) (ďalej len „sporné rozhodnutie“).

( 4 ) Usmernenia z 8. júna 2015 pre výpočet finančných opráv v rámci postupov overenia súladu a rozpočtového schválenia účtovných závierok, oznámenie [C(2015) 3675 final, ďalej len „usmernenia“].

( 11 ) Bod 3 usmernení.

( 12 ) Táto citácia v podstate zodpovedá zneniu článku 12 ods. 7 písm. c) vykonávacieho nariadenia č. 907/2014.

( 13 ) Nariadenie Rady z 19. januára 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory pre poľnohospodárov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa ustanovujú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 1290/2005, (ES) č. 247/2006, (ES) č. 378/2007 a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1782/2003 ( Ú. v. EÚ L 30, 2009, s. 16 ).

( 14 ) Nariadenie komisie z 30. novembra 2009, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 73/2009, pokiaľ ide o krížové plnenie, moduláciu a integrovaný správny a kontrolný systém v rámci schém priamej podpory pre poľnohospodárov ustanovených uvedeným nariadením, ako aj podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o krížové plnenie v rámci schémy podpory ustanovenej pre odvetvie vinohradníctva a vinárstva ( Ú. v. EÚ L 316, 2009, s. 65 ).

( 15 ) Pozri v tomto zmysle body 14 až 16 vyššie.

( 16 ) Pozri v tomto zmysle bod 17 vyššie. Vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 12. marca 2019, Francúzsko/Komisia ( T‑156/15 , neuverejnený, EU:T:2019:157 ), francúzska republika spochybňovala dôvodnosť uplatnenia sadzby 100 % za roky podávania žiadostí 2011 a 2012 z podobných dôvodov ako v napadnutom rozsudku. Všeobecný súd v rozsudku T‑156/15 zrušil túto korekciu z dôvodu porušenia práva na obhajobu, a teda nemal príležitosť skúmať, či bola jej uložením porušená aj zásada proporcionality (body 120 až 138 rozsudku).

( 23 ) Pokiaľ ide o vymedzenie týchto typov výpočtu, pozri poznámku pod čiarou 7 vyššie.

( 24 ) Vo všeobecnosti skutočnosť, že sumy, ktoré majú byť vylúčené v prípade kontrolného systému s vážnymi nedostatkami, nie je možné presne určiť, spočíva v samotnej povahe tohto druhu nedostatku. Ak napríklad totiž nie sú vykonané viaceré kľúčové kontroly, kontrolný systém bude svojou povahou neúčinný na určenie prípustnosti žiadosti o pomoc.

( 25 ) Pozri najmä rozsudok z 18. apríla 2002, Belgicko/Komisia ( C‑332/00 , EU:C:2002:235 , bod 36 ), v ktorom bola pomoc vyplatená v podstate bez právneho základu, v dôsledku čoho bola úplne vylúčená z financovania Úniou bez ohľadu na to, či boli na strane príslušných orgánov zistené nezrovnalosti alebo nedbanlivosť. Pozri tiež rozsudok zo 6. júla 2000, Španielsko/Komisia ( C‑45/97 , EU:C:2000:362 , body 40 až 43 ), v ktorom Súdny dvor konštatoval, že porušenie právnych predpisov Únie v oblasti čistoty olivového oleja je preukázané, keďže prítomnosť chemickej látky nie je zlučiteľná s definíciou olivového oleja, v dôsledku čoho rozhodol, že korekcia vo výške 100 % výdavkov je odôvodnená. Rovnako v rozsudku z 9. apríla 2008, Grécko/Komisia ( T‑364/04 , neuverejnený, EU:T:2008:97 , bod 39 ), Všeobecný súd konštatoval, že vylúčenie celej výšky výdavku z financovania je odôvodnené, lebo celá dodávka broskýň sa uskutočnila mimo režimu Spoločenstva, keďže nebola v súlade s predpismi týkajúcimi sa minimálnej ceny.

( 26 ) Ako vyplýva z časti IV.B., Všeobecný súd na tento účel vo svojej judikatúre vytvoril výklad, na základe ktorého sa overuje dôvodnosť takého odhadu.

( 33 ) Pozri v tomto zmysle bod 44 a poznámku pod čiarou 25 vyššie.

( 34 ) Tento druhý ukazovateľ tak v podstate zodpovedá podmienke v rámci prvej situácie, ale pokiaľ ide o kontrolu: v prvej situácii je všetka vyplatená pomoc neoprávnená z dôvodu, že vnútroštátna právna úprava nespĺňa základné podmienky systému pomoci stanovené v práve Únie. Naopak, druhá situácia vychádza z predpokladu, že vnútroštátna právna úprava je v súlade s týmito podmienkami stanovenými v práve Únie, ale kontrolný systém ich neberie do úvahy. Z tohto dôvodu otázka, či nesplnenie základných podmienok systému pomoci (bez ohľadu na to, o aké porušenie jednej základnej podmienky alebo viacerých takýchto podmienok ide) v rámci druhej situácie môže spôsobiť, že všetky platby budú neoprávnené, závisí od povahy porušenia dotknutej podmienky alebo podmienok rovnako ako v rámci prvej situácie. Pozri najmä rozsudky z 18. apríla 2002, Belgicko/Komisia ( C‑332/00 , EU:C:2002:235 ), spomenutý v poznámke pod čiarou 25 vyššie, ako aj z 1. júla 2009, Španielsko/Komisia ( T‑259/05 , neuverejnený, EU:T:2009:232 ), spomenutý v poznámke pod čiarou 35 nižšie, pokiaľ ide o veci, v ktorých porušenie základnej podmienky spôsobilo neoprávnenosť všetkých platieb. Naopak, pozri body 78 a 79 nižšie, pokiaľ ide o príklad, kde porušenie základnej podmienky nespôsobí neoprávnenosť všetkých platieb.

( 35 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. júla 2009, Španielsko/Komisia ( T‑259/05 , neuverejnený, EU:T:2009:232 , body 90 až 114 ), kde boli všetky podmienky poskytnutia dotknutej pomoci formálne splnené. Základný cieľ dotknutých operácií (výroba ľanového vlákna) však nemal komerčný účel, čo bolo v rozpore s jedným z cieľov spoločnej organizácie trhov v dotknutom odvetví, a teda všetky platby boli neoprávnené.

( 40 ) Pozri v tomto zmysle body 72 až 74 nižšie.

( 41 ) Pozri bod 54 a poznámku pod čiarou 34 vyššie.

( 42 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. septembra 2011, Grécko/Komisia ( T‑344/05 , neuverejnený, EU:T:2011:440 , bod 202 ).

( 43 ) Body 111 až 133 napadnutého rozsudku.

( 44 ) Body 120 a 121 napadnutého rozsudku týkajúce sa posúdenia, ktoré Všeobecný súd uviedol na jednej strane v bodoch 50 až 74 napadnutého rozsudku a na druhej strane v bodoch 75 až 106 napadnutého rozsudku. Toto nesprávne vymedzenie je uvedené v bodoch 15 a 16 vyššie.

( 45 ) Body 130 až 132 napadnutého rozsudku.