C-458/19

62019CC0458

NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY

JULIANE KOKOTT

prednesené 25. februára 2021 ( 1 )

Vec C‑458/19 P

ClientEarth

A. Aarhuský dohovor

B. Aarhuské nariadenie

C. Nariadenie REACH

III. Skutkový stav

A. Klasifikácia DEHP

B. Autorizačný postup

2. Preskúmanie žaloby na Všeobecnom súde

C. O ostatných odvolacích dôvodoch

1. Prvý odvolací dôvod: Prípustnosť žalobných dôvodov a argumentov

a) Prvá časť prvého odvolacieho dôvodu: predmet žaloby podanej proti spornému rozhodnutiu o žiadosti o preskúmanie

b) Druhá časť prvého odvolacieho dôvodu: predmet sporu preskúmavacieho konania

i) Pojem použitie

4. Tretí odvolací dôvod: alternatívy žiadaného použitia

5. Piaty odvolací dôvod: zváženie podľa správy o chemickej bezpečnosti

6. Siedmy odvolací dôvod: zásada predchádzania škodám

D. Záver právneho posúdenia

VI. O trovách

VII. Návrh

Prejednávané odvolanie preto po prvý raz dáva Súdnemu dvoru príležitosť odpovedať na určité otázky týkajúce sa preskúmavacieho konania podľa Aarhuského nariadenia a autorizačného postupu podľa nariadenia REACH. V podstate ide o kontrolu zváženia, na ktorom sa autorizácia zakladá, a teda o hľadiská, ktoré treba pri zvážení zohľadniť, ako aj o kontrolu analýzy alternatív. Okrem toho je sporné, do akej miery žiadosť o preskúmanie vymedzuje predmet sporu a do akej miery sa môžu tretie osoby odvolávať na nedostatky žiadosti používateľa o autorizáciu s cieľom spochybniť platnosť rozhodnutia o autorizácii.

II. Právny rámec

A. Aarhuský dohovor

4.

Článok 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru ( 4 ) stanovuje, že každá strana zabezpečí, aby členovia verejnosti mali prístup k správnemu alebo súdnemu konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov a opomenutí súkromných osôb a orgánov verejnej moci, ktoré sú v rozpore s jej vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia. Podľa článku 9 ods. 4 tieto postupy zabezpečia zodpovedajúcu a účinnú nápravu. Musia byť primerané, spravodlivé, včasné a nie nedostupne drahé.

B. Aarhuské nariadenie

6.

Článok 12 ods. 1 Aarhuského nariadenia odkazuje na možnosť podania žaloby na súdy Európskej únie:

„Mimovládna organizácia, ktorá požiadala o vnútorné preskúmanie podľa článku 10, môže začať konanie pred Súdnym dvorom v súlade s príslušnými ustanoveniami zmluvy.“

7.

Toto ustanovenie je vysvetlené v odôvodnení 21 Aarhuského nariadenia:

„Ak boli predchádzajúce žiadosti o vnútorné preskúmanie neúspešné, dotknutá mimovládna organizácia by mala mať možnosť začať súdne konanie pred Súdnym dvorom v súlade s príslušnými ustanoveniami zmluvy.“

Cieľ autorizácie je uvedený v článku 55 nariadenia REACH:

„Cieľom tejto hlavy je zabezpečiť dobré fungovanie vnútorného trhu a zároveň zaistiť, aby boli riziká vyplývajúce z látok vzbudzujúcich veľké obavy riadne kontrolované a aby boli tieto látky v postupne nahradené vhodnými alternatívnymi látkami alebo technológiami, ak sú ekonomicky a technicky uskutočniteľné. S týmto cieľom výrobcovia, dovozcovia a následní užívatelia žiadajúci o autorizáciu analyzujú dostupnosť alternatív a posudzujú ich riziká a technickú a ekonomickú uskutočniteľnosť náhrady.“

11.

Podľa článku 56 ods. 1 nariadenia REACH použitie látok vzbudzujúcich veľké obavy, ktoré sú uvedené v prílohe XIV, vyžaduje autorizáciu. Vlastnosti týchto látok sú zakotvené v článku 57. Sú medzi nimi reprodukčná toxicita [písmeno c)] a vlastnosti narúšajúce endokrinný systém [písmeno f)]. Článok 58 upravuje postup zahrnutia látok do prílohy XIV, čím potom vzniká dôvod na autorizáciu.

12.

Medzikrok v postupe určenia potreby autorizácie je stanovený v článku 59 nariadenia REACH. Podľa tohto ustanovenia látky, ktoré prichádzajú do úvahy na účely autorizácie z dôvodu ich vlastností vzbudzujúcich veľké obavy, sa najskôr identifikujú a zaradia do takzvaného zoznamu navrhovaných látok.

4. Ak autorizáciu nemožno udeliť podľa odseku 2,… možno ju udeliť, ak sa preukáže, že sociálno‑ekonomické prínosy pre spoločnosť vyplývajúce z používania látky prevyšujú riziko pre ľudské zdravie alebo životné prostredie, a ak neexistujú vhodné alternatívne látky alebo technológie. Toto rozhodnutie sa prijme po zvážení všetkých týchto prvkov a po zohľadnení stanovísk výboru pre hodnotenie rizík a výboru pre sociálno‑ekonomickú analýzu uvedených v článku 64 ods. 4 písm. a) a b):

a)

rizika, ktoré predstavuje použitie látky, vrátane vhodnosti a účinnosti navrhovaných opatrení na manažment rizík;

b)

sociálno‑ekonomických prínosov vyplývajúcich z jej používania a sociálnoekonomických dôsledkov zamietnutia jej autorizácie, ako ich preukáže žiadateľ alebo iné zainteresované strany;

c)

b)

technickej a ekonomickej realizovateľnosti alternatív pre žiadateľa.

6. Použitie sa neautorizuje, ak by predstavovalo zmiernenie obmedzenia stanoveného v prílohe XVII.

7. Autorizácia sa udelí len vtedy, ak je žiadosť predložená v zhode s požiadavkami článku 62.

8. …“

14.

ak už nebola predložená ako súčasť registrácie, správu o chemickej bezpečnosti v súlade s prílohou I týkajúcu sa rizík pre zdravie ľudí a/alebo životné prostredie z používania látok, ktoré vyplývajú z vnútorných vlastností uvedených v prílohe XIV;

e)

analýzu alternatív, ktorá sa týka ich rizík a technickej a ekonomickej uskutočniteľnosti nahradenia, v prípade potreby vrátane informácií o aktivitách žiadateľa v oblasti výskumu a vývoja;

f)

…“

15.

výbor pre hodnotenie rizík: posudzovanie rizika pre ľudské zdravie a/alebo životné prostredie vyplývajúce z použitia látky vrátane vhodnosti a účinnosti opatrení na manažment rizík, ako je opísané v žiadosti a ak je to relevantné, hodnotenie rizík vyplývajúce z možných alternatív;

b)

výbor pre sociálno‑ekonomickú analýzu: hodnotenie sociálno‑ekonomických faktorov a dostupnosti, vhodnosti a technickej uskutočniteľnosti alternatív spojených s použitím látky, ako je opísané v žiadosti, ak sa žiadosť podáva v súlade s článkom 62 a hodnotenie príspevku každej tretej strany predloženého podľa odseku 2 tohto článku.

5. …“

16.

Odôvodnenie

69 nariadenia REACH vysvetľuje autorizáciu:

18.

Komisia nariadením (EÚ) č. 143/2011 ( 5 ) zahrnula DEHP, zlúčeninu, ktorá je v zásade používaná ako zmäkčovadlo plastov na báze PVC, do prílohy XIV nariadenia REACH. Komisia pri tejto právnej úprave vychádzala zo skutočnosti, že látka vykazuje reprodukčnú toxicitu v zmysle článku 57 písm. c) nariadenia REACH. Použitie DEHP odvtedy vyžaduje autorizáciu Komisie.

19.

Okrem toho Dánsko 26. augusta 2014 predložilo správu, podľa ktorej DEHP je látkou vzbudzujúcou veľké obavy aj z dôvodu vlastností narúšajúcich endokrinný systém. ( 6 ) Európska chemická agentúra (ďalej len „ECHA“) preto 12. decembra 2014 aktualizovala existujúci zápis DEHP na takzvanom zozname navrhovaných látok a uvedenú látku klasifikovala ako látku vzbudzujúcu veľké obavy v zmysle článku 57 písm. f) nariadenia REACH, pretože má vlastnosti narúšajúce endokrinný systém s pravdepodobne závažnými účinkami na životné prostredie. ( 7 ) Okrem toho po spornom preskúmaní autorizácie Komisia 4. júla 2017 rozhodla, že DEHP treba takto klasifikovať aj z dôvodu jeho vlastností narúšajúcich endokrinný systém vplývajúcich na ľudské zdravie. ( 8 ) Z dôvodu vlastností DEHP narúšajúcich endokrinný systém však Komisia doposiaľ nestanovila povinnosť autorizácie.

B. Autorizačný postup

20.

Žiadatelia nevyrábajú DEHP, ale recyklujú odpady z PVC, ktoré už obsahujú DEHP. Podľa žiadosti DEHP nemá pre žiadateľov žiadnu konkrétnu funkčnú úlohu, ale je prevažne nežiaducou nečistotou v odpade, ktorý sa zhodnocuje. Pre ďalšie spracovanie recyklátu však môže mať určité výhody.

22.

Žiadosť vychádzala z článku 60 ods. 2 nariadenia REACH, teda z primeranej kontroly nad rizikami vyplývajúcimi z používania látky.

23.

Dňa 22. októbra 2014 výbory ECHA pre hodnotenie rizík a pre sociálno‑ekonomickú analýzu vydali dokument obsahujúci spoločné a konsolidované znenie ich stanovísk. ( 9 ) Dospeli k záveru, že autorizácia podľa článku 60 ods. 2 nariadenia REACH nie je možná, pretože nebola preukázaná primeraná kontrola nad rizikom používania. Sociálno‑ekonomický prínos však prevyšuje zostávajúce riziko. Autorizácia podľa článku 60 ods. 4 je preto možná.

24.

27.

Listom z 2. augusta 2016 ClientEarth požiadala Komisiu o preskúmanie rozhodnutia o autorizácii podľa článku 10 Aarhuského nariadenia.

28.

Sporným rozhodnutím C(2016) 8454 final zo 7. decembra 2016 Komisia zamietla žiadosť o vnútorné preskúmanie ako nedôvodnú (ďalej len „rozhodnutie o žiadosti o preskúmanie“).

IV. Súdne konanie a návrhy účastníkov konania

29.

vrátil vec Všeobecnému súdu na ďalšie konanie,

alebo subsidiárne,

–

zrušil rozsudok Všeobecného súdu vo veci T‑108/17 a

–

vyhlásil návrh na zrušenie za prípustný a dôvodný a v dôsledku toho zrušil napadnuté rozhodnutie, a v každom prípade

–

uložil odvolateľke povinnosť nahradiť všetky trovy konania.

32.

Účastníci konania podali písomné pripomienky, pričom ECHA sa len priklonila k argumentom Komisie. Súdny dvor upustil od pojednávania.

33.

Účastníci konania po vyzvaní Súdnym dvorom oznámili, že jedna zo spoločností – žiadateliek o autorizáciu – predložila správu o preskúmaní, a tým žiadala o predĺženie rozhodnutia o autorizácii, zatiaľ čo ostatné dve spoločnosti od toho upustili.

Je pozoruhodné, že predmetom žiadosti o autorizáciu nebola táto autorizácia, čiže zváženie podľa článku 60 ods. 4 nariadenia REACH, ale autorizácia vo veci primeranej kontroly nad rizikami reprodukčnej toxicity DEHP podľa článku 60 ods. 2 Výsledkom preskúmania žiadosti však bolo, že v žiadosti táto kontrola nebola preukázaná.

37.

ClientEarth namieta proti autorizácii na základe Aarhuského nariadenia. Na tieto účely najprv podala Komisii žiadosť o preskúmanie podľa článku 10 nariadenia, v ktorej namietala údajné nedostatky rozhodnutia o autorizácii. Tieto výhrady čiastočne nadväzujú na nedostatky žiadosti o autorizáciu, ktoré súvisia s tým, že predmetom žiadosti nebolo zváženie, a s tým, že v žiadosti o autorizáciu nebola preukázaná primeraná kontrola nad rizikom. ClientEarth tiež namieta proti aspektom zváženia, ktorými Komisia odôvodnila autorizáciu.

38.

Podmienky prípustnosti žiadosti o preskúmanie podľa článkov 10 a 11 Aarhuského nariadenia sú nesporné.

39.

42.

Záujem spoločnosti ClientEarth na konaní by bol otázny, ak by rozhodnutie o autorizácii medzičasom stratilo účinnosť uplynutím času alebo by ho Komisia zrušila. V takomto prípade by totiž bolo otázne, či ClientEarth môže byť zvýhodnená prostredníctvom prejednávaného odvolania. ( 12 )

43.

Článok 2 rozhodnutia o autorizácii stanovil preskúmavacie obdobie do 21. februára 2019. Keďže Komisia medzičasom neudelila žiadnu novú autorizáciu, je možné, že platnosť autorizácie uplynula.

44.

Podľa súhlasných tvrdení účastníkov konania je však rozhodnutie o autorizácii podľa článku 61 ods. 1 nariadenia REACH ešte stále účinné vo vzťahu k prinajmenšom jednému navrhovateľovi, keďže ten včas podal správu o preskúmaní, o ktorej musí Komisia ešte rozhodnúť.

Preskúmanie odvolania

47.

V šiestom odvolacom dôvode ClientEarth namieta proti konštatovaniam Všeobecného súdu, aké riziká, ktoré predstavujú látky, majú byť v rámci zváženia podľa článku 60 ods. 4 nariadenia REACH zohľadnené.

48.

Tento žalobný dôvod vychádza z okolnosti, že DEHP vyžadoval autorizáciu doposiaľ len z dôvodu reprodukčnej toxicity v zmysle článku 57 písm. c) nariadenia REACH. ECHA a Komisia však zaradili DEHP do takzvaného zoznamu navrhovaných látok aj z dôvodu jeho vlastností narúšajúcich endokrinný systém v zmysle článku 57 písm. f), teda z dôvodu jeho hormonálnych vplyvov, ako látku vzbudzujúcu veľké obavy podľa článku 59, to však neznamená, že podlieha autorizácii. ( 13 )

49.

Všeobecný súd však v bodoch 218 až 223 napadnutého rozsudku vychádza zo súvislosti medzi obomi dôvodmi autorizácie podľa článku 60 ods. 2 a 4 nariadenia REACH, ako aj z vymedzenia zoznamu navrhovaných látok a odôvodnenia autorizácie, v záujme limitovať zváženie na tie riziká, ktoré zakladajú autorizáciu.

53.

So Všeobecným súdom treba súhlasiť v tom, že autorizácia z dôvodu primeranej kontroly nad rizikom podľa článku 60 ods. 2 nariadenia REACH sa týka výlučne rizika, na ktorom sa zakladá autorizácia. Navrhovateľ musí predložiť len informácie týkajúce sa tohto rizika podľa článku 62 ods. 4 písm. d). Ak sa mu podarí preukázať primeranú kontrolu nad týmto rizikom, potom iné riziká nebránia autorizácii, aj keď je látka z dôvodu týchto rizík už zaradená do zoznamu navrhovaných látok. Zaradenie látky do zoznamu navrhovaných látok je len jedným z krokov v rámci postupu, ktorý môže, ale nemusí v budúcnosti viesť k autorizácii.

54.

Aj primárna funkcia zváženia podľa článku 60 ods. 4 nariadenia REACH teda spočíva v prekonaní rizika, na ktorom sa zakladá autorizácia. Bez tohto rizika by totiž nedošlo k žiadnej autorizácii.

55.

58.

Zváženie by teda bolo neúplné, ak by výhody použitia síce boli komplexne zohľadnené, ale z nevýhod by sa zohľadnilo iba riziko, na ktorom sa zakladá autorizácia.

59.

Komisia pred Všeobecným súdom odkázala aj na svoje vysvetlivky k návrhu nariadenia REACH, v ktorých tiež už uviedla, že sa nezohľadňujú iné účinky, ako tie, na ktorých sa zakladá autorizácia. Takéto účinky by mohli byť upravené v rámci obmedzení. Komisia to odôvodnila efektivitou konania. ( 15 )

60.

Úvahy o efektivite umožňujú, aby sa pri zvážení nezohľadnili nepatrné, vzdialené alebo hypotetické riziká. Prípustné je najmä to, aby boli riziká, ktoré sú prostredníctvom obmedzení preukázateľne dostatočne pod kontrolou, opomenuté v rámci zváženia pre ich nepatrnosť. Takéto obmedzenie zodpovedá diskrečnej právomoci Komisie, ktorú môže využiť pri určení východiskových údajov v hodnotení celkovej hospodárskej situácie. ( 16 ) Riziká, pre ktoré bola látka už ako látka vzbudzujúca veľké obavy zaradená do zoznamu navrhovaných látok podľa článku 59 nariadenia REACH, však nevyhnutne patria medzi relevantné okolnosti prejednávanej veci, ktoré Komisia musí pri výkone svojej právomoci obozretne a nestranne preskúmať. ( 17 )

64.

Tomuto záveru nebráni skutočnosť, že Všeobecný súd už rozhodol, že zaradenie látky do zoznamu navrhovaných látok z dôvodu dodatočných rizík neukladá povinnosť doplniť žiadosť o autorizáciu, o ktorej sa ešte stále rozhoduje, vzhľadom na tieto riziká. Toto zaradenie do zoznamu nemá nijaký vplyv na autorizačný postup. ( 21 )

65.

V tejto súvislosti treba najprv poznamenať, že Súdny dvor sa vo svojom rozsudku týkajúcom sa odvolania proti uvedenému skoršiemu rozsudku Všeobecného súdu ( 22 ) touto otázkou nezaoberal. Rozhodnutie Súdneho dvora týkajúce sa tejto otázky preto ešte nie je k dispozícii.

66.

Po druhé treba rozlišovať medzi zaradením látky do zoznamu navrhovaných látok a rizikami vyplývajúcimi z použitia tejto látky. Zaradenie – z prísne formálneho hľadiska – nemá priamy vplyv na prebiehajúci autorizačný postup. To však nevylučuje, aby riziká, ktoré vedú k zaradeniu do zoznamu, boli v rámci sociálno‑ekonomickej analýzy zohľadnené presne tak ako všetky ostatné relevantné riziká. Zaradenie do zoznamu navrhovaných látok má v tejto súvislosti význam len v rozsahu, v akom tieto riziká a ich závažnosť potvrdzuje.

2.

Preskúmanie žaloby na Všeobecnom súde

70.

Podľa článku 61 ods. 1 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie môže Súdny dvor v prípade zrušenia rozhodnutia Všeobecného súdu v danej veci vydať konečný rozsudok sám, ak to stav konania dovoľuje, alebo môže vec vrátiť na rozhodnutie Všeobecného súdu.

71.

Vzhľadom na nezohľadnenie iných rizík DEHP stav veci dovoľuje vydať konečný rozsudok. Komisia totiž pri spornom rozhodnutí o žiadosti o preskúmanie mala zohľadniť vlastnosti DEHP narúšajúce endokrinný systém. Keďže tak neurobila, aj toto rozhodnutie treba zrušiť v celom rozsahu.

Prvý odvolací dôvod: Prípustnosť žalobných dôvodov a argumentov

74.

Prvý odvolací dôvod sa týka zistení Všeobecného súdu v súvislosti s rozsahom žaloby podanej proti zamietnutiu žiadosti o preskúmanie podľa Aarhuského nariadenia. ClientEarth namieta proti tomu, že po prvé len sporné rozhodnutie o žiadosti o preskúmanie môže byť predmetom žaloby, nie však žiadosť o autorizáciu [k tomu pozri časť a)], a po druhé, že Všeobecný súd jej tvrdenia obmedzil na žalobné dôvody a argumenty, ktoré uviedla vo svojej žiadosti o preskúmanie [k tomu pozri časť b)].

a)

Prvá časť prvého odvolacieho dôvodu: predmet žaloby podanej proti spornému rozhodnutiu o žiadosti o preskúmanie

75.

Podľa článku 10 ods. 1 Aarhuského nariadenia sú určité mimovládne organizácie oprávnené podať inštitúcii Únie, ktorá prijala správny akt podľa zákona o životnom prostredí, odôvodnenú žiadosť o vnútorné preskúmanie. Predmet žiadosti o vnútorné preskúmanie sa podľa tohto ustanovenia týka prehodnotenia takéhoto právneho aktu, ( 28 ) čiže v prejednávanom prípade rozhodnutia o autorizácii.

79.

Súdny dvor rozhodol, že žiadosť o vnútorné preskúmanie správneho aktu teda smeruje k rozhodnutiu o údajnej protiprávnosti alebo (najmä) nedostatku dôvodnosti dotknutého aktu. ( 29 ) Mimovládna organizácia potom podľa článku 12 v spojení s článkom 10 Aarhuského nariadenia môže začať konanie pred súdmi Únie. Môže podať žalobu proti rozhodnutiu, ktorým sa zamieta žiadosť o vnútorné preskúmanie ako nedôvodná. Namietať pritom môže proti nedostatku právomoci, porušeniu podstatných formálnych náležitostí, porušeniu zmlúv alebo akejkoľvek právnej norme týkajúcej sa ich uplatňovania alebo zneužitiu právomocí. ( 30 )

80.

V tejto súvislosti sa však porušenie podstatných formálnych náležitostí týka náležitostí, ktoré sa vzťahujú na preskúmavacie konanie. Tým však ešte nie je jasné, do akej miery možno v žiadosti o preskúmanie namietať proti formálnym a procesným nedostatkom autorizačného postupu.

81.

Tieto informácie majú okrem toho význam aj pre účasť tretích osôb na autorizačnom postupe. Podľa článku 64 ods. 2 nariadenia REACH totiž ECHA zverejní podrobné informácie o použitiach, ku ktorým boli prijaté žiadosti. Okrem toho stanoví lehotu, v ktorej môžu zainteresované tretie strany predkladať informácie o alternatívnych látkach alebo technológiách. Článok 60 ods. 4 písm. c), článok 64 ods. 3 štvrtá veta, ako aj ods. 4 písm. b) a odôvodnenie 81 tiež stanovujú povinnosť vziať do úvahy všetky informácie predložené tretími stranami.

85.

Mimochodom ako Všeobecný súd sám uznáva v bode 103 a nasl. napadnutého rozsudku, autorizácia podľa článku 60 ods. 7 nariadenia REACH je prípustná len vtedy, ak sú splnené požiadavky článku 62. Vzťahuje sa to najmä na správu o chemickej bezpečnosti a analýzu alternatív.

86.

Ak by autorizáciu nebolo možné udeliť, pretože žiadosť nespĺňa podmienky článku 62 ods. 4 písm. d) a e) nariadenia REACH, mimovládne organizácie musia mať preto možnosť napadnúť takéto nedostatky v rámci preskúmania a následnej žaloby. To, či Komisia výslovne potvrdí tieto nedostatky, však nemôže mať vplyv na prípustnosť takéhoto tvrdenia v preskúmavacom konaní.

87.

Druhá časť prvého odvolacieho dôvodu: predmet sporu preskúmavacieho konania

90.

ClientEarth v druhej časti prvého odvolacieho dôvodu namieta proti tomu, že podľa bodu 55 napadnutého rozsudku sú v rámci žaloby proti rozhodnutiu o žiadosti o preskúmanie prípustné iba tie žalobné dôvody a argumenty, ktoré žalobca už uviedol v žiadosti o preskúmanie.

91.

Na prvý pohľad Súdny dvor o tejto otázke nedávno dosť podobne rozhodol v rozsudku TestBioTech. Žaloba proti zamietnutiu žiadosti o preskúmanie podľa tohto rozsudku nemôže byť založená na nových dôvodoch alebo dôkazoch, ktoré sa nenachádzali v žiadosti o vnútorné preskúmanie. Inak by bola požiadavka týkajúca sa odôvodnenia takejto žiadosti, ktorá je uvedená v článku 10 ods. 1 Aarhuského nariadenia, zbavená potrebného účinku a zmenila by predmet konania začatého na základe tejto žiadosti. ( 31 )

92.

95.

Obe skupiny prípadov nových tvrdení zodpovedajú cieľu uvedenému v odôvodnení 19 Aarhuského nariadenia a v článku 9 ods. 4 Aarhuského dohovoru, ktorým je zabezpečiť zodpovedajúcu a účinnú nápravu. Tento cieľ mimochodom vyplýva aj z článku 47 Charty základných práv.

96.

Naproti tomu konštatovanie Všeobecného súdu v bode 55 napadnutého rozsudku je príliš reštriktívne, pretože Všeobecný súd tam – správne – vyhlásil paušálne za neprípustné nielen nové žalobné dôvody, ale – nesprávne – aj nové tvrdenia.

97.

V záujme spochybniť rozsudok by však aj uplatnenie tohto konštatovania vo vzťahu k tvrdeniu spoločnosti ClientEarth muselo spočívať na nesprávnom právnom posúdení.

Je však nesporné, že žiadosť o preskúmanie sa týkala otázky, či žiadosť o autorizáciu dostatočne jasne označila žiadané použitia DEHP. Všeobecný súd v bode 61 napadnutého rozsudku dokonca odkazuje na tvrdenie spoločnosti ClientEarth v žiadosti o preskúmanie, že použitie DEHP predpokladá, aby sa táto látka používala „v zmesi“ alebo bola prípadne začlenená „do výrobku“. V bode 71 napadnutého rozsudku Všeobecný súd uvádza dôvody, pre ktoré Komisia zamietla toto tvrdenie v spornom rozhodnutí o žiadosti o preskúmanie.

101.

Ak ClientEarth v žalobe požaduje „aktívne“ zavedenie alebo použitie určitej látky v „priemyselnom procese“, treba to považovať – prinajmenšom v prejednávanom konaní – iba za ďalší stupeň námietky zo žiadosti o preskúmanie. Naďalej totiž ide o to, či predmetom žiadosti o autorizáciu a autorizácie sú použitia DEHP v zmysle nariadenia REACH.

102.

Konštatovanie Všeobecného súdu týkajúce sa neprípustnosti predmetného tvrdenia spoločnosti ClientEarth preto vyplýva z nesprávneho právneho posúdenia.

103.

106.

V prípade neexistencie právnej úpravy na úrovni Únie týkajúcej sa ukončenia štatútu odpadu vo vzťahu k odpadom z PVC s obsahom DEHP však o tom rozhodujú členské štáty, ( 39 ) ktoré pritom podliehajú prísnym požiadavkám na zabránenie škodlivým účinkom na životné prostredie a zdravie ľudí. ( 40 ) Za prípadné porušenie práva o odpadoch by tak bol zodpovedný členský štát, ktorý konštatoval ukončenie štatútu odpadu.

107.

Táto časť prvého odvolacieho dôvodu je preto v konečnom dôsledku irelevantná.

iii) Sociálno‑ekonomický prínos – kvantifikácia rizika

108.

Štvrtý odvolací dôvod: požiadavky na žiadosť o autorizáciu

111.

Keďže žiadosť o preskúmanie autorizácie sa môže zakladať aj na tom, že táto autorizácia vychádzala z nedostatočných údajov, ( 41 ) požiadavky na obsah tejto žiadosti sú relevantné. Sú predmetom štvrtého odvolacieho dôvodu.

112.

Ako som už uviedla, autorizácia podľa článku 60 ods. 7 nariadenia REACH autorizácia sa udelí len vtedy, ak je žiadosť predložená v zhode s požiadavkami článku 62. ( 42 ) Článok 62 ods. 4 určuje informácie, ktoré musí žiadosť obsahovať. Patrí sem najmä správa o chemickej bezpečnosti [písmeno d)] a analýza alternatív [písmeno e)]. Správa o chemickej bezpečnosti musí spĺňať požiadavky prílohy I a najmä zaoberať sa rizikami pre ľudské zdravie a/alebo životné prostredie z používania látok, ktoré vyplývajú z vnútorných vlastností uvedených v prílohe XIV. Analýza alternatív má zohľadniť riziká alternatív, ako aj technickú a ekonomickú uskutočniteľnosť nahradenia, v prípade potreby vrátane informácií o aktivitách žiadateľa v oblasti výskumu a vývoja.

113.

Je pravda, že neexistuje ustanovenie, ktoré by Komisii ukladalo povinnosť preskúmať obsah predložených informácií. Článok 64 ods. 3 prvá veta nariadenia REACH však výslovne stanovuje, že pri príprave svojho stanoviska výbory ECHA pre hodnotenie rizík a pre sociálno‑ekonomickú analýzu najprv skontrolujú, či žiadosť obsahuje všetky informácie uvedené v článku 62, ktoré sú príslušné z hľadiska ich pôsobnosti. Druhá veta stanovuje, že ak je to potrebné, výbory požiadajú žiadateľa o doplňujúce informácie.

117.

Na to, aby výbory túto úlohu splnili, musia preskúmať informácie v žiadosti z vecného hľadiska. V tejto súvislosti musia predvídať posúdenie podmienok autorizácie podľa článku 60 ods. 2 a 4. Jednako ide o dva kroky, pretože výbory vo svojich stanoviskách k autorizácii zohľadnia aj svoju vlastnú expertízu, ako aj informácie, ktoré nepredložil žiadateľ, ale tretie osoby podľa článku 64 ods. 3 tretej a štvrtej vety.

118.

Výbory sú podľa článku 85 ods. 7 a článku 88, ako aj odôvodnenia 95 nariadenia REACH pri svojom hodnotení nezávislé. Komisia však ich stanoviská zohľadňuje, keď povoľuje určité použitie podľa článku 60 ods. 2 alebo 4 nariadenia REACH. Ak výbory určia, že predložené informácie sú nedostatočné, Komisia môže autorizovať žiadané použitie látky len vtedy, ak zároveň vysvetlí, prečo je stanovisko výborov nesprávne. Komisia teda sa teda buď prikloní k zisteniam výborov týkajúcim sa úplnosti predložených informácií, alebo tieto informácie sama preskúma z vecného hľadiska.

119.

ClientEarth v druhom odvolacom dôvode namieta proti dôkaznému bremenu, ktoré Všeobecný súd určil pre preskúmavacie konanie.

122.

Súdny dvor už rozhodol, že žiadateľ o vnútorné preskúmanie správneho aktu podľa práva životného prostredia musí uviesť zásadné skutkové okolnosti alebo právne tvrdenia, ktoré môžu vyvolať dôvodné, teda podstatné pochybnosti, čo sa týka posúdenia inštitúcie alebo orgánu Únie v danom akte. ( 43 ) Na toto kritérium sa ClientEarth odvoláva v súvislosti s prejednávaným odvolacím dôvodom.

123.

Hoci aj Všeobecný súd sa v bode 57 napadnutého rozsudku odvoláva na túto úroveň dokazovania, ClientEarth namieta proti jej uplatneniu vo vzťahu k výhradám týkajúcim sa správy o chemickej bezpečnosti, ktorá bola so žiadosťou o autorizáciu predložená, a analýzy alternatív výboru pre sociálno‑ekonomickú analýzu.

a)

Všeobecný súd však toto konštatovanie nezakladal na hodnotení dôkazov alebo na určitej úrovni dokazovania, ale na tom, že úplnosť žiadosti o autorizáciu sa nemá preskúmať z hľadiska obsahu, ale len z hľadiska formy, ako to vyplýva najmä z bodu 113 napadnutého rozsudku. Táto námietka týkajúca sa dôkazného bremena preto spočíva na nesprávnom chápaní napadnutého rozsudku.

127.

To isté platí pre námietky proti bodom 148 až 150 napadnutého rozsudku, v ktorých Všeobecný súd konštatoval, že ClientEarth mala odôvodnene spochybniť hodnotenia výboru pre sociálno‑ekonomickú analýzu, aby sa mohla odvolávať na nedostatky správy o bezpečnosti. Aj v tejto súvislosti Všeobecný súd – prinajmenšom nepriamo – vychádza opäť zo svojho konštatovania, že požiadavky na kvalitu žiadosti o autorizáciu majú len formálnu povahu. Pokiaľ Všeobecný súd vyžaduje odôvodnené námietky, odvoláva sa na hodnotenia Komisie, resp. výboru, ktoré sú teda preskúmateľné iba z vecného hľadiska a na ktorých sa zakladá rozhodnutie o autorizácii.

128.

Keďže výhrady voči požadovanej úrovni dokazovania sa zakladajú na nesprávnom chápaní napadnutého rozsudku, tieto výhrady sú nedôvodné.

129.

Týmto tvrdením však ClientEarth opomenula kontrolné kritérium, ktoré súdy Únie uplatňujú v prípade vecných námietok vtedy, keď orgány Únie posudzujú komplexné vedecké a technické otázky pri stanovení charakteru a rozsahu nimi prijatých opatrení. Tieto orgány totiž v tejto súvislosti majú širokú diskrečnú právomoc, ktorá musí preskúmanie súdom Únie obmedziť na to, či pri výkone takejto právomoci nedošlo k zjavnému porušeniu alebo zneužitiu právomoci alebo či tieto orgány zjavne neprekročili hranice svojej voľnej úvahy. V takom kontexte súd Únie nemôže nahradiť svojím posúdením skutkových okolností vedeckej a technickej povahy posúdenie inštitúcií, ktorým Zmluva o ES zverila výlučne túto úlohu. ( 44 )

132.

Vecné námietky proti takémuto posúdeniu orgánov Únie preto musia poukázať na zjavné pochybenie, zneužitie právomoci alebo zjavné prekročenie voľnej úvahy.

133.

Skutočnosť, že argument v jednom z rozsudkov, na ktoré sa odvolával Všeobecný súd, ( 45 ) obzvlášť jednoznačne zostal pod úrovňou potrebnou na preukázanie zjavného nesprávneho právneho posúdenia, na rozdiel od názoru spoločnosti ClientEarth nevedie k tomu, že v iných prípadoch platia nižšie požiadavky.

134.

V rozsahu, v akom ClientEarth touto výhradou nepriamo namieta, že Komisia informácie v žiadosti o autorizáciu vo vzťahu k analýze alternatív akceptovala ako dostatočné bez toho, aby to Všeobecný súd spochybnil, platí tiež záver štvrtého odvolacieho dôvodu: v princípe je potrebné vecné preskúmanie úplnosti žiadosti o autorizáciu (k tomu pozri časť 2 vyššie, najmä bod 115 a nasl.). Pri preskúmaní tretieho odvolacieho dôvodu však vyjde najavo, že analýza alternatív v rámci rozhodnutia o autorizácii nie je dôvodom na pochybnosti (k tomu pozri časť 4). Prípadné nesprávne právne posúdenie Všeobecného súdu pri posúdení preskúmania žiadosti o autorizáciu vzhľadom na analýzu alternatív preto nie je relevantné na účely rozhodnutia sporu.

4.

Tretí odvolací dôvod: alternatívy žiadaného použitia

138.

ClientEarth v treťom odvolacom dôvode namieta proti posúdeniu jej námietok týkajúcich sa analýzy alternatív podľa rozhodnutia o autorizácii.

139.

ClientEarth proti tomu namieta, že na účely analýzy alternatív je relevantná funkcia DEHP zvýšiť flexibilitu a elasticitu PVC. Cieľom autorizačného postupu je totiž znížiť a dlhodobo nahradiť používanie dotknutej látky, v tomto prípade DEHP. Podľa logiky Všeobecného súdu totiž aj keď existujú bezpečné alternatívne zmäkčovadlá, spracovanie DEHP možno povoliť dovtedy, kým vzniká odpad z PVC obsahujúci DEHP. V skutočnosti však mali byť preskúmané alternatívne zmäkčovadlá alebo alternatívy takéhoto PVC obsahujúceho DEHP.

143.

Tieto úvahy však nie sú presvedčivé. Pri posúdení alternatívnych látok a technológií je podstatné konkrétne použitie, na ktoré sa autorizácia žiada. V článku 3 bode 24 nariadenia REACH je pritom pojem použitie vymedzený veľmi široko ako „výroba, úprava, spotreba, uskladnenie, uchovávanie, spracovanie, plnenie do nádob, prenos z jednej nádoby do druhej, zmiešavanie, výroba výrobku alebo akýkoľvek iný druh využitia“.

144.

Podľa predmetnej autorizácie sa DEHP nepoužíva abstraktne pri výrobe PVC, ale spoločnosťami zaoberajúcimi sa recykláciou ako súčasť recyklátu PVC. Otázka, či existujú iné vhodné zmäkčovadlá v súvislosti s PVC, je pre tieto spoločnosti druhoradá. Rozhodujúce je skôr to, či možno tieto spoločnosti odkázať na iné druhy recyklátu, či už na recyklát PVC neobsahujúci DEHP alebo na recyklát iných umelých hmôt.

145.

Piaty odvolací dôvod sa týka otázky, či zváženie podľa článku 60 ods. 4 nariadenia REACH mohlo byť vykonané na základe predloženej správy o chemickej bezpečnosti.

148.

Článok 60 nariadenia REACH stanovuje, ako som už uviedla, dva základy pre autorizáciu. Podľa odseku 2 možno autorizáciu udeliť, ak je riziko pre ľudské zdravie alebo životné prostredie primerane kontrolované. Podmienkou toho je, aby to dokumentovala správa o chemickej bezpečnosti. Pokiaľ však nie je zaručená primeraná kontrola rizika, odsek 4 umožňuje autorizáciu, ak sa preukáže, že sociálno‑ekonomické prínosy pre spoločnosť vyplývajúce z používania látky prevyšujú riziko pre ľudské zdravie alebo životné prostredie, a ak neexistujú vhodné alternatívne látky alebo technológie.

149.

Komisia v prejednávanom prípade v súlade s názorom výboru pre hodnotenie rizík vychádzala z toho, že v žiadosti o autorizáciu nebola preukázaná primeraná kontrola nad rizikom týkajúcim sa pracovníkov, ktorí spracovávajú recyklát PVC obsahujúci DEHP. ( 51 ) Autorizácia podľa článku 60 ods. 2 nariadenia REACH preto neprichádzala do úvahy.

150.

So spoločnosťou ClientEarth treba súhlasiť v tom, že nedostatky správy o chemickej bezpečnosti môžu brániť uplatneniu článku 60 ods. 4 nariadenia REACH. Na to, aby bolo možné konštatovať, že sociálno‑ekonomické prínosy pre spoločnosť vyplývajúce z používania látky prevyšujú riziko, treba tieto riziká dostatočne presne identifikovať. Toto zdôrazňuje článok 60 ods. 4 písm. a), podľa ktorého riziko, ktoré predstavuje použitie látky, vrátane vhodnosti a účinnosti navrhovaných opatrení na manažment rizík, musí byť zohľadnené. Ak by bolo treba upustiť od uplatnenia článku 60 ods. 2 už len preto, že riziká neboli dostatočne opísané, mohlo by to brániť aj schváleniu zakladajúcemu sa na prevažujúcom prínose.

154.

Ak by konštatovanie Všeobecného súdu v bode 132 napadnutého rozsudku malo vylúčiť túto námietku, išlo by o nesprávne právne posúdenie. Zistenia v bodoch 135 a 136 však svedčia o tom, že Všeobecný súd v bode 132 nechcel konštatovať také ďalekosiahle vyjadrenie. Prinajmenšom by bolo vhodné ako subsidiárne odôvodnenie pre zachovanie rozsudku v tomto bode. Všeobecný súd totiž v bodoch 135 a 136 presvedčivo uviedol, že údaje predložené žiadateľmi umožňujú prinajmenšom vyvodiť dostatočné závery v súvislosti s rizikom pre pracovníkov.

155.

V rozsahu, v akom ClientEarth namieta, že posúdenie rizika sa netýka vyslovene autorizovaného použitia, bod 135 napadnutého rozsudku chápe nesprávne. Predložené informácie sa síce netýkajú vyslovene tohto použitia, to však nevylučuje, aby sa z týchto informácií vyvodili závery v súvislosti s rizikami použitia.

158.

Siedmy odvolací dôvod sa týka zásady predchádzania škodám. ClientEarth síce kritizuje vyjadrenia v bodoch 284 a 295 napadnutého rozsudku, ale jej argumentácia, že mala byť zohľadnená zásada predchádzania škodám, nie je v rozpore s týmito vyjadrenia alebo rozsudkom ako takým.

159.

V rozsahu, v akom ClientEarth zastáva názor, že Všeobecný súd konštatoval, že pri uplatnení článku 60 ods. 4 nariadenia REACH Komisia nemusí uplatniť zásadu predchádzania škodám, chápe rozsudok nesprávne. Všeobecný súd v bodoch 290 až 294 napadnutého rozsudku skôr vysvetľuje, že toto ustanovenie je prejavom súhry medzi zásadou predchádzania škodám a zásadou proporcionality.

160.

Tento odvolací dôvod je preto nedôvodný.

163.

Podľa článku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku, ktorý sa má podľa článku 184 ods. 1 rokovacieho poriadku adekvátne uplatniť na odvolacie konanie, Súdny dvor uloží účastníkovi konania, ktorý vo veci nemal úspech, povinnosť nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

164.

Ďalej, ak vedľajší účastník prvostupňového konania nepodal odvolanie, podľa článku 184 ods. 4 rokovacieho poriadku mu možno uložiť povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania len vtedy, pokiaľ sa zúčastnil na písomnej alebo ústnej časti konania pred Súdnym dvorom. Ak sa vedľajší účastník na konaní zúčastnil, Súdny dvor môže rozhodnúť, že tento účastník bude znášať vlastné trovy konania. Platí to aj pre trovy konania ECHA v odvolacom konaní.

165.

Čo sa týka trov konania ECHA vzniknutých v konaní pred Všeobecným súdom, aj naďalej platia dôvody uvedené v bode 310 napadnutého rozsudku.

Rozsudok

Všeobecného súdu Európskej únie zo 4. apríla 2019, ClientEarth/Komisia ( T‑108/17 , EU:T:2019:215 ), sa zrušuje.

2.

Rozhodnutie Európskej komisie C(2016) 8454 final zo 7. decembra 2016 je neplatné.

3.

Európska komisia znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy, ktoré vznikli spoločnosti ClientEarth. Európska chemická agentúra znáša svoje vlastné trovy konania.

( 1 ) Jazyk prednesu: nemčina.

( 8 ) Vykonávacie rozhodnutie C(2017) 4462 final (https://echa.europa.eu/documents/10162/88c20879‑606b‑03a6‑11e4‑9edb90e7e615).

( 9 ) Dokument má číslo spisu „ECHA/RAC/SEAC Opinion No. AFA‑0‑0000004151‑87‑17/D“ a názov „Stanovisko k žiadosti o autorizáciu vzhľadom na používanie bis(2‑etylhexyl)‑ftalátu (DEHP): zmes recyklovaného mäkkého PVC s obsahom DEHP v zlúčeninách a suchých látkach“.

( 10 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc ( Ú. v. EÚ L 312, 2008, s. 3 ).

( 11 ) Rozsudok z 12. septembra 2019, TestBioTech a i./Komisia ( C‑82/17 P , EU:C:2019:719 ). Naproti tomu rozsudky z 13. januára 2015, Rada a i./Vereniging Milieudefensie a Stichting Stop Luchtverontreiniging Utrecht ( C‑401/12 P až C‑403/12 P , EU:C:2015:4 ), ako aj Rada a Komisia/Stichting Natuur en Milieu a Pesticide Action Network Europe ( C‑404/12 P a C‑405/12 P , EU:C:2015:5 ), ako aj z 3. septembra 2020, Mellifera/Komisia ( C‑784/18 P , neuverejnený, EU:C:2020:630 ), sa týkali uplatniteľnosti tohto konania.

( 12 ) Pozri návrhy, ktoré som predniesla vo veci Bayer CropScience a Bayer/Komisia ( C‑499/18 P , EU:C:2020:735 , bod 57 a nasl. a tam uvedená judikatúra).

( 13 ) Pozri bod 19 vyššie.

( 20 ) Pozri článok 1 ods. 1, ako aj odôvodnenia 1, 3 a 7 nariadenia REACH a ich právny základ, článok 95 ods. 3 Zmluvy o ES (teraz článok 114 ods. 3 ZFEÚ), ako aj článok 3 ods. 3 ZEÚ, a článok 35, ako aj 37 Charty základných práv.

( 21 ) Rozsudok Všeobecného súdu z 11. mája 2017, Deza/ECHA ( T‑115/15 , EU:T:2017:329 , bod 145 ).

( 22 ) Rozsudok Súdneho dvora z 23. januára 2019, Deza/ECHA ( C‑419/17 P , EU:C:2019:52 ).

( 23 ) Bod 3.2 písm. i) sporného rozhodnutia o žiadosti o preskúmanie.

( 24 ) Rozsudky zo 7. februára 1979, Francúzsko/Komisia ( 15/76 a 16/76 , EU:C:1979:29 , bod 7 ); z 10. júla 1986, Belgicko/Komisia ( 234/84 , EU:C:1986:302 , bod 16 ); zo 17. mája 2001, IECC/Komisia ( C‑449/98 P , EU:C:2001:275 , bod 87 ); z 15. apríla 2008, Nuova Agricast ( C‑390/06 , EU:C:2008:224 , bod 54 a nasl.), a z 10. septembra 2019, HTTS/Rada ( C‑123/18 P , EU:C:2019:694 , bod 37 ).

( 25 ) Pozri bod 19 vyššie.

( 32 ) Rozsudky z 29. septembra 1998, Komisia/Nemecko ( C‑191/95 , EU:C:1998:441 , bod 55 ), a zo 14. októbra 2010, Komisia/Rakúsko ( C‑535/07 , EU:C:2010:602 , bod 41 ).

( 33 ) Rozsudok z 13. marca 2007, HABM/Kaul ( C‑29/05 P , EU:C:2007:162 , najmä body 53 a 54).

( 34 ) Rozsudky z 1. júna 1994, Komisia/Brazzelli Lualdi a i. ( C‑136/92 P , EU:C:1994:211 , bod 59 ); z 29. septembra 2011, Elf Aquitaine/Komisia ( C‑521/09 P , EU:C:2011:620 , bod 35 ), a zo 17. decembra 2020, De Masi a Varoufakis/EZB ( C‑342/19 P , EU:C:2020:1035 , bod 34 ).

( 35 ) Pozri dôkazy v poznámke pod čiarou 24.

( 36 ) Rozsudky z 20. decembra 2017, Protect Natur‑, Arten‑ a Landschaftsschutz Umweltorganisation ( C‑664/15 , EU:C:2017:987 , body 88 a 89 ), ako aj zo 14. januára 2021, Stichting Varkens in Nood ( C‑826/18 , EU:C:2021:7 , bod 63 ).

( 37 ) Pozri rozsudok z 19. septembra 2002, Nemecko/Komisia ( C‑377/99 , EU:C:2002:504 , bod 68 ), v súvislosti s odvolaním z 24. septembra 2002, Falck a Acciaierie di Bolzano/Kommission ( C‑74/00 P a C‑75/00 P , EU:C:2002:524 , bod 178 ); z 18. januára 2007, PKK a KNK/Rada ( C‑229/05 P , EU:C:2007:32 , bod 66 ); z 10. apríla 2014, Areva a i./Komisia ( C‑247/11 P a C‑253/11 P , EU:C:2014:257 , bod 114 ), a z 28. júla 2016, Tomana a i./Rada a Komisia ( C‑330/15 P , neuverejnený, EU:C:2016:601 , bod 33 ), ako aj v súvislosti s konaním o nesplnenie povinnosti rozsudok z 26. apríla 2005, Komisia/Írsko ( C‑494/01 , EU:C:2005:250 , bod 38 ), a z 11. júla 2013, Komisia/Holandsko ( C‑576/10 , EU:C:2013:510 , body 31 a 32 ).

( 44 ) Rozsudky z 21. júla 2011, Nickel Institute ( C‑14/10 , EU:C:2011:503 , bod 60 ), a Etimine ( C‑15/10 , EU:C:2011:504 , bod 60 ), ako aj uznesenia z 22. mája 2014, Bilbaína de Alquitranes a i./ECHA ( C‑287/13 P , neuverejnené, EU:C:2014:599 , bod 19 ), a zo 4. septembra 2014, Rütgers Germany a i./ECHA ( C‑288/13 P , neuverejnené, EU:C:2014:2176 , bod 25 ), Cindu Chemicals a i./ECHA ( C‑289/13 P , neuverejnené, EU:C:2014:2175 , bod 25 ), a Rütgers Germany a i./ECHA ( C‑290/13 P , neuverejnené, EU:C:2014:2174 , bod 25 ). Pozri tiež rozsudok Všeobecného súdu z 11. mája 2017, Deza/ECHA ( T‑115/15 , EU:T:2017:329 , body 163 a 164 ), ako aj rozsudok Súdneho dvora z 23. januára 2019, Deza/ECHA ( C‑419/17 P , EU:C:2019:52 , bod 82 ).

( 45 ) Rozsudok z 21. mája 2015, Schräder/CPVO ( C‑546/12 P , EU:C:2015:332 ).

( 46 ) Rozsudky z 18. júla 2007, Industrias Químicas del Vallés/Komisia ( C‑326/05 P , EU:C:2007:443 , bod 76 ), ako aj z 22. decembra 2010, Gowan Comércio Internacional e Serviços ( C‑77/09 , EU:C:2010:803 , bod 56 ).

( 47 ) Rozsudky z 18. júla 2007, Industrias Químicas del Vallés/Kommission ( C‑326/05 P , EU:C:2007:443 , bod 77 ); z 22. decembra 2010, Gowan Comércio Internacional e Serviços ( C‑77/09 , EU:C:2010:803 , bod 57 ), a z 22. novembra 2017, Komisia/Bilbaína de Alquitranes a i. ( C‑691/15 P , EU:C:2017:882 , bod 35 ).

( 48 ) Rozsudky z 29. októbra 1980, Roquette Frères/Rada ( 138/79 , EU:C:1980:249 , bod 25 ); z 25. júna 1997, Taliansko/Komisia ( C‑285/94 , EU:C:1997:313 , body 22 a 23 ), a z 9. novembra 2006, Agraz a i./Komisia ( C‑243/05 P , EU:C:2006:708 , bod 73 ).