C-507/19

proti

XT

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesverwaltungsgericht (Spolkový správny súd, Nemecko)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti – Azylová politika – Palestínčan bez štátneho občianstva – Zánik ochrany alebo pomoci UNRWA – Podmienky pre priznanie postavenia utečenca ipso facto “

1.

Týmto návrhom na začatie prejudiciálneho konania Bundesverwaltungsgericht (Spolkový správny súd, Nemecko) žiada Súdny dvor, aby objasnil niektoré aspekty článku 12 ods. 1 písm. a) smernice 2011/95/EÚ ( 2 ). Táto vec sa týka otázky, či by utečenec z Palestíny mal mať oprávnenie ako osoba „vylúčená z postavenia utečenca“, alebo ako osoba, ktorá má postavenie utečenca „ ipso facto “ podľa článku 12 ods. 1 písm. a) smernice 2011/95, a konkrétne otázky, aký význam môže mať pre takéto oprávnenie zmena pobytu žiadateľa medzi dvoma rôznymi „zónami pôsobenia“ UNRWA, ktorá predchádzala jeho ceste do členského štátu Európskej únie. Žiadateľ najprv býval v Sýrii, potom sa na dlhšie obdobie presťahoval do Libanonu a následne sa na veľmi krátke obdobie vrátil do Sýrie predtým, ako odcestoval po pevnine do Nemecka. Vnútroštátny súd žiada o usmernenie, akú zemepisnú oblasť by mal zohľadniť pri posudzovaní postavenia žiadateľa podľa článku 12 ods. 1 písm. a) uvedenej smernice.

3.

Článok 1 písm. A Ženevského dohovoru okrem iného definuje pojem „utečenec“ na účely tohto dohovoru a článok 1 písm. D uvádza:

„Tento dohovor sa nevzťahuje na osoby, ktoré v súčasnosti majú ochranu alebo pomoc iných orgánov alebo odborných organizácií Organizácie Spojených národov, než je Úrad Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov.

Ak takáto ochrana alebo pomoc z akýchkoľvek dôvodov zanikla bez toho, aby sa o postavení týchto osôb definitívne rozhodlo podľa platných uznesení Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov, vzťahujú sa na ne ipso facto ustanovenia tohto dohovoru.“

2. UNRWA

4.

6.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany, v záujme prehľadnosti prepracovala a zrušila smernicu 2004/83/ES ( 4 ), keďže v uvedenej smernici bolo vykonaných niekoľko podstatných zmien. Článok 12 ods. 1 písm. a) však zostal nezmenený.

7.

Odôvodnenie

4 smernice 2011/95 uvádza, že Ženevský dohovor a protokol poskytujú základný kameň pre medzinárodný právny režim na ochranu utečencov. Znenie odôvodnenia 4 tejto smernice je totožné so znením odôvodnenia 3 smernice 2004/83.

8.

Odôvodnenie

12 smernice 2011/95 stanovuje, že hlavným cieľom tejto smernice je na jednej strane zaistiť, aby členské štáty uplatňovali spoločné kritériá pre identifikáciu osôb, ktoré skutočne potrebujú medzinárodnú ochranu, a na druhej strane zaistiť, aby bola k dispozícii minimálna úroveň výhod pre tieto osoby vo všetkých členských štátoch. Odôvodnenie 6 smernice 2004/83 bolo sformulované totožne.

(24)

Je potrebné zaviesť spoločné kritériá pre uznanie žiadateľov o azyl ako utečencov v zmysle článku 1 Ženevského dohovoru.“

10.

Podľa článku 1 smernice 2011/95, nazvaného „Účel“:

„Účelom tejto smernice je stanoviť normy pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva byť pod medzinárodnou ochranou, pre jednotné postavenie utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a pre obsah poskytovanej ochrany.“

11.

c)

‚Ženevský dohovor‘ je dohovor týkajúci sa právneho postavenia utečencov uzavretý v Ženeve 28. júla 1951 v znení zmien a doplnení Protokolu z New Yorku z 31. januára 1967;

d)

‚utečenec‘ je štátny príslušník tretej krajiny, ktorý [sa] pre oprávnenej obave pred prenasledovaním z rasových, náboženských dôvodov, dôvodov štátnej príslušnosti, z dôvodu zastávania určitého politického názoru alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine [nachádza mimo štátu svojej štátnej príslušnosti a – neoficiálny preklad ] nemôže prijať alebo v dôsledku uvedených obáv odmieta ochranu tejto krajiny, alebo osoba bez štátneho občianstva, ktorá sa nachádza mimo štátu svojho doterajšieho pobytu z dôvodov, ktoré sú uvedené vyššie, alebo ktorá sa tam vzhľadom na uvedené obavy nemôže alebo nechce vrátiť a na ktorú sa neuplatňuje článok 12;

e)

‚postavenie utečenca‘ znamená uznanie štátneho príslušníka tretej krajiny alebo osoby bez štátneho občianstva členským štátom za utečenca;

i)

‚žiadateľ‘ je štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti, ktorá podala žiadosť o medzinárodnú ochranu, vo veci ktorej zatiaľ nebolo prijaté konečné rozhodnutie;

…

n)

‚krajina pôvodu‘ je krajina alebo krajiny štátnej príslušnosti alebo pre osoby bez štátneho občianstva krajina posledného pobytu.“

12.

f)

… sú schopné vrátiť sa do štátu svojho predchádzajúceho pobytu, pretože zanikli okolnosti, pre ktoré sa im priznalo postavenie utečenca.

2. Pri zvažovaní [písm. f)] odseku 1 členské štáty zohľadňujú, či zmena okolností je takého významného a trvalého charakteru, že obava žiadateľa z prenasledovania sa už nemôže považovať za opodstatnenú.

3. Ustanovenia odseku 1 [písm. f)] sa nevzťahujú na utečenca, ktorý môže uviesť závažné dôvody vyplývajúce z predchádzajúceho prenasledovania pre odmietnutie ochrany… štátu svojho predchádzajúceho pobytu v prípade osoby bez štátnej príslušnosti.“

14.

Článok 12, nazvaný „Vylúčenie“, stanovuje:

„1. … členské štáty zrušia, ukončia alebo odmietnu obnoviť postavenie… osoby bez štátneho občianstva priznané vládnym, správnym, súdnym alebo kvázi súdnym orgánom, ak táto osoba prestáva byť utečencom v súlade s článkom 11.

…

3. Členské štáty zrušia, ukončia alebo odmietnu obnoviť postavenie utečenca… osoby bez štátneho občianstva, ak po tom, ako im bolo priznané postavenie utečenca, dotknutý členský štát preukázal, že:

a)

nemali mať postavenie utečenca alebo sú vylúčení z postavenia utečenca v súlade s článkom 12;

…“

XT následne opustil Libanon a odišiel do mesta Qudsaya v Sýrii, kde na krátky čas zostal u svojich rodinných príslušníkov. O niekoľko dní neskôr opustil Sýriu a odcestoval po pevnine do Nemecka. Presná doba jeho pobytu v Sýrii zo spisu jasne nevyplýva, ale podľa vyjadrení Bundesamt für Migration und Flüchtlinge (Spolkový úrad pre migráciu a utečencov, Nemecko) XT opustil Libanon „koncom novembra“. Pred cestou do Nemecka tak býval v Sýrii nanajvýš 10 dní. Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že v čase, keď XT opustil Sýriu, Jordánsko a Libanon už uzavreli svoje hranice pre palestínskych utečencov prichádzajúcich zo Sýrie.

19.

Vzhľadom na vojnu a konflikt v Sýrii sa zdá, že schopnosť UNRWA zabezpečovať ochranu a poskytovať pomoc v zóne pôsobenia ( 5 ) v Sýrii bola v čase, keď XT opustil túto krajinu, značne obmedzená. ( 6 ) Podľa svojich vlastných vyhlásení však agentúra napriek zložitým výzvam pokračovala v poskytovaní pomoci v sýrskej zóne pôsobenia a „zachovala svoje zdravotnícke, vzdelávacie služby, odborné vzdelávanie, mikrofinancovanie, podporu mládeže a sociálne služby financované z rozpočtu programu“ a prispôsobila ich poskytovanie obmedzeným okolnostiam ozbrojeného konfliktu. ( 7 )

20.

XT pricestoval do Nemecka v decembri 2015 a vo februári 2016 požiadal o azyl. Spolkový úrad pre migráciu a utečencov mu rozhodnutím z 29. augusta 2016 udelil doplnkovú ochranu, ale odmietol mu priznať postavenia utečenca. Verwaltungsgericht (Správny súd, Nemecko) rozsudkom z 24. novembra 2016 vyhovel jeho žalobe a rozhodol, že mu má byť priznané postavenie utečenca.

„1.

Má sa z územného hľadiska pri posudzovaní otázky, či UNRWA už viac neposkytuje Palestínčanovi bez štátneho občianstva v zmysle článku 12 ods. 1 písm. a) druhej vety smernice 2011/95/EÚ ochranu alebo pomoc, prihliadať len na príslušnú zónu pôsobenia (pásmo Gazy, Jordánsko, Libanon, Sýria, Západný breh Jordánu), kde mala osoba bez štátneho občianstva v čase, keď opustila oblasť pôsobenia UNRWA, svoj skutočný pobyt (v tomto konaní: Sýria) alebo sa zohľadnia aj ďalšie zóny pôsobenia, ktoré patria do oblasti pôsobenia UNRWA?

2.

Ak sa nemá prihliadať len na túto zónu pôsobenia v čase odchodu: majú sa aj naďalej a nezávisle od ďalších podmienok zohľadniť všetky zóny pôsobenia, ktoré sú súčasťou oblasti pôsobenia UNRWA? V prípade zápornej odpovede: majú sa zohľadniť ďalšie zóny pôsobenia len v tom prípade, ak mala osoba bez štátneho občianstva k dotknutej zóne pôsobenia významný (z územného hľadiska) vzťah? Vyžaduje sa pre existenciu takého vzťahu, aby osoba bez štátneho občianstva mala svoj obvyklý pobyt v tejto zóne pôsobenia v čase jej odchodu alebo k skoršiemu dátumu? Má sa prihliadnuť počas skúmania významného (z územného hľadiska) vzťahu aj na ďalšie okolnosti? V prípade kladnej odpovede: na aké? Je relevantné, či má osoba bez štátneho občianstva v čase opustenia oblasti pôsobenia UNRWA možnosť vstúpiť do dotknutej zóny pôsobenia a či je takáto možnosť primeraná?

3.

Má osoba bez štátneho občianstva, ktorá opustí oblasť pôsobenia UNRWA z dôvodu, že sa v zóne pôsobenia jej skutočného pobytu nachádza vo veľmi neistej osobnej situácii a UNRWA nemá možnosť jej v tejto zóne sama zabezpečiť ochranu alebo poskytnúť pomoc, právo na ochranu smernice ipso facto v zmysle článku 12 ods. 1 písm. a) druhej vety smernice 2011/95/EÚ aj vtedy, ak vstúpila do uvedenej zóny pôsobenia, hoci sa v zóne pôsobenia v mieste svojho predchádzajúceho pobytu nenachádzala vo veľmi neistej osobnej situácii a s ohľadom na pomery, ktoré existovali v čase jej presunu, nemohla počítať s tým, že jej bude v novej zóne pôsobenia poskytnutá ochrana alebo pomoc UNRWA a že sa v blízkej budúcnosti bude môcť vrátiť do zóny pôsobenia v mieste svojho predchádzajúceho pobytu?

24.

Písomné vyjadrenia predložili belgická a nemecká vláda, ako aj Spolkový úrad pre migráciu a utečencov a Európska komisia. Na pojednávaní, ktoré sa konalo 10. júna 2020, predniesli ústne argumenty nemecká a francúzska vláda a Komisia.

III. Analýza

A.

Úvodné poznámky

25.

Článok 12 ods. 1 písm. a) obsahuje dve časti. Prvá časť vylučuje osobu, ktorá patrí do rozsahu článku 1 písm. D Ženevského dohovoru, z „postavenia utečenca“ v zmysle tejto smernice. Prvý odsek článku 1 písm. D vylučuje z pôsobnosti Ženevského dohovoru osoby (ustanovenie o vylúčení), ktoré „v súčasnosti majú“ ochranu alebo pomoc UNRWA. ( 9 ) Druhý odsek článku 1 písm. D uvádza, že ak „takáto ochrana alebo pomoc z akýchkoľvek dôvodov zanikla“ bez toho, aby sa o postavení týchto osôb definitívne rozhodlo podľa príslušných uznesení Valného zhromaždenia OSN, vzťahujú sa na ne ipso facto ustanovenia Ženevského dohovoru (ustanovenie o zahrnutí). Je zrejmé, že o postavení utečencov z Palestíny zaregistrovaných agentúrou UNRWA nebolo doposiaľ takto rozhodnuté. ( 10 ) Anglické znenie článku 12 ods. 1 písm. a) druhej vety smernice 2011/95 doslovne opakuje článok 1 písm. D druhý odsek, pričom iba nahrádza slovo „dohovor“ slovom „smernica“. ( 11 ) Z toho logicky vyplýva a tiež to vyplýva z ustálenej judikatúry, že ustanovenie o zahrnutí článku 12 ods. 1 písm. a) druhá veta sa uplatní len vtedy, ak sa uplatní ustanovenie o vylúčení uvedené v článku 12 ods. 1 písm. a) prvej vete. ( 12 )

28.

Zatiaľ čo sa Ženevský dohovor vzťahuje iba na „utečencov“, smernica 2011/95 a smernica 2004/83 sa vzťahujú aj na „doplnkovú ochranu“. Z tohto dôvodu, zatiaľ čo sa ustanovenie o vylúčení článku 1 písm. D Ženevského dohovoru vzťahuje na celý dohovor, vylúčenie uvedené v článku 12 ods. 1 písm. a) týchto dvoch smerníc sa týka iba postavenia „utečenca“. Preto môže byť osoba vylúčená z postavenia utečenca podľa uvedeného ustanovenia smernice 2011/95 a aj napriek tomu môže mať nárok na doplnkovú ochranu.

31.

UNRWA nekontroluje územia v rámci svojich zón pôsobenia a nemôže registrovanému utečencovi z Palestíny udeliť alebo odoprieť vstup na územie, kde sa nachádza jej zóna pôsobenia. Samotný prístup tak môže (a často bude) závisieť od meniacej sa politiky vládnych alebo kvázi vládnych mocností, ktoré v danom čase kontrolujú príslušné územie.

B.

Prvá a druhá otázka

32.

Prvou a druhou otázkou, ktorými sa budem zaoberať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, akú zemepisnú oblasť má zohľadniť pri posúdení, či „zanikla“ pomoc alebo ochrana UNRWA konkrétnej osobe, ktorá predtým takúto pomoc alebo ochranu využívala. Otázky sa konkrétne týkajú „ustanovenia o zahrnutí“ článku 12 ods. 1 písm. a) druhej vety smernice 2011/95 a článku 1 písm. D druhého odseku Ženevského dohovoru. ( 19 ) Návrh na začatie prejudiciálneho konania je založený na predpoklade, že ustanovenie o vylúčení článku 12 ods. 1 písm. a) prvej vety a článku 1 písm. D prvého odseku sa uplatňuje na skutkové okolnosti sporu vo veci samej. Na účely mojej analýzy som predpokladal, že to tak je.

Francúzsko nepredložilo písomné vyjadrenie, ale žiadalo, aby sa konalo pojednávanie, počas ktorého vyjadrilo názor, že na určenie, či došlo k zániku ochrany alebo pomoci UNRWA, je relevantná len tá zóna pôsobenia, v ktorej mal žiadateľ svoj „doterajší pobyt“ pred podaním žiadosti o priznanie postavenia utečenca.

2. Posúdenie prvej a druhej otázky

36.

Po prvé je potrebné uviesť, že článok 12 ods. 1 písm. a) a ani článok 1 písm. D neodkazujú na „pobyt“ dotknutej osoby. Na účely článku 12 ods. 1 písm. a) prvej vety a článku 1 písm. D prvého odseku je dôležité, či táto osoba je príjemcom pomoci alebo ochrany od príslušnej agentúry, a na účely druhého odseku, resp. druhej vety týchto dvoch ustanovení je dôležité, či táto ochrana alebo pomoc „zanikla“. ( 21 )

37.

Po druhé podľa ustálenej judikatúry otázka, či sa na osobu vzťahuje článok 12 ods. 1 písm. a) prvá alebo druhá veta alebo obidve, sa má posudzovať individuálne, a nie na základe posúdenia utečencov z Palestíny alebo palestínskych utečencov vo všeobecnosti ako skupiny. ( 22 ) Nezdieľam preto obavy vyjadrené niektorými účastníkmi, že zohľadnenie celej oblasti pôsobenia UNRWA pri posudzovaní zániku ochrany alebo pomoci poskytovanej zo strany tejto agentúry by nenáležitým spôsobom obmedzilo rozsah ustanovenia o zahrnutí článku 12 ods. 1 písm. a) druhej vety. ( 23 ) Takéto posúdenie by sa malo vykonať individuálne, to znamená, že by sa mala vziať do úvahy iba taká ochrana alebo pomoc v iných zónach pôsobenia, ktorá bola alebo je v skutočnosti dostupná pre žiadateľa.

Otázka, či by konkrétny jednotlivý žiadateľ mohol mať na základe rodinných vzťahov, miesta doterajšieho obvyklého pobytu alebo iných podstatných vzťahov alebo väzieb k danej zóne pôsobenia prístup k pomoci UNRWA v takejto zóne pôsobenia, je podľa môjho názoru skutkovou otázkou, ktorá by sa mala rozhodovať v každom prípade osobitne so zohľadnením všetkých relevantných skutočností, vrátane osobných pomerov žiadateľa. ( 24 ) Ak dotknutý žiadateľ mal na základe individuálneho posúdenia v čase odchodu z oblasti pôsobenia UNRWA skutočný prístup k ochrane alebo pomoci UNRWA alebo tento skutočný prístup má v čase prijatia rozhodnutia (vrátane súdneho rozhodnutia) o jeho žiadosti, nemožno ho považovať za osobu, na ktorú sa vzťahuje ustanovenie o zahrnutí článku 12 ods. 1 písm. a) druhej vety, a to bez ohľadu na povahu prípadných väzieb na zónu pôsobenia, ktoré mu takýto prístup umožňovali. V takomto prípade, ak UNRWA naďalej poskytuje ochranu alebo pomoc v jednej alebo vo viacerých zónach pôsobenia, do ktorých má žiadateľ prístup, nie je možné hovoriť o tom, že by ochrana alebo pomoc UNRWA „zanikla“. Možno skôr povedať, že žiadateľ poskytovanie takejto ochrany alebo pomoci ukončil tým, že opustil zónu pôsobenia, v ktorej mal k ochrane a pomoci prístup.

40.

Tento výklad článku 12 ods. 1 písm. a) podporujú rozsudky Súdneho dvora vo veciach Bolbol, El Kott a Alheto. Súdny dvor v každom z týchto rozsudkov výslovne odkázal na oblasť pôsobenia UNRWA ako na oblasť zahŕňajúcu pásmo Gazy, Západný breh Jordánu, Jordánsko, Libanon a Sýriu a v zodpovedajúcom rozsahu považoval túto oblasť za jednu jednotku. ( 25 ) V rozsudku Alheto Súdny dvor v rámci otázky týkajúcej sa článku 35 smernice 2013/32/EÚ ( 26 ) ďalej uviedol, že osoba, ktorá požíva „účinnú ochranu alebo pomoc zo strany UNRWA“ v inej zóne pôsobenia, ako v tej, v ktorej mala svoje posledné bydlisko pred opustením oblasti pôsobenia UNRWA, a ktorá by sa tam tak mohla bezpečne zdržiavať v dôstojných životných podmienok bez toho, aby jej hrozilo riziko vrátenia na územie svojho obvyklého pobytu, „musí byť… vylúčená z postavenia utečenca v Európskej únii v súlade s článkom 12 ods. 1 písm. a) smernice 2011/95“ ( 27 ).

44.

Nemyslím si, že odporúčanie UNHCR je presvedčivé a zastávam ten názor, že rozhodnutie Súdneho dvora vo veci El Kott ( 33 ) ho nepodporuje. V tejto súvislosti by som mal predovšetkým uviesť, že UNHCR sa v uvedenej časti usmernení odchyľuje nielen od terminológie, ktorú používa Valné zhromaždenie OSN jednotne vo svojich rezolúciách týkajúcich sa UNRWA, samotná UNRWA v opisoch svojej práce a Súdny dvor vo svojich rozsudkoch, vrátane El Kott ( 34 ), avšak aj od terminológie, ktorú už skôr používal sám UNHCR vo svojom revidovanom vyhlásení k článku 1 písm. D dohovoru z roku 1951 ( 35 ) a v revidovanej poznámke o použiteľnosti článku 1 písm. D dohovoru z roku 1951 o právnom postavení utečencov na palestínskych utečencov ( 36 ), v ktorých sa výraz „oblasť pôsobenia UNRWA“ používal na označenie celej oblasti, v ktorej UNRWA poskytovala ochranu alebo pomoc.

45.

Pri takomto rozhodovaní musí vnútroštátny súd alebo správny orgán zohľadniť všetky relevantné skutočnosti, vrátane osobných pomerov žiadateľa a jeho schopnosti získať skutočný prístup do týchto zón pôsobenia.

C.

Štvrtá otázka

47.

Štvrtou otázkou, ktorej sa teraz budem venovať, vnútroštátny súd v zásade žiada o usmernenie týkajúce sa zemepisnej oblasti, ktorá by sa mala zohľadniť pri rozhodovaní, či od okamihu odchodu žiadateľa z oblasti činností UNRWA prestal spĺňať podmienky na priznanie postavenia utečenca ipso facto , a najmä či oblasť, ktorá sa má zohľadniť, odzrkadľuje odpovede na prvú a druhú otázku. Táto otázka je založená na predpoklade, že na žiadateľa sa v čase jeho odchodu z oblasti pôsobenia UNRWA vzťahuje ustanovenie o zahrnutí článku 12 ods. 1 písm. a) druhej vety, ale v čase rozhodovania príslušných vnútroštátnych správnych alebo súdnych orgánov sa toto ustanovenie na žiadateľa už viac nevzťahuje, teda že ochrana alebo pomoc UNRWA poskytovaná žiadateľovi zanikla okamihom jeho odchodu z oblasti pôsobenia UNRWA, ale bola mu tam znovu obnovená pred konečným rozhodnutím o jeho žiadosti o uznanie právneho postavenia ako utečenca ipso facto .

1. Zhrnutie argumentov účastníkov konania

Po prvé zdôrazňujem, že článok 12 ods. 1 písm. a) vylučuje osobu z „postavenia utečenca“ a že spúšťacie mechanizmy na použitie tohto ustanovenia nesúvisia s pobytom, ako je uvedené v bode 36 a nasl. vyššie. Skutočnosť, že písmená d) a n) článku 2 odkazujú na „doterajší pobyt“, teda nie je rozhodujúca pre odpoveď na položené otázky. Po druhé štvrtá (a druhá) otázka sa týka situácie odlišnej od tej, na ktorú sa vzťahuje článok 11 ods. 1 písm. f) smernice 2011/95. Uvedené ustanovenie sa týka situácie, v ktorej už bolo osobe bez štátneho občianstva priznané postavenie utečenca, a kedy pominuli okolnosti, v súvislosti s ktorými bola táto osoba uznaná za utečenca, a použije sa v spojení s článkom 14 ods. 1 smernice 2011/95. Toto neskôr uvedené ustanovenie ukladá členským štátom, aby „zrušili, ukončili alebo odmietli obnoviť postavenie utečenca“ osobe bez štátneho občianstva, ak „prestala byť utečencom v súlade s článkom 11 (kurzívou zvýraznil generálny advokát)“.

51.

Štvrtá otázka sa naopak týka toho, či by daná osoba mala byť v prvom rade uznaná za utečenca v súlade s článkom 12 ods. 1 písm. a) druhou vetou. Uvedené ustanovenie – ak by to vyžadovali okolnosti a muselo by sa neskôr rozhodovať o zrušení – by sa používalo v spojení s článkom 14 ods. 3, ktorý ukladá členským štátom „zrušiť, ukončiť alebo odmietnuť obnovenie postavenie utečenca“ osoby bez štátneho občianstva „ak by nemala mať postavenie utečenca alebo by bola vylúčená z postavenia utečenca v súlade s článkom 12 “ (kurzívou zvýraznil generálny advokát). Článok 14 ods. 3 nezmieňuje pobyt, či už obvyklý alebo iný.

Treťou otázkou vnútroštátny súd v podstate žiada objasniť, či sa osoba bez štátneho občianstva môže odvolávať na svoju veľmi neistú osobnú situáciu, ktorej sa sama dobrovoľne vystavila presunom z bezpečnej (alebo relatívne bezpečnej) zóny pôsobenia UNRWA do takej zóny, kde sa nachádza vo veľmi neistej osobnej situácii, a či na základe tohto dobrovoľne podstúpeného rizika jej môže vzniknúť právo na výhody vyplývajúce z postavenia utečenca ipso facto podľa smernice 2011/95.

54.

Súdny dvor už objasnil v rozsudku El Kott, že dobrovoľný odchod z oblasti pôsobenia UNRWA nestačí na to, aby zaniklo vylúčenie z možnosti priznať postavenie utečenca uvedeného článku 1 písm. D. ( 42 ) Súdny dvor sa však domnieval, že ak osoba, ktorá skutočne využívala ochranu alebo pomoc UNRWA, ju prestane využívať z dôvodu, ktorý nemôže ovplyvniť a ktorý je nezávislý na jej vôli, potom sa použije ustanovenie o zahrnutí článku 12 ods. 1 písm. a) a táto osoba má ipso facto nárok na výhody vyplývajúce zo smernice pod podmienkou, že sa neuplatní iné ustanovenie o vylúčení uvedené v článku 12 ods. 1 písm. b), článku 12 ods. 2 alebo článku 12 ods. 3 smernice 2011/95. ( 43 )

55.

V tomto kontexte by sa malo vychádzať z toho, že osoba bola nútená opustiť oblasť pôsobenia UNRWA, ak sa nachádzala vo veľmi neistej osobnej situácii a UNRWA jej nebola schopná zaistiť v uvedenej oblasti životné podmienky, ktoré sú v súlade s úlohou, ktorej plnením je agentúra poverená. ( 44 )

56.

Na základe uvedeného navrhujem Súdnemu dvoru, aby takto odpovedal na tretiu prejudiciálnu otázku:

Žiadateľ o priznanie postavenia utečenca sa nemôže odvolávať na svoju veľmi neistú osobnú situáciu, ktorej sa dobrovoľne vystavil odchodom z bezpečnej (alebo relatívne bezpečnej) zóny pôsobenia UNRWA do zóny, kde sa nachádza vo veľmi neistej osobnej situácii, aby tak mohol žiadať o výhody vyplývajúce z priznania postavenia utečenca ipso facto podľa smernice 2011/95.

E.

Piata otázka

60.

Vnútroštátny súd položil piatu otázku iba pre prípad, ak by sa predchádzajúci pobyt navrhovateľa mal považovať za relevantný pri odpovedi na druhú a štvrtú otázku. Vzhľadom na odpoveď, ktorú som navrhol na prvé štyri otázky, nie je potrebné, aby Súdny dvor odpovedal na piatu otázku.

Na základe vyššie uvedeného navrhujem, aby Súdny dvor takto odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré položil Bundesverwaltungsgericht (Spolkový správny súd):

1.

Pri posudzovaní, či na účely článku 12 ods. 1 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a obsahu poskytovanej ochrany, „zanikla“ ochrana alebo pomoc Agentúry Organizácie Spojených národov pre pomoc a prácu v prospech palestínskych utečencov na Blízkom východe (UNRWA) pre konkrétnu osobu, ktorá už predtým využívala takú ochranu alebo pomoc, musia vnútroštátne súdy alebo príslušné správne orgány zohľadniť všetky zóny pôsobenia UNRWA, v ktorých by mal žiadateľ skutočný prístup k ochrane alebo pomoci UNRWA.

Pri takomto rozhodovaní musí vnútroštátny súd alebo správny orgán zohľadniť všetky relevantné skutočnosti, vrátane osobných pomerov žiadateľa a jeho schopnosti získať skutočný prístup do týchto zón pôsobenia.

2.

Oblasť, ktorá sa má zohľadniť pri určovaní, či v čase rozhodovania o žiadosti o priznanie postavenia utečenca ipso facto podľa článku 12 ods. 1 písm. a) druhej vety smernice 2011/95 sa už viac neuplatňujú podmienky pre použitie tohto ustanovenia, odzrkadľuje oblasť, ktorá sa zohľadnila pri posúdení, či ochrana alebo pomoc UNRWA „zanikla“ vo vzťahu ku konkrétnej osobe, ktorá predtým takúto ochranu alebo pomoc využívala, ako je uvedené v odpovedi na prvú a druhú otázku.

( 3 ) Pozri rezolúciu prijatú Valným zhromaždením 13. decembra 2019, A/RES/74/83.

( 4 ) Smernica Rady 2004/83 ES z 29. apríla 2004 o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu, a obsah poskytovanej ochrany ( Ú. v. EÚ L 304, 2004, s. 12 ; Mim. vyd. 19/007, s. 96).

( 5 ) UNRWA obvykle označuje západný breh Jordánu, Gazu, Sýriu, Libanon a Jordánsko jednotlivo ako „zónu pôsobenia“ a spolu týchto päť zón ako svoju „oblasť pôsobenia“. Táto terminológia sa používa aj v judikatúre Súdneho dvora: pozri rozsudky zo 17. júna 2010, Bolbol ( C‑31/09 , EU:C:2010:351 , bod 7 ); z 19. decembra 2012, Abed El Karem El Kott a i. ( C‑364/11 , EU:C:2012:826 , bod 7 ), a z 25. júla 2018, Alheto ( C‑585/16 , EU:C:2018:584 , bod 7 ); pozri tiež návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Sharpston vo veci Bolbol ( C‑31/09 , EU:C:2010:119 , bod 11 a poznámka pod čiarou 10), ktoré odkazujú na konsolidované inštrukcie UNRWA na účely spôsobilosti a registrácie (ďalej len „CERI“), bod VII.E.

( 6 ) Výročná správa UNRWA za rok 2015, s. 1, „zhrnutie“ uvádza, že iba 44 zo 118 škôl UNRWA pokračovalo v činnosti (aj keď ich dopĺňalo 55 škôl s popoludňajším vyučovaním), že 15 z 23 zdravotných stredísk agentúry zostalo otvorených a že z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov boli vyplatené iba tri zo šiestich kôl peňažnej pomoci.

( 12 ) Rozsudok zo 17. júna 2010, Bolbol ( C‑31/09 , EU:C:2010:351 , body 55 a 56 ).

( 13 ) Pozri rozsudky z 13. septembra 2018, Ahmed ( C‑369/17 , EU:C:2018:713 , bod 40 a citovaná judikatúra), a zo 14. mája 2019, M a i. (Zrušenie postavenia utečenca) ( C‑391/16, C‑77/17 a C‑78/17 , EU:C:2019:403 , bod 81 ), a v rovnakom zmysle vo vzťahu k príslušným odôvodneniam 3, 16 a 17 smernice 2004/83 rozsudky zo 17. júna 2010, Bolbol ( C‑31/09 , EU:C:2010:351 , bod 37 ); z 19. decembra 2012, Abed El Karem El Kott a i. ( C‑364/11 , EU:C:2012:826 , bod 42 ), a z 31. januára 2017, Lounani ( C‑573/14 , EU:C:2017:71 , bod 41 ).

( 14 ) Rozsudky z 19. decembra 2012, Ahmed El Karem El Kott a i. ( C‑364/11 , EU:C:2012:826 , bod 43 ), a z 13. septembra 2018, Ahmed ( C‑369/17 , EU:C:2018:713 , body 40 a 41 ).

( 15 ) Rozsudky z 2. marca 2010, Salahadin Abdulla a i. ( C‑175/08, C‑176/08, C‑178/08 a C‑179/08 , EU:C:2010:105 , body 52 až 54 ); z 19. decembra 2012, Abed El Karem El Kott a i. ( C‑364/11 , EU:C:2012:826 , bod 43 ), a z 2. decembra 2014, A a i. ( C‑148/13 až C‑150/13 , EU:C:2014:2406 , body 45 a 46 ).

( 16 ) Táto terminológia sa nachádza v rezolúciách Valného zhromaždenia OSN týkajúcich sa UNRWA, ako aj v materiáloch UNRWA, ktoré opisujú agentúru a jej činnosti. Pozri napríklad odôvodnenie 9 rezolúcie Valného zhromaždenia A/RES/69/88 z 5. decembra 2014 a odôvodnenie 25 rezolúcie Valného zhromaždenia A/RES/72/82 zo 7. decembra 2017, ktoré odkazujú na „všetkých zóny pôsobenia, a to Jordánsko, Sýrsku arabskú republiku a okupované palestínske územie“. Pozri tiež odôvodnenie 15 rezolúcie prijatej Valným zhromaždením 9. decembra 2015 – Operácia [UNRWA] v prospech utečencov z Palestíny na Blízkom východe, A/RES/70/85. Uvedenú terminológiu tiež výslovne používa Súdny dvor vo svojich rozsudkoch zo 17. júna 2010, Bolbol ( C‑31/09 , EU:C:2010:351 , bod 7 ); z 19. decembra 2012, Abed El Karem El Kott a i. ( C‑364/11 , EU:C:2012:826 , bod 7 ), a z 25. júla 2018, Alheto ( C‑585/16 , EU:C:2018:584 , bod 7 ).

( 19 ) Pre zjednodušenie budem na článok 12 ods. 1 písm. a) smernice 2011/95 odkazovať ako na „článok 12 ods. 1 písm. a)“ a na článok 1 písm. D Ženevského dohovoru ako na „článok 1 písm. D“.

( 20 ) Vo francúzskom znení písomného vyjadrenia Komisie je na zohľadnenie zón pôsobenia v čase, keď žiadateľ opustil oblasť pôsobenia UNRWA výraz „aurait effectivement pu avoir accès“, v nemeckom znení je použitý výraz „tatsächlich Zugang hätte haben können“.

( 21 ) Ostatné ustanovenia smernice 2011/95, ako aj Ženevského dohovoru obsahujú odkazy na pobyt alebo „doterajší pobyt“ osoby bez štátneho občianstva, napríklad článok 1 písm. A bodu 2 prvý odsek in fine Ženevského dohovoru, ktorý sa týka oprávnenia osoby bez štátneho občianstva ako „utečenca“ na účely uvedeného dohovoru, alebo článok 2 písm. d) in fine smernice 2011/95, ktorý je odzrkadlením uvedeného ustanovenia Ženevského dohovoru. Článok 1 písm. D prvý odsek Ženevského dohovoru však výslovne vylučuje uvedené osoby z pôsobnosti Ženevského dohovoru, a tým aj z pôsobnosti uvedených ustanovení.

( 22 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. júna 2010, Bolbol ( C‑31/09 , EU:C:2010:351 , body 41 , 46 až 49 , 53 a výrok); pozri tiež diskusiu v návrhoch, ktoré predniesla generálna advokátka Sharpston v uvedenej veci, bod 44.

( 23 ) Pozri podania Spolkového úradu pre migráciu a utečencov, bod 25; Spolkovej republiky Nemecko, bod 27.

( 24 ) Tieto osobné pomery by mohli okrem iného zahŕňať zdravotné obmedzenia alebo práva vyplývajúce z Charty.

( 31 ) Usmernenia k medzinárodnej ochrane č. 13: Použiteľnosť článku 1 písm. D dohovoru z roku 1951 o právnom postavení utečencov na palestínskych utečencov, december 2017, HCR/GIP/17/13, bod 22 písm. k).

( 32 ) Tamže, poznámka pod čiarou 52.

( 33 ) Rozsudok z 19. decembra 2012, Abed El Karem El Kott a i. ( C‑364/11 , EU:C:2012:826 ).

( 34 ) Pozri rozsudky zo 17. júna 2010, Bolbol ( C‑31/09 , EU:C:2010:351 , bod 7 ); z 19. decembra 2012, Abed El Karem El Kott a i. ( C‑364/11 , EU:C:2012:826 , bod 7 ), a z 25. júla 2018, Alheto ( C‑585/16 , EU:C:2018:584 , bod 7 ).

( 35 ) Vysoký komisár OSN pre utečencov (UNHCR), Revidované vyhlásenie UNHCR k článku 1 písm. D Dohovoru z roku 1951 v súvislosti s vecou Bolbol proti Bevándorlási és Állampolgársági Hivatal prejednávanou pred Súdnym dvorom Európskej únie, október 2009, dostupné na: https://www.refworld.org/docid/4add79a82.html.

( 36 ) Revidovaná poznámka UNHCR o použiteľnosti článku 1 písm. D Dohovoru z roku 1951 o právnom postavení utečencov na palestínskych utečencov, október 2009. Pozri najmä poznámku pod čiarou 14.

( 43 ) Tamže, body 61, 64 a 65 a výrok, bod 1.

( ) Tamže, bod 63.