C-515/19

62019CC0515

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

HENRIK SAUGMANDSGAARD ØE

prednesené 12. novembra 2020 ( 1 )

Vec C‑515/19

Eutelsat SA

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podala Conseil d’État (Štátna rada, Francúzsko)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Elektronické komunikačné siete a služby – Rozhodnutie 2007/98/ES – Harmonizované využívanie rádiového frekvenčného spektra v pásme 2 GHz – Systémy zabezpečujúce mobilné satelitné služby – Rozhodnutie č. 626/2008/ES – Výber a povolenie – Článok 2 ods. 2 – Mobilný satelitný systém – Pojem ‚mobilná pozemská stanica‘ – Pojem ‚doplnkové‘ pozemné komponenty‘ – Článok 4 ods. 1 písm. c) bod ii) – Záväzok pokryť aspoň 60 % územia Únie – Článok 7 ods. 1 – Nedodržanie – Dôsledky“

I. Úvod

1.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podala Conseil d’État (Štátna rada, Francúzsko), sa týka systému „European Aviation Network“ (Európska letecká sieť, ďalej len „systém EAN“), ktorý vytvorila spoločnosť Inmarsat Ventures SE, predtým Inmarsat Ventures Ldt (ďalej len „Inmarsat“), ktorý je určený na poskytovanie internetového pripojenia pre lietadlá prelietajúce nad územím Únie.

2.

Navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na tieto otázky kladne.

II. Právny rámec

A.

Rozhodnutie 2007/98

6.

Článok 1 rozhodnutia 2007/98/ES stanovuje:

…

2. Každá doplnková pozemná [pozemská – neoficiálny preklad ] stanica tvorí integrálnu súčasť mobilného satelitného systému a bude ju ovládať systém riadenia zdrojov a siete satelitu. Využíva rovnaký smer prenosu a rovnaké časti frekvenčných pásem ako pridružené satelitné komponenty a nezvyšuje požiadavky na rozsah frekvenčných pásiem pridružených mobilných satelitných systémov.“

B.

Rozhodnutie č. 626/2008

9.

Článok 1 ods. 1 rozhodnutia č. 626/2008 znie takto:

‚mobilné satelitné systémy‘ sú elektronické komunikačné siete a pridružené zariadenia schopné poskytovať rádiokomunikačné služby medzi mobilnou pozemskou stanicou a jednou alebo viacerými vesmírnymi stanicami alebo medzi mobilnými pozemskými stanicami pomocou jednej alebo viacerých vesmírnych staníc alebo medzi mobilnou pozemskou stanicou a jedným alebo viacerými doplnkovými pozemnými komponentmi používanými na pevne stanovených miestach. Takýto systém obsahuje aspoň jednu vesmírnu stanicu;

b)

‚doplnkové pozemné komponenty‘ mobilných satelitných systémov sú pozemné [pozemské – neoficiálny preklad ] stanice používané na pevne stanovených miestach na účely zvýšenia dostupnosti MSS v geografických oblastiach v rámci dosahu satelitu/satelitov systému, kde sa nedá zabezpečiť komunikácia s jednou alebo viacerými vesmírnymi stanicami v požadovanej kvalite.“

C.

Rozhodnutie 2009/449

11.

14.

Proti tomuto druhému rozhodnutiu podala spoločnosť Eutelsat žalobu o neplatnosť na Conseil d’État (Štátna rada). Spoločnosti Viasat Inc a Viasat UK Ltd (ďalej len „Viasat“) vstúpili do konania vo veci samej ako vedľajší účastníci konania na podporu tejto žaloby.

15.

Zo skutočností poskytnutých týmto súdom vyplýva, že Inmarsat má v úmysle použiť povolenie udelené na základe rozhodnutia 2009/449 na účely vytvorenia systému EAN.

16.

Systém EAN umožňuje zabezpečiť mobilnú službu na palube lietadiel pomocou satelitného prenosu prijímaného terminálom umiestneným nad trupom lietadiel a prenosu vykonávaného z doplnkových pozemných komponentov rozmiestnených na území Únie prijímaného terminálom umiestneným pod trupom lietadiel. Všetky tieto prenosy sú zabezpečované vo frekvenčnom pásme pridelenom spoločnosti Inmarsat rozhodnutím 2009/449. Tento systém prevádzkuje satelit uvedený do prevádzky 29. augusta 2017.

2.

Majú sa ustanovenia článku 2 bodu 2 rozhodnutia č. 626/2008 vykladať v tom zmysle, že mobilný satelitný systém sa musí zakladať predovšetkým na satelitných komponentoch, alebo tieto ustanovenia umožňujú domnievať sa, že úloha jednak satelitných a jednak pozemných komponentov je irelevantná, a to aj pri konfigurácii, v ktorej je satelitný komponent užitočný iba vtedy, keď nemožno zabezpečiť spojenie s pozemnými komponentmi? Môžu byť doplnkové pozemné komponenty umiestnené tak, aby pokrývali celé územie Európskej únie z dôvodu, že vesmírne stanice vôbec neumožňujú zabezpečiť požadovanú kvalitu spojenia v zmysle článku 2 bodu 2 písm. b) tohto rozhodnutia?

3.

V prípade, keď sa ukáže, že prevádzkovateľ vybraný v súlade s hlavou II rozhodnutia č. 626/2008 nedodržal záväzky z hľadiska územného pokrytia definované v článku 7 ods. 2 tohto rozhodnutia k cieľovému dátumu stanovenému v článku 4 ods. 1 písm. c) bode ii) uvedeného rozhodnutia, musia mu príslušné orgány členských štátov odmietnuť udeliť povolenia prevádzkovať doplnkové pozemné komponenty? V prípade zápornej odpovede môžu mu tieto orgány odmietnuť udeliť tieto povolenia?“

19.

Návrh na začatie prejudiciálneho konania z 28. júna 2019 bol zaregistrovaný v kancelárii Súdneho dvora 8. júla 2019.

V rámci prejednávanej veci je Súdny dvor v podstate vyzvaný, aby preskúmal tri tvrdenia predložené spoločnosťou Eutelsat s cieľom spochybniť platnosť povolenia, ktoré ARCEP udelil spoločnosti Inmarsat na využívanie doplnkových pozemných komponentov vo Francúzsku, a preskúmanie ktorých si vyžaduje výklad ustanovení práva Únie. Tieto tri tvrdenia zodpovedajú trom otázkam položeným vnútroštátnym súdom.

23.

Po prvé Eutelsat tvrdí, že v systéme, akým je systém EAN, vytvorený spoločnosťou Inmarsat, terminál nainštalovaný pod trupom lietadla na účely komunikácie s doplnkovými pozemnými komponentmi nepredstavuje „mobilnú pozemskú stanicu“, takže tieto komponenty netvoria neoddeliteľnú súčasť „mobilného satelitného systému“ v zmysle článku 2 ods. 2 písm. a) rozhodnutia č. 626/2008.

24.

Po druhé Eutelsat uviedla, že pozemné komponenty nemožno vzhľadom na ich rozhodujúcu úlohu považovať za „komplementárne“ v systéme, akým je systém EAN, takže tento systém nepredstavuje „mobilný satelitný systém“ v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia.

25.

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 2 ods. 2 písm. a) rozhodnutia č. 626/2008 má vykladať v tom zmysle, že v systéme, akým je systém EAN, o ktorý ide vo veci samej, doplnkové pozemné komponenty komunikujú s „mobilnou pozemskou stanicou“, a preto tvoria neoddeliteľnú súčasť „mobilného satelitného systému“, pričom sa rozumie, že tento systém zahŕňa dva samostatné prijímacie terminály prepojené riadiacou jednotkou, prvý umiestnený nad trupom lietadla a komunikujúci so satelitom a druhý umiestnený pod trupom lietadla a komunikujúci s doplnkovými pozemnými komponentmi.

28.

Eutelsat a Viasat navrhli odpovedať na túto otázku záporne, na rozdiel od spoločnosti Inmarsat, francúzskej a belgickej vlády, vlády Spojeného kráľovstva a Komisie.

29.

Na zodpovedanie tejto otázky je potrebné vychádzať zo znenia článku 2 ods. 2 písm. a) rozhodnutia č. 626/2008. Toto ustanovenie definuje „mobilné satelitné systémy“ ako „elektronické komunikačné siete a pridružené zariadenia“ schopné poskytovať tri typy rádiokomunikačných služieb:

–

Druhá a tretia položená otázka sa týkajú tretieho typu rádiokomunikácie, a to medzi mobilnou pozemskou stanicou a doplnkovými pozemnými komponentmi.

31.

Na úvod považujem za užitočné objasniť význam pojmov „mobilná“, „pozemská“ a „satelitná“ použitých na opis týchto rádiokomunikačných služieb.

32.

Rovnako ako všetci účastníci konania, ktorí predložili pripomienky, nevidím nijakú prekážku, ktorá by bránila inšpirovať sa v tomto zmysle definíciami stanovenými v rádiokomunikačnom poriadku prijatom na Svetovej rádiokomunikačnej konferencii v roku 1995 (ďalej len „rádiokomunikačný poriadok“) ( 6 ). Medzi týmto poriadkom a rozhodnutím č. 626/2008 totiž nie je z hľadiska týchto pojmov, posudzovaných samostatne, rozdiel.

33.

Vzhľadom na to môžem teraz preskúmať argumentáciu spoločnosti Eutelsat a podporenú spoločnosťou Viasat pred Súdnym dvorom aj pred vnútroštátnym súdom, ktorá sa týka tretej kategórie rádiokomunikácií opísanej v článku 2 ods. 2 písm. a) rozhodnutia č. 626/2008, a to medzi mobilnou pozemskou stanicou a doplnkovými pozemnými komponentmi.

37.

Eutelsat a Viasat sa v podstate snažia preukázať, že doplnkové pozemné komponenty nekomunikujú s mobilnou pozemskou stanicou v systéme, akým je systém EAN, o ktorý ide vo veci samej, takže nie sú neoddeliteľnou súčasťou „mobilného satelitného systému“ v zmysle tohto ustanovenia.

38.

S týmto odôvodnením nesúhlasím.

39.

Títo účastníci konania odvodzujú túto požiadavku z rádiokomunikačného poriadku. V súvislosti s týmto poriadkom by sa v skutočnosti dalo z jeho článkov 1.63 a 1.68 odvodiť, že akákoľvek mobilná pozemská stanica komunikuje buď s vesmírnou stanicou, alebo s inou mobilnou pozemskou stanicou pomocou vesmírneho objektu. ( 13 )

43.

Zo žiadneho ustanovenia rozhodnutia č. 626/2008 ( 14 ), ako ani z rozhodnutia 2007/98 však nevyplýva, že by sa definície v rádiokomunikačnom poriadku mali v celom rozsahu prebrať do kontextu týchto rozhodnutí, ako správne zdôraznila Inmarsat.

44.

Pokiaľ ide konkrétnejšie o pojem „mobilná pozemská stanica“, podľa môjho názoru existuje dôvod, ktorý kategoricky bráni takémuto prebratiu. Ako uviedla Komisia, pojem „mobilný satelitný systém“ definovaný v článku 2 ods. 2 písm. a) rozhodnutia č. 626/2008 nezodpovedá pojmu „mobilná satelitná služba“ uvedenému v článku 1.25 rádiokomunikačného poriadku. ( 15 )

45.

Medzi mobilnými pozemskými stanicami pomocou vesmírnych staníc

Medzi mobilnými pozemskými stanicami pomocou vesmírnych staníc

Medzi mobilnými pozemskými stanicami a doplnkovými pozemnými komponentmi

46.

Ako vyplýva z vyššie uvedenej tabuľky, článok 2 ods. 2 písm. a) rozhodnutia č. 626/2008 je striktnejší (v tom, že neobsahuje komunikáciu medzi vesmírnymi stanicami), a súčasne rozsiahlejší (v tom, že zahŕňa komunikáciu medzi mobilnou pozemskou stanicou a doplnkovými pozemnými komponentmi) než článok 1.25 rádiokomunikačného poriadku.

47.

Inými slovami, hoci je nesporné, že mobilný satelitný systém musí obsahovať mobilnú pozemskú stanicu schopnú komunikovať so satelitom, nie je na základe definícií stanovených v rozhodnutí č. 626/2008 dôvod domnievať sa, že všetky mobilné pozemské stanice integrované do tohto systému musia byť schopné komunikovať so satelitom.

51.

Tvrdenia spoločností Eutelsat a Viasat, zhrnuté v bode 39 vyššie musia byť preto z tohto prvého dôvodu zamietnuté. Na rozdiel od toho, čo tvrdia títo účastníci konania, stanica komunikujúca s doplnkovými pozemnými komponentmi môže byť kvalifikovaná ako „mobilná pozemská stanica“ v zmysle článku 2 ods. 2 písm. a) rozhodnutia č. 626/2008, a to aj v prípade, že nie je schopná komunikovať so satelitom.

52.

Po druhé aj za predpokladu, že Súdny dvor rozhodne, že každá „mobilná pozemská stanica“ musí byť nevyhnutne schopná komunikovať so satelitom, argumentácia spoločností Eutelsat a Viasat je tiež chybná v tom, že je založená na umelom rozdelení technických komponentov systému EAN.

53.

56.

Tento výklad má oporu v článku 1.61 rádiokomunikačného poriadku, podľa ktorého „stanicou“ je „jeden alebo viacero vysielačov alebo prijímačov, alebo súbor vysielačov a prijímačov vrátane doplnkových zariadení potrebných na zabezpečenie rádiokomunikačnej služby alebo rádioastronomickej služby na konkrétnom mieste“.

57.

Skutočnosť, že tieto „vysielače“ neboli fyzicky umiestnené v tej istej skrinke, nemôže byť v tomto ohľade určujúcim faktorom, pretože inak by hrozilo riziko prijatia právneho formalistického prístupu v rozpore s technickou realitou, ktorá vyžaduje, aby antény týchto zariadení boli umiestnené smerom nahor (pre komunikáciu so satelitmi) a smerom dole (pre komunikáciu s doplnkovými pozemnými komponentmi), ako to vysvetlila Inmarsat.

58.

Francúzska vláda v tejto súvislosti dodala, že existencia dvoch prijímacích terminálov je z technického hľadiska tiež nevyhnutná z dôvodu existencie rôznych počítačových jazykov pre komunikáciou so satelitmi (jazyk „DVB‑S“) a s doplnkovými pozemnými komponentmi (jazyk „LTE“). ( 16 )

B.

O pojme „‚doplnkové‘ pozemné komponenty“ v zmysle článku 2 ods. 2 rozhodnutia č. 626/2008 (druhá otázka)

62.

Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 2 ods. 2 rozhodnutia č. 626/2008 má vykladať v tom zmysle že pozemné komponenty použité v systéme, akým je systém EAN, o ktorý ide vo veci samej, možno kvalifikovať ako „doplnkové“ bez ohľadu na skutočnosť, že tieto komponenty zohrávajú pri fungovaní tohto systému rozhodujúcu úlohu, že pokrývajú celé územie Únie a umožňujú zvyšovať kvalitu poskytovaných komunikačných služieb.

63.

Pripomínam, že v prípade zápornej odpovede na túto otázku by systém EAN vytvorený spoločnosťou Inmarsat nemohol byť kvalifikovaný ako „mobilný satelitný systém“ v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia, pretože podmienkou tejto kvalifikácie je prítomnosť „doplnkových“ pozemných komponentov.

67.

Napokon medzi účastníkmi konania je nesporné, že doplnkové pozemné komponenty zohrávajú, vzhľadom na svoju technickú povahu, ( 19 ) rozhodujúcu úlohu vo fungovaní systému EAN. Podľa vynikajúcich návrhov verejného spravodajcu vo veci samej je teda „nesporné, že tento mobilný satelitný systém je v skutočnosti založený nie na satelitnej komunikácii, ale na komunikácii s doplnkovými pozemnými komponentmi, ktoré umožňujú oveľa vyššie rýchlosti a ktoré podľa britských sudcov a nemeckého regulačného orgánu zabezpečujú 99 % služby, pričom satelit sa má používať iba v oblastiach, ktoré nie sú pokryté doplnkovými pozemnými komponentmi (t. j. nad morom)“ ( 20 ).

68.

Eutelsat a Viasat tvrdia, že práve pre prevládajúcu úlohu pozemných komponentov pri fungovaní systému EAN, nie je možné tieto komponenty kvalifikovať ako „doplnkové“, a preto tento systém nemožno kvalifikovať ako „mobilný satelitný systém“ v zmysle článku 2 ods. 2 rozhodnutia č. 626/2008. Títo účastníci konania v podstate tvrdia, že systém EAN nie je komunikačným satelitným systémom doplneným pozemnými komponentmi, ale skôr pozemným komunikačným systémom doplneným o satelitný komponent.

69.

S týmto odôvodnením nesúhlasím. Inými slovami, rovnako ako Inmarsar, francúzska a belgická vláda, vláda Spojeného kráľovstva a Komisia sa domnievam, že takéto pozemné komponenty možno kvalifikovať ako „doplnkové“ bez ohľadu na ich rozhodujúcu úlohu pri fungovaní systému EAN.

73.

V rámci sporu vo veci samej zo spisu predloženého Súdnemu dvoru vyplýva, že satelitný komponent sa v skutočnosti používa, keď lietadlá vybavené systémom EAN letia nad morom alebo nad územím Srbska alebo dokonca vtedy, keď nejaký problém bráni správnemu fungovaniu pozemných komponentov. Inmarsat spresnila, že vďaka spoľahlivosti a stabilite satelitného signálu zaisťuje satelitný komponent kontinuitu komunikačných služieb. Samozrejme, overenie skutočného použitia satelitného komponentu patrí do právomoci vnútroštátneho súdu, ktorý ako jediný je oprávnený overovať skutočnosti v rámci konania o prejudiciálnej otázke.

74.

Vzhľadom na vyššie uvedené si nemyslím, že je možné z tohto rozhodnutia vyvodiť dodatočnú požiadavku týkajúcu sa dôležitosti úloh, ktoré zohrávajú satelitné a pozemné komponenty takého systému.

75.

Na úvod sa mi nezdá, že prídavné meno „doplnkový“ vylučuje rozhodujúcu úlohu pozemných komponentov vo vzťahu k satelitným komponentom, na rozdiel od toho, čo tvrdia Eutelsat a Viasat.

79.

Skutočnosť, že rozhodnutie č. 626/2008 nestanovuje relatívny význam pozemných a satelitných komponentov, sa mi tiež zdá byť zjavná. V skutočnosti bolo na normotvorcovi Únie, aby určil, že úloha pozemných komponentov má zostať „vedľajšia“, „doplnková“ alebo „subsidiárna“, v porovnaní s úlohou satelitného komponentu, ako to poznamenala belgická a francúzska vláda, alebo dokonca definovať maximálny percentuálny podiel komunikácií, ktoré môžu poskytovať pozemné komponenty.

80.

Toto rozhodnutie však neobsahuje takéto podrobnosti. Podľa definície uvedenej v jeho článku 2 ods. 2 písm. b) sa doplnkové pozemné komponenty používajú na pevne stanovených miestach na účely zvýšenia dostupnosti mobilnej satelitnej služby v geografických oblastiach, kde sa nedá zabezpečiť satelitná komunikácia v požadovanej kvalite.

81.

Zastávam názor, že táto definícia nevylučuje s požadovanou jasnosťou, aby pozemné komponenty zohrávali v predmetnom systéme rozhodujúcu úlohu.

85.

V bodoch 75 až 78 vyššie som už vysvetlil dôvody, pre ktoré sa domnievam, že pojem „doplnkové“ nevylučuje rozhodujúcu úlohu pozemných komponentov.

86.

Poznamenávam, že definícia uvedená v článku 2 ods. 2 písm. b) rozhodnutia č. 626/2008 nestanovuje maximálnu hranicu z hľadiska počtu „pevne stanovených miest“, na ktorých je možné používať pozemné komponenty, ako uviedla Komisia. Je preto možné, aby vybraný prevádzkovateľ inštaloval takéto komponenty na celom území Únie.

87.

Okrem toho sa mi vzhľadom na skutkové okolnosti zhrnuté v bodoch 64 až 67 vyššie zdá ťažké spochybniť, že pozemné komponenty zvyšujú „dostupnosť“ aj „kvalitu“ poskytovaných komunikačných služieb v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia.

91.

Naopak sloboda ponúkaná vybraným prevádzkovateľom prevádzkovať pozemné komponenty, pokiaľ sú efektívnejšie ako satelitné komponenty, umožňuje čo najefektívnejšie využitie frekvenčného pásma 2 GHz, čo je o to dôležitejšie v kontexte, kedy dostupné frekvenčné pásma predstavujú obmedzené zdroje. ( 25 ) Tento výklad je v súlade s podporou hospodárskej súťaže a inovácie, ako aj so záujmami spotrebiteľov, s cieľmi sledovanými rozhodnutím č. 626/2008 ( 26 ), ako to správne zdôraznila Inmarsat, ako aj francúzska vláda a vláda Spojeného kráľovstva.

92.

Pre úplnosť ešte zdôrazňujem, že odôvodnenie 18 rozhodnutia č. 626/2008, ktoré vzhľadom na svoju povahu nemá záväzné účinky, neobsahuje navyše žiadnu formuláciu, ktorá by mohla spochybniť výklad, ktorý som navrhol. ( 27 )

93.

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem Súdnemu dvoru, aby na druhú otázku odpovedal takto. Článok 2 ods. 2 rozhodnutia č. 626/2008 sa má vykladať v tom zmysle, že pozemné komponenty použité v systéme, akým je systém EAN, o ktorý ide vo veci samej, možno kvalifikovať ako „doplnkové“ bez ohľadu na to, že tieto komponenty zohrávajú pri fungovaní tohto systému rozhodujúcu úlohu, pokrývajú celé územie Únie a umožňujú zvyšovať kvalitu poskytovaných komunikačných služieb.

V. Návrh

96.

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem Súdnemu dvoru, aby na prejudiciálne otázky položené Conseil d’État (Štátna rada, Francúzsko) odpovedal takto:

1.

Článok 2 ods. 2 písm. a) rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 626/2008/ES z 30. júna 2008 o výbere a povolení systémov zabezpečujúcich mobilné satelitné služby (MSS) sa má vykladať v tom zmysle, že v systéme, akým je systém „European Aviation Network“ (Európska letecká sieť), o ktorý ide vo veci samej, doplnkové prvky komunikujú s „mobilnou pozemskou stanicou“, a preto tvoria neoddeliteľnú súčasť „mobilného satelitného systému“, pričom sa rozumie, že tento systém má dva samostatné prijímacie terminály prepojené riadiacou jednotkou, prvý umiestnený nad trupom lietadla a komunikujúci so satelitom a druhý umiestnený pod trupom lietadla a komunikujúci s doplnkovými pozemnými komponentmi.

2.

( 4 ) Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady z 30. júna 2008 o výbere a povolení systémov zabezpečujúcich mobilné satelitné služby (MSS) ( Ú. v. EÚ L 172, 2008, s. 15 ).

( 5 ) Viasat podala žalobu na nečinnosť proti Komisii 24. apríla 2017. Pozri vec T‑245/17, Viasat/Komisia, ktorá je v súčasnosti prejednávaná na Všeobecnom súde.

( 6 ) Rádiokomunikačný poriadok bol prijatý na Svetovej rádiokomunikačnej konferencii v roku 1995 (WRC‑95) a zmenený nasledujúcimi Svetovými rádiokomunikačnými konferenciami: WRC‑97 (Ženeva, 1997), WRC‑2000 (Istanbul, 2000), WRC‑03 (Ženeva, 2003), WRC‑07 (Ženeva, 2007), WRC‑12 (Ženeva, 2012), WRC‑15 (Ženeva, 2015) a WRC‑19 (Šarm el Šeik, 2019), dostupný na https://www.itu.int/pub/R‑REG‑RR‑2020/fr.

( 7 ) Pozri napríklad článok 2 rozhodnutia 2007/98 a článok 2 ods. 2 písm. a) rozhodnutia č. 626/2008, ktoré definujú pojem „systémy zabezpečujúce mobilné satelitné služby“ tak, že vyžadujú prítomnosť vesmírnej stanice .

( 8 ) Tento výklad odvodzujem najmä z postupných etáp opísaných v prílohe k rozhodnutiu č. 626/2008, z ktorých vyplýva, že vesmírna stanica vyžaduje nielen výrobu a vypustenie satelitov, ale aj montáž komunikačného modulu a servisného modulu. Tento výklad je podľa môjho názoru potvrdený definíciou „vesmírnej stanice“ stanovenou v článku 1.64 rádiokomunikačného poriadku, podľa ktorej je takáto stanica „umiestnená na objekte, ktorý sa nachádza, má ísť alebo odišiel mimo hlavnú časť zemskej atmosféry“. Umelý satelit, teda taký, ktorý vyrobil človek, môže skutočne predstavovať taký „objekt“ určený na umiestnenie „vesmírnej stanice“.

( 15 ) Podľa článku 1.25 rádiokomunikačného poriadku je „mobilnou satelitnou službou“„rádiokomunikačná služba medzi mobilnými pozemskými stanicami a jednou alebo viacerými vesmírnymi stanicami alebo medzi vesmírnymi stanicami používanými touto službou, alebo medzi mobilnými pozemskými stanicami prostredníctvom jednej alebo viacerých vesmírnych staníc“.

( 16 ) Použitie týchto dvoch počítačových jazykov postrehli aj Eutelsat a Viasat.

( 17 ) Správa pána Sharkey predložená spoločnosťou Inmarsat, č. 17.4: „The CGC [Complementary Ground Components] network consists of approximately 300 ground‑based stations at fixed locations on the ground, similar to 4G base stations, with the difference that they point vertically to the sky rather than horizontally over the ground.“

( 18 ) Správa pána Sharkey predložená spoločnosťou Inmarsat, č. 23: „In general, while the satellite provides efficient and continuous coverage performance and resilience, terrestrial systems inherently provide very efficient throughput performance, since: a) there is only one satellite, in space located 36,000 km from the earth with a given power, forming a limited number of beams that may have a diameter of several hundreds of kilometers; and b) CGC [Complementary Ground Components] terrestrial systems consisting of a large number of towers, with higher power, can be installed within relatively short distances of each other and within a limited distance of the users i.e. < 100 km, and can be supplemented by additional towers when congestion occurs.“

( 19 ) Inmarsat v tejto súvislosti objasnila, že doplnkové pozemné komponenty poskytujú kapacitu, ktorú by žiadny satelit, akokoľvek silný, nemohol poskytnúť využitím obmedzeného množstva frekvenčných zdrojov, ktoré mu boli pridelené rozhodnutím 2009/449 (dvakrát 15 MHz).

( 25 ) Pripomínam, že frekvencie rádiového spektra sú dostupné v obmedzenom počte, čo vysvetľuje potrebu regulovať ich použitie. Pozri odôvodnenie 8 rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 676/2002/ES zo 7. marca 2002 o regulačnom rámci pre politiku rádiového frekvenčného spektra v Európskom spoločenstve (rozhodnutie o rádiovom frekvenčnom spektre): „Politika rádiového frekvenčného spektra nemôže byť založená len na technických parametroch, ale potrebuje aj zohľadniť ekonomické, politické, kultúrne, zdravotné a sociálne aspekty. Okrem toho stále rastúci dopyt po obmedzenej ponuke dostupného rádiového frekvenčného spektra povedie ku konfliktným tlakom, aby sa uspokojili rôzne skupiny užívateľov rádiového frekvenčného spektra v sektoroch, ako sú telekomunikácie, vysielanie, doprava, vymáhanie práva, vojenské a vedecké spoločenstvá. Preto by mala politika rádiového frekvenčného spektra zohľadňovať všetky sektory a vyrovnávať ich príslušné potreby.“

( 26 ) Pozri najmä odôvodnenia 1 a 5, ako aj článok 6 ods. 1 písm. a) rozhodnutia č. 626/2008.

( 27 ) Konkrétnejšie, znenie tohto odôvodnenia nevylučuje žiadny výklad. Platí to najmä pre časť vety „ zvyčajne sa [tieto komponenty] využívajú na zlepšenie služieb poskytovaných prostredníctvom satelitu“ z dôvodu prítomnosti výrazu „zvyčajne“ (kurzívou zvýraznil generálny advokát).

( ) Rozsudok z 5. marca 2020 ( C‑100/19 , EU:C:2020:174 ).